Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209539
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815209539.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 proti povinnému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/
XX, X., o vymoženie 1.887,33 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou,
Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp.zn. EX 8724/2015, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/896/2015-35 zo dňa 26.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej,

Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného 1.887,33 eur s
príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná sp.zn. IA-C/0814/0535 zo dňa 07.11.2014.
Rozhodcovskýrozsudokbolvydanýnazákladezmluvyoúvereuzavretejmedzioprávnenýmapovinným
dňa 20.02.2013. V čl. 2 bod 5 zmluvy o úvere a čl. 10 bod 10.2. všeobecných obchodných podmienok
bola zakotvená rozhodcovská doložka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že predmetná zmluva o úvere je v zmysle týchto ustanovení spotrebiteľskou
zmluvou. Zdôraznil, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť
jej obsah, mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam.
Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednaná a okrem iného nútila spotrebiteľa podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok
nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať, preto súd
prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo abynapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. e) a § 221 ods. 1 písm. d), písm.
f) a písm. h) O.s.p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti

o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku;tvrdil,žesúdprvejinštancieprekročilzákonnélimitypreskúmanieexekučnéhotitulupodľa§45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť
riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa

postupovať podľa § 93b zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O.s.p., v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek
dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd prvej
inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie
poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu

sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora;
tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia
všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe
jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov

a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojím postupom znemožnil oprávnenému uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského
súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s.
zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je

držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a §
380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp.zn. IA-C/0814/0535 zo dňa

07.11.2014, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému 1.887,33 eur s príslušenstvom.
Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská
doložka uvedená v článku 2 bod 5 zmluvy o úvere a v článku 10 bod 10.2. všeobecných obchodných
podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.

12. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

13.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp.zn. 3Cdo 122/2011 Najvyšší súd SR

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012 sp.zn. 6Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp.zn. 6Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo

dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá

v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv dodávateľa.19. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto

nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského
súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol povinný podľa § 93b

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia
námietka neobstojí.

21. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo oprávneného predložiť

povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.

22. Pokiaľ oprávnený takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul.

23. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p.
dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).