Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/433/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214160
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114214160.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: A. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. E. V..
Č.. XX, C., zast. advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s. r. o., Mostová ul. č. 2, Bratislava proti
žalovaným: 1/ N. C., H.. XX.XX.XXXX, 2/ P. C., H.. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. V.. Č.. XX, C., žalovaná
1/ zast. žalovaným 2/, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I z 15. augusta 2016, č. k. 19C/88/2014- 101, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanej 1/ priznal nárok na plnú

náhradu trov konania a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 15.03.2016 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvod
späťvzatia v podaní neuviedol. Žalovaní so späťvzatím žaloby nesúhlasili. Žalovaná 1/ odôvodnila svoj
nesúhlas s poukazom na uplynulé bezkonfliktné užívanie nehnuteľnosti vyplývajúce z pôvodnej dohody

podielových spoluvlastníkov, žalovaný 2/ so späťvzatím nesúhlasil pre údajne krivé obvinenie jeho
osoby žalobcom o spáchaní trestného činu ublíženia na zdraví voči žalovanej 1/. Súd prvej inštancie
zaujal stanovisko, že žalovaní nesúhlas so späťvzatím žaloby nepodložili vážnymi dôvodmi (§ 146
ods. 1 prvá veta C.s.p.), pričom v prejednávanej veci sa nejedná o prípad, na ktorý by sa vzťahovalo
ust. § 146 ods. 2 C.s.p. Vzhľadom na to súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1
C.s.p. Výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej 1/ plnú náhradu trov

konania a výrok, ktorým žalovanému 2/ nepriznal náhradu trov konania, súd prvej inštancie odôvodnil
nasledovne: „O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255, 256 a 262 ods. 1 C.s.p. V súvislosti s
rozhodnutím o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade možno vyvodiť, že žaloba bola voči
nej podaná nedôvodne. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že druhý podielový spoluvlastník
A. Z. umožnil odporkyni v 1. rade užívať predmet podielového spoluvlastníctva bez súhlasu žalobcu
ako druhého spoluvlastníka, t. j. pri absencii dohody podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. Preto žalobca ako

opomenutý spoluvlastník nie je vecne legitimovaný požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, ani
úhrad spojených s užívaním nehnuteľnosti od odporkyne v 1. rade, ale od dotknutého spoluvlastníka,
pričom vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia len v rozsahu, v ktorom tento spoluvlastník svoj
spoluvlastnícky podiel „nadužíval“ (§137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 451 a § 458 ods. 1 Obč. zák.). V
tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 1617/2011 alebo sp. zn. 28Cdo
1986/2010. Vzhľadom na uvedené súd v druhej výrokovej vete rozhodnutia priznal žalovanej v 1. rade

nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže žalovaný v 2. rade, ktorého manželstvo so žalovanou v
1. rade bolo právoplatne rozvedené ku dňu, ktorý predchádza žalovanému obdobiu, čo vyplynulo zozhodného tvrdenia účastníkov, nemal právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, naviac súhlas
podielového spoluvlastníka A. Z. k jej užívaniu sa vzťahoval výlučne na žalovanú v 1. rade, súd s
odkazom na § 257 C.s.p. žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.“

3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a napadli ním výrok, ktorým bolo konanie
zastavené. Odvolanie odôvodnili argumentáciou týkajúcou sa veci samej a uviedli, že požadujú, aby súd
pokračoval v konaní a aby vo veci rozhodol rozsudkom.
4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.
5. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je spravidla dôvodný v konaní, ktoré môže byť začaté aj
bez návrhu alebo vtedy, keď dokazovanie vo veci postúpilo tak ďaleko, že možno očakávať rozhodnutie
súdu a žalobca sa späťvzatím žaloby snaží zmariť vydanie pre seba nepriaznivého rozsudku a to
za predpokladu, že k mimosúdnemu vyriešeniu veci dohodou sporových strán nedošlo. Ak určitý
spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je zastavenie konania vždy

podmienené výslovným súhlasom žalovaného (§ 146 ods. 2 C.s.p.).
6. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že dôvody nesúhlasu žalovaných 1/,
2/ so späťzatím žaloby nimi prezentované na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.03.2016
nemožno kvalifikovať ako vážne v zmysle § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p., teda ako také, ktoré by
umožňovali nezastavenie konania. Za vážny dôvod totiž nemožno považovať tvrdenie žalovanej 1/, že

v minulosti neboli v súvislosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti žiadne spory a tvrdenie žalovaného
2/, že žalobca ho krivo obvinil, že voči žalovanej 1/ sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví. Ani
odvolaciu argumentáciu žalovaných nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotiť tak, že by
išlo o vážne dôvody, ktoré by umožňovali nezastavenie konania podľa § 146 ods. 1 prvá veta C.s.p.
Odvolacia argumentácia žalovaných totiž spočíva vo vyvracaní tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. To

však nemôže byť vážnym dôvodom pre nezastavenie konania, pretože žalobca vzal žalobu späť, vo veci
teda nebolo meritórne rozhodnuté a pravdivosť tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe teda súd prvej
inštancie neposudzoval. Napokon odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci sa nejednalo o prípad
uvedený v ust. § 146 ods. 2 C.s.p.
7. Pokiaľ ide o výroky o trovách konania, žalovaní 1/, 2/ v odvolaní nenamietli vecnú nesprávnosť týchto

výrokov a preto odvolací súd správnosť týchto výrokov neposudzoval.
8. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p.ažalobcovinepriznalnároknaichnáhradu,pretožemuvodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).