Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 25, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408202536
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4408202536.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: ZELPOTRANS, s.r.o., Družstevná 9, Dvory nad
Žitavou, IČO: 36 549 444, o zaplatenie 468,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/167/2008-33 zo dňa 12.04.2011, v časti trov
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/167/2008-33 zo dňa 12.04.2011 v časti
trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, konanie zastavil a
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Svoje uznesenie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej len Exekučný poriadok).

Súd prvého stupňa uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a

následnebolvymazanýzObchodnéhoregistra.Uviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,žepovinnýzanikol,
nemôže uhradiť trovy exekúcie a nie sú splnené žiadne zákonné ustanovenia, na základe ktorých by
bol oprávnený povinný uhradiť trovy exekúcie, súd prvého stupňa náhradu trov exekúcie poverenému
súdnemu exekútorovi nepriznal. Dodal, že by nebolo spravodlivé voči oprávnenému, ktorý sa dožaduje
vymoženia svojho priznaného práva, uložiť povinnosť zaplatiť ešte aj trovy bezúspešnej exekúcie len
preto, lebo niet iného subjektu, ktorý by súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nahradil. S poukazom na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 uviedol, že súdny exekútor nesie riziko spočívajúce
v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie
uvedené preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu, v časti trov exekučného konania, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny
exekútor. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a s

rozhodnutím súdu bola súdnemu exekútorovi spôsobená škoda. Uviedol, že nepriznanie náhrady trov
exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva. S poukazom
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2005, sp. zn. ÚS 49/06 namietal, že exekútor nie je
podnikateľom. Uviedol, že trovy nepredstavuje len odmena za vykonanú prácu, ale aj náhrada hotových
výdavkov, ktoré exekútor vynaložil zo svojho majetku na základe „objednanej“ služby oprávneným. Mal
za preukázané, že ak štát splnomocní súdneho exekútora na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí,

nedáva mu teda možnosť odmietnuť návrh na vykonanie exekúcie. Dodal, že ak oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie, mohol predvídať, že môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania dôjsťk zániku povinného. Toto riziko, ktoré nesie oprávnený, nie je možné prenášať na súdneho exekútora,
nakoľko oprávnený má možnosť voľby, či návrh na vykonanie exekúcie podá alebo nie, pričom však
súdny exekútor možnosť voľby nemá. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvého stupňa v časti trov exekučného konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, t. j.
vo výroku o trovách exekúcie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie

súdu prvého stupňa je potrebné v časti trov exekúcie podľa 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP.

Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.02.2008, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným

podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 25.02.2008 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 17.04.2008 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Petrovi Urbánekovi,
Bratislavská 1458, Galanta poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia -
platobného rozkazu č. k. 9RO/198/06-33 zo dňa 10.08.2006. Dňa 21.09.2009 bol súdu doručený podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekučného konania. Z výpisu z Obchodného registra bolo zistené, že povinný bol zrušený bez likvidácie
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29CbR/80/2007-52 zo dňa 28.05.2008. Obchodná spoločnosť
bola vymazaná z Obchodného registra dňa 07.08.2008. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy
exekučného konania. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto

a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho

exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané
na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo
na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Z uvedeného dôvodu by preto
nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú

činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinnosť nahradiť
trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže
súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).
Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v §197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou
takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia
oprávneného, príp. nedostatok majetku povinného.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods.
1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie
nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani

na úhradu trov exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods.
l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade, ak povinný bol zrušený
bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre
ktorý nemožno exekúciu vykonať. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo
svojich rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006 zo dňa 29. marca 2007 a sp. zn. 3 MCdo 10/2011 zo
dňa 24. novembra 2011.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do

právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené
podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pretože súd prvého
stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal len s poukazom na to, že oprávnený

nezavinil zastavenie konania.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.