Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/168/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206220253
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1206220253.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v

právnej veci navrhovateľky: B. I., E.. XX.X.XXXX, I. I. XX, A., zastúpená: JUDr. Renátou Fardousovou,
advokátkou, Hlavná 6, Šaľa, proti odporcovi: PEREX, a.s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685
313,zastúpený:LEGALPROFESSIONALS,s.r.o.,Tehelná25,Bratislava,IČO:36857998,oneplatnosť
skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke spoločnosťou AVÍZO,
s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 35 800 130, listom zo dňa 3.7.2006, je neplatné.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume 1.259,49 Eur brutto, do 15
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, súdny poplatok
vo výške 175,-Eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.143,01

Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, vedený v Q. I., W..S.. Š., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,
IBAN: S., SWIFT kód/BIC: Q., v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 23.8.2006, sa navrhovateľka domáhala voči
spoločnosti AVÍZO, s.r.o.( ďalej len "právny predchodca odporcu") určenia neplatnosti okamžitého
skončeniapracovnéhopomeruzodňa3.7.2006.Svojnávrhodôvodnilatým,že správnympredchodcom
odporcu uzavrela pracovnú zmluvu dňa 1.6.2004, čím došlo k založeniu pracovného pomeru na
dobu neurčitú, s dojednaným druhom práce- pracovník na preberanie inzercie, miestom výkonu práce
pobočka G. J.- Y. Z. a dňom nástupu do práce 1.6.2004. Dňa 6.7.2006 bolo navrhovateľke doručené

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 3.7.2006 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
( ďalej len "ZP") a to z dôvodu, že navrhovateľka neodvádzala tržbu z inzercie. Navrhovateľka namietala,
že svoje pracovné povinnosti si vždy riadne plnila a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru
navrhovateľka doručila právnemu predchodcovi odporcu návrh dohody o skončení pracovného pomeru
a v prípade neakceptácie, výpoveď z pracovného pomeru. K ukončeniu pracovného pomeru pristúpila
z dôvodu nevyhovujúceho prostredia na pracovisku, nevhodných pracovných vzťahov. Následné

okamžité skončenie pracovného pomeru považovala navrhovateľka za účelový krok. Oznámením zo
dňa 10.7.2006 trvala navrhovateľka na prideľovaní práce.Právny predchodca odporcu ( spoločnosť AVÍZO, s.r.o.) vo svojom vyjadrení zo dňa 22.9.2006 žiadal
návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Ku okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpil z dôvodu,
že navrhovateľka ho poškodzovala tým, že neodvádzala tržbu za riadkovú inzerciu, k vyžiadaniu

uverejnenia ktorej najčastejšie pristupovali osoby, ktorým prislúchajú t.č. XXXX XXX XXX a XXXX XXX
XXX, ako aj iné osoby, a to formou kupónov, a v niektorých prípadoch bez kupónov. Spoločným znakom
kupónov, prijatých navrhovateľkou bola absencia ceny inzercie, ktorú táto úmyselne opomenula do
kupónov uviesť. Navrhovateľka si v súvislosti s prijímaním kupónov, identifikovaných najmä na základe
telefónnych čísel XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX neplnila povinnosť evidencie tejto inzercie. Právny

zástupca navrhovateľa nedisponuje z uvedeného obdobia tabuľkami s označením "Denná evidencia
občianskej inzercie", kde by boli údaje o inzerentovi uvedené. Právny predchodca odporcu zdôraznil,
že na protizákonnej činnosti navrhovateľky mala účasť aj bývalá pracovníčka p. U. I.. Zaradený predmet
inzercie do softwéru, t.j. najčastejšie ide o automobil, vrátanej jeho špecifikácie, ak aj ceny a kontaktného
čísla na inzerenta, je totiž obsahovo identický s obsahom kupónu, prijatého v zberni Avíza Zlaté piesky
navrhovateľkou. Dôkazom o vpísaní textu do softwérového systému pani U. I. je kód s označením .

Škoda spôsobená navrhovateľkou sa dá vyčísliť. Pri 601 prípadoch s prihliadnutím na priemernú cenu
za jeden inzerát 60,-sk, je to čiastka 36.060,-Sk.

Navrhovateľka v podaní, doručenom súdu dňa 20.2.2009 žiadala aj náhradu mzdy za obdobie od
mesiaca júl 2006 do mesiaca september 2006, vo výške 419,83 Eur mesačne. Vychádzala z toho, že

dňa 4.7.2006 doručila odporcovi výpoveď z pracovného pomeru s tým, že výpovedná lehota začala
plynúť dňa 1.8.2007 a pracovný pomer sa skončil jej uplynutím, dňa 30.9.2006. Navrhovateľa, v rámci
písomnéhopodaniazodňa14.10.2015špecifikovalapetitvčastinárokunanáhradumzdytak,žežiadala
odporcu zaviazať na zaplatenie náhrady mzdy v sume 1.259,49,-Eur a náhrady za 12 dní nevyčerpanej
dovolenky v roku 2006 vo výške 287,20 Eur, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto

rozsudku. Súd na pojednávaní, konanom dňa 9.12.2015, uznesením pripustil zmenu petitu návrhu v
časti o zaplatenie náhrady mzdy tak, že nový petit znie: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľka
náhradu mzdy za obdobie od mesiaca júl 2006 do mesiaca september 2006 vo výške 1.259,49
Eur brutto. Súd zároveň uznesením nepripustil zmenu petitu návrhu v časti o zaplatenie náhrady za
nevyčerpanú dovolenku vo výške 287,20 Eur, nakoľko v zmysle § 94 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

V priebehu konania súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že spoločnosť AVÍZO, s.r.o. bola dňom
1.4.2011 vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť PEREX,
a.s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313 a to na základe notárskej zápisnice osvedčujúcej

rozhodnutie jediného spoločníka o zrušení spoločnosti AVÍZO, s.r.o. bez likvidácie ku dňu 31.3.2011
zlúčením so spoločnosťou PEREX, s.r.o., ktorá ako nástupnícka spoločnosť prebrala imanie, všetky
práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti.

V zmysle písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 22.8.2014, tento zotrval na svojich tvrdeniach, pričom

poukázal na zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V prvom rade navrhovateľke ako
aj odporcovi boli a sú známe dôvody, pre ktoré bol pracovný pomer okamžite skončený. Zo strany
navrhovateľky sa jednalo o vedomé a závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému sa p.
D. priznala. Navrhovateľka si ponechala finančné prostriedky a to zaplatenú odplatu inzerentov za
zverejnenie inzercie, ktoré odporcovi neodviedla napriek skutočnosti, že objednané inzeráty boli ňou

zaradené do systému a odoslané na spracovanie do centrály a boli riadne zverejnené. Skutočnosť, že
navrhovateľka si svoje pochybenie aj uvedomila osvedčuje písomnosť zo dňa 4.7.2006, adresovaná
odporcovi a označená ako návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru a pre prípad
jeho neakceptácie, dala navrhovateľka výpoveď z pracovného pomeru. Odporca tento návrh dohody o
skončení pracovného pomeru akceptoval a to dňom 4.7.2006, kedy došlo k uzavretiu dohody o skončení

pracovného pomeru, a to ku dňu 30.7.2006. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňom
6.7.2006, kedy bolo navrhovateľke toto doručené. Navrhovateľka s týmto nesúhlasila. Pracovný pomer
medzi navrhovateľkou a právnych predchodcom odporcu sa preto ukončil dňom 6.7.2006. Závažnosť
porušenia pracovnej disciplíny osvedčuje skutočnosť, vyplývajúce z výpovede svedka P., že na pobočke
v Zlatých Pieskoch dochádzalo k uverejňovaniu inzerátov, ktoré neboli zaplatené, pričom tieto inzeráty

do systému zadala navrhovateľka. Táto sa k tomuto svojmu konania priznala. Pri kontrole, ako uviedol
svedok D., boli zistené nedostatky v 601 prípadoch, teda je vylúčené, že by išlo o nedorozumenie.
Navrhovateľka na kupóny neuvádzala stanovené údaje ani cenu za prijatý inzerát a za tieto neboli
odvedené žiadne tržby, pričom mala k dispozícii manuál a zúčastnila sa aj školenia o spôsobe vypĺňaniakupónov. Nakoľko pisárky nemohli zaradiť inzerát do systému, keďže ich počítače neboli zapojené do
počítačovej siete, je zrejmé, že tieto do systému zadávala navrhovateľka. V tejto súvislosti odporca
odkázal na tvrdenie svedkyne W. O.. Z dochádzky o prítomnosti navrhovateľky na pracovisku v čase,

kedy boli zistené nedostatky na kupónoch vyplnených navrhovateľkou, je zrejmé že konania sa dopustila
práve navrhovateľka. V prípade navrhovateľky sa jednalo o opakované a teda nie nedbanlivostné
konanie. Navrhovateľka, ako jedna z pracovníčok pobočky na Zlatých Pieskoch vyberala od klientov
peniaze za uverejnenie inzerátov v periodickej tlači odporcu, vyplnené kupóny na uverejnenie inzercie
zaslala do tlače do sídla odporcu, ale peniaze prijaté od klientov odvedené neboli. Z listinných dôkazov

je zrejmé, že k porušeniu pracovnej disciplíny došlo v dňoch, kedy na pobočke Zlaté Piesky, bola
navrhovateľka a tiež že tieto kupóny boli zasielané z faxu nachádzajúceho sa na tejto pobočke. Do
spisu boli tiež založené originály vydania periodickej tlače, ktoré obsahovali predmetné inzeráty zaslané
na kupónoch. Je preto vylúčené, že konania sa dopustila iná osoba ako navrhovateľka.

Vzmyslepísomnéhovyjadrenianavrhovateľkyzodňa13.3.2015,tátopotvrdila,žedňa4.7.2006doručila

odporcovi návrh na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru. V rámci návrhu bola stanovená
aj lehota na jeho akceptáciu a to 10 dní od jeho doručenia. Zamestnávateľ však v tejto lehote neurobil
žiadny právny úkon, ktorým by akceptoval návrh. Pre tento prípad navrhovateľka v tomto podaní uviedla,
žepodávavýpoveďzpracovnéhopomeru. Pretonemohlodôjsťkuskončeniupracovnéhopomerudňom
30.7.2006. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k akceptácii návrhu navrhovateľky v stanovenej

lehote. Navrhovateľka namietala, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahovalo skutkové
vymedzenie dôvodov tohto úkonu, tak aby to bolo v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce.
V samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru absentuje konkretizácia inzercie, vo vzťahu
ku ktorej malo dôjsť k neodvádzaniu tržby, uvedenie času, kedy malo ku konaniu spôsobujúcemu
závažné porušenie pracovnej disciplíny dôjsť, čo neumožňuje posúdiť dodržanie, resp. nedodržanie

zákonom stanovenej lehoty na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zároveň zdôraznila,
že odporca v konaní nepreukázal, že by sa dopustila konania, ktoré je možné kvalifikovať ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Upriamila pozornosť na to, že od prevzatia objednávky inzercie až
po jej publikovanie sú vykonávané viaceré pracovné postupy na niekoľkých úrovniach a u rôznych
zamestnancov. Pracovnou náplňou navrhovateľky bolo prijatie inzercie, inkasovanie tržby, zapísanie

objednávky do dennej evidencie a zaslanie objednávky spolu s evidenciu do oddelenia pisárok. Z
výpovedí svedkov je zrejmé, že pisárky mali prepisovať do systému len inzerciu n základe kupónov
riadne a úplne vyplnených, zapísaných v dennej evidencii. Rovnako svedkyňa O. uviedla, že jej úlohou
bolo zabezpečiť, aby sa do tlače dostali len tie inzeráty, ktoré boli vedené v zozname tržieb. Sporné
kupóny, ktoré mala navrhovateľka vypĺňať, ako uvádza odporca, neboli riadne vyplnené ani zapísané

do dennej evidencie ani nefigurovali v zozname tržieb. Ako také sa teda nemali dostať do tlače.
Navrhovateľka zdôraznila viacstupňové fungovanie u odporcu, kedy pisárka nemala takúto inzerciu
zapísať do systému a šéfredaktorka mala zabezpečiť, aby sa nedostala do tlače. Taktiež poukázala na
to, že sama nemala vedomosť, kto a kedy odfaxoval spornú inzerciu do tlače. U odporcu bolo bežné,
že si zamestnanci v návale práce vzájomne vypomáhali. Svedkyňa X. uviedla, že v zhone v akom

pracovalisamohlostať,žebolodfaxovanýajkupón,ktorýnebolzapísanýdodennejevidencie.Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru ( v jeho písomnom vyhotovení) bolo neodvedenie tržby z
prijatej inzercie. Táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, z vykonaného dokazovania je totižto len
zrejmé, že došlo k pochybeniu na viacerých stupňoch. Rovnako nebolo preukázané, kto sporné faktúry
odfaxovaloddeleniupisárok.Namargovyššieuvedenéhozastávalanavrhovateľkanázor,žeajvprípade

odfaxovania sporných kupónov z jej strany, takéto porušenie nedosahuje intenzitu závažného porušenia
pracovnej disciplíny, nakoľko by sa jednalo o zavinenie z nedbanlivosti.

Odporca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 16.3.2015 nepoprel, že navrhovateľka podaním zo dňa
4.7.2006 navrhla ukončenie pracovného pomeru a pre prípad neakceptácie návrhu na dohodu, dala

výpoveď z pracovného pomeru. Aj z tohto jej konania je zrejmé, že v tomto období si bola vedomá
svojich pochybení a závažného porušenia pracovnej disciplíny a preto volila tento pokus. Dňa 4.7.2006,
podpisom dohody o skončení pracovného pomeru zo strany štatutárneho zástupcu zamestnávateľa,
došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru a to ku dňu 30.7.2006. Dňom akceptácie
návrhu bol deň 4.7.2006, čo osvedčuje dátum pri podpise štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, a

teda došlo k akceptácii návrhu v 10 dňovej lehote. Následne v rámci 10 dňovej lehoty odporca zaslal
navrhovateľke list, doporučene na adresu jej trvalého bydliska, v rámci ktorého jej zaslal podpísané
znenie dohody o skončení pracovného pomeru. Táto listová zásielka bola podaná na poštovú prepravu
dňa 13.7.2006, pod podacím číslom X. XXXXXXXX. V rámci stanovenej 10 dňovej lehoty nielenžedošlo k akceptovaniu návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru, ale táto bola
navrhovateľke zaslaná formou doporučenej zásielky. Znamená to, že medzi účastníkmi konania bol
ako deň skončenia pracovného pomeru, dohodnutý 30.7.2006. Právny predchodca odporcu ( AVIZO,

s.r.o.) po kompletizácii výsledkov kontroly na pobočke Tesco Zlaté Piesky, ukončil pracovný pomer s
navrhovateľkou okamžite a to dňom 6.7.2006, kedy jej okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
doručené.Akcentovaltvrdenie,že nezaplatenéinzerátybolidosystémuzadanénavrhovateľkou,kčomu
sa táto priznala p. D. osobne. Tento svedok tiež uviedol, že navrhovateľka využila systém a tržby za
zaslané inzeráty do centrály neodviedla, kontroly na pobočkách boli vykonávané priebežne a nie v takej

hĺbke, ako v tomto prípade. Keďže nedostatky sa zistili v 601 prípadoch, je vylúčené, aby išlo zo strany
navrhovateľky o nedorozumenie alebo náhodu. Navrhovateľke aj odporcovi boli a sú známe dôvody, pre
ktoré bol s ňou dňa 6.7.2006 okamžite skončený pracovný pomer. Išlo o vedomé porušenie pracovnej
disciplíny, keď si navrhovateľka ponechala finančné prostriedky. Odporca mal za to, že preukázané
konanie navrhovateľky jednoznačne napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Okrem
uvedených tvrdení sa odporca vyjadril aj k uplatnenému nároku na náhradu mzdy. Opätovne zopakoval,

že pracovný pomer, ak by aj súd určil neplatnosť jeho okamžitého skončenia, bol skončený dohodou
ku dňu 30.7.2006. Preto nárok na zaplatenie náhrady mzdy za mesiace august a september 2006 je
nedôvodný, rovnako ako aj časť náhrady za mesiac júl s poukazom na úhradu proporcionálnej časti
mzdy za tento mesiac.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní, konanom dňa 29.4.2015 nepoprel, že spolu s akceptáciou
dohody o skončení pracovného pomeru, zasielal navrhovateľke zásielkou ak potvrdenie o zamestnaní.
Konanie odporcu vysvetlil tým, že akceptáciu dohody, zasielanú zásielkou dňa 13.7.2006, doručoval
navrhovateľke napriek skutočnosti, že dňa 6.7.2006 táto prevzala okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu, že tento návrh bol akceptovaný už dňa 4.7.2006 a bol podpísaný štatutárom a mal

záujem na zachovaní chronológie úkonov. Tento postup právneho predchodcu odporca nepovažoval za
nelogický. Návrh dohody bol zamestnávateľovi doručený dňa 4.7.2006, v tento deň bol z jeho strany
aj akceptovaný a podpísaný. Stále však prebiehala kontrola a vyhodnocovanie jednotlivých kupónov a
až po jej skončení bolo zistené, že zodpovednými za vzniknutý stav je pani I. a navrhovateľka, preto
im bolo dané dňa 6.7.2006 okamžité skončenie pracovného pomeru. V rámci písomného vyjadrenia

zo dňa 18.5.2015 právny zástupca odporcu len ozrejmil svoje tvrdenie, že všetky zasielané kupóny
pochádzali z faxového čísla pre pobočku Tesco Zlaté Piesky č. XXX XXX XX. Z prehľadu faxových
čísel ( č.l. 202) vyplýva, že pre pobočku Tesco Zlaté Piesky je uvedené ako pilotné faxové číslo XXX
XXX XX. V zmysle zmluvy o pripojení je zrejmé, že číslo XXX XXX XX je pilotným faxovým číslom
a k tomu je v danom mieste pripojenia zriadená aj faxová linka XXX XXX XX W. XX XXXX XX. Na

pobočke Tesco Zlaté Piesky boli teda používané 3 faxy. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že za
zásielku, doručovanú dňa 13.7.2006, uhradil odporca sumu 39,-sk, čo bola suma vyššia, ako sa platila
za zásielky s hmotnosťou do 50 g. Je preto zrejmé, že touto zásielkou museli byť zasielané viaceré
písomnosti. Zásielka preto obsahovala nielen potvrdenie o zamestnaní ( 1 list) ale aj podpísané znenie
dohody o skončení pracovného pomeru. Dodal, že v čase odosielania tejto zásielky neexistoval presný

zoznam zasielaných písomností, bol evidovaný len súhrnný výkaz, koľko bolo uhradené v daný deň na
poštovnom.

Právna zástupkyňa navrhovateľky, v obsahu vyjadrenia zo dňa 25.6.2015 poukázala na použitie
argumentácie odporcu o akceptovaní dohody o skončení pracovného pomeru aj v rámci písomného

vyjadrenia zo dňa 22.8.2014. Rovnako zdôraznila, že samotná listina- písomné vyhotovenie okamžitého
skončenia pracovného pomeru, je datovaná dátumom 3.7.2006, teda ešte pred dátumom údajnej
akceptácie dohody o skončení pracovného pomeru. Toto osvedčuje skutočnosť, že zamestnávateľ v
čase doručenia návrhu dohody, disponoval informáciami, ktoré mali zakladať dôvodnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Vo vyjadrení zo dňa 25.7.2006 odporca uvádza, že hoci bola daná

výpoveď skôr, nie je tento úkon prekážkou k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Teda 3 týždne
podoručenínávrhudohody,odporcapovažovalúkonnavrhovateľkyzodňa4.7.2006zavýpoveď.Taktiež
v potvrdení o zamestnaní, ktoré bolo navrhovateľke doručené zásielkou zo dňa 13.7.2006 je ako dôvod
skončenia pracovného pomeru uvedený okamžité skončenie pracovného pomeru.

Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorý mal na
jednotlivé pojednávania doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlňoval, resp.
jeho neúčasť v niektorých prípadoch ospravedlnil je právny zástupca. Súd, vzhľadom k tomu, že odporcabol zastúpený v konaní právnym zástupcom, konal v jeho neprítomnosti a konštatuje, že vzhľadom na
právne zastúpenie v konaní, mu týmto neodňal možnosť konať pred súdom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, konateľa obchodnej spoločnosti AVÍZO, s.r.o F. P.,
svedkov: U. I., U.. A. D., W. O., K. B., B. X., A. S., A. Z. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov:
pracovná zmluva zo dňa 1.6.2004 a jej dodatky zo dňa 1.10.2004, 1.10.2005, návrh na uzavretie dohody
o skončení pracovného pomeru / výpoveďou zo dňa 4.7.2006, potvrdenie o prevzatí č.l. 370, dohodu o
skončení pracovného pomeru datovanou dňom 4.7.2006 sa podpísanou navrhovateľkou a štatutárnym

zástupcom AVÍZO, s.r.o., podacím lístkom s vyznačeným dátumom podania 13.7.2016, potvrdenie
o zamestnaní zo dňa 13.7.2006, vyjadrenie k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa
25.7.2006 list- Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 3.7.2006 prevzatý navrhovateľkou dňa
6.7.2006, list- oznámenie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.7.2006,
výpis z Obchodného registra vložka č. XXXXX/B oddiel: S., výpis zo softvérového systému č.l. 20,
kupóny č.l. 21 až 32, denná evidencia občianskej inzercie č.l. 34 až 107, náplň práce navrhovateľky,

kópia knihy dochádzok na pobočke Tesco Zlaté Piesky, kópie faxom zaslaných inzerátov č.l. 175 až 186,
kópia zoznamov z dennej inzercie č.l. 187 až 200, zoznam faxových čísel interných pobočiek spoločnosti
AVÍZO, s.r.o., inzertný denník AVÍZO vydanie č. XXX zo dňa 16.6.2006, zmluvy a pripojení a faktúryč.l.
205 až 221, inzertný zoznam pobočiek, potvrdenie o výplate mzdy za obdobie 4,5,6/2006, mzdový list
za obdobie od 4/2006 do 6/2006, mzdovým listom za rok 2006, a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd v prvom rade uvádza, že zamestnávateľ navrhovateľky a pôvodný odporca v konaní: spoločnosť
AVÍZO, s.r.o. zanikla z dôvodu zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť PEREX,
a.s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava a to od 1.4.2011. Súd preto pokračoval v konaní práve s touto
spoločnosťou a to bez vyhlásenia osobitného uznesenia, v zmysle § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Z predloženej pracovnej zmluvy ( a jej dodatkov) bolo v konaní preukázané, že na jej základe došlo
medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a spoločnosťou AVÍZO, s.r.o , ako zamestnávateľom,
k založeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer medzi zmluvnými stranami vznikol dňa 1.6.2004,

teda v deň, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer bol
uzavretý na dobu neurčitú, pričom navrhovateľka bola prijatá na pozíciu : pracovník na preberanie
inzercie, v mieste výkonu práce: pobočka HM Tesco- Zlaté Piesky. Ako maximálna dĺžka pracovného
času bolo dohodnutých 36 hodín týždenne. Náplňou práce navrhovateľky, vychádzajúc zo schválenej
náplne ( č.l. 125) bolo: telefonické a osobné preberanie bezplatnej a platenej inzercie, evidencia

platenej inzercie, zaraďovanie inzerátov do PC modulu a obsluha modemu, zaraďovanie inzerátov do
príslušných rubrík, pravidelné odosielanie odpovedí na značky, vybavovanie reklamácií, obstarávanie
plošnej inzercie a fotoinzercie, vedenie príručnej pokladne a denná evidencia tržieb strediska, pravidelné
hlásenie týždenných tržieb ústrediu, vedenie strediskovej agendy, pravidelné odvádzanie tržieb do
banky, zasielanie mesačných hlásení o hospodárení strediska po mesačnej uzávierke posledný deň v

mesiaci, plnenie úloh a príkazov uložených nadriadenými osobami.

Z predloženého mzdového listu navrhovateľky za rok 2006 súd zistil, že hrubá mzda navrhovateľky za
mesiac 4/2006 činila 18.288,-Sk, za mesiac 5/2006 sumu 19.210,-Sk a za mesiac 6/2006 sumu 10.450,-
Sk.Zamesiac4/2006navrhovateľkaodpracovala168hodín (21odpracovanýchdní),zamesiac

5/2006 152 hodín ( 19 odpracovaných dní) a za mesiac 6/2006 176 hodín ( 22 odpracovaných dní). V
mesiaci 5/2006 čerpala navrhovateľka 4 dni dovolenky, za čo jej bola poskytnutá náhrada mzdy vo výške
3.262,-Sk. Rovnako zo mzdového listu je zrejmé, že navrhovateľka aj v mesiaci 7/2006 odpracovala 4
dni ( 32 hodín).

Do spisu bol založený list- okamžitého skončenie pracovného pomeru, datovaný dňom 3.7.2006, v
rámci ktorého zamestnávateľ ( spoločnosť AVÍZO, s.r.o.) oznámil navrhovateľke, že neodvádzanie
tržby a inzercie, prislúchajúcej inzerentom s tel. číslami napr. XXXX XXX XXX, XXXX XXX XXX
a ďalších, ktorého sa dopustila navrhovateľka v predchádzajúcom období, posúdil ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny. V tomto liste bolo ďalej konštatované, že úmyselným konaním,

spočívajúcim v neodvádzaní tržby, dochádzalo k okrádaniu zamestnávateľa a v dôsledku tohto
konania mu bola spôsobená škoda. Z vyššie uvedených dôvodov zamestnávateľ ukončil so
zamestnancom( navrhovateľkou) pracovný pomer s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a táto skutočnosť je zrejmá aj z podpisu nalistine, že okamžitého skončenie pracovného pomeru si navrhovateľka prevzala dňa 6.7.2006, pričom
na tejto listine vyznačila poznámku, že nesúhlasí s textom a vyjadrí sa k nemu písomne.

Listom zo dňa 10.7.2006 oznámila navrhovateľka spoločnosti AVÍZO, s.r.o., že považuje okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 3.7.2006, prevzaté dňa 6.7.2006, za neplatný právny úkon z
dôvodu, že uvádzaný dôvod ( neodvádzanie tržby z inzercie) je nepravdivý. Zároveň bol týmto listom
zamestnávateľ vyzvaný na prideľovanie práce navrhovateľke s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka
práce, pracovnú zmluvu a pracovnú náplň navrhovateľky.

V rámci vyjadrenia k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 25.7.2006, spoločnosť
AVÍZO, s.r.o. konštatovala, že právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za
platný, z dôvodu, že opakovane došlo k naplneniu skutkového základu pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktorý predstavuje jeden z najvyšších stupňov porušenia pracovnej disciplíny
zamestnancom. Zamestnávateľ ďalej uvádza, že hoci bola zo strany navrhovateľky daná výpoveď skôr,

nie je tento úkon prekážkou k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
K ukončeniu pracovného pomeru došlo momentom doručenia oznámenia o skončení pracovného
pomeru.Vychádzajúczevidencie,vdôsledkuporušeniapracovnýchpovinnostídošlokuškode,doposiaľ
vyčíslenej na čiastku 36.060,-Sk, z toho podiel navrhovateľky predstavuje 50%, t.j. 18.030,-Sk.

Odporca súdu predložil návrh navrhovateľky na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru,
datovaný dňom 4.7.2006, v ktorom táto deklaruje, že v prílohe zasiela návrh Dohody o skončení
pracovného pomeru. V prípade akceptácie návrhu navrhovateľka požiadala o podpísanie ( návrhu
dohody- pozn. súdu) a spätné zaslanie jedného vyhotovenia na uvedenú adresu, v lehote 10 dní
od doručenia tohto listu. V opačnom prípade ( ak zamestnávateľ s návrhom dohody nesúhlasí),

navrhovateľka týmto listom dala výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 67 Zákonníka práce.
Tento list spoločnosť AVÍZO, s.r.o. prevzala dňa 4.7.2006, čo osvedčuje listinný dôkaz na č.l. 370,
a čo nepopiera ani odporca. V tejto súvislosti súd uvádza, že odporca predložil rovnako aj dohodu o
skončení pracovného pomeru zo dňa 4.7.2006, podpísanú tak zamestnávateľom ako aj zamestnancom
( navrhovateľkou), z ktorej obsahu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na skončení pracovného

pomeru dohodou podľa § 60 zákonníka práce a to ku dňu 30.7.2006. Odporca tiež predložil podací lístok,
osvedčujúci zaslanie bližšie neidentifikovanej zásielky zo strany odosielateľa- spoločnosti AVÍZO, s.r.o.,
adresátovi: B. I., dňa 13.7.2006. v podacom lístku bola uvedená aj cena úhrady 39,-Sk.

Z obsahu potvrdenia o zamestnaní, vystaveného spoločnosťou AVÍZO, s.r.o. dňa 13.7.2006 vyplýva, že

navrhovateľka bola zamestnaná v dobe od 1.6.2004 do 6.7.2006.

Z obsahu knihy dochádzok za mesiac jún 2006 súd zistil, že na pobočke Tesco Zlaté Piesky sa striedali
tri zamestnankyne a to navrhovateľka, p. X.Á. a p. B.. V odporcom uvádzaných rozhodujúcich dňoch
( ktorými mali byť v zmysle písomného vyjadrenia zo dňa 15.5.2008 dni 12.6. až 16.6.2006) pracovala

navrhovateľka v dňoch 12.6., 14.6. a 16.6. po 12 hodín. Dňa 12.6. 2006 pracovala sama, dňa 14.6.2006
a 16.6.2006 spolu s p. B.. Z priložených kupónov z dní 12.6.2006 s 16.6.2006 je zrejmé, že tieto boli
odfaxovanézfaxovéhočíslaXXXXXXXXXXXXX(súddodáva,žeskutočnosť,žetotofaxovéčíslopatrilo
pobočke Tesco Zlaté Piesky je zrejmá z predložených listinných dokladov a to zmluvy o pripojení č.l.
205, kde bolo odporcovi pridelené pilotné číslo XXXXXXXXXX, ktoré sa v zmysle zoznamu používalo

práve na pobočke Tesco Zlaté Piesky, pričom ako ďalšie číslo v zmysle zmluvy bolo pridelené aj
XXXXXXXXXX). V rámci obsahu týchto kupónov figurovalo opakovane telefónne číslo inzerenta XXXX
XXX XXX, XXXX XXX XXX, pričom na nich nebola vyznačená cena inzercie. Z výpisu zo softwérového
systému spoločnosti AVÍZO, s.r.o. súd zistil, že tieto inzeráty boli vpísané do tohto systému, pričom
boli zapisované s kódom U.. Z priložených zoznamov dennej evidencie inzercie, z viacerých pobočiek,

súd nezistil, že by vyššie uvedené inzeráty boli v týchto evidenciách vedené. Je nutné ale dodať, že sa
jednalo o zoznamy dennej evidencie iných pobočiek ako pobočky Tesco Zlaté Piesky.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že u právneho predchodcu odporcu pracovala ako administratívna
pracovníčka na pobočke HM Tesco Zlaté Piesky. V rámci svojej pracovnej náplne prijímala inzerciu,

ktorá sa podávala buď písomne alebo telefonicky, neskôr aj ako fotoinzerenciu. Prijímanie inzercie
prebiehalo tak, že inzerent napísal text do kupónu, navrhovateľka text skontrolovala, vyznačila koľkokrát
a v ktoré dni má byť inzerát uverejnený, skontrolovala telefónne číslo a ostatné náležitosti, ktoré inzerát
musel obsahovať. Potom vypočítala cenu, ktorú uviedla na kupón, vystavila príjmový doklad, z ktorého3 koncové čísla napísala na kupón-inzerát, cenu nahodila do registračnej pokladnice a registračný blok
pripla k príjmovému dokladu. Originál príjmového dokladu dostal inzerent spolu s pokladničným blokom,
kópie lepila navrhovateľka na A4. Na každom liste A4 bol vyrazený dátum odpovedajúci dňu, keď bol

príjmový doklad vystavený. Na konci dňa zrátala celkovú sumu na príjmových dokladoch, ktorá sa
musela zhodovať so sumou v registračnej pokladni. Dennú tržbu odovzdávali do Tatra banky. Uviedla,
že prijímali aj telefonickú inzerciu, kde text do kupónu písala ona, išlo o bezplatnú inzerciu, podmienkou
bolo, že nesmela presahovať tri riadky a nesmelo sa jednať o komerčnú inzerciu. Uviedla, že na konci
dňa sa zisťovala denná tržba, ktorá musela sedieť s pokladňou a nikdy nemali manko. Na pobočke sa

striedali3zamestnankyne,pričomnajednejsmenepracovali2.Potvrdila,žepreddoručenímokamžitého
skončenia pracovného pomeru sa stretla na pobočke s pánom D., ktorý jej ukazoval inzeráty, ktoré
boli písané rukou navrhovateľky. Uviedla, že sa jednalo o inzeráty podávané pánom z Pezinka. Keď
malo dôjsť k plateniu inzerátov, tento uviedol, že si zabudol peňaženku v aute. Toto sa stalo tesne pred
záverečnou a keďže spomínaný inzerent sa už nevrátil, inzeráty nechala navrhovateľka na stole ako
nevybavené, nedávala ich do tlače, nefaxovala pisárkam ani ich nedala do dennej evidencie. Čo sa s

nimi stalo, nevedela uviesť, pretože na druhý deň nepracovala. Osobitne sa o tieto inzeráty nezaujímala,
myslela si, že pán prišiel, vyplatil ich a boli dané kolegyňou do tlače. Navrhovateľka sa na pojednávaní,
konanom dňa 29.4.2015 vyjadrila aj k otázke údajného doručovania akceptácie dohody o skončení
pracovného pomeru zo dňa 4.7.2006. Potvrdila, že návrh tejto dohody ( ňou podpísaný) a zároveň
výpoveď doručila p. J. , osobne dňa 4.7.2006. V tento deň prišiel za ňou na pobočku p. D., ktorý jej

predložil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré ona nechcela prebrať. Okamžité skončenie
pracovného pomeru prebrala dňa 6.7.2006. O tom, že návrh tejto dohody bol akceptovaný zo strany
odporcu,sadozvedelaažvrámcisúdnehokonania.Navrhovateľkavysvetlilasvojepohnútkynazaslanie
návrhu na ukončenie pracovného pomeru dohodou tým, že nechcela mať v pracovnom životopise
skončenie pracovného pomeru okamžite. V zásielke zo dňa 13.7.2006 jej bol doručený zápočet rokov,

akceptovaná dohoda o skončení pracovného pomeru sa v tejto zásielke nenachádzala.

Súd vykonal výsluch konateľa obchodnej spoločnosti AVÍZO s.r.o. F. P.. Uviedol, že spoločnosť AVÍZO,
s.r.o. vydáva inzertný denník, ktorý okrem platenej inzercie umožňuje aj bezplatnú inzerciu za určitých
podmienok-jedeninzerátmesačne,ktorýsanesmieopakovaťamusíobsahovaťmaximálne160znakov.

Inzeráty sa podávajú na pobočkách. Zamestnanci pracujúci sa pobočkách sú povinní každý deň zasielať
v deň podané platené inzeráty faxom do sídla spoločnosti. Tieto inzeráty sa následne prepisujú v
oddelení tzv. platených alebo neplatených pisáriek. Na oddelení platených pisáriek, kde sa inzeráty
posielajú faxom, pracujú 4 pisárky, z ktorých každá má jeden fax. V júni 2006 ho navštívil pán, meno
ktorého si nepamätá. Povedal mu že na pobočke v Tescu v Bratislave je možné podávať inzeráty

za úplne iných podmienok ako inde a za podaný inzerát sa platí menej. Následne preto kontaktoval
manažéra všetkých pobočiek p. D. a šéfredaktorku denníka p. O.. V priebehu mesiaca jún vykonali na
pobočke kontrolu, ktorá trvala asi 2 týždne a po kontrole zistili, že do novín sa dostávajú aj také inzeráty,
ktoré sa opakujú avšak platené nie sú. Taktiež zistili, že kupóny pre občianske inzeráty v niektorých
prípadochneobsahujúcenu,názovpobočkyakontrolnýzáznam,t.j.niesúzapísanédodennejevidencie

občianskej inzercie, v ktorej sa eviduje tržba. Taktiež bolo zistené, že všetky tieto inzeráty chodili do
oddelenia platených pisárok na jeden fax, ktorý obsluhovala p. U. I.. Pani X., ktorá pracovala na pobočke
Tesco Zlaté Piesky uviedla, že vie o tom, že sporné kupóny vypĺňala navrhovateľka. Táto sa pánovi D. ku
všetkému priznala. Navrhovateľke ako aj p. I. bolo povedané, že si voči nim bude spoločnosť vymáhať
škodu za mesiac jún 2006, nakoľko kontrola bola robená za obdobie od 1.6.2006 do 30.6.2006. Keď

navrhovateľka zistila, že bude niesť dôsledky, podala návrh dohody o skončení pracovného pomeru,
resp. výpoveď. Konateľ uviedol, že voči navrhovateľke stratil dôveru, nedalo sa predpokladať, že počas
plynutia výpovednej doby sa nedopustí žiadnych pochybení, preto sa rozhodol skončiť pracovný pomer
s ňou okamžite. Konateľ ďalej uviedol, že bolo povinnosťou navrhovateľky uviesť na kupóne pobočku,
kde bol inzerát príjmaný. Konateľ po nahliadnutí do spisu č.k. 20,24 a 29 potvrdil, že tieto listinné dôkazy

predstavujú už prepísané inzeráty z kupónov. Z tohto predpisu bolo zrejmé, kto inzerát prepisoval, v
danom prípade to bola p. I., ktorá používala skratku U.. Z predložených prepisov je zrejmé, že niektoré
inzeráty boli podané opakovanie a neboli zaplatené. Potvrdil tiež, že list navrhovateľky zo dňa 4.7.2006
bol odporcovi doručený toho istého dňa. Uviedol, že zodpovednosť za evidenciu a odvádzanie tržieb
malo jednak finančné oddelenie, ktoré viedlo evidenciu tržieb a zamestnanci pobočiek, ktorí tržbu

prijímali a odvádzali na účet odporcu. Kontrolu práce navrhovateľky ( ktorá spočívala v informovaní
zákazníkov o možnostiach inzercie, prijímaní inzerátov a peňazí za ne, ich doručovaní do centrály, kde
sa spracovávali a vypĺňaní kupónov) vykonávalo oddelenie platených pisárok, nakoľko pred predpisom
inzerátu na jeho uverejnenie, museli skontrolovať, či kupón má všetky náležitosti. Prácu navrhovateľkykontroloval aj p. D. a taktiež finančné oddelenie, ktorého úlohou bolo kontrolovať peniaze, teda to, či
sa tieto za platené inzeráty dostali na bankový účet spoločnosti AVÍZO, s.r.o. Konateľ nemal vedomosť
o tom, že by sa navrhovateľka v minulosti dopustila obdobného konania. Kontroly na pobočkách sa

robili priebežne avšak nie do takej hĺbky, kontrolovalo sa najmä správne vyplnenie kupónov. Povinnosť
kontrolovať správnosť vyplnenia kupónov mali pisárky. Návod na vyplnenie kupónov bol uvedený v
denníku. Každý zamestnanec po nástupe do spoločnosti sa musí zúčastniť školenia, kde sa rieši aj
otázka vypĺňania kupónov. Pri kontrole v júni 2006 bol prítomný p. D. a p. O.Š.. Po vykonaní kontroly bola
za navrhovateľkou p. D., ktorý ju o jej výsledkoch upovedomil, pričom navrhovateľka sa p. D. priznala,

že urobila chybu. Spolu s pani I. spôsobili škodu vo výške okolo 36.000,-Sk.

Súd v konaní vypočul aj svedkyňu U. I., ktorá v rozhodnej dobe v spoločnosti AVÍZO, s.r.o. ako pisárka
a mala na starosti prepisovanie inzercie a to z 50 pobočiek na Slovensku, ktoré prichádzali faxom alebo
poštou. Potvrdila, že jej povinnosťou bola aj kontrola inzerátov, avšak pre množstvo práce sa všetky
inzeráty kontrolovať nestíhali. Uviedla, že ak sa pri výkone práce vyskytol problém, tento riešila s p. D..

Ako príklad uviedla situáciu, kedy na jedno telefónne číslo prišlo 12 inzerátov, hoci sa mohli podať len tri,
na túto skutočnosť upozornila p. D., ktorý jej povedal, že ich má aj tak prepísať, že z toho bude tržba. Na
oddelení pisárok pracovali 4 pisárka, z toho každá obsluhovala vlastný fax, keďže ale bolo veľa práce,
navzájom si vypomáhali. Potvrdila, že a stávalo, že na jedno telefónne číslo prišlo aj viac ako 3 inzeráty,
tento problém sa netýkal len pobočky Tesco Zlaté Piesky. Povinnosťou svedkyne bola aj kontrola

kupónov- teda to, či obsahovali názov pobočky a či v nich bola uvedená cena inzerátu, čo však nestíhala.
Podľa jej tvrdenia, nie všetky pobočky tieto údaje do kupónov uvádzali. Mená pracovníčok, ktoré na
pobočke kupóny prijali sa do nich neuvádzali. Taktiež pisárky kontrolovali, či kupóny súhlasia s dennou
evidenciu občianskej inzercie. Problém sa však vyskytoval, keď niektoré pobočky spolu s inzerátom,
teda kupónom, zoznam neposlali, alebo ho poslali až na druhý deň. Aj s týmto problémom bola za p. D. .

V spoločnosti AVÍZO, s.r.o. prebehla na jar 2006 daňová kontrola, pričom účtovníčka prikázala, aby na
kontrolu boli pripravené len tie kupóny, ktoré boli správne vyplnené a sedeli so zoznamom, t.j. dennou
evidenciou. Školenie ohľadne vypĺňania a prepisovania kupónov neabsolvovala, bolo jej to oznámené
p. D.Ý. a p. O.. Svedkyňa uviedla, že v prípade problémov a nezrovnalostí, zamestnanci išli za p. D.
a p. O.. Spomenula prípad, kedy z jednej pobočky boli poslané dvakrát tie isté inzeráty, nakoľko však

prišli na 2 faxy ich duplicita sa hneď nezistila. S týmto problémom išla za p. O., ktorá povedala, že
inzeráty majú napísať radšej dvakrát. Dotazy z finančného oddelenia neprišli žiadne, napriek tomu, že
tržba prišla iba jedna.

Z výpovede svedka U.. A. D. súd zistil, že v rozhodnom čase pracoval v spoločnosti AVÍZO, s.r.o. ako

manažér zákazníckeho servisu a distribúcie a bol priamym nadriadeným navrhovateľky. V júni 2006
ho informoval p. P. a p. O., že od jedného zákazníka získali informácie, že navrhovateľka prijímala
inzeráty, z ktorých neodvádzala peniaze. Tento zákazník dal p. P. k dispozícii kupóny inzerátov, ktoré
podal. Podľa týchto inzerátov zistili telefónne čísla a na ich základe zistili, kto konkrétne inzeráty, teda
ktorá pisárka, prepisoval do systému. Inzeráty boli prepisované p. I., ktorá používala kód U.. Z kupónov

zistili, že tieto boli podané na pobočke v Tesco Bratislava. Po nahliadnutí do spisu č.l. 21,22,23 svedok
uviedol , že na priložených kupónoch nie je kód okresu ( pobočky), ktorý mal byť uvedený vpravo dole.
Ďalším nedostatkom kupónov je, že na nich absentuje meno, priezvisko, adresa inzerenta a cena. Bolo
zistené, že tieto kupóny boli podané na pobočke Tesco Bratislava tak, že boli poslané faxom a na
takto poslaných inzerátoch je okrem telefónneho čísla, z ktorého boli poslané, uvedené AVIZO TESCO.

Kontrolu vykonávali na základe oznámenia zákazníka tak, že z prepisom inzerátov zistili kódy pobočiek.
Podľa týchto kódov vybrali dennú evidenciu občianskej inzercie a zistili, že konkrétne prepísané inzeráty
v denných hláseniach z pobočiek nie sú uvedené. To znamená, že na týchto pobočkách, tieto inzeráty
podané neboli. Na prepísanie tak boli dané v rozpore s pravidlami a tieto inzeráty neboli zaplatené
a neboli za ne odvedené tržby. Zistili, že inzeráty boli podané na pobočke v Tescu Bratislava dňa

12.6. a 16.6.2006. Z dennej dochádzky za mesiac jún bolo zistené, že v týchto dňoch pracovala
navrhovateľka a ďalšia zamestnankyňa p. K. B.. Po týchto zisteniach bol svedok za navrhovateľkou a
pýtal sa jej, čo ju viedlo k takémuto konaniu. Navrhovateľka uviedla, že jej je to ľúto, že si uvedomuje
svoje konanie v rozpore s pravidlami a je ochotná niesť zodpovednosť. Svedok upresnil, že kontrola
bola vykonávaná za mesiace apríl, máj a jún 2006. Ďalej upresnil, že kódy pobočiek do inzerátu dávala

pri prepisovaní pisárka, teda p. I.. Z inzerátov bolo zrejmé, že to isté telefónne číslo sa opakuje v tej
istý deň na inzerátoch, ktoré mali byť podané na rôznych miestach Slovenska, čo fakticky nie je možné.
Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa navrhovateľka dopustila obdobného konania pred tým
a s jej prácou bol spokojný. Pravidlá, ako postupovať pri vypĺňaní kupónov boli podrobne vydané asú uverejnené v každom vydaní Avíza a v podrobnejšej podobe na každej pobočke. Zamestnávateľ
tiež disponoval školiacim materiálom, ktorý obsahuje úpravu tejto problematiky. Navrhovateľku osobne
školil svedok, pričom každý zamestnanec absolvoval 2 až 3 dňovú stáž. Svedok konštatoval, že prácu

navrhovateľky kontroloval len námatkovo. Tržby sa kontrolovali na základe pokladničných dokladov,
ktorý čísla sa zapisovali do dennej evidencie občianskej inzercie. Na konci mesiaca sa vždy urobila
mesačný uzávierka, ktorá spočívala v tom, že každá pobočka zaslala na centrálu všetky príjmové
pokladničné doklady, ktoré sa skontrolovali, spočítali a sumy na nich uvedené sa porovnali s dennou
tržbou.Tietokontrolyrobilip.S.ap.J..Vrámcitýchtomesačnýchkontrolsanezistilo,žezpobočkyTesco

Bratislava nebola odvádzaná tržba. Z výpisov zo systému bolo zistené, že navrhovateľka neodviedla
tržbyvovýške36.060,-sk,kedysajednaloo601inzerátov,pričomjednouverejneniestojí60,-Sk.Svedok
uviedol, že p. I. nikdy nedal pokyn, aby prepisovala aj inzeráty, ktoré neboli vedené v dennej evidencii.
Dňa 12.6.2006 mala p. B. dovolenku, dňa 16.6.2006 pracovala. Svedok zhrnul, že v tomto konkrétnom
prípade došlo k tomu, že inzeráty boli zverejnené ale za ich zverejnenie spoločnosť AVÍZO neobdržala
žiadne peniaze a taktiež neboli vystavené pokladničné doklady.

Na pojednávaní konanom dňa 2.6.2008 súd vypočul ďalšieho svedka a to p. W. O., ktorá v pôsobila u
právneho predchodcu odporcu v rozhodnom čase ako šéfredaktorka, pričom bola poverená aj radením
oddelenia pisárok. Na základe požiadavky p. P. vykonala svedkyňa spolu s p. D. kontrolu konkrétnych
inzerátov. V rámci kontroly boli zistené určité nezrovnalosti. Svedkyňa zistila, že inzeráty do systému boli

dané p. U. I., ktorú požiadala, aby jej dala k dispozícii sporné kupóny. Bolo zistené, že napriek tomu, že
tieto boli dané do systému, neboli zapísané v zoznamoch, t.j. v dennej evidencii občianskej inzercie. Pani
I. sa mala svedkyni priznať, že inzeráty dala do systému, hoci vedela, že neboli dané do zoznamu tržieb.
Svoje konanie vysvetlila tým, že malo ísť o inzeráty, ktoré podal známy generálneho riaditeľa. Svedkyňa
uviedla,žezistila,ženainzerátochboluvedenýinýkódpobočkyakopobočkaTescoBratislava,zktorého

kupóny vzišli. Keď s týmto konfrontovala p. I., tá jej povedala, že takto postupovala, lebo jej to prikázala
robiť zamestnankyňa na pobočke Tesco Bratislava. Kontrola bola vykonaná asi od januára 2006, pričom
inzeráty, ktoré neboli dané do zoznamu tržieb sa začali objavovať až v priebehu apríla. Čo sa týka
kontroly práce pisárok, svedkyňa uviedla, že ich prácu kontrolovala námatkovo. Bolo však v pracovnej
náplni pisárok, aby kontrolovali či kupóny, ktoré prepisovali boli zapísané v zozname tržieb. Svedkyňa

ďalej uviedla, že do tlače bolo denne daných 400 až 450 rukopisných inzerátov. Aj pri námatkových
kontrolách sa občas zistilo, že do systému boli dané inzeráty, ktoré neboli zapísané v zozname, nebolo
to však v takom rozsahu ako v prípade navrhovateľky a pani I.. Pisárky mali k dispozícii len jednu disketu,
na ktorú sa stiahli všetky prepísané inzeráty v ten ktorý deň, táto sa odovzdala grafikovi, ktorý ju prehral
do systému a údaje na nej vymazal. Prepísané inzeráty sa v systéme uschovávali jeden rok. Svedkyňa

ďalej konštatovala, že len počula, že pánom, ktorý mal odovzdať generálnemu riaditeľovi v zoznamom
tržieb neuverejnené inzeráty, mal byť priateľ navrhovateľky.

Na pojednávaní, konanom dňa 2.6.2008 súd ďalej vypočul svedkyňu p. K. B., zamestnankyňu AVÍZO,
s.r.o., ktorá spolu s navrhovateľkou pracovala asi jeden rok. Na pobočke v Tesco Bratislava sa striedali

tri kolegyne. O tom, že navrhovateľka príjmala inzeráty, za ktoré nemalo byť zaplatené, vie len z počutia.
Sama takúto skutočnosť nikdy nezistila. Potvrdila, že po prijatí do zamestnania jej p. D. vysvetlil, ako
majú byť kupóny vypĺňané a na prevádzke ju ešte zaučili kolegyne, existoval aj vnútorný predpis. Na
každomkupónemuselbyťvyplnenýtextinzerátu,cena,meno,priezviskoaadres inzerenta,typinzercie.
Takto vyplnené kupóny sa faxovali na centrálu, potom sa odfaxoval tiež denný zoznam tržieb, kde boli

prijaté inzeráty uvedené. Po tom, ako bola navrhovateľka prepustená, prišiel na pobočku jej druh a pýtal
sa či už s p. X. boli vyhodené, pričom naznačil, že to bolo vďaka nemu. Svedkyňa tiež poznamenala, že
telefonické inzeráty nepríjmali, tie sa podávali priamo na centrálu. Telefonické inzeráty prijímali len keď
inzerenta poznali a vedeli, že na druhý deň príde inzerát zaplatiť.

Navrhovateľka na pojednávaní, konanom dňa 24.9.2008, uviedla, že o výsledkoch kontroly ju informoval
pán D. dňa 4.7. alebo 3.7.2006, ktorý prišiel za ňou na pobočku. Na dotaz súdu ďalej konštatovala,
že skutočnosť, či sú kupóny vyplnené určitou osobou sa dali zistiť len podľa písma. Kupóny vypĺňala
len vtedy, pokiaľ mal inzerent nečitateľné písmo. Na sporných kupónoch nie je uvedená cena, hoci
tam mala byť preto, že tieto boli neúplné a navrhovateľkou nevybavené. Pán, ktorý inzeráty podával

nevedel uviesť čísla vydaní, mal ich upresniť po tom ako zistí, koľko má peňazí, pričom si šiel po
peňaženku do auta. Ten deň sa však už nevrátil a sporné kupóny zostali neúplné a navrhovateľka ich do
vydania nedala. Potvrdila, že na sporných kupónoch nebolo uvedené ani koncové trojčíslie príjmového
dokladu a meno inzerenta, preto, že neboli úplné. Potvrdila, že sporné inzeráty boli podávané vjeden deň. Navrhovateľka sa snažila vysvetliť skutočnosť, prečo na inzerátoch boli uvedené 2 telefónne
čísla a dokonca 3 tým, že na jedno telefónne číslo mohli byť podané len 3 inzeráty, preto niektorí
inzerenti uviedli aj iné telefónne číslo, prípadne meno. Navrhovateľka po nahliadnutí do spisu potvrdila,

že niektoré kupóny písala a niektoré prijímala. Nevadila jej ani skutočnosť, že údajný inzerent-pán z
Pezinka podával inzeráty pod viacerými menami, išlo tržby, podľa ktorých boli honorované a aj pán
D. povedal, že si to nemajú všímať. Navrhovateľka sa dopočula o viacerých ľuďoch, ktorí mali údajne
informovať generálneho riaditeľa o sporných inzerátoch. Mala to byť jej kamarátka A. S., bývalý priateľ
A. Z., kolegyňa.

Z výsluchu svedkyne A. S. súd zistil, že ak priateľka navrhovateľky, za ňou občas chodievala na pobočku
Zlaté Piesky. Uviedla, že pán P. pozná len z počutia, nikdy ho nevidela a nebola prítomná pri tom, ako mu
mali byť odovzdávané nejaké inzeráty. Pána D. stretla raz alebo dvakrát, keď bola na navrhovateľkou
na pobočke.

Svedkyňa B. X. potvrdila, že je bývalou kolegyňou navrhovateľky a rovnako ako ona, pracovala na
pobočke Zlaté Piesky. Podľa jej výpovede, zamestnávateľ chcel skončiť pracovný pomer aj s ňou,
voči tomuto sa ohradila a nakoniec sa skončil pracovný pomer dohodou. Pracovný pomer s ňou
chcel zamestnávateľ so svedkyňou skončiť z toho dôvodu, že na ňu prišiel podnet. Potvrdila že na
pobočku prišiel pán D.Ý., ktorý jej a navrhovateľke hovoril, že pôjdu preč. Uviedla, že pre ňu bolo

prijateľnejšie ukončiť pracovný pomer dohodou, nakoľko predpokladala, že po určitom čase by musela
zo zamestnania odísť, keďže zamestnávateľ nechcel, aby tam pracovala. V súvislosti s tvrdením svedka
F. P., ktorý uviedol, že skutočnosť, že sporné kupóny vyplňovala navrhovateľka mu mala povedať
svedkyňa, táto uviedla, že s pánom P. o inzerátoch nikdy nehovorila. Taktiež nevie o tom, že by sporné
kupóny vypĺňala navrhovateľka. Počula však, že podnet na navrhovateľku dal p. A. Z.. Potvrdila, že po

nástupe do zamestnania, jej boli ukázané typy kupónov a to , ako majú byť vypĺňané, pričom zaúčali
ju jej kolegyne, ktoré už mali určitú prax. Svedkyňa pripustila, že mohlo sa stať , že na centrálu bol
odfaxovaný kupón, ktorý nebol zapísaný do evidencie a to vzhľadom na rýchlosť a zhon.

SúdnapokonvypočulvkonaníakosvedkaajpánaA.Z.,ktorýuviedol,žejeotcomdieťaťanavrhovateľky,

avšak ako partneri už spolu nežijú. Nemal vedomosť o tom, akým spôsobom skončila navrhovateľka
pracovný pomer v AVÍZO, s.r.o.. Potvrdil, že s jej nadriadenými sa nikdy nerozprával, ani im nič
neoznamoval.

Podľa § 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, v znení novely č. 124/2006 Z.z. ( ďalej len "ZP") Zamestnávateľ

môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite
skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa§77ZPneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitýmskončením,skončením
v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.Podľa§134ods.1,2a4ZPPriemernýzároboknapracovnoprávneúčely(ďalejlen"priemernýzárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny

štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa
počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok,
postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín

pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 67 ZP zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez
uvedenia dôvodu.

Podľa § 61 ods. 1 ZP výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.

Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je
daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná

doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 60 ods. 1,2 a 3 ZP Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného

pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru
zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou
z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 18 ZP zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len
čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 1 ods. 2 ZP ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy

Občiansky zákonník.

Podľa § 43c) Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie

možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má
napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol
návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy. Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie
návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava
prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez

odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v
tomto zmysle odošle správu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie

návrhu.

Súd, vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov založených do spisu, svedeckých výpovedí a jednotlivých
tvrdení účastníkov konania, a po náležitom preskúmaní a ustálení skutkového stavu a jeho následnej
subsumpcii pod vyššie citované zákonné ustanovenia, konštatuje, že nárok navrhovateľky, uplatnený v

návrhu na začatie konania je daný a osvedčený.

V konaní o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je nutné vychádzať z
celkového zákonného rámca úpravy tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Tento predstavujenepochybne najradikálnejší zásah do trvania pracovnoprávneho vzťahu, kedy zákon jednoznačne
vymedzuje len dva dôvody pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer
práve prostredníctvom tohto právneho úkonu. V tomto prípade je nepochybné, že zamestnávateľ

odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom s poukazom na ustanovenie §
68 ods. 1 písm. b) ZP, kedy malo dôjsť na strane zamestnanca k závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny. Vychádzajúc z teoretickoprávnych východísk možno uviesť, že otázku či konkrétnym konaním
zamestnanca došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je povinný riešiť a ustáliť konajúci
súd. Je pritom povinný prihliadnuť na viaceré okolnosti tak, aby mohol ustáliť intenzitu prípadného

porušenia. Preto súd musí podrobiť konanie zamestnanca ( ktorému je pripisovaná intenzita závažného
porušovania pracovnej disciplíny) skúmaniu v konfrontácii so všetkými okolnosťami tohto konania,
časom a situáciou za ktorej k údajnému porušeniu došlo, mierou zavinenia, spôsobom a intenzitou
porušovania povinností, pričom musí prihliadnuť na osobnosť zamestnanca, jeho funkciu, ktorú v práci
zastával, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh a prípadné dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny.

Okrem vyššie uvedeného, okamžité skončenie pracovného pomeru je v zmysle zákona, pomerne prísne
formálne vymedzené. Vždy totižto musí byť písomné, doručené a dôvod skončenia pracovného pomeru
musí byť skutkovo vymedzený tak, aby tento nebolo možné následne zamieňať s iným konaním, pričom
z tohto vymedzenia musia byť zrejmé základné okolnosti, či už časové alebo skutkové, konkrétneho činu

zamestnanca, pre ktorý s ním má byť pracovný pomer ukončený okamžite. Zákon pritom obmedzuje
zamestnávateľa na realizáciu úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru aj lehotou dvoch
mesiacov.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania je nesporné, že v čase doručenia písomného okamžitého

skončenia pracovného pomeru ( teda dňa 6.7.2006) existoval medzi navrhovateľkou ako
zamestnankyňou a spoločnosťou AVÍZO, s.r.o. ako zamestnávateľom pracovný pomer, v rámci
ktorého zastávala navrhovateľka pozíciu- pracovník na preberanie inzercie. Z výpovede samotnej
navrhovateľky, ako aj svedkov ( D., P., B., I.) a v kontexte náplne práce , schválenej zamestnávateľom,
bolo povinnosťou navrhovateľky, v rámci plnenia pracovných úloh, v prvom rade preberanie inzercie od

zákazníkov(inzerentov)napobočkeTescoZlatéPiesky(ktorábolamiestomvýkonupráce).Povyplnení
inzerátu(čiužzákazníkomalebopriamonavrhovateľkou)bolojejpovinnosťoutentokupónskontrolovať,
čo do rozsahu povinných náležitostí. Je zrejmé, že kupón mal obsahovať aj telefónne číslo inzerenta a
cenu za zverejnenie inzerátu. Úlohou navrhovateľky bolo ďalej prijatie ceny za zverejnenie od zákazníka,
vystavenie príjmového dokladu, nahodenie ceny do registračnej pokladnice a vyhotovenie dennej

evidencie tržieb. Sama navrhovateľka uviedla, že na konci dňa zrátala celkovú sumu na príjmových
dokladoch, ktorá sa musela zhodovať so sumou v registračnej pokladni a tržbu následne odniesla do
banky. Podľa opisu jednotlivých svedkov, ako zamestnancov spoločnosti AVÍZO s.r.o., podané inzeráty
spolu s dennou evidenciu tržieb sa následne zasielali faxom do sídla spoločnosti do tzv. oddelenia
pisárok. Tam boli následne inzeráty prepisované ( svedok P.), pričom každá z pisárok mala svoj vlastný

kód, pod ktorým zapisovala inzeráty do vnútorného systému zamestnávateľa. Z výpovede svedkyne
I., ako aj svedka D., P. W. O., má súd za preukázané, že kontrolu práce navrhovateľky, vykonávali
práve pisárky, ktoré pred prepisom inzerátu na uverejnenie museli skontrolovať či kupón má všetky
obsahové náležitosti a či kupóny súhlasia s dennou evidenciu tržieb. Z uvedeného možno ustáliť, že
prvotnou úlohou navrhovateľky bolo prijímanie inzerátov a prijímanie plnení za ich zverejňovanie a

zabezpečenie prvotnej evidencie tržieb, avšak je nesporné, že bolo práve v náplni práce pisárok ( ako
uviedla svedkyňa O.), aby všetky kupóny skontrolovali, rovnako ako aj to, či boli tieto zapísané do
zoznamu tržieb. Okrem toho viacstupňovosť pracovnej činnosti v spoločnosti AVÍZO, s.r.o. je zrejmá aj z
vyjadrenia jej konateľa p. P., ktorý vyslovene konštatoval, že zodpovednosť za evidenciu a odvádzanie
tržieb malo aj finančné oddelenie, prácu navrhovateľky mal kontrolovať aj p. D.. Taktiež on, ako svedok

uviedol,žetržbysakontrolovalinazákladepokladničnýchdokladov,ktorýchčíslasazapisovalidodennej
evidencie občianskej inzercie a na konci mesiaca sa urobila mesačná závierka, ktorá spočívala v tom, že
každá pobočka zaslala na centrálu všetky príjmové pokladničné doklady, ktoré sa skontrolovali, spočítali
a suma na nich uvedené sa porovnali s dennou tržbou. Tieto kontroly realizovali opäť iní zamestnanci a
to p. S. W. J.. Svedok uviedol, že v rámci týchto mesačných kontrol sa nezistilo, že z pobočky Tesco Zlaté

Piesky nebola odvádzaná tržba. Rovnako námatkovú kontrolu činnosti navrhovateľky mala vykonávať
aj p. O.Á. ako šéfredaktorka.Z týchto zistení a svedeckých tvrdení možno konštatovať, že pracovná činnosť u zamestnávateľa AVÍZO,
s.r.o. bola vykonávaná na viacerých úrovniach, bola značne dimenzovaná a v podstate zameraná
na zabezpečenie funkčnosti ale aj kontroly celého systému vybavovania inzercie. Navrhovateľka bola

nesporne, v rámci svojej pracovnej pozície, na pomyselne poslednom stupni hierarchie zamestnancov,
kedy prichádzala do kontaktu zo zákazníkmi a jej úlohou bolo v prvom rade riadne vypĺňanie kupónov
s inzerátmi, inkasovanie ceny za ich uverejňovanie a ich následné zasielanie na prepis. Následne bolo
povinnosťou pisárky tieto skontrolovať podľa obsahu ako aj podľa toho, či sedia s výpisom z dennej
evidencie tržby a až po kontrole ich zaslať na zverejnenie. Nepochybne u zamestnávateľa fungovali aj

ďalšie ( následné) systémy kontroly. Preto súd zastáva názor, že v prípade pochybenia, spočívajúceho
v tom, že sa zverejnili aj inzeráty, ktoré neboli riadne vyplnené a zaplatené, možno hovoriť minimálne
o delenej zodpovednosti, pričom v spoločnosti AVÍZO, s.r.o. existovali ochranné mechanizmy v podobe
obsahu pracovnej náplne iných zamestnancov ( najmä pisárok), ktoré mali zabrániť vzniku takejto chyby.
Aj v prípade, že by v konaní bolo bez pochyby preukázané, že navrhovateľka odoslala inzeráty, ktoré boli
nezaplatené,nemožnozažiadnychokolností,pričítaťzavinenievýlučnenavrhovateľke.Práveexistencia

iných pracovných pozícií, v rámci ktorých mali zamestnanci prácu navrhovateľky kontrolovať, znižuje
intenzitu závažnosti jej konania, ako aj mieru zavinenia.

Súd ďalej nemôže opomenúť ani ďalšiu skutočnosť, ktorá podľa jeho názoru znižuje prípadnú mieru
zodpovednosti navrhovateľky. Z výpovede svedkyne I. je zrejmé, že pre množstvo práce, ktorú ako

pisárka musela vykonávať, nestíhala kontrolovať všetky inzeráty tak, ako by mala, pričom spomenula
ja to, že k porušovaniu pravidiel dochádzalo aj na iných pobočkách ako Tesco Zlaté Piesky. Spomínala
aj daňovú kontrolu, kedy mali predložiť len kupóny, ktoré boli správe vyplnené a súhlasili s evidenciou.
Taktiež spomenula, že následné kontroly finančného oddelenia tieto problémy neodhalili. Toto jej
tvrdenie súd konfrontoval aj s tvrdením p. O., ktorá potvrdila, že pri námatkových kontrolách sa občas

zistilo, že do systému boli zadané inzeráty, ktoré nefigurovali v zoznamoch, hoci nie v takom rozsahu ako
v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že pochybenia obdobného charakteru sa vyskytovali vo väčšej či
menšej intenzite u zamestnávateľa opakovane. Táto skutočnosť ( vychádzajúc aj z tvrdenia svedkyne I.,
žepisárkynestíhalisvojuprácuvykonávaťriadne)osvedčujeminimálneto,ževspoločnostiAVÍZO,s.r.o.
nebol systém práce nastavený optimálne, tento systém práce neboli zamestnanci schopný dodržiavať,

a vedúci zamestnanci, zodpovedný za celkovú kontrolu, pri námatkových kontrolách zisťovali viaceré
chyby zamestnancov nim podriadených. Skutočnosť, že systém práce u zamestnávateľa, neumožňoval
riadnu kontrolu, však nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľky. Bol to totiž zamestnávateľ, ktorý mal
zabezpečiť ( či už zmenou systému, jeho zjednodušením, navýšením počtu zamestnancov na kľúčových
pozíciáchapodobne)zoptimalizovaniepracovnéhopostupuavprípadežetakneurobil,idepodľanázoru

súdu o okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadnuť pri posudzovaní závažnosti porušovania pracovnej
disciplíny, resp. porušovaní pracovných povinností zamestnancom.

Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou
okamžite listom zo dňa 3.7.2006, v ktorom uviedol, že z jej strany došlo k neodvádzaniu tržby z inzercie,

prislúchajúcej inzerentom s určitými telefónnymi číslami, ktorých sa mala navrhovateľka dopustiť v
predchádzajúcom období. Hoci je pravdou, že v samotnom liste nie je presne vymedzené, kedy malo
dôjsť k samotnému porušovaniu, resp. kedy mal zamestnávateľ zistiť, že k samotnému porušeniu
došlo, v kontexte ostatných dôkazov, súd nemôže ustáliť neexistenciu skutkového vymedzenia dôvodu
skončenia pracovného pomeru. V prvom rade sama navrhovateľka, ešte pred doručením okamžitého

skončeniapracovnéhopomeru,potvrdila,žemalapohovorsp.D.,ktorýjukonfrontovalscelousituáciou.
Toto potvrdil aj samotný svedok D.. Svedkovia P., D. W. O. sa v podstate zhodli na tom, že kontrola
prebiehala v júni, približne dva týždne. Z týchto záverov možno vyvodiť, že práve v mesiaci jún boli
zistené údajné pochybenia navrhovateľky, táto s nimi bola konfrontovaná, preto v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedela, aké skutočnosti sú jej kladené za vinu. To, že tieto

nie sú v samotnej listine o skončení pracovného pomeru časovo špecifikované, nerobí tento právny úkon
neplatným.

Čo sa týka samotného konania navrhovateľky, pre ktoré došlo zo strany zamestnávateľa k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, súd uvádza, že v rámci jeho skutkového odôvodnenia je zrejmé,

že dôvodom je v prvom rade neodvedenie tržby za inzeráty, ktoré boli zverejnené. Svedkovia v
konaní uvádzali vyše 600 takto zverejnených inzerátov, ktoré mala prijať navrhovateľka a ktoré mali
byť zverejnené. Do spisu boli založené kupóny , ktoré zjavne vykazovali znaky neúplnosti. Tieto
boli reálne faxované z pobočky Tesco Zlaté Piesky. Je zrejmé, že navrhovateľka sa v uvedené dni( 12.6. a 16.6.2006) nachádzala v práci. Rovnako z výpisu z dennej evidencie vyplýva, že do tejto
neboli zaradené. Do systému sa však dostali, kde boli zaradené pisárkou U. I.. Z vyššie ustáleného
skutkového stavu však súd nemá za preukázanú základnú skutočnosť a to, že navrhovateľka skutočne

aj prevzala cenu za zverejnenie inzerátov a túto zamestnávateľovi neodviedla. Navrhovateľka svoje
konanie vysvetľovala tým, že tieto inzeráty nezadala do systému, nakoľko inzerent nemal pri sebe
peňaženku, tieto nezaplatil, tak ich odložila nabok a nechala ich ležať na stole. Skutočnosť, že aj
inkasovala peniaze za ich zverejnenie, nebola v konaní ničím preukázaná, v tejto otázke odporca
dôkazné bremeno neuniesol. Je otázne tiež, v akej výške by navrhovateľka peniaze obdržala, keď

cena na inzerátoch uvedená nebola. Okrem toho do spisu bolo založených len niekoľko desiatok
kupónov, pričom nebolo preukázané, že by tieto inzeráty boli zverejňované vo väčšom množstve alebo
vo viacerých vydania týždenníka. Taktiež dňa 16.6.2006 bola na pobočke okrem navrhovateľky prítomná
aj iná zamestnankyňa, je preto minimálne sporné, z akého dôvodu zverejnenie všetkých inzerátov
bez platenia pripočítava odporca konaniu navrhovateľky. Okrem uvedeného, tak navrhovateľka ako
aj svedkyňa I. uvádzali, že sa bežne stávalo, že do systému sa zapisovali inzeráty aj v rozpore s

dohodnutými pravidlami. Všetky vyššie uvedené okolnosti spochybňujú možnosť prijatia jednoznačného
záveru, že inzeráty v takom veľkom množstve ( vyše 600 ) zadala do systému navrhovateľka. Avšak, aj
keby súd tento záver prijal, odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľka aj obdržala
od inzerenta peniaze a tieto si ponechala. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedkyne X.,
ktorá poprela tvrdenie svedka P., že by mala ona označiť navrhovateľku ako osobu, ktorá sporné kupóny

vypĺňala. Taktiež svedkyňa B. nemohla potvrdiť skutočnosť, že navrhovateľka prijímala nezaplatené
inzeráty, o tomto len počula.

Súd sa zaoberal aj údajným priznaním navrhovateľky pánovi D.. Z výpovede svedka je zrejmé, že
navrhovateľka sa priznala ku všetkému. Čo ale bolo predmetom tohto priznania, resp. aký bol jeho

rozsah a obsah, nebolo v konaní preukázané. Ak aj navrhovateľka, konfrontovaná svojim nadriadeným,
priznala, rovnako ako na pojednávaní, že niektoré sporné kupóny vypĺňala, že tieto nie sú úplné,
nepostačuje to na prijatie záveru o závažnom porušení pracovnej disciplíny. Toto porušenie totiž
vždy podlieha objektívnemu skúmaniu, v tomto prípade súdom. A prípadné priznanie zamestnanca,
môže predstavovať len jednu z okolností, ktorú súd vezme na vedomie. Taktiež súd zobral na

zreteľ aj výpoveď navrhovateľky, resp. zaslanie návrhu na uzavretie dohody o skončení pracovného
pomeru dňa 4.7.2006. Neuveril v tomto prípade jej tvrdeniu, že dôvodom boli zlé pracovné vzťahy na
pracovisku. Toto jej konanie bolo zjavne reakciou na prebiehajúcu kontrolu, konfrontáciu s jej výsledkami
nadriadenými navrhovateľky, teda na situáciu, kedy bolo zrejmé, že zamestnávateľ má záujem na
skončení pracovného pomeru. Vyvodzovať však z toho záver, že týmto svojim konaním navrhovateľka

uznala dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, je nemožné.

Názor súdu o dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania osvedčuje aj následné tvrdenie odporcu.
V prvom rade súd uvádza, že okamžite skončiť pracovný pomer možno vtedy, ak od zamestnávateľa
za žiadnych okolností nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnával zamestnanca, ktorý porušil

pracovnú disciplínu, naďalej, čo i len v dĺžke plynutia výpovednej doby. Ak by bolo pravdivé tvrdenie
odporcu, že uzavrel s navrhovateľkou dohodu o skončení pracovného pomeru, nasvedčovalo by to
tomu, že práve zamestnávateľ v rozhodnom čase nemal obavu z konania navrhovateľky. Okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo datované dňom 3.7.2006, kedy už, aj podľa výpovedí svedkov, bola
kontrola ukončená. Ak nasledujúci deň podpísal zamestnávateľ dohodu o skončení pracovného pomeru

s dňom zániku pracovného pomeru 30.7.2006 a túto následne dňa 13.7.2006 doručil navrhovateľke, je
logické, že konanie navrhovateľky sám nepovažoval za natoľko závažné a nebezpečné, že by nebol
ochotný ju zamestnávať na dobu do konca mesiaca. Toto stanovisko odporcu minimálne osvedčuje
vnútorné rozpoloženie zamestnávateľa v rozhodnom čase, ktoré nesvedčilo v prospech existencie
tak závažného konania zamestnankyne, že okamžité skončenie pracovného pomeru predstavovalo

relevantný a dôvodný následok.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, kedy v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by to
bola výlučne a jedine navrhovateľka, ktorá prevzala kupóny inzerátov v počte vyše 600 kusov, a už
vôbec nebolo preukázané, že by za tieto inkasovala peňažné plnenie od inzerentov, nemožno ustáliť

závažnosť porušenia pracovnej disciplíny v takom rozsahu a intenzite, aby to odôvodňovalo nutnosť
ukončenia pracovného pomeru okamžite. Tomuto nasvedčuje aj vyššie naznačená existencia delenej
zodpovednosti na pracovisku, kedy navrhovateľka predstavovala v rámci svojej pracovnej pozície
len prvý článok reťazca a kedy jej práca mala byť následne kontrolovaná aj ďalšími zodpovednýmizamestnancami. Taktiež súd prihliadol na okolnosť, že u zamestnávateľa nebol dostatočne regulovaný
pracovný postup tak, aby sa zabezpečilo predchádzaniu podobným chybám, zjavne sa vyskytujúcim
častejšie a aj na iných pobočkách a taktiež absentovalo dostatočné personálne zázemie. Taktiež súd

prihliadol aj na to, že nadriadení pracovníci označili navrhovateľku ( pred konaním, ktoré vyhodnotili ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny) ako bezproblémovú, s jej prácou boli spokojní. Okrem toho súd
konštatuje, že v konaní nebolo preukázané úmyselné zavinenie zo strany navrhovateľky v tom smere, že
bysachcelaobohatiťnaúkorsvojhozamestnávateľa,kedypochybenievpodobevyplnenianesprávnych
kupónov a ich zaslanie na centrálu, síce vykazovalo znaky porušenia pracovných povinností, avšak

absentuje preukázanie samotného prevzatia peňazí za zverejňované inzeráty. Ako už bolo vyššie
uvedené, závažnosť konania navrhovateľky bolo potrebné posudzovať v kontexte všetkých skutkových
okolnostíasúdsprihliadnutímnavyššieuvedené,nemoholkonštatovaťdôvodnosťazákonnosťpostupu
odporcu.

Z dôvodu, že pracovný pomer s navrhovateľkou bol skončený neplatne, vznikol jej nárok na náhradu

mzdy a to odo dňa 10.7.2006, kedy navrhovateľka zamestnávateľovi oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnávaní do 30.9.2006. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľka dala svojmu
zamestnávateľovi platnú výpoveď, ktorá spĺňala všetky formálne a materiálne náležitosti. Bola doručená
dňa 4.7.2006, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, a dvojmesačná výpovedná lehota uplynula
práve dňom 30.9.2006 ( kedy začala plynúť 1.8.2006). Pri ustálení tohto záveru sa súd zaoberal aj

tvrdením odporcu, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu riadnej písomnej dohody o skončení
pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka zaslala spoločnosti AVÍZO, s.r.o.
list zo dňa 4.7.2006 ( doručený dňa 4.7.2006) spolu s ktorým zaslala v prílohe aj návrh dohody o
skončení pracovného pomeru. Z obsahu listu je zrejmé, že na akceptáciu návrhu stanovila lehotu
10 dní od doručenia listu. V prípade neakceptácie návrhu dala navrhovateľka výpoveď z pracovného

pomeru. Súd uvádza, že dohoda o skončení pracovného pomeru predstavuje dvojstranný právny úkon,
zahŕňajúci v sebe dva prejavy vôle jej účastníkov a to návrh a akceptáciu návrhu. Odporca v konaní
súdu síce predložil podpísanú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 4.7.2006, avšak súdu
neosvedčil že by toto jej vyhotovenie aj v lehote 10 dní doručil do sféry dispozície navrhovateľky.
V prvom rade súd neuveril tvrdeniu odporcu o potrebe zachovania periodizácie úkonov. Kontrola

prebehla u zamestnávateľa v júni 2006, kedy boli jej výsledky aj finalizované. Už na začiatku júla si
zamestnávateľ mohol a mal vyhodnotiť závery kontroly, preto tvrdenie, že k ustáleniu výsledkov došlo
až v čase od 4.7.2006 ( kedy mala byť údajne podpísaná dohoda) a 6.7.2006( kedy bolo zaslané
okamžitého skončenie pracovného pomeru) sa javí ako účelové a nepravdivé. Okrem toho samotné
okamžitého skončenie pracovného pomeru bolo datované dňom 3.7.2006, teda ešte pred údajným

podpisomdohodyoskončenípracovnéhopomeru,pretojezarážajúce,akodporcavprípadeokamžitého
skončenia pracovného pomeru nedodržal časovú chronologizáciu ale v prípade podpisu dohody a
jej následného zaslania ( 13.7.2006) mal záujem na jej zachovaní. Okrem uvedeného, ak okamžité
skončenie pracovného pomeru doručil zamestnávateľ navrhovateľke dňa 6.7.2006, javí sa minimálne
ako nelogické, že by následne mal potrebu doručovať dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá už

nebola relevatná. Odhliadnuc od týchto nepriamych indícií, odporca súdu nepreukázal, že by obsahom
zásielky, doručovanej dňa 13.7.2006 bola aj dohoda o skončení pracovného pomeru. Len poukázanie
na gramáž zásielky nepostačuje. Rovnako možno poukázať aj na obsah listu spoločnosti AVÍZO, s.r.o.
zo dňa 25.7.2006, kde sa v obsahu spomína výpoveď navrhovateľky, avšak uzavretie dohody o skončení
pracovnéhopomeruspomenuténieje.Jepretozrejmé,žeargumentáciaodporcu,ktorúsúdupredložilaž

vzáverečnýchfázachsúdnehokonania,jeúčelováajejcieľomjeprípadnézníženievýškyplneniaztitulu
náhrady mzdy. Možno ustáliť, že nedošlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru, keďže
včasné prijatie návrhu dohody neprišlo do sféry dispozície navrhovateľky a prijatie návrhu nenadobudlo
účinnosť.

Na základe vyššie uvedeného, súd ustálil, že navrhovateľke vznikol nárok na náhradu mzdy v sume
priemerného zárobku podľa § 134 zákonníka práce do ukončenia výpovednej doby, teda do 30.9.2006.
Súd pri výpočte náhrady mzdy vychádzal zo mzdového listu, kedy ako rozhodné obdobie pre určenie
výšky náhrady ustálil mesiace 4,5 a 6/2006. Priemerný hodinový zárobok ustálil nasledovne: výška
hrubej mzdy za rozhodné obdobie činila 47.948,-Sk ( 18.288,-Sk + 19.210,-Sk + 10.450,-Sk ). Súd z

tejto sumy odčítal náhradu mzdy za dovolenku v dĺžke 4 dní, teda sumu 3.232,-Sk. V rozhodnom období
odpracovala navrhovateľka 496 hodín ( 168 + 152 + 176). Súd ako priemerný hodinový zárobok ustálil
preto sumu 90,0927,-Sk ( 44.686,-Sk : 496 hodín). Z obsahu pracovnej zmluvy je zrejmé, že maximálna
dĺžka pracovného času je 36 hodín týždenne, teda v priemere 7,2 hodiny denne. Vynásobením činiteľovpriemerného hodinového zárobku 90.0927,-Sk, priemernej dĺžky denného pracovného času v hodinách
7,2 hod. a priemerného počtu dní v mesiaci 21,74, súd ustálil priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške
14.102,03 Sk ( teda 468,10 Eur). S prihliadnutím na skutočnosť, že v zmysle § 79 Zákonníka práce

patrí navrhovateľke náhrada mzdy odo dňa, keď oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní- 10.7.2006
až do ukončenia pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby -30.9.2006, súd priznal za mesiac júl
krátenú časť náhrady mzdy za 16 dní vo výške 10.744,403 Sk ( 356,65 Eur), vychádzajúc z toho, že
júl 2006 mal 21 pracovných dní. Za mesiace august a september už mala navrhovateľka nárok na plnú
náhradu mzdy vo výške 14.102,03 Sk ( 468,10 Eur). Celkovo nárok navrhovateľky na náhradu mzdy činil

sumu1.292,85 Eur brutto ( 356,65 + 468,10+ 468,10). Nakoľko si ale navrhovateľka v konaní uplatnila
len sumu 1.259,49 Eur brutto, súd viazaný rozsahom žalobného návrhu, jej priznal náhradu mzdy vo
výške vymedzenej petitom návrhu na začatie konania.

Súd zaviazal odporcu, v zmysle § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. d), § 5 ods. 1 písm. h) a položky 1 písm. a)
a b) zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 175,-Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bola v plnom rozsahu úspešná navrhovateľka,
preto jej vznikol voči odporcovi nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti však súd uvádza, že

náhradu trov môže priznať len v prípade účelnosti ich vynaloženia, preto je vždy potrebné prihliadať
na okolnosti konania, to, či zo strany úspešného účastníka nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu
konania. Práve z tohto dôvodu súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, náhradu za stratu
času a náhradu cestovného za úkony: účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015, kedy toto bolo odročené
len pre chorobu koncipientky právnej zástupkyne A.. P. Š., o ktorej však bol súd, rovnako ako aj

právny zástupca odporcu informovaný až na samotnom pojednávaní. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že pojednávanie a to bez prejednania veci bolo odročené, pričom súd akceptoval nemožnosť
plnohodnotného zastupovania navrhovateľky prítomnou advokátskou koncipientkou. Na druhej strane
by bolo podľa názoru súdu v rozpore s účelnosťou, ktorá nesmie pri vynaložení trov konania absentovať,
aby za tento úkon priznával náhradu trov konania s poukazom na to, že k prejednaniu veci nedošlo

z dôvodu na strane právnej zástupkyne navrhovateľky a najmä s prihliadnutím na to, že bol riadne
prítomný aj právny zástupca odporcu, ktorý sa dostavil na súd zbytočne. Bolo by preto nespravodlivé,
zaviazať odporcu na náhradu trov konania za tento úkon právnej služby, ku ktorému po obsahovej
stránke v podstate nedošlo. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal náhradu trov za ďalší úkon právnej
službyato:účasťnapojednávanídňa9.12.2015.Dôvodombolpostojprávnejzástupkynenavrhovateľky

na pojednávaní predchádzajúcom, kde v závere, resp. finálnej fáze konania, si navrhovateľka po
vyše 10 rokoch súdneho konania uplatnila nárok na zaplatenie nevyčerpanej dovolenky, ktorú však
na pojednávaní nevyčíslila. Týmto úkonom, najmä s prihliadnutím na to, že následne po písomnom
špecifikovaní uplatneného nároku, súd nepripustil rozšírenie petitu, v podstate právna zástupkyňa
navrhovateľky zbytočne predĺžila konanie, keď jednak na pojednávaní nevedela uplatnený nárok vyčísliť

a jednak tento uplatnila v záverečnej fáze konania.

Na základe vyššie uvedeného súd uvádza, že priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia
za nasledovné úkony právnej služby : pre rok 2006- 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2.
podanie návrhu na začatie konania ( v tejto súvislosti súd uvádza, že nepriznal navrhovateľke náhradu

za uplatnený úkon vyjadrenie zo dňa 18.12.2006, nakoľko takéto vyjadrenie sa v spise nenachádza a
teda nie je osvedčené, že bolo realizované) vo výške 41,82 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. + paušál hotových výdavkov vo výške 5,44,-Eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky; pre rok
2007- 1. účasť na pojednávaní dňa 21.5.2007 vo výške 45,51 Eur + paušál hotových výdavkov 5,91 eur,
2 účasť na pojednávaní dňa 27.6.2007 len vo výške ? odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené

bez prejednania veci, vo výške 11,38 Eur v zmysle § 13 ods. 4 vyhlášky + paušál hotových výdavkov
5,91 Eur; za rok 2008- účasti na pojednávaniach v dňoch 31.3.2008, 21.4.2008, 2.6.2008, 24.9.2008, vo
výške 48,63 Eur + paušál hotových výdavkov 6,31 Eur a účasti na pojednávaniach v dňoch 18.2.2008
a 3.12.2008 vo výške ? odmeny ( nakoľko nedošlo k prejednaniu veci a pojednávania boli odročené
v zmysle § 13 ods. 4 vyhlášky) vo výške 12,16 Eur + paušál hotových výdavkov 6,31 Eur; rok 2009-

1. podanie zo dňa 16.2.2009, 2. účasť na pojednávaní dňa 20.4.2009 a 3, účasť na pojednávaní dňa
8.6.2009 vo výške 114,9 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 vyhlášky + paušály hotových
výdavkov 6,95 Eur; 2012- účasť na pojednávaní dňa 30.1.2012 vo výške ? odmeny z dôvodu odročenia
veci bez prejednania v zmysle § 13 ods. 4 vyhláška, t.j. 30,03 Eur + paušál hotových výdavkov 7,63 Eur;2015- 4 úkony účasť na pojednávaniach v dňoch 14.1.2015, 29.4.2015, 29.6.2015 a 5.10.2015 vo výške
125,94 Eur podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 10 od.s 1 vyhlášky + paušál hotových výdavkov 8,39 Eur.
Celková výška teda činila 1.265,94 Eur, pričom súd priznal aj zvýšenie odmeny a náhrad o 20%, keďže

právna zástupkyňa je platiteľkou DPH, t.j. 1265,94 + 20% DPH, spolu 1.519,13 Eur.

Navrhovatelia si uplatnili a vyčíslili tiež náhradu cestového a náhradu za stratu času. Hoci je nesporné,
že v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky má advokát nárok na náhradu hotových výdavkov účelne
a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ( medzi inými aj cestovné) a
na náhradu za stratu času, aj v tomto prípade súd poukazuje najmä na zásadu účelnosti uplatňovanú pri
rozhodovaní a priznávaní náhrady trov konania. Na to, aby súd priznal náhradu trov konania ( a teda aj
náhradu cestovného a náhradu za stratu času) musí mať za preukázané, že vynaloženie týchto trov bolo

nevyhnutné a sledovalo výlučne záujem klienta. Preto súd nepriznal náhradu za stratu času a náhradu
cestovného za úkony- účasti na pojednávaniach v dňoch 18.3.2015 a 9.12.2015.

Súd priznal náhradu za vynaložené cestovné výdavky a stratu času len za úkony právnej služby, za
ktoré priznal odmenu a náhrady a ktoré sú konkretizované vo vyššom odseku tohto odôvodnenia. V

zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky patrí advokátovi za čas strávený cestou z miesta sídla do miesta výkonu
právnej služby náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú
aj začatú polhodinu. Nakoľko sídlo právnej zástupkyne navrhovateľky bolo v Šali, bolo z jej strany
dôvodné uplatnenie si náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach v dňoch-
21.5.2007, 27.6.2009, 18.2.2008, 31.3.2008, 21.4.2008, 2.6.2008, 24.9.2008, 3.12.2008, 20.4.2009,

8.6.2009, 30.1.2012, 14.1.2015, 29.4.2015, 29.6.2015, 5.10.2015. Súd pri výpočte vychádzal z počtu
polhodín za cestu zo Šale do Bratislavy a späť, t.j. 6 polhodín, pričom pri určení 1/60 výpočtového
základu vychádzal z aktuálneho výpočtového základu pre ten ktorý rok( pre úkony v roku 2007- 591
Eur( z toho 1/60 je 9,86 Eur), v roku 2008- 631,-Eur ( z toho 1/60 je 10,52 eur), v roku 2009- 695,-Eur( z
toho 1/60 je 11,59 Eur), v roku 2012- 763,-Eur ( z toho 1/60 je 12,71 eur) a v roku 2015- 839,-Eur ( z toho

1/60 je 13,98 Eur). Po vynásobení týchto dvoch činiteľov pre každý úkon právnej služby, činila suma
cestovných náhrad 1.047,90 Eur.

Súd ďalej priznal aj náhradu cestovného v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky. Dĺžka trasy
na pojednávanie a späť činila 138km. Je zrejmé, že v zmysle opatrenia MPSVaR č. 632/2008 je suma

základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 Eur. Advokátovi teda
patrí tzv. základná náhrada vo výške 138 km x 0,183 Eur, t.j. 25,25 Eur, za každý úkon právnej služby
( náhrada cestovného bola priznaná v súvislosti s úkonmi právnej služby, za ktoré súd priznal aj náhradu
za stratu času). Okrem uvedeného advokátovi patrí aj náhrada za spotrebované pohonné látky, ktorý sa
vypočíta podľa ceny pohonných látok v čase použitia motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby

pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla. Z predloženého technického
preukazu vyplýva, že priemerná spotreba použitého motorového vozidla právneho zástupcu je 7,5
litra /100km. Právny zástupca si správne vyčíslil aj priemernú cenu pohonných hmôt a to v nasledovnej
výške: účasť na pojednávaní dňa 21.5.2007- 1,252Eur/l, účasť na pojednávaní dňa 27.6.2007- 1,252
eur/l, účasť na pojednávaní dňa 18.2.2008- 1.292,-Eur/l, účasť na pojednávaní dňa 31.3.2008- 1,302

eur/l, účasť na pojednávaní dňa 21.4.2008- 1,310 eur/l, účasť na pojednávaní dňa 2.6.2008- 1,353 Eur/
l, účasť na pojednávaní dňa 24.9.2008- 1,309 eur/l, účasť na pojednávaní dňa 3.12.2008- 1,054 eur/
l, účasť na pojednávaní dňa 20.4.2009- 1,053 eur/l, účasť na pojednávaní dňa 8.6.2009- 1,127,-eur/l,
účasť na pojednávaní dňa 30.1.2012- 1,489,-Eur /l, účasť na pojednávaní dňa 14.1.2015- 1,289,-eur/
l, účasť na pojednávaní dňa 29.4.2015- 1,352,-Eur/l, účasť na pojednávaní dňa 29.6.2015- 1,392,-eur/

l, účasť na pojednávaní dňa 5.10.2015- 1,238,-eur/l. Tieto ceny si súd uveril na stránke Štatistického
úradu SR. Súd preto pre jednotlivé úkony právnej služby vypočítal výšku náhrady za spotrebované látky
ako 0,075l/km x 138 km x priemerná cena pohonných hmôt. Spolu náhrada cestovného ( náhrada za
spotrebované látky a základnej náhrady) činí 575,98 Eur.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľky (§ 149 ods. 1 O. s. p.)Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205

ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.