Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2Pc/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204233
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2018:3617204233.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, v právnej veci navrhovateľky:

plnoletého dieťaťa H. L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX, proti matke U. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, o
určenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Matka plnoletého dieťaťa U. Y., X.. XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu plnoletého dieťaťa
H. L., X.. XX.XX.XXXX v sume 123,-€ mesačne s účinnosťou od 30.10.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám plnoletého dieťaťa.

II. Dlh matky plnoletého dieťaťa na zročnom výživnom k plnoletému dieťaťu za obdobie od 30.10.2017

do 31.01.2018 súd n e u r č u j e.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Navrhovateľka sa návrhom z 30.10.2017 domáha určenia vyživovacej povinnosti matke vo výške
350,-€ s účinnosťou od 19.10.2017 a určenia, aby výživné otca bolo poukazované k jej rukám.

(2) Návrh odôvodnila tak, že po hádke jej matka pobalila veci a vyhodila ju z domu. Odvtedy býva u

starej mamy z otcovej strany, ktorej prispieva na stravu a energie. Tiež má ďalšie výdavky, platí si stravné
lístky v škole cca 22,-€ mesačne, vyčíslila náklady na cestovné 10,-€ mesačne, desiate do školy 22,-€
mesačne, odev na prax cca 10,-€ mesačne, školské pomôcky cca 10,-€ mesačne, má ďalšie výdaje na
oblečenie, obuv, hygienické potreby, telefón a stravu.

(3) Návrh na pojednávaní dňa 10.01.2018 upravila vo výške výživného, ktoré žiada v sume 150,-
€ mesačne.

(4) Matka dňa 10.01.2018 súhlasila s výškou výživného v sume 120,-€, čo vyplynulo zo záverečného
prednesu.

(5) Navrhovateľka je dieťaťom K. L. C. U. Y.. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu bola určená
vo výške 100,-€ mesačne, naposledy rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/126/2015 z
30.11.2015, právoplatným 09.12.2015.

(6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom plnoletého dieťaťa a matky, prečítaním listinných dôkazov,
z ktorých zistil pre rozhodnutie vo veci samej tieto podstatné skutočnosti.(7) Navrhovateľka je študentkou Strednej zdravotníckej školy v Topoľčanoch, kde navštevuje 3.
ročník.

(8) Matka navrhovateľky je zamestnaná v spol. LADCE Betón s.r.o. od 15.09.2014, prevádzka
Podlužany. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 11/2016 až 10/2017 bol 893,58-€.

(9) V písomnom vyjadrení z 06.12.2016 vyčíslila matka svoje mesačné výdavky na 680,52-€, bez
nákladov na kúrenie, stravu, oblečenie a hygienické potreby, zahŕňajúc náklady na poistenie plnoletej

dcéry 264,70-€ ročne, poplatok za odvoz odpadu za dve osoby 30-€ ročne (matka + dcéra) a úver
252,13-€ mesačne. Tiež uvádza, že dcéra má možnosť bývania u otca, nebránila jej odísť z domácnosti.
Dcéra ju neustále urážala, odmietala pomáhať s chodom domácnosti, svojvoľne nechodila domov, často
aj na víkend, pričom matka nevedela, kde sa dcéra nachádza.

(10) Vo vyjadrení z 21.12.2017 matka uvádza, že do puberty dcéry bolo spolunažívanie bez problémov,

dcéra znášala aj domáce zvieratá. Dcéra trávi víkendy aj u priateľa. Matka vypomáha aj druhej dcére a
jej deťom a to aj finančne, bývajú u nej aj cez víkendy.

(11) Navrhovateľka uviedla, že z domácnosti odišla po tom, čo ju matka vyhodila. Predchádzali tomu
časté hádky, vadila jej aj hygiena v domácnosti. Matka chovala kocúra, ten páchol, behal po kuchynskej

linke, musela to upratovať, bývali v 3-izbovom byte. Potom sa odsťahovala dňa 19.10.2017 ku babke do
Partizánskeho. K otcovi nešla ani sa ho na bývanie nepýtala, pretože ten žije s priateľkou a synom z ich
vzťahu a bývajú v 2-izbovom byte. Babka má 3-izbový byt, má tam k dispozícii izbu. Otec jej v októbri dal
100 € a následne v novembri na účet ďalších 100 €. Matka jej poslala 123,50-€ dňa 14.10.2017. Babke
prispieva na domácnosť sumou 100 €. Stravu jej zabezpečuje babka. Študuje na dennom štúdiu na

Strednej zdravotníckej škole v Topoľčanoch v treťom ročníku, do školy cestuje denne. Jej náklady sú
15 € telefón, 20 € hygiena, desiata do školy 15-20 € mesačne, cestovné na prax 10 €, oblečenie aj na
prax okolo 30 € mesačne, stužková 20 €. Domáce zvieratá jej najprv nevadili, avšak potom jej to začalo
prekážať, vadila jej najmä hygiena v domácnosti matky, keď ju mohla porovnať s hygienou v domácnosti
jej priateľa alebo u babky či otca. Prekážal napríklad kocúr, ktorý nebol očkovaný, odčervený, keď sa

ozvala, nastali problémy. Matke nenavrhla, že by k veterinárovi s kocúrom išla ona.

(12) Matka plnoletej dcéry uviedla, že pokiaľ by dcéra prejavila záujem vrátiť sa súhlasila by s tým, ak by
sa dcéra k nej správala ako k matke, a neurážala ju. Platí dcére stále životné a úrazové poistenie v sume
264,70 € ročne. Tiež platím poplatok za odvoz komunálneho odpadu, ktorý vychádza na sumu 30 € za

dve osoby. Spláca hypotekárny úver vo výške v súčasnosti so zostatkom cca 25 000 € v sume splátky
252,13 € mesačne. Ide o hypotekárny úver týkajúci sa domu, ktorý v súčasnosti obýva, v súčasnosti
býva sama. Keď sa dcéra vrátila po víkende v nedeľu, povedala jej, že môže ísť k otcovi. Dcére posiela
rodinné prídavky a sumu 100,-€ mesačne teda po 123,50 €. K hygiene uviedla, že na zaočkovanie
kocúra nebol čas.

(13) Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

(14) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.(15) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

(16) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(17) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

(18) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(19) Na základe vykonaného dokazovania má za to, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný a to
pokiaľ ide o priznanie výživného a sčasti výšky výživného. Bolo preukázané že plnoletá dcéra nie je
dieťa schopné samo sa živiť. Navrhovateľka študuje dennou formou štúdia. Tiež bolo preukázané, že
s matkou nežije v spoločnej domácnosti, teda matka neuhrádza z tohto dôvodu náklady na živobytie

dieťaťa spoločne s jej nákladmi. Navrhovateľka sa z dôvodu nezhôd s matkou odsťahovala a býva
u starej matky, ktorej prispieva na domácnosť sumou 100,-€. Tiež musí platiť cenu stravných lístkov,
cestovné , desiate do školy, odev na prax, školské pomôcky, príspevok na stužkovú, má ďalšie výdaje
na oblečenie, obuv, hygienické potreby, telefón a stravu. Výživné, ktoré bolo voči nej určené jej otcovi
v sume 100,-€ na úhradu týchto potrieb nepostačuje.

(20) Súd pri určení výšky výživného vychádzal z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine no
najmä z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je totiž potrebné uviesť, že navrhovateľka neuviedla
žiadne závažné dôvody, prečo je odkázaná žiť samostatne, prečo nemôže využiť možnosť bývať u matky
alebo otca. Otca, ako sama uviedla, nežiadala o možnosť ju prichýliť, len poukázala na nie komfortné

bývanie z dôvodu, že byt obýva otec s jeho rodinou. Matka zas spolužitie podmienila len tým, že sa
dcéra bude ku nej slušne správať.

(21) Ak by aj boli nezhody matky s dcérou zavinené obidvoma, či bola skutočným dôvodom hygiena v
domácnosti, rozhodnutie odísť z domácnosti bolo len dcéry a ako dôsledok hádky. Nebolo preukázané,

že dcéra sa k matke vrátiť nemôže. Súdu je celkom zrejmé, že navrhovateľka má prvoradý záujem
mať samostatnú domácnosť, kde by nebola nikým obmedzovaná v slobode rozhodovania o čomkoľvek.
Rodičom však povinnosť takéto svojvoľné rozhodnutie akceptovať a aj v celku financovať, zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva.

(22) Poukazujúc na § 75 ods. 1 Zákona o rodine možno priznať výživné plnoletému dieťaťu ak je v
súlade s dobrými mravmi, teda aj určiť jeho primeranú výšku s poukazom na túto podmienku. Pri veku,
záujmochdcéryaprihliadnucajnato,ževíkendytrávilaajspriateľommimodomu,jenelogickýargument
navrhovateľky o nemožnosti spolužitia s matkou, keď neboli nútené spolu tráviť žiadne významný čas a
komunikovať spolu ani keď bývali v spoločnej domácnosti. Pokiaľ dcére prekážala hygiena v domácnosti

u matky, mohla a v podstate aj mala tieto nedostatky, ktoré jej prekážali odstrániť, či sa o to aspoň pričiniť.
Súd poukazuje na § 43 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa okrem iného rodiča rešpektovať
a prejavovať mu primeranú úctu, podieľať sa na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu
potrieb rodiny. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, že vzťah rodiča k dieťaťu nie je vzťahom poskytovateľa all
inclusive služieb k hosťovi bez protiplnenia. Z tohto dôvodu sa ani výška výživného matky neodvíja len

z jej príjmu a majetkových pomerov s prihliadnutím na prioritný výdavok na výživné dieťaťa, ale súd túto
sumu určil odôvodnenou úvahou vo výške ako výživné dieťa dostáva od otca s tým, že matka súhlasila
s výživným až vo výške 120,-€ a súd ho určil vo výške 123,-€, keďže dieťaťu platí dobrovoľne poistenie,
ktoré sa vo výške 23,-€ mesačne nad sumu 100,-€ akoby pripočítalo.(23) Takto je na matke, či dieťaťu poistenie naďalej platiť bude, a teda jej ho bude platiť nad rámec
sumy 123,-€, alebo od tohto benefitu v prospech dieťaťa upustí a bude jej na výživu poukazovať len

sumu 123,-€. Pretože už 30.10.2017 navrhovateľka nežila s matkou v spoločnej domácnosti, súd určil
výživné od tohto dátumu.

(24) Nárok na rodinný prídavok pokiaľ rozhodnutie o vyživovacej povinnosti matky nadobudne
právoplatnosť získa plnoleté dieťa, ktoré si ho bude musieť uplatniť. Takto bude mať dieťa na výživu

k dispozícii sumu 246,68-€. Keďže starej matke prispieva sumou 100,-€ aj vzhľadom k vyčísleným
výdavkom by navrhovateľka mala byť schopná žiť mimo domácnosti rodičov. Pokiaľ jej táto suma nie je
postačujúca, mala by prehodnotiť svoje rozhodnutie o osamostatnení sa, pretože nad túto sumu, ktorú
považuje súd za primeranú a aj vzhľadom k určenej vyživovacej povinnosti otca, a za odôvodniteľnú,
podľa názoru súdu už stráca nárok z hľadiska rozporu s dobrými mravmi.

(25) Súd vzhľadom k určenej výške výživného, tomu, že matka platí dcére aj poistenie, poukazuje sumu
rodinných prídavkov, ktoré ešte na dieťa poberá a poukazuje sumu výživného 100,-€, neurčoval zročné
výživné. Výživné v mesiaci január 2018 je suma 123,-€.

(26) Výživné na plnoleté dieťa možno určiť s účinnosťou najskôr od podania návrhu teda od 30.10.2017

(§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), preto súd zamietol návrh v časti priznania výživného od 19.10.2017
do 29.10.2017, tiež ho zamietol v časti nad sumu 123,-€ mesačne. Súd výrokom nerozhodol o návrhu
na rozhodnutie, aby bolo výživné otca poukazované na účet dieťaťa a nie matky, a to preto lebo po
dovŕšení plnoletosti je oprávneným na preberanie výživného plnoleté dieťa, ktoré už má plnú spôsobilosť
na právne úkony, teda táto skutočnosť nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné o nej rozhodnúť

súdom. Nejde o rozhodnutie o merite veci, len určenie platobného miesta vyplývajúce zo zákona.

(27) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske,

písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995

Z.z. Exekučného poriadku.