Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517010166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2517010166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému T. P., nar. XX. T. XXXX v O.,
Česká republika, trvale bytom V. XXX, Y., prechodne bytom Z. XXX, L., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
pre zločin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. f), ods.
4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany
zo dňa 24. júla 2017, č. k. 16T/69/2017-228 na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. januára 2018 v
Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný T. P., nar. XX. T. XXXX v O., Česká republika, trvalé bydlisko V. XXX, Y., prechodne Z. XXX,
L., občan Českej republiky, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave

na výkon väzby Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), písm. h), § 38 ods. 5,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. P. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Piešťany zo dňa 24. júla 2017, č. k. 16T/69/2017-228 uznal
obžalovaného T. P. za vinného zo zločinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že

hoci mu bola dňa 16.12.2016 príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Piešťany uložená pokuta vo výške
30 Eur blokom na pokutu nezaplatenú na mieste evidenčné číslo bloku AB 12670645 za spáchaniepriestupkuprotimajetkupodľa§50odsek1zákonačíslo372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov, za drobnú krádež spáchanú v nákupnom centre Billa v Auparku Piešťany,
dňa 13.03.2017 v čase od 17:45 hodiny do 17:50 hodiny v U., na ulici L., neoprávnene vnikol do dvora

rodinného domu číslo XX/XX, tak, že preskočil 135 cm vysokú uzamknutú kovovú vchodovú bránku
do dvora, kde zotrvával napriek vyslovenému nesúhlasu zo strany obyvateľky domu poškodenej T.
V., narodenej XX.XX.XXXX, nachádzajúcej sa v dome, od ktorej požadoval peňažnú pôžičku, ktorú
mu odmietla poskytnúť a následne, keď odišla, neoprávnene vnikol cez neuzamknuté dvere do letnej
kuchyne nachádzajúcej sa v suteréne uvedeného domu, kde prehľadával zariadenie letnej kuchyne v

úmysle hotovosť jej odcudziť, a to až do 17:55 hodiny, kedy bol pristihnutý a obmedzený na osobnej
slobode synom poškodenej a následne zadržaný privolanými príslušníkmi Policajného zboru,
hoci bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 10. mája 2016, sp. zn. 16T/32/2016, právoplatným a
vykonateľným 10. mája 2016, odsúdený za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 rokov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm.
m), písm. h), § 38 ods. 4, ods. 5, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. e), § 41 ods. 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd bez pochybností za preukázané, že skutok sa stal tak,
ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, a že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný

vo svojej výpovedi priznal, že dňa 13. marca 2017 v čase od 17:45 hodiny do 17:50 hodiny v U., na
ulici L., preskočil riadne uzamknutú bránku vysokú 135 cm, ktorej výška bola preverená meraním pri
ohliadke miesta činu a že následne vstúpil do dvora rodinného domu číslo XX/XX, kde šiel do kotolne za
poškodenouV.,odktorejsichcelopätovnepožičaťpeniaze.Tátosijehoprítomnosťvobydlíneželala,ale
nepovedala mu to, lebo sa bála, povedala mu, že nemá drobné, že zavolá synovi a odišla smerom hore

do domu, kde oznámila manželovi, že obžalovaný opäť prišiel pýtať peniaze a následne zavolala synovi
Q., ktorý prišiel na miesto činu do 5 minút, pričom našiel obžalovaného v letnej kuchyni prehľadávať
skrinku pod mikrovlnkou a v ruke držať vázu. O tom, že obžalovaný prehľadával v letnej kuchyni túto
skrinku a že držal v ruke vázu vypovedal aj poškodený I. V., ktorý obžalovaného oslovil slovami „čo
tam núriš“.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný nepopieral, že vstúpil aj do letnej
kuchyne, avšak tvrdil, že v tej miestnosti nič neprehľadával, žiadne skrinky neotváral a vázu v ruke
nedržal. Bol len smädný a chcel sa napiť. Tomuto tvrdeniu obžalovaného okresný súd neuveril, nakoľko
je vyvrátené zhodnými výpoveďami poškodeného I. V. a svedka Q. V.. Z ich výpovedí vyplynulo, že
obžalovaný prehľadával skrinku, na ktorej je mikrovlnná rúra. Sám obžalovaný vo výpovedi v prípravnom

konaní krátko po skutku priznal, že skrinky otváral, lebo hľadal šálku, z ktorej sa chcel napiť. Obžalovaný
nevedel logicky zdôvodniť rozpory, teda prečo na pojednávaní už tvrdí iné. K argumentu, že sa chcel
len napiť okresný súd uviedol, že vodovod bol na opačnej strane kuchynskej linky, než je skrinka, ktorú
prehľadával. Z fotodokumentácie miesta činu spracovanej krátko po skutku bolo zrejmé, že na linke
bola fľaša minerálky a tiež otvorená skrinka so šálkami. K námietke obžalovaného, že nosí okuliare, bez

nich nevidí, okresný súd uviedol, že zrejme ich tak nutne nepotrebuje, keď ich nemal ani pri skutku a
ani prvýkrát, keď si prišiel k poškodeným pýtať peniaze. Napriek tomu sa v tam v oboch prípadoch bez
problémov orientoval.
Z výsluchu poškodených T. V. a I. V., ako aj svedkyne H. V. vyplynulo, že keď si prišiel obžalovaný požičať
peniaze prvýkrát, tak mu peniaze v priestoroch letnej kuchyne požičiavala aj T. V., pričom obžalovaný

videl, že peňaženku vyťahovala zo skrinky, na ktorej je mikrovlnka. V tomto smere okresný súd neuveril
tvrdeniu obžalovaného, že mu vtedy peniaze poškodená nepožičala resp. že mu ich požičal len vnuk H.
V.. Podľa okresného súdu išlo o tendenčné tvrdenie majúce za ciel spochybniť subjektívnu vedomosť
obžalovaného o tom, kde v letnej kuchyni mala poškodená peňaženku.
Záverom okresný súd dodal, že usvedčujúce výpovede svedkov sú dôveryhodné, bez rozporov,

vzájomne sa doplňujúce, pričom neboli zistené žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mali mať svedkovia
záujem obžalovanému škodiť, resp. nepravdivo proti nemu vypovedať. To platí aj ohľadom tvrdenia
svedkov o prehľadávaní skrinky obžalovaným, kde obžalovaný tvrdil, že svedkovia v tomto smere
nehovoria pravdu.Do skutkovej vety výroku o vine okresný súd zároveň premietol fakt, že obžalovaný už bol v minulosti
odsúdený za zločin, ktoré skutkové zistenie má svoj podklad vo vykonanom dokazovaní a ktoré má byť
v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 09. mája 2017, sp. zn. 3Tdo/59/2016, v

tejto vete premietnuté.
Vo vzťahu k trestnému činu krádeže a k námietke obžalovaného, že nebol preukázaný jeho úmysel
kradnúť, teda že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu krádeže, okresný súd uviedol,
že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ teda okresný súd neuveril obhajobnej argumentácii
obžalovaného, že nič neprehľadával, tak jediným logickým vysvetlením prečo prehľadával svedkami

označenú skrinku je ten, že konal s úmyslom zmocniť sa peňaženky, o ktorej vedel, že ju tam poškodená
vminulostimalaodloženú.Konanieobžalovanéhobolotrebaposúdiťakopokus,lebodokonaniukrádeže
zabránil včasným zásahom syn poškodenej.
Čo sa týka kvalifikačného znaku - spáchanie činu na chránenej osobe - osobe vyššieho veku - osobe
staršej ako 65 rokov, okresný súd uviedol, že tento znak bol nepochybne naplnený, keďže obaja
poškodení mali výrazne cez túto vekovú hranicu (76 resp. 79 rokov). Námietku obžalovaného, že tento

nevedel, koľko majú rokov, že to nevedel ani len odhadnúť, vyhodnotil okresný súd ako účelové tvrdenie
obžalovaného,leboužzletméhopohľadunaobochpoškodenýchmusíbyťkaždémuzrejmézichvýzoru,
že ide o dôchodcov vo vyššom veku. Uvedený trestný čin bol bez pochybností spáchaný v súvislosti
s vekom chránenej osoby, lebo tu sa snažil obžalovaný zneužiť dobročinnosť resp. dôverčivosť týchto
starých ľudí. O sklonoch obžalovaného k takému konaniu svedčí podľa okresného súdu aj odsúdenie

vo veci Okresného súdu Piešťan sp. zn. 16T/32/2016, kde bol potrestaný práve za to, že si, stručne
povedané, vynucoval prenocovanie u 95 ročnej ženy v jej obydlí proti jej vôli.
Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu

obžalovanému taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zo zbiehajúcich sa trestných činov krádeže a porušovania domovej slobody bol v tomto prípade
najprísnejšie trestný pokus zločinu krádeže, za ktorý je možné páchateľa potrestať odňatím slobody v
rozpätí od troch do desiatich rokov, keďže pokus je rovnako trestný, ako dokonaný trestný čin (§ 14

odsek 2 Trestného zákona).
V prípade obžalovaného okresný súd nezistil žiadnu poľahčujúcu. Priťažujúce okolnosti boli zistené dve
a síce, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a že v jednočinnom súbehu
spáchal dva trestné činy (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich
okolností sa zvyšuje podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu.
Zároveň však bolo zistené, že obžalovaný spáchal zločin opätovne, lebo už bol za iný zločin
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 10. mája 2016, sp. zn. 16T/32/2016, právoplatným
a vykonateľným 10. mája 2016. V takom prípade sa postupom podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, no zároveň sa vtedy

ustanovenie § 38 ods. 4 nepoužije.
Okresný súd preto prevažujúci pomer priťažujúcich okolností vo výroku o treste iba konštatoval, avšak
s poukazom na § 38 ods. 5 Trestného zákona uvedené pri úprave sadzby nepoužil. Sadzbu upravil len
postupom podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona, v dôsledku čoho mal ukladať za súdený skutok trest
odňatia slobody v rozpätí od 6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov.

Okresný súd dospel v posudzovanom prípade k záveru, že zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sú v posudzovanom prípade splnené. Vo vzťahu k trestnému činu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. f) Trestného zákona, ktorý ako najprísnejšie trestný je
určujúci pre výmeru trestu okresný súd zdôraznil, že tento nebol dokonaný, išlo len o štádium pokusu.
Z jeho konania tak majetkový následok v podobe škody nenastal, následky ostali len v podobe strachu

poškodených. Výška škody pritom býva v prípade majetkových trestných činov okolnosťou, na ktorú sa
pri ukladaní trestu prihliada.
Okresný súd uviedol, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu, čo ho taktiež nijako
neospravedlňuje, avšak v dôsledku toho si zrejme neuvedomoval dôsledne závažnosť a protiprávnosť
svojho konania. Nechcel nikomu fyzicky ublížiť a ani neublížil. Po prichytení nekládol odpor, nebol nijako

agresívny, nezvyšoval hlas, vyčkal pokojne na príchod polície. I keď k pokusu krádeže sa nepriznával,
svoje konanie úprimne oľutoval, poškodeným sa osobne na hlavnom pojednávaní ospravedlnil.Uviedol tiež, že obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/32/2016, kde možno dôvodne očakávať, že bude rozhodnuté o
premene uloženého podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky na trest nepodmienečný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti by podľa názoru okresného súdu ukladanie trestu
čo i len na samej dolnej hranici zákonnom upravenej trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne. Aj s poukazom na to, že za v tomto prípade dokonaný prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona je možné uložiť
trest maximálne 5 rokov. Okresný súd tak bol toho názoru, že na ochranu spoločnosti v tomto prípade

postačí aj trest kratšieho trvania, preto v súlade s ust. § 39 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. e) Trestného
zákona uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pod túto dolnú hranicu, konkrétne
úhrnný trest vo výmere 4 roky a 6 mesiacov.
Obžalovaného okresný súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov ČR je zrejmé, že v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin. Právoplatné odsúdenie v Českej republike vo veci Okresného súdu Havlíčkov
Brod sp. zn. 1T 23/2008 z 22. decembra 2008 za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného
zákona ČR na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu
do väznice s dozorom, sa na účely tohto trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané
súdom Slovenskej republiky, keďže bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky (§ 7b ods. 2 Trestného zákona).
Taktouloženýtrestpovažovalokresnýsúdvzhľadomnaosobuobžalovaného akoajokolnostispáchania
skutku za dostatočný tak na jeho nápravu, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru okresného
súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor čo do výroku o treste v neprospech
obžalovaného (č. l. 226-227, 246-249), ako i obžalovaný čo do výroku o vine ako i výroku o treste a tiež
proti konaniu, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo (č. l. 244, 257-258).

Prokurátor vo svojom písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že s napadnutým rozsudkom a s jeho

právnymi úvahami o dôvodoch uloženia trestu sa nestotožňuje a rozsudok vo výroku o treste považuje
za nezákonný. Nevyplýva z neho spoľahlivý a preskúmateľný záver o zákonnosti mimoriadneho zníženia
trestu, ktorý považuje z hľadiska generálnej a individuálnej prevencie za nedostatočný. Poukázal na
skutočnosť, že obžalovaný bol šesťkrát súdne trestaný v Českej republike a jedenkrát pre zločin
porušovania domovej slobody v Slovenskej republike. Podľa jeho názoru okresný súd pri mimoriadnom

znížení trestu neprihliadol predovšetkým na okolnosť, že skutok bol právne posúdený aj ako dokonaný
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom v
prípade, ak by k pokusu krádeže nedošlo, skutok by bol právne kvalifikovaný ako zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Znak „na chránenej osobe - osobe vyššieho veku“ podľa

§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona bol použitý len pri aplikácii ustanovenia, ktoré podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby, teda pri trestnom čine krádeže podľa § 212 Trestného zákona v zmysle
stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu
zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu
krádeže vlámaním podľa § 212 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa

§ 245 Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e)
Trestného zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem, sp. zn. Tpj 78/2011, prijatého dňa 12.
decembra 2011. Pri posudzovaní splnenia podmienok na mimoriadne zníženie trestu mal podľa neho
okresný súd prihliadnuť aj na to, že skutok napĺňa aj zákonné znaky tohto zločinu, ktorý bol dokonaný,
avšak okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby bolo možné použiť iba raz. Zákon pritom

za spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, písm. b), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona stanovuje trestnú sadzbu
3 až 8 rokov, ktorá sa po aplikácii § 38 ods. 5 Trestného zákona (opätovné spáchanie zločinu) zvyšuje
na rozpätie 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov.
Okresný súd mal podľa neho prihliadnuť na tú skutočnosť, že aplikácia § 39 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona by možná nebola, pretože v tomto prípade je zločin dokonaný a uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 6 mesiacov je pod uvedenú zákonom stanovenú trestnú sadzbu.Zároveň prokurátor poukázal na skutočnosť, že z profilu obžalovaného T. P. nevyplýva, že na ochranu
spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania, ktorá podmienka musí byť pri aplikácii ustanovení o
mimoriadnom treste splnená, a že trest v navrhovanom trvaní je neprimerane prísny.

Podľa neho okresný súd len prejudikoval premenu trestu uloženého rozsudkom Okresného súdu
Piešťany zo dňa 10. mája 2016 sp. zn. 16T 32/2016 v trvaní 3 roky, ku ktorému reálne nemusí dôjsť. Na
túto okolnosť, pokiaľ k premene nedošlo, okresný súd nie je oprávnený prihliadať. Uvedené odsúdenie
mal podľa neho naopak okresný súd vyhodnotiť v tom smere, že na obžalovaného je nevyhnutné
prihliadať ako na špeciálneho recidivistu, na ktorého nemal žiaden výchovný efekt uložený podmienečný

trest s probačným dohľadom. Obžalovaný opätovne v relatívne krátkej časovej nadväznosti vedome
vyhľadal obydlie starých ľudí, neoprávnene vošiel do ich obydlia, čím vyvolal u nich strach a obavy z
ohrozenia. Dodal, že obžalovaný - vedomý si svojej telesnej prevahy - musel počítať aj s absenciou
odporu zo strany poškodených, resp. že tento odpor ľahko prekoná.
Poukázal na to, že závažnosť protiprávneho konania sa u obžalovaného oproti predchádzajúcim
odsúdeniam stupňuje, keď preukázateľne poškodenej, ktorá mu peniaze nedala a utiekla pred ním,

prehľadával zariadenie kuchyne v úmysle požadovanú hotovosť odcudziť. Jeho sklony k páchaniu
majetkovej trestnej činnosti sú evidentné z minulých odsúdení, pričom aj na území Slovenskej republiky
bol za priestupok spáchaný proti majetku potrestaný.
S poukazom na skutočnosť, že obvinený bol v minulosti v Českej republike odsúdený celkovo šesťkrát,
z toho dvakrát za trestný čin lúpeže, teda za závažnú trestnú činnosť, možno dôvodne predpokladať, že

na slobode by sa v budúcnosti vplyvom zlej sociálnej situácie a sklonu k nekontrolovanému konzumu
alkoholu mohol opätovne dopúšťať trestnej činnosti. Obžalovaného nielen hrozba premeny trestu v
Slovenskej republike, ale ani uložené a vykonané nepodmienečné tresty v Českej republike nijakým
spôsobom neodradili od páchania trestnej činnosti, preto záver, že na ochranu spoločnosti stačí v
prípade obžalovaného aj trest kratšieho trvania, je nedôvodný.

Z odôvodnenia odvolania tiež vyplýva, že obžalovaný nevlastní žiadny majetok, nemá stále zamestnanie
a také sociálne zázemie, ktoré by spolu s jeho predchádzajúcou minulosťou garantovalo, že po
prepustení na slobodu z výkonu trestu aj kratšieho trvania bude motivovaný a schopný viesť riadny život.
Znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že má sklony k nadmernému užívaniu alkoholu. Okresný súd
neoprelsvojetvrdeniaaniožiadnydôkaz svedčiaciopriaznivejresocializačnejprognózeobžalovaného.

Preto považoval rozsudok za nedôvodný v časti splnenia podmienok na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody z hľadiska jeho individuálnej a generálnej prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Piešťany vo výroku o treste a
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol rozsudkom. Navrhol, aby obžalovanému

T. P. uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. m), písm. h) Trestného
zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedol, že súhlasí s
tým, že sú dané zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona a
má za to, že sú splnené i podmienky pre použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Stotožňuje
sa s názorom okresného súdu, že použitie trestnej sadzby 6 rokov a 6 mesiacov by bolo pre neho
neprimerane prísne. Počas svojho konania si nijakým spôsobom neuvedomil, že preskočiť bránku môže

mať tak rozsiahle následky. Do dvora sa dostal len z dôvodu, že poškodená ho nepočula, pričom
si od nej chcel požičať finančné prostriedky, ktoré by jej aj vrátil. Nemal v úmysle spáchať žiadny
trestný čin, nikomu nechcel ublížiť a ani neublížil, jeho správanie nie je agresívne v žiadnom smere.
Poškodeným sa za svojej nezodpovedné správanie ospravedlnil. Má za to, že je odôvodnené očakávať,
že k premene podmienečného trestu dôjde. Tvrdenie prokurátora, že závažnosť protiprávneho konania

sa oproti predchádzajúcim odsúdeniam stupňuje, považuje za nepodložené. Poukázal, že trestné činy
v Českej republike boli spáchané v rokoch 1995 - 2008.

V písomne odôvodnenom odvolaní obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že z dôkazov
vykonaných v prípravnom konaní ako i pred súdom nevyplýva, že by naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty trestného činu krádeže v štádiu pokusu. Jeho zavinenie je sporné a to vzhľadom k tomu, že
nemal v úmysle poškodených okradnúť, chcel sa len napiť, čo potvrdil aj svedok a poškodený I. V. a
svedok Q. V., od ktorých si pýtal pohár vody. Keďže poškodená nemala drobné peniaze, čakal na jej
syna s tým, že mu tento peniaze požičia. Je podľa neho absolútne nelogické, aby v čase kedy očakávalpríchod syna poškodenej a poskytnutie potrebnej finančnej hotovosti, sa snažil súčasne poškodenú
okradnúť. Výpovede poškodeného I. V. a svedka Q. V. nie sú podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi.

Tiež má za to, že medzi jeho konaním a vyšším vekom poškodených neexistuje žiadna súvislosť,
nakoľko nevedel, že sa jednalo osobu vyššieho veku a tak nebol splnená podmienka subjektívnej
stránky vo vzťahu k dotknutej okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššie trestnej sadzby. Prvýkrát si
dom poškodených vybral bez ohľadu na to, kto v ňom býva, pričom následne tam išiel na základe
predchádzajúcej ochoty mu pomôcť. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/65/2013.

Navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 Trestného poriadku zrušil v celom
rozsahu a podľa § 322 Trestného poriadku vrátil vec okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil zástupca krajskej prokuratúry,
obžalovaný a obhajca obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
poškodených I. V. a T. V..

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu zrušiť výrok o treste

napadnutého rozsudku a uložiť obžalovanému primeraný trest bez aplikácie § 39 Trestného zákona a
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného uviedol, že spáchanie zločinu krádeže v štádiu pokusu obžalovaným nie je
preukázané, nakoľko okresný súd oprel vinu obžalovaného len o nepriame dôkazy a domnienky. Ak

by krajský súd považoval vinu za preukázanú, považoval aplikáciu § 39 Trestného zákona za správnu,
avšakajtrestvovýmere4rokova6mesiacovpovažovalzaneprimeraneprísnytrest.Navrholnapadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie alebo obžalovanému
uložiť miernejší trest pri uznaní viny len zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody. Zároveň
navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný navrhol jeho protiprávne konanie kvalifikovať len ako prečin porušovania domovej slobody
a uložiť mu primeraný trest a zároveň odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1

Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.

Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného T. P.
na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal
úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z
hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku odvolací súd musí

konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými

v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného T. P..Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný T. P. spáchal skutok v rozsahu skutkových
zistenínapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.Ztohtodôvodusiskutkovézáveryprvostupňovéhosúdu

osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že nespáchal trestný čin krádeže, chcel sa len napiť,
že neexistuje medzi jeho konaním a vyšším vekom poškodených žiadna súvislosť, treba konštatovať,
že nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so

stavomveciazákonomdôsledne,atoivdôvodochnapadnutéhorozsudku,vysporiadalužprvostupňový
súd. Túto obhajobnú verziu tak aj odvolací súd považoval za účelovú.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní postupoval okresný súd
v súlade so zákonom a správne, keď uznal obžalovaného T. P. vinným zo spáchania zločinu krádeže v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. f) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty týchto trestných činov.

Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. Aj v tomto

smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, avšak nesprávne aplikoval § 39
Trestného zákona, keď nesprávne vyhodnotil závažnosť pokusu, osobu obžalovaného a tiež nesprávne
dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti postačí trest kratšieho trvania. Odvolací súd sa s uloženým
trestom obžalovanému nestotožnil a považoval ho za neprimerane mierny najmä s ohľadom na povahu
činu spáchaného na chránenej osobe ako i na osobu obžalovaného. Odvolací súd tiež nezistil žiadny

dôvod na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a ani na aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného
zákona.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus

trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nesprávne aplikoval naposledy citované ustanovenie a tiež

nesprávne prihliadol na skutočnosť, že podmienečný trest (z predchádzajúceho odsúdenia) mu bude
premenený na trest nepodmienečný, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku ukladaného
trestu obžalovanému.

Je pravdou, že mimoriadne znížiť trest možno za prípravu zločinu alebo za pokus trestného činu, ak v

konkrétnom prípade nedosahujú takú závažnosť, ako to predpokladá trestná sadzba ustanovená pre
dokonaný trestný čin a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest v nižšej výmere. Povahou prípravy a
pokusu treba rozumieť predovšetkým formu konania páchateľa a napr. okolnosti, pre ktoré k dokonaniu
trestného činu nedošlo.

V prejednávanom prípade platí, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal na chránenej
osobe - osobe vyššieho veku, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu. To znamená, že pokiaľ ide
o chránenú osobu, tak ide o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a to práve z

dôvodu, že táto okolnosť podstatne zvyšuje závažnosť trestného činu a podľa názoru odvolacieho súdu
táto závažnosť (vo vzťahu k trestnej sadzbe ustanovenej pre dokonaný trestný čin) nie je nižšia tým, že
k dokonaniu trestného činu napokon nedošlo, t. j. v tomto prípade nie je splnená podmienka uvedená
v § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Preto práve vzhľadom na závažnosť pokusu zločinu krádežespáchaného na chránenej osobe (i keď v štádiu pokusu) neprichádza do úvahy mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa obžalovaný mal dopustiť jedného priestupku

proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov a to drobnej krádeže dňa 16.12.2016 v čase o 17:05 hod. v Bille v Auparku v Piešťanoch,
pričom vec bola vybavená blokovou pokutou vo výške 30 Eur.
ZblokunapokutunezaplatenúnamiestečísloAB670645vystavenéhoOOPZPiešťanydňa16.12.2016
vyplynulo,žeobžalovanémubola16.12.2016uloženáblokovápokutavovýške30Eurzadrobnúkrádež,

ktorej sa dopustil toho istého dňa v čase o 17:05 hod. v Piešťanoch, Krajinská 5.
Z odpisu Registra trestov Českej republiky obžalovaného vyplynulo, že tento bol 6 krát súdne trestaný,
konkrétne
- rozhodnutím Okresného súdu Třebíč sp. zn. 2T 206/1995 z 17.1.1996 bol odsúdený za trestný čin
lúpeže podľa § 234 Trestného zákona ČR na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkonu
mu bol podmienečne odložený, pričom sa osvedčil 11.2.1999,

- rozhodnutím Okresného súdu Třebíč sp. zn. 2T 76/2004 z 16.6.2004 bol odsúdený za trestný čin lúpeže
podľa § 234 Trestného zákona ČR na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkonu mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky, pričom sa osvedčil 26.5.2009,
- rozhodnutím Okresného súdu Třebíč sp. zn. 2T 203/2005 z 21.12.2005 bol odsúdený za trestný čin
porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1 Trestného zákona ČR, trestný čin krádeže podľa

§ 247 odsek 1 Trestného zákona ČR, trestný čin podvodu podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona na
trest všeobecne prospešných prác vo výmere 400 hodín, ktorý mu bol premenený na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a 14 dní, ktorý trest skrátení o 50 dní vykonal vo väznici
s dozorom dňa 21.10.2010,
- rozhodnutím Okresného súdu Třebíč sp. zn. 2T 31/2006 z 4.4.2007 bol odsúdený za trestný čin

porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek 1 Trestného zákona ČR, trestný čin krádeže podľa
§ 247 odsek 1 Trestného zákona ČR, kde bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k
odsúdeniu vo veci Okresného súdu Třebíč sp. zn. 2T 203/2005,
- rozhodnutím Okresného súdu Havlíčkov Brod sp. zn. 1T 23/2008 z 22.12.2008 bol odsúdený za trestný
čin podvodu podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona ČR na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok

nepodmienečne so zaradením do výkonu trestu do väznice s dozorom, pričom trest vykonal 24.5.2010.
Z odpisu Registra trestov Slovenskej republiky obžalovaného vyplynulo, že tento bol v SR dosiaľ raz
súdne trestaný, konkrétne vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/32/2016.
Z pripojeného a na pojednávaní riadne oboznámeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn.
16T/32/2016 vyplynulo, že v uvedenej trestnej veci bol obžalovaný rozsudkom z 10.5.2016, sp. zn.

16T/32/2016, právoplatným 10.5.2016, uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky, ktorého výkon sa mu podľa ustanovenia § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v
spojení s ustanovením § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú

dobu s probačným dohľadom na 5 (päť) rokov. Zároveň mu podľa § 51 ods. 4 písm. g), písm. j)
Trestného zákona boli uložené povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným
a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo výchovnému
programu a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo/ sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obžalovaného, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky majú svoje
opodstatnenie,podľa§321ods.1písm.d),ods.2Trestného poriadkuzrušilvýrokotrestevnapadnutom
rozsudku a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, pretože skutkové
zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho konania to

umožňovali.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda na kritériá uvedené v ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Prerokúvaným skutkom sa obžalovaný dopustil spáchania (aj) trestného činu na chránenej osobe.
Zároveň ide o osobu so sklonom k porušovaniu právnych predpisov, ktorý opakovane páchal tresnú
činnosť i násilného charakteru. Odvolací súd (tak ako súd prvého stupňa) zistil prevahu priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko v danom prípade je potrebné prihliadať napriťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, Existencia
skutočností podmieňujúcich priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona zistená
nebola. Zároveň bola zistená potreba aplikácie § 38 ods. 5 Trestného zákona.

S poukazom na okolnosti prípadu, vyhodnotenie osoby obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy
odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda blízko dolnej hranice
upravenejtrestnejsadzby,ktorábolavrozpätí6rokov6mesiacovaž10rokov(priukladanítrestuvtomto
prípade dochádzalo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu vzhľadom na opätovné

spáchanie zločinu), s tým, že obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov Českej republiky je zrejmé, že v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej

ako aj generálnej prevencie pre ochranu spoločnosti.

K námietkam obžalovaného, ktoré sprevádzalo celé odvolacie konanie treba uviesť nasledovné.

Trestná vec obžalovaného T. P. napadla na tunajší súd dňa 30. augusta 2017. Verejné zasadnutie,

ktorého termín bol nariadený na deň 12. októbra 2017 bolo zmarené obžalovaným, nakoľko namietal
zaujatosť konajúceho senátu (i všetkých sudcov) s odôvodnením, že títo majú nadštandardné známosti
s poškodenou T. V. a poškodeným (správne svedkom) Q. V. a požiadal o odňatie veci tunajšiemu
odvolaciemu súdu. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý dňa 25. októbra
2017 rozhodol uznesením tak, že predmetnú vec tunajšiemu súdu neodňal. Vec sa vrátila Krajskému

súd v Trnave dňa 06. novembra 2017 a bol nariadený verejného zasadnutia na deň 14. decembra 2017.
Dňa 06. decembra 2017 (č. l. 313-315) obžalovaný doručil tunajšiemu súd žiadosť o zmenu obhajcu
(má obavy, že jeho obhajkyňa spolupracuje s poškodenými a ich synom) a opätovne vzniesol námietku
zaujatosti a zároveň žiadal odňať konajúcemu krajskému súdu predmetnú trestnú vec.

Z obsahu písomného podania (č. l. 314-315) obžalovaného vyplynulo, že tento namietal vzťah sudcov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k poškodeným a k ich synovi a namietal tiež, že sudcovia
Krajského súdu v Trnave sa k jeho predchádzajúcej námietke riadne nevyjadrili, pričom v závere
svojhopodaniauvádzal,žesudcoviakrajskéhosúduudržiavajúnadštandardnékontaktyspoškodenými.
Treba zdôrazniť, že obžalovaný už namietal sudcov tunajšieho súdu pre ich vzťah k poškodeným, o

čom už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol a namietal v podstate aj procesný postup senátu
krajského súdu, pretože predseda senátu nariadil termín verejného zasadnutia a on sa bojí, že mu hrozí
vysoký trest. Dňa 14. decembra 2017 pred otvorením verejného zasadnutia sa obhajkyňa obžalovaného
vyjadrila, že skutočnosti tvrdené obžalovaným sa nezakladajú na pravde, avšak pre stratu dôvery
požiadala krajský súd, aby obžalovanému bol ustanovený iný obhajca. Z tohto dôvodu bolo verejné

zasadnutie odročené na deň 25. januára 2018 a obžalovanému bol opatrením zo dňa 14. decembra
2017 ustanovený nový obhajca. Pred otvorením verejného zasadnutia konaného dňa 25. januára 2018
bol obžalovaný predsedom senátu upozornený na ust. § 23 ods. 3 Trestného poriadku a § 32 ods. 6
Trestnéhoporiadku,zktorýchvyplýva,žeonámietkezaujatosti,ktorájezaloženánaprocesnompostupe
sanekoná(obžalovanýnavyšenamietalzaujatosťsudcovNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky)atiež,

že o návrhu strany na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už
bolo rozhodnuté sa nekoná (o vzťahu sudcov krajského súdu k poškodeným už Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol). Preto v súčasnosti existuje taký zákonný stav, podľa ktorého nie je žiaden zo sudcov
Krajského súdu v Trnave vylúčený z vykonávania úkonov predmetného trestného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.