Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/556/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712212970
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8712212970.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 3C/556/2012-61 zo dňa 05.02.2015 rozhodol súd o návrhu

žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo
spravodlivosti SR v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že návrh zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Procesný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pôvodnými
žalobami doručenými Okresnému súdu v Poprade dňa 27. 9. 2012 vo veciach 3C 291/2013, 3C
292/2013, 3C 293/2013, 3C 294/2013, 3C 295/2013, 3C 296/2013, 3C 297/2013, 3C 298/2013 a 3C
299/2013, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

2. Procesný súd v Kežmarku svojím uznesením zo dňa 25.8.2014 pod č. k. 3C 556/2012 spojil veci na
spoločné konanie v zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p.

3. Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd v Poprade v špecifikovaných exekučných
veciach rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote
15 dní od doručenia tejto žiadosti, teda po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku čo všetko je zrejmé aj z doložených spisov a listinných dôkazných prostriedkov.

4. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom ma majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodovaním o nej.

5. Zároveň žalobca uplatnil aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože podľa jeho
názoru samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodovanie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochraneľudských práv a základným slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu v Poprade, podľa názoru
žalobcu, je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné

prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím lehoty
boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného a taktiež k obmedzeniu rizika,
že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť
povinného. Podľa žalobcu potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom

usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základným
práv a princípov právneho štátu.

6. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu
považuje sumu cca 55,32 eur za mesiac, pričom túto sumu má vypočítanú paušálne.

7. Žalobca pri uplatňovaní svojich nárokov, ako uvádza v žalobe, postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona
č. 514/20036 a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalovaná strana do podania žaloby na žiadosť pozitívnej nereagovala.

8. Žalovaná strana - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky s podaným

návrhom na začatie konania nesúhlasila a žiadala návrh zamietnuť. Dôvodom návrhu na zamietnutie
návrhu je konštatovanie žalovanej, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako zmätočné. Žalobca
uvádzal ako dôvody odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ust. § 43
ods. 1 OSP uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to,

že žalobca nevyužil inštitút predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ďalej je zrejmé, že
žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr, teda že možno žalobu
považovať aj za predčasnú. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť podľa žalovaného pri predbežnom
prerokovanípodanýchžiadostíatýmzmarilakúkoľvekmožnosťpredbežneprerokovaťnároknanáhradu
škody na príslušnom orgáne. Žalovaná ďalej poukázala na to, že na zákonné podmienky, pri splnení

ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vzniku škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

9. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť podľa tvrdenia žalovaného splnené všetky tri podmienky

súčasne. K nesprávnemu postupu žalovaná strana uviedla:

9.1 k nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uvádzala, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu
a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného

exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný
postup.

9.2 pokiaľ ide o rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote, v tejto súvislosti je potrebné
poukázať na súdnu prax, že lehote na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. 15-dňová lehota na vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul, rozhodnutie rozhodcovského súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011,

čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe
nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá
oporu v zákone. Procesný súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťah v konaní. Zo skutkových okolností je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu

najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.

9.3 zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehoty
nemôže byť nesprávnym úradným postupov, pretože pre úspešné uplatnenej nároku na náhradu škodyspôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnom rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v tomto prípade splnená. Na to, aby bolo
možné hovoriť o tom, že bolo rozhodnuté nezákonne alebo aby bol konštatovaný prieťah, musí byť

splnenápodmienka,atoževovecirozhodnenezávislýorgán,pričomtýmtoorgánomvdanomprípadeje
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý jediný môže konštatovať, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočného prieťahu.

9.4 zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukazuje na skutočnosť,

že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch
nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného sudu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

10. Žalovaná strana k podanej žalobe ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu Okresného
súdu v Poprade malo dôjsť v období pred marcom 2009, vznáša námietku premlčania nároku v zmysle
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
zákonnej lehoty na vykonanie zmeny súdneho exekútora, to znamená pri všetkých nárokoch, pri ktorých

došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu, ďalej pri všetkých nárokoch, kde došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pre dňom 23.4.2009 a pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre dňom 23.4.2009.

11. K uplatnenej škode žalovaná uviedla, že by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku
musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať
paušálne sumy je nesprávne a znova účelné. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani vznik, ani
výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná strana uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného

návrhunevyplýva.Ztohodôvodužalovanánemázapreukázanývzniknemajetkovejujmy,anito,žebysa
mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou
škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu
nepreukázanie splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

12. Pojednávania dňa 5.2.2015 na Okresnom súde v Kežmarku sa nezúčastnil ani žalobca, ani žalovaná
strana, teda Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a to
napriek tomu, že obaja účastníci konania boli riadne predvolaní v zákonných lehotách. Právny zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodov kolízie pojednávaní na iných súdoch. Žalovaná strana

súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

13. Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky pre odročenia pojednávania z dôvodov
uvádzaných právnym zástupcom žalobcu v zmysle § 119 OSP. Žalobca nepreukázal hodnoverným
spôsobom ani kolíziu pojednávania, ani iný vážny dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania.

Procesný súd v tejto súvislosti potrebuje zdôrazniť, že pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb na súdoch
Slovenskej republiky, musí si byť vedomý toho, že budú vytyčované termíny pojednávaní na rôznych
súdoch, a preto si pre tento prípad musí zabezpečiť substitúciu. Nie je predsa mysliteľné, aby sudca
konal na jednom súde na území Slovenskej republiky a ostatné súdy ignoroval.

14. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, toto odvolanie zaslal procesnému súdu dňa
20.03.2015, pričom dôvodil, v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP a) účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP súd 1. stupňa vec nesprávne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

c) súd 1. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností.15. Žalovaná strana sa vyjadrila v tom zmysle, že navrhovala, aby súd rozsudok 1. stupňa ako vecne
správny potvrdil.

Krajský súd v Prešove uznesením 18Co/116/2017-97 zo dňa 28.09.2017 zrušil rozsudok prvého stupňa
a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd tak urobil na základe odvolania žalobcu, pričom v
uznesení uložil súdu prvej inštancie predovšetkým doplniť dokazovanie o exekučný spis, prípadne výpis
z exekučných spisov Okresného súdu Poprad v exekučných veciach Ex 4760/2010, Ex 95292/2008,
Ex 4932/10 a Ex 5482/2008. Súd druhého stupňa uložiť súdu prvej inštancie zaoberať sa analýzou

podstaty nároku, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní, rovnako súdu prvej inštancie uložiť aby v ďalšom
konaní dôsledne oboznámil súd s podstatou právneho základu na ktorom uplatňuje žalobca svoj nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a zároveň, že je potrebné analyzovať príslušné exekučné spisy,
ktoré v tejto veci ani neboli pripojené a zabezpečené. Až po takomto vykonanom dokazovaní a analýze
predmetnej problematiky bude možné zaujať stanovisko, či je nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní
dôvodný alebo nie.

16. Procesný súd opätovne vec prejednal v intenciách pokynov Krajského súdu v Prešove, pričom
v 1. rade doplnil a vyžiadal si exekučné spisu Okresného súdu v Poprade a to č. 14Er/389/2008,
13Er/243/2010, 13Er/424/2008 a 15Er/243/2010.

17. Po oboznámení sa s doloženým a doplneným spisovým materiálom, po vykonaní analýzy nárokov
vyplývajúcich z týchto spisov procesný súd opätovne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, po zistení, že žalobný nárok žalobcu nie je dôvodný.

18. Súdu prvej inštancie bolo vytknuté, že nerozhodol o návrhu na prerušenie konania, toto súd urobil

osobitným uznesením keď návrh na prerušenie konania vo veci zamietol.

19. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že procesný súd konal v nadväznosti na konanie, ktoré
sa uskutočnilo a na ktorom bolo rozhodnuté v predmete veci 05.02.2015, súd doplnil dokazovanie
v intenciách uznesenie Krajského súdu v Prešove, pričom pokiaľ ide o odôvodnenie predmetného

rozsudku, súd ho odôvodňuje v intenciách pôvodného rozsudku prvej inštancie.

20. Súd teda zdôrazňuje, že žalobca v predmetnom konaní pôvodnými žalobami doručenými súdu
27.09.2012 vo veciach 3C 291/2013, 3C 292/2013, 3C 293/2013, 3C 294/2013, 3C 295/2013, 3C
296/2013, 3C 297/2013, 3C 298/2013 a 3C 299/2013 sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

21. Uznesením zo dňa 25.8.2014 boli veci spojené na spoločné konanie v zmysle ust. § 112 ods. 1 O.s.p.
Podanéžalobyžalobcaodôvodniltým,žeOkresnýsúdvPopradevšpecifikovanýchexekučnýchveciach
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a
rozhodnutím o nej. Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné

konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o zmenu exekútora v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej

činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje
55 eur za každý začatý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Žalobca postupoval podľa § 15ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

22. Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť za
zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu
súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23. 4. 2012 jej boli doručené prvé

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.
9. 2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na
zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci

pri výkone verejnej moci, a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:

22.1 k nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uvádzala, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu
a nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote

ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.

22.2 rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť

exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. 2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1. 6. 2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.

22.3 zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote. Takýto
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nesprávny úradný postup možno vymedziť
ako "porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu". Zo žalobcom
prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Pre úspešné uplatnenie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonné
rozhodnutie bolo konštatované príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípade zamietnutia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

22.4 zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote - žalovaná poukazuje na skutočnosť,
že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka
prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná uvádzala, že v daných prípadoch

nebola konštatovaná existencia prieťahu v konaní, a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd
Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.23. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo
dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003Z.z.prikaždomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 4. 2009, pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo
k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009
a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 4. 2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní
na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej

individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal
anivznik,anivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovejujmežalovanáuviedla,žežalobcanepreukázal,že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z to ho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

24. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom.

25.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným
postupom.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak:

27.1 škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom,
27.2 škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
27.3 škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

29. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie vzákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

30. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

32. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

33. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

35. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

37. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému boldoručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

39. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

40. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

41. Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

42. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 2334/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje

aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

43. Vykonaným dokazovaním, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti procesný súd
je toho názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Námietku žalovaného o zmätočnosti podania a s poukazom na ust. § 42 a 79 O.s.p. súd neakceptoval

konštatujúc, že z podaného petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok žalobcu.

44. V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd v Poprade podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

45. Keďže žalovaná strana vzniesla vo vyjadrení k žalobe aj námietku premlčania jednotlivých
uplatnených nárokov, pri ktorých došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia žiadosti na zmenu
exekútora pred 23. 4. 2009. Meritórne sa touto námietkou súd nezaoberal, keďže vyslovil neplatnosť
z iných dôvodov.

46. Procesný súd v tejto súvislosti poukazuje na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, a to z dôvodov
predčasnosti podaného návrhu na začatie konania. V tejto súvislosti procesný súd poukazuje na ust.
§ 15a, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej strany je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanej doručené 23. 4. 2012. Žaloby
v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené Okresnému súdu v Poprade 27. 9. 2012. Žalobcateda podal žaloby predčasne, keď nárok uplatnil na súde pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie návrhu. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne
podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

47. V exekučných konaniach vedených na Okresnom súde v Poprade, v ktorých malo dôjsť
k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v

existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
je kompetentný preskúmavať Ústavný súd Slovenskej republiky. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskoršíchpredpisovjeúčinnéod1.1.2013,avšakikeďžalobybolivovecipodanévr.2012,predmetné
ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona, preto je ho možno aplikovať

ajpriuplatnenomnárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupompred1.1.2013.
O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom nie je
oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

48. Procesný súd je toho názoru, že nemožno všeobecné rozhodnutie súdu vydané po zákonom
stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v
exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na vykonanie exekúcie na podklade exekučných

titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 30-dňová lehota na zmenu exekútora
výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútora je potrebné vykonať procesné úkony tak ako boli už vyššie špecifikované, v dôsledku ktorých
nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, z toho
vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

49. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1. 1. 2013) pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

50. Súd preskúmal a oboznámil sa aj s doloženými exekučnými spismi z Okresného súdu v Poprade,
resp. s výpismi úkonov v exekučných spisoch Okresného súdu v Poprade. Exekučné spisy Okresného
súdu v Poprade, resp. z výpisy účtov z exekučných spisov Okresného súdu v Poprade sú súčasťou spisu

3C 556/12, ide o spisy 15Er 243/2010, 17Er 418/2008, 7Er 432/2010, 14Er 389/2008, 13Er 243/210,
18Er 410/2008, 13Er 424/2008, 7Er 194/209, 7Er 441/2010, pripojený spis Okresného súdu Poprad pod
sp. zn. 7Er 295/2010. Tvrdenie žalobcu o nedodržaní lehoty vo vykonaní úkonov Okresného súdu v
Poprade je pravdivé.

51. Z dôvodov vyššie uvedených preto procesný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Procesný súd je toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, keď
žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo v dôsledku uplatnenej nečinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné
konštatovanie porušenie práva na rozhodnutie o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručené článkom 6, ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

52. Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nevyčíslil v každom
jednom spise konkrétnu a skutočnú škodu, ktorá mu vznikla, teda nie ako škoda vynaložená na správu
a vymáhanie pohľadávky. Žalobca nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody a nepreukázal ani
ostatné atribúty - predpoklady vzniku škody, najmä nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výškou škody a
prípadným nesprávnym úradným postupom súdu. § 420 Obč. zákonníka hovorí o predpokladoch vzniku

škody, pričom všetky predpoklady musia byť preukázané jednorázovo, teda musia existovať na to, aby
bolo možné uplatniť škodu.

53. Doložený znalecký posudok je formálnym úkonom a nie vyčíslením skutočnej škody

54. Žalobca nepreukázal ani nemajetkovú ujmu vo výške aplikácie nálezov Ústavného súdu Slovenskej

republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ide tu o akési paušálne uplatnenie nemajetkovej ujmy, ktorú nie je možné aplikovať.

55. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik

škody.

56. Z dôvodov vyššie uvedených, z dôvodov nepreukázania základných zákonných podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.
Rovnako súd nepriznal nemajetkovú ujmu.

57. Z dôvodov vyššie uvedených, z dôvodov nepreukázania základných zákonných podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, súd žalobcu opätovne,
teda aj potom, čo bol pôvodný rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove, zamietol.
Rovnako súd opätovne nepriznal nemajetkovú ujmu.

58. Len o trovách konania súd rozhodol tak, že právo na ich náhradu nepriznal úspešnej žalovanej
strane, keďže táto trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).