Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/447/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112222955
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112222955.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu A., zastúpeného B. proti
žalovanému M., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Y., zastúpeného
Q., o zaplatenie 51,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. januára 2016, č.k. 22C/477/2012-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania vo výške 47,76 Eur m e n í tak, že Y. náhradu trov prvoinštančného konania n
e p r i z n á v a .

Žalobca m á proti Y. n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia 51,55 Eur s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súčasne žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 47,76 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca uplatňoval proti
žalovanému nárok na zaplatenie poplatkov za služby za fakturačné obdobie od 01.08.2008 do
31.08.2008 titulom dvoch zmlúv, uzavretých medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Faktúrou

č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 18.09.2008 na sumu 1.603,- Sk (53,21 Eur) boli fakturované služby:
hlasové služby telefónne číslo XXX/XXXXXXX volania XXXX za obdobie od 01.09.2008 do 30.09.2008
v sume 249,- Sk a za prístup na internet MAXI KLASIK XXXXXXXXXXXXX v sume 999,- Sk a
PC secure za obdobie od 01.09.2008 do 30.09.2008 v sume 99,- Sk. Nárok na úhradu hlasových služieb
vyplýval z platnej Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 07.07.2006 (č.l. 40 spisu), ktorou bola žalovanému
zriadená telefónna prípojka zhodná s telefónnym číslom XXX/XXXXXXX, uvedeným aj na faktúre, ktorej

zaplatenie je predmetom žaloby. Táto zmluva zanikla na základe dohody účastníkov dňa 01.01.2009
(č.l. 37 spisu), a teda žalobcovi ako právnemu nástupcovi pôvodného poskytovateľa služieb mohol
vzniknúť nárok na úhradu služieb „Spiaca linka“ v sume 249,- Sk, uvedenej na faktúre; účtovanej ako:
„Hlasové služby - telefónne číslo XXX/XXXXXXX pravidelné poplatky Doma Standard samost. - FO za
obdobie od 01.09.2008-30.09.2008“, lebo zmluva bola ešte v tom čase platná. Z prehľadu poplatkov,
uvedených vo faktúre č. XXXXXXXXXX, vyplýva, že si právny predchodca žalobcu vyúčtoval v

auguste 2008 poplatky za služby za celý mesiac september 2008, ktoré v čase vyhotovenia faktúry
dňa 04.09.2008 nemohli byť dodané, ani žalovaným využívané, takže ani ku dňu 18.09.2008 splatné.
Z predložených dokladov a zmluvných dojednaní nevyplýva oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie
sumy za „Internet - prístup XXXXXXXXXXXXX, pravidelné poplatky Internet MAXI KLASIK v sume 99,-
Sk za obdobie 01.09.2008 do 30.09.2008“ a „pravidelné poplatky za PC Secure od 01.09.2008 do
30.09.2008“ v sume 99,- Sk, uvedené vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Z predložených dokladov od žalobcu

bolo preukázané, že Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bol Internet MAXI KLASIK, bola platná len
v období od jej uzavretia dňa 07.07.2006 (č.l. 38 spisu) do jej zrušenia Dodatkom k existujúcej zmluveo pripojení zo dňa 05.08.2008 (č.l. 34). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný odoberal služby
Internet MAXI KLASIK aj po zrušení zmluvy v mesiaci september 2008, ktorý je účtovaný vo faktúre,
aj keď v hlavičke spornej faktúry je uvedené, že predstavuje vyúčtovanie za služby od 01.08.2008 do

31.08.2008. V danom prípade žalobca uplatňuje v konaní úhradu sumy 1.553,- Sk (51,55 Eur), ktorá
nie je sumou zhodnou na spornej faktúre (1.603,- Sk/53,21 Eur) a nie je
zrejmé, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, keď žalovaný
uzatváral predmetné zmluvy ako fyzická osoba -nepodnikateľ. V danom prípade bola síce dodatočne
žalobcom preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, ale bola sporná výška dlhu,

obdobie, v ktorom dlh vznikol a rozsah dodaných a neuhradených služieb, ktorú je povinný preukázať
žalobca a listinnými dokladmi, pripojenými k návrhu s poukazom na ust. § 79 ods. 2
O.s.p. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu opätovne zamietol. Na námietku premlčania,
vznesenú vedľajším účastníkom, súd neprihliadal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 43 ods. 1 zákona č. 610/2003, § 79 ods. 1, ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia po 16,60 Eur/úkon (príprava a prevzatie veci v roku 2012, písomné vyjadrenie k žalobe dňa
12.03.2013) + 1 x 7,63 Eur paušál za úkon v roku 2012 a 1 x 7,81 Eur paušál za úkon v roku 2013, spolu
47,76 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v rozsahu priznaných
trov vedľajšiemu účastníkovi a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania neprizná
a zaviaže ho k náhrade trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p. a dôvodil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka neboli účelne vynaložené, nakoľko neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/91/2012, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/375/2013. Zdôraznil, že vedľajší účastník je združenie,

založené za účelom ochrany spotrebiteľa a vzhľadom na svoju odbornú pripravenosť by mal v konaní
vystupovať bez potreby právneho zastúpenia a chrániť sám záujmy spotrebiteľov v konaní, nakoľko by
maldisponovaťtakýmpersonálnymsubstrátom,ktorýjeschopnýposkytnúťprávneslužbyasprehľadom
sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zastúpenia, priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo

je jeho základným poslaním. Hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa do súdnych konaní,
do ktorých vstupujú automaticky, zastúpené právnym zástupcom, bez toho, aby vedeli o konkrétnych
okolnostiach sporu, vzbudzuje otázku, či je účelom vstupu do konania ochrana spotrebiteľa alebo zisk,
ktorý vznikne z priznaných trov. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo
svojom vyjadrení, ako v mnohých iných konaniach, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľných

zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu, pričom nepoukázal na
inú skutočnosť, na ktoré súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. V konaní tiež absentoval
súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na skutočnosť, že v konaní,
kde vystupuje spotrebiteľ, je jeho ochrana zabezpečená tým, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé
skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo.

3. Y., ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 18.03.2016, sa k podanému odvolaniu písomne
nevyjadrilo.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, podaní odvolania žalobcom a po predložení

veci na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd
prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací
súd posudzoval otázku dôvodov na priznanie, nepriznanie alebo krátenie trov konania (vrátane otázkyúčelnosti vynaložených trov) podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné vo výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka zmeniť podľa § 388 ods.
1 CSP.

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a výrok, ktorým žalovanému
náhrada trov konania nebola priznaná, neboli odvolaním žalobcu napadnuté, nadobudli právoplatnosť
a odvolací súd sa ich preto nedotýkal.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie poplatkov
za služby za fakturačné obdobie od 01.08.2008 do 31.08.2008 titulom dvoch zmlúv, uzavretých medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podaním zo dňa 08.11.2012, ktoré bolo súdu prvej
inštancie doručené dňa 20.11.2012, do konania vstúpilo Y. ako vedľajší účastník na strane žalovaného
s tým, že žiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami, prípadne vyjadrenia
účastníkov danej veci. Podaním zo dňa 08.03.2013 (doručeným súdu bez zaručeného
elektronického podpisu dňa 12.03.2013 a poštou dňa 14.03.2013) Y. vznieslo námietku premlčania

nároku žalobcu, žiadalo z tohto dôvodu návrh zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov právneho zastúpenia
s tým, že požiadalo konajúci súd, aby vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti, nakoľko nemá v úmysle
zvyšovať trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil sa z neúčasti na pojednávaniach v
danej veci vrátane neúčasti na najbližšie vytýčenom pojednávaní. Uznesením zo dňa 27.03.2013, č.k.
22C/477/2012-21 súd prvej inštancie o námietke vstupu vedľajšieho účastníka, vznesenej žalobcom,

rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Y..
Od tejto doby zostal vedľajší účastník nečinný. Nevyjadril sa k odvolaniu žalobcu voči prvému rozsudku
súdu prvej inštancie v danej veci zo dňa 27.03.2013, č.k. 22C/477/2012-23, ktoré mu bolo doručené
dňa 03.05.2013, nezúčastnil sa pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 04.01.2016
(predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 10.12.2015), svoju neúčasť neospravedlnil, nevyjadril sa

k odvolaniu žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie v poradí druhému zo dňa 13.01.2016, č.k.
22C/477/2012-68, ktoré mu bolo doručené dňa 18.03.2016.

8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keď v
danom prípade síce bola žalobcom preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu,

ale bola sporná výška dlhu, obdobie, v ktorom dlh vznikol a rozsah dodaných a neuhradených služieb,
ktorú je povinný žalobca preukázať listinnými dokladmi pripojenými k návrhu s poukazom na § 79 ods.
2 O.s.p. Na námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom, súd prvej inštancie neprihliadol.

9. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania do 30.06.2016 rozhodovalo podľa zásady

zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti
za výsledok (princíp úspešnosti) bol zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v
dôsledku ktorého účastníkovi (strane sporu), ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi (strane sporu),
ktorý vo veci úspech nemal.

10. Žaloba, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 51,55 Eur s príslušenstvom,
bola v celom rozsahu zamietnutá, rozhodnutie vo veci samej nadobudlo právoplatnosť, z čoho vyplýva,
že žalovaný a Y. (do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného) mali v konaní plný úspech,
a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, že sú splnené podmienky pre postup pri rozhodovaní o

náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému i vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi (do 30.06.2016)
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016.

11. Pri určení náhrady trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia súd musel vychádzať zo
zásady účelnosti, t. j. či účastník (strana sporu), ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na

náhradu všetkých vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

12. Žalobca vo svojom odvolaní správnosť aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do
30.06.2016, nespochybňoval. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle jehoodvolania spočívalo v právnom posúdení otázky, či právo na náhradu trov konania, spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia, priznané podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, sa vzťahuje
i na vedľajšieho účastníka, podporujúceho v konaní procesne úspešného žalovaného, a či trovy

konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
možno považovať za účelne vynaložené trovy konania.

13. Odvolací súd uvádza, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu
účastníka - spotrebiteľa (ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016), nedošlo k

žiadnej takej zmene ustanovení O.s.p. o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p., účinného do
30.06.2016 ), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna úprava uvedeného
inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre
zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu
účastníkovi. Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, vyplýva z

ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradil
práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne žalobcovi (napr.
dispozícia s návrhom) alebo žalovanému (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva
a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za

práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenie § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., účinného
do 30.06.2016, aplikované aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania výslovne na
žalovaného, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť, ako aj právo
na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, aj
vedľajšiemu účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok konania, prípadne za zavinenie

alebo za náhodu. Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4
O.s.p., účinného do 30.06.2016 , a preto pre prípad úspechu ním podporovaného účastníka v
súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník právo na náhradu účelne vynaložených trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechal zastúpiť
advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací
súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak žalobca má právo nechať

sa zastúpiť právnym zástupcom, tak isto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v danom
prípade bližšie upravoval Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016 (§ 18, § 24, § 25 ods. 1,
§ 93 ods. 4).

15. Pre rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi bolo však nevyhnutné
splnenie predpokladu, že vedľajší účastník, ktorý do konania legitímne vstúpil na strane žalovaného,
vykonal v konaní procesné úkony, za ktoré mu patrí náhrada trov konania. Muselo sa vždy jednať o
úkony účelne vynaložené.

16. Y. v danej veci vstúpilo do konania podaním, doručeným súdu dňa 20.11.2012, podaním
zo dňa 08.03.2013 vznieslo námietku premlčania nároku žalobcu, uplatnilo si trovy konania s tým, že
ospravedlnilo svoju neúčasť na pojednávaniach v danej veci. Následne zostalo nečinné, nevyjadrilo sa
k odvolaniu voči prvému rozsudku v danej veci, nezúčastnilo sa pojednávania nariadeného v danej veci
a nevyjadrilo sa ani k odvolaniu žalobcu proti druhému rozsudku v danej veci. Významné tiež je, že na

námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom, súd prvej inštancie neprihliadal.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného (do 30.06.2016) v danej veci považovať za účelne vynaložené na bránenie práva ním
podporovaného účastníka, a to s prihliadnutím k tej skutočnosti, že jeho jediné vyjadrenie vo veci samej

(zo dňa 08.11.2012) je formulárovým vyjadrením, v ktorom absentuje špecifikácia predmetu konania,
ktorého sa týka, obsahuje všeobecnú formuláciu vznesenej námietky premlčania s poukazom na §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (súd na námietku premlčania neprihliadol), uplatňuje v ňom trovy
právneho zastúpenia a ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní, vzhľadom na hospodárnosť konania.Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 6MCdo/5/2013, v ktorom bol vyslovený záver, že trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,

vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

18.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúd,narozdielodsúduprvejinštancie,dospelkzáveruoneúčelnosti
trov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (do

30.06.2016), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil s poukazom na ust. § 388 ods. 1 CSP
tak, že Y. náhradu trov, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia pred súdom prvej
inštancie, nepriznal.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči Y. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, pokiaľ ide o napadnutú časť výroku o
trovách vedľajšieho účastníka. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) s tým, že bude odvolacie konanie proti výroku
o trovách vedľajšieho účastníka posudzovať, kde predmetom odvolania bola suma 47,76 Eur.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).