Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212970
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712212970.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 636 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivostiSR,sosídlomŽupnéNámestie13,Bratislava,onáhradumajetkovejškodyanemajetkovej

ujmy, zaplatenie súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo
dňa 5.2.2015 pod č. k. 3C 556/12-61 a uzneseniu zo dňa 2.8.2016 pod č. k. 3C 566/2012-77 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania

nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov a § 41 a nasl. Exekučného poriadku. Mal za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu
po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho, ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne
v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných
titulov, rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15 dňová lehota na vydanie poverenia

výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora je potrebné vykonať procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej
lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy, a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.
Žalobca podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody v rozsahu
vynaložených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Zároveň nepreukázal tak majetkovú, ako aj
nemajetkovú ujmu a príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol, a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal skutočnosť, že súd rozhodol v
merite veci na základe novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal tiež na
čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku končenému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.

Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdnyproces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s
čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla
byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Súdu neprislúcha

polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, a má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórnerozhodnutie.Navyšesúdsvojimiúvahaminegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúru
ESĽP v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na
spravodlivý súdny proces a práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca nechápe, aký môže

mať na výsledkom konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného
titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj iné skutočnosti,
ktoré s predmetom konania nesúviseli. Zároveň poukázal na nedostatočné dokazovanie oboznámením
sa s predloženým znaleckým posudkom a absenciu akejkoľvek úvahy súdu o jeho záveroch. Zároveň
poukázal na odignorovanie jeho návrhu na prerušenie konania zo strany súdu prvej inštancie.
4. Odvolací súd vec prejednal v zmysle zásad podľa § 379 - 381 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a zistil,
že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, keďže tento bol vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu nedôsledného vykonania navrhovaných dôkazov,
ako aj absencie rozhodnutia o procesnom návrhu žalobcu na prerušenie konania.
5. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
6. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.
7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
8. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
10. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobca si v predmetnej veci uplatňuje nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho postupu na základe toho, že malo dôjsť k prieťahom pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca v žalobe a v spojených veciach poukazuje na vec týkajúcu sa Slávka Zemana v exekučnej

veci č. EX11216/2010, Lýdie Tolčíkovej č. EX2360/2009, Petra Vaška č. EX4760/2010, Jany ... č.
EX95292/2008, Heleny Zuštiakovej č. EX7418/2008, Jozefa Žigu č. EX4932/2010, Ladislava Žubela č.
EX5482/2008, Kataríny Žigovej č. EX10889/2010, Jaroslavy Šulekovej č. EX9286/2008 a Radoslava
Blahúta č. EX4901/2010.
11. Obsah spisu potvrdzuje, že k predmetnej veci nie je pripojený príslušný exekučný spis, prípadne

výpis exekučného spisu Okresného súdu Poprad v exekučných veciach EX4760/2010, EX95292/2008,
EX4932/2010, a EX5482/2008 napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatuje, že sa s obsahom
uvedených exekučných spisov oboznámil. Za týchto okolností pretrvávajú vážne pochybnosti o
správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatňovanému nároku.12. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal analýzou podstaty nároku, ktorý je uplatňovaný v tomto
konaní, a obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie týkajúce sa toho, že nedošlo k naplneniu nároku
na náhradu škody z dôvodu neplnenia základných predpokladov pre takýto nárok.

13. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil na ďalšie konanie.
14. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude predovšetkým dôsledne sa oboznámiť s
podstatou právneho základu, na ktorom uplatňuje žalobca svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, a zároveň je potrebné analyzovať príslušné exekučné spisy, ktoré v tejto veci ani neboli pripojené

a zabezpečené. Až po takomto vykonanom dokazovaní a analýze predmetnej problematiky bude možné
zaujať stanovisko, či je nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní dôvodný, alebo nie. Odôvodnenie
rozhodnutiasúdusanemôžetýkaťeventuálnychprieťahovprirozhodovaníozmenesúdnehoexekútora,
ak žalobca na tomto základe svoje nároky neuplatňuje a odôvodnenie rozhodnutia bude musieť
byť dostatočne konkrétne. Taktiež úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude rozhodnúť o
procesnom návrhu u žalobcu na prerušenie predmetného konania.

15. Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách, bude možné vo veci opätovne rozhodnúť s
tým, že v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku strán sporu o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť sumu 20 eur titulom súdneho
poplatku za odvolanie (položka 7 A sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ďalej len zákon o súdnych poplatkoch)
v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia na účet súdu.
17. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil „bez náhrady". V odvolaní uviedol, že napadnuté
uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť, preto je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Súdny

poplatok mu bol vyrubený zrejme za podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol jeho
návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietnutý. Podľa položky č. 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z definície
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony

vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych
poplatkov. Podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho
poplatku za podané odvolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/39/2007 z 29. 03. 2007, podľa ktorého „za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák.

č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy".
V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v prílohe Zákona súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V rozpore so

Zákonom o súdnych poplatkov mu bola uložená poplatková povinnosť, ktorú nemal. Použitie analógie
legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Podľa
ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. 09. 2012. V danom prípade ním bola podaná žaloba pred 1.10.2012, konanie sa teda začalo pred

účinnosťou zák. č. 286/2012 Z.z., a preto v súvislosti s podaným odvolaním je nutné aplikovať právny
stav do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych
poplatkoch konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené.

18. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 378 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania a uznesenie
okresného súdu podľa § 387 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je

poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.20. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

21. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1, 2 prvá, druhá veta Zákona osudných poplatkoch, sadzba poplatku
je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba") alebo pevnou
sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.
Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá v odvolacom konaní vo veci samej.

22. Konanie o súdnych poplatkoch je osobitne upravené v Zákone o súdnych poplatkoch a to v
ustanoveniach §12 až §14. V ustanovení § 14 je vyjadrený vzťah Zákona o súdnych poplatkoch a CSP
ako vzťahu zákona špeciálneho (lex specialis), čo je v danom prípade Zákon o súdnych poplatkoch k
zákonu všeobecnému (lex generalis) j a to k CSP. Obidve tieto právne normy sú formálnymi prameňmi
j občianskeho procesného práva. Na časti procesného postupu, ktoré neupravuje Zákon o súdnych

poplatkoch odlišne od CSP, sa použijú primerane ustanovenia CSP.

23. Medzi dispozitívne úkony účastníka patrí i podanie riadneho opravného prostriedku - odvolania
podľa ustanovenia § 359 CSP. Dispozičný princíp, ktorý je jednou zo základných zásad občianskeho
súdneho konania, sa uplatňuje i v konaní odvolacom, ktoré bez návrhu nemôže byť začaté. Odvolanie

teda plní funkciu návrhu na začatie odvolacieho konania.

24. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie (§ 2 ods. 4 Zákona o súdnych
poplatkoch). Treba uviesť, že poplatníkom je odvolateľ bez ohľadu na to, či je odvolateľ oprávnenou
osobou alebo nie, či bolo odvolanie podané včas alebo oneskorene, či smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné, resp. nemá náležitosti. Súdny poplatok sa neplatí z odvolania
proti súdnemu rozhodnutiu procesnej povahy a proti rozhodnutiu o trovách konania (viď uznesenie NS
SR z 24. 07. 1997, sp. zn. lCo 10/1997). Poplatková povinnosť vzniká okamihom, v ktorom nastanú
právne skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik tejto povinnosti. Vznik poplatkovej povinnosti značí vznik
povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vznik poplatkovej povinnosti spôsobujú výlučne procesnoprávne

skutočnosti predvídané normami procesného práva. V odvolacom konaní vzniká poplatková povinnosť
odvolateľovi (poplatníkovi) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch). Po
podaní odvolania vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu
ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Týmto orgánom je predovšetkým
súd prvého stupňa. O poplatku za odvolanie v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej sa rozhoduje

uznesením. Nepoužíva sa výzva na zaplatenie súdneho poplatku, pretože k zastaveniu odvolacieho
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemôže dôjsť.

25. Nakoľko vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde sa rozhoduje vždy uznesením, musia
sa použiť ustanovenia § 392 CSP v rozsahu, ktorý zodpovedá účelu Zákona o súdnych poplatkoch.

Uznesenie o poplatkovej povinnosti sa musí doručiť každému, komu je v ňom uložená povinnosť.

26. V preskúmanej veci je odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku. Nie je možné súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné. Je potrebné

vychádzať z obsahu napadnutého uznesenia, pretože už v samotnom výroku uznesenia je obsiahnuté
aj odôvodnenie, ktoré je primerané účelu, pre ktoré bolo vydané. Z uznesenia vyplýva, že sa jedná o
súdny poplatok za odvolanie voči rozsudku, ktorý je 20,- Eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 7l/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, pričom žalobca je povinný ho zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu
rozhodovania súdov, preto zákon nevyžaduje také prísne formálne náležitosti na písomné vyhotovenie
uznesenia, ako na písomné vyhotovenie rozsudku. Je nepochybné, že napadnuté uznesenie má
náležitosti, pričom i žalobcovi musí byť zrejmé, z akého dôvodu bolo napadnuté uznesenie vydané, už
i vzhľadom na to, že sám žalobca tento dôvod napokon vo svojom odvolaní špecifikoval.

27. Súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lége podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k)
Zákona osudných poplatkoch oslobodené od poplatku od 01 07. 2007. Išlo o vecné oslobodenie od
poplatku (vecné oslobodenie znamená, že určité druhy konania sú oslobodené od súdnych poplatkovvzhľadom na predmet konania, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 4 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch). Zákonom č. 286/2012 Z. z. z 11. 09. 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zák. NR
SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlej k novele Zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo vypustené
súčinnosťou od 01. 10.20l2 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch (týkajúce sa
vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

28. Z intertemporálneho ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti súčinnosťou
novely Zákona osudných poplatkov č. 286/2012 Z. z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. 09. 2012.

29. Pri výklade predmetného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu Zákona o súdnych

poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon (§ 1 Zákona o súdnych poplatkov), ako aj vznik
poplatkovej povinnosti(§ 5 Zákona o súdnych poplatkov) a ostatnú terminológiu aplikovanú v Zákone
o súdnych poplatkov.

30. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý, alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny

poplatokzakonanieatotobolozačatédo30.09.2012.vyberajúsapoplatkypodľadoterajšíchpredpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity jedine vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam
začatým do 30. 09. 2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho
stavu pred novelou č. 286/2012 Z.z.

31. V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa ustanovenia § 5 Zákona o
súdnych poplatkov až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po
30.09.2012, aj keď samotné súdne konanie na súde prvej inštancie začalo do 30. 09. 2012, použije sa
na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

32. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01. 10. 2012 vyplýva, že zo žaloby
za náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

33. Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni. (§ 6ods. 2 prvá veta

Zákona osudných poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom, konaní vo
veci samej. Za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Z
uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na jednom
stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto potom poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

34. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca podal na okresný súd dňa 27. 09. 2012 žalobu
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov, ktorá mu mala byť
spôsobená (okresným súdom) nesprávnym úradným postupom. Pretože do 30. 09. 2012 konanie bolo

vecne oslobodené od súdneho poplatku, žalobcovi nevznikla podaním návrhu poplatková povinnosť a
to prihliadnuc i na intertemporálne ustanovenie § 18c Zákona o súdnych poplatkoch.

35. Proti rozsudku okresného súdu č. k. 3C 556/12-61 zo dňa 5.2.2015, ktorým bol návrh žalobcu
zamietnutý, podal žalobca odvolanie dňa 20.3.2015, a teda dňom podania odvolania sa začalo odvolacie

konanie.
36.Pretožepoplatkovápovinnosťžalobcuvodvolacomkonanívzniklapodanímodvolania,pričomod01.
10. 2012 na konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa ustanovenia § 6 ods. 2 druhá veta Zákona o

súdnych poplatkoch, položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, I. Poplatky vyberané v občianskom
súdnom konaní, a to vo výške 20,- Eur.37. Odvolací súd poukazuje na to, že jedine v prípade, ak by nielen konanie na okresnom súde, ale
zároveň aj odvolacie konanie sa začalo do 30. 09.2012, vzťahovalo by sa vecné oslobodenie od poplatku
podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch aj na odvolacie konanie podľa

ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

38. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 CSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).