Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716204856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716204856.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PHD. a JUDr. Janky Kočišovej vo veci strán sporu žalobcu: GAZDOŠ
s.r.o. , IČO: 44 316 526, so sídlom Krčméryho 4, Košice 040 11, zast. JUDr. Peter Majerník, advokát,
AK so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: AG-2 s.r.o, IČO: 46 254 013, so sídlom
Prof. Hlaváča 1885/9, Michalovce 071 01, o zaplatenie sumy 3 820,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného sudu Michalovce zo dňa 19.12.2016, č.k. 22Cb/41/2016-52 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. v jeho II. a III. výroku a vec v r a c isúdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce rozsudkom konanie čo do úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy
940,24 eur od 30.3.2016 do 14.6.2016 zastavil; uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu

3.820,24 eur s 9,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 720,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo
sumy 720,- eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 720,- eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy
720,- eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 940,24 eur od 15.6.216 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou, doručenou súdu dňa 11.4.2016, ktorým sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.820,24 eur s 9,05 % ročným úrokom z
omeškaniazosumy720,-eurod1.10.2015dozaplatenia,zosumy720,-eurod1.10.2015dozaplatenia,
zo sumy 720,- eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 720,- eur od 1.11.2015 do zaplatenia, zo sumy
940,24 eur od 30.3.2016 do zaplatenia titulom neuhradenia nárokov vyplývajúcich zo zmlúv o nájme
dopravného prostriedku.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom
dňa 2.7.2015 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla zn. Peugeout Boxer s EČ Z a Zmluvu o
nájme dopravného prostriedku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol nájom
osobného motorového vozidla zn. Peugeout Boxer s EČ Z V zmysle čl. IV uvedených zmlúv bol žalovaný

povinný uhrádzať mesačné nájomné vo výške 720,- eur s DPH za každé motorové vozidlo, za každý
kalendárny mesiac vopred, a to do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Podľa
čl. VI bod 10 citovaných zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že všetky opravy prenajatého majetku bude
vykonávať nájomca, pričom tieto mali byť vykonávané výlučne v autorizovaných servisoch zn. Peugeout
a že v prípade, ak nájomca bezodkladne po vzniku škody alebo poruchy nesplní povinnosť túto škodu
alebo poruchu na vozidle odstrániť, prenajímateľ je oprávnený škodu alebo poruchu na vozidle odstrániť

na náklady nájomcu. V čl. VI bode 15 bolo dojednané, že žalovaný bol povinný po skončení platnosti
zmlúv odovzdať žalobcovi motorové vozidlo v stave, v akom ich prevzal a akékoľvek poškodenie vozidielvrátane poškodení laku vozidla, vnútorného interiéru alebo poškodenia iných častí vozidla mali byť
odstránené prenajímateľom na náklady nájomcu. Prenajímateľ bol oprávnený tieto náklady následne
po ich vynaložení požadovať od nájomcu. Mal za preukázané, že žalovaný listom zo dňa 14.10.2015

žalobcovi oznámil, že nie je v stave dodržať Zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 2.7.2015, z
dôvodu svojej platobnej neschopnosti, pričom požiadal žalobcu o určenie miesta odovzdania a prevzatia
týchto vozidiel s návrhom na ich vrátenie na deň 19.10.2015. Mal za preukázané, že žalobca vypovedal
nájomné zmluvy v súlade s čl. VIII ods. 2 nájomných zmlúv listom zo dňa 20.11.2015 a zároveň vyzval
žalovaného na odovzdanie predmetu nájmu dňa 23.11.2015 v sídle žalobcu. Ďalej zistil, že spoločnosť

D.-N., spol. s r.o. (servis) fakturoval opravy poškodení a údržbu premetov nájmu žalobcovi faktúrami
v celkovej výške 982,61 eur a to fa.č. 415021321 zo dňa 2.12.2015, vystavenou na sumu 352,25 eur
(žalobcom uhradená dňa 2.12.2015) a fa.č. 215031278 zo dňa 22.12.2015, vystavenou na sumu 230,84
eur (uhradená žalobcom vo výške 188,47 eur dňa 15.1.2016) a fa.č. 416030143 zo dňa 15.1.2016,
vystavenou na sumu 399,52 eur (uhradená žalobcom 15.1.2016).

4. Keďže právny zástupca žalobcu pred pojednávaním vo veci samej zobral návrh na začatie konania
v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 940,24 eur od
30.3.2016 do 14.6.2016 späť a ohľadom tohto úroku žiadal konanie zastaviť, podľa § 144 ods. 1,2 CSP
konanie v tejto časti zastavil.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 630 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení
(Obchodný zákonník), § 365 , § 369 Obchodného zákonníka, § 373, § 378 Obchodného zákonníka a
dospel k záveru, že uplatnený nárok (mimo zastavenú časť) je dôvodný.

6. Právne uzavrel, že strany sporu uzavreli Zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a

nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný
prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). Žalovaný nepreukázal,
že v čase trvania zmlúv, a to v mesiaci 10.2015 a 11.2015 (zmluvy zanikli až na základe výpovede
žalobcu zo dňa 20.11.2015) nájomné uhradil. Celková výška neuhradeného nájomného predstavuje
sumu 2.880,- eur, pričom jeho splatnosť vyplýva priamo z článku IV uzavretých zmlúv, a to bez

predchádzajúcej výzvy (vystavenej faktúry žalobcu). Dospel k záveru, že žalobca má právo aj na úhradu
vynaložených nákladov na odstránenie poškodení (resp. uvedenie predmetu nájmu do pôvodného
nájmu), ktoré vznikli na predmete nájmu, a to podľa čl. VI ods. 10 a 15 zmlúv, kde výšku škody ako
aj skutočnosť, že náklady na jej odstránenie žalobca vynaložil, bola v konaní preukázaná. Pokiaľ ide o
námietky žalovaného, že mu neboli doručené faktúry; že u neho došlo k prevodu obchodného podielu

a tým aj preorganizácií spoločnosti žalovaného; že uvedené faktúry v svojom účtovníctve neeviduje
a neeviduje ani zmluvu o nájme dopravného prostriedku, mal ich vo vzťahu k predmetu konania za
právne bezvýznamnú, pretože ako už bolo uvedené vyššie, vznik a splatnosť nájomného nebola viazaná
na vystavenie faktúry a interné zmeny v spoločnosti žalovaného (prevod obchodného podielu, zmena
konateľa, chýbajúce účtovné doklady v evidencii) ho nezbavujú povinnosti plniť existujúce záväzky,

nakoľko žalovaný ako právnická osoba sa nezmenil. Za dôvodný považoval aj nárok na úroky z
omeškania, ktorých výšku priznal v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že keďže neúspech žalobcu
predstavuje len nepatrnú časť uplatnenej pohľadávky, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.

8. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že vo veci rozhodol na pojednávaní
konanom dňa 19.12.2016, a to aj bez účasti žalovaného a jeho žiadosti o odročenie pojednávania, aj
keď žalovaný žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu pracovnej neschopnosti, čo zdokladoval potvrdením
o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) vystaveným dňa 8.12.2016. Súd prvej inštancie nepovažoval

tento dôvod za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (§ 183 CSP), pretože lekárska správa
neobsahovala informáciu, že konateľ žalovaného nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný
nepodal uvedenú žiadosť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o svojom prípadnom nepriaznivom
zdravotnom stave dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, pretože lekárska správa je

opatrená dátumom 8.12.2016 a žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná na poštovú prepravu dňa
15.12.2016 a doručená súdu dňa 16.12.2016. Súd navyše uviedol, že v prejednávanej veci ide o rovnaký
postup žalovaného - jeho konateľa ako v iných sporoch vedených na tunajšom súde v iných časových
obdobiach, kde vystupuje žalovaný ako strana sporu, pričom opakovane podáva žiadosti o odročeniepojednávania z dôvodu PN. Postup žalovaného preto zhodnotil ako účelový so snahou predlžovať súdne
konanie a odďaľovanie súdneho rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku - jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedeným v §
365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Argumentuje, že § 183 CSP neustanovuje, že lekárska správa musí
obsahovať informáciu, že konateľ žalovaného nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného
zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, preto bolo povinnosťou súdu pojednávanie
odročiť. Zdôraznil, že žiadosť o odročenie pojednávania podal bezodkladne po tom, ako mu to jeho

zdravotný stavu umožnil, teda týždeň od vzniku choroby, keďže nemohol opustiť miesto, kde sa liečil.
Žalovaný ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie si odporuje, ak raz uvádza, že strany sporu uzavreli Zmluvu
o nájme dopravného prostriedku a neskôr, že to bola nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka. V ďalšom tvrdí, že súd nezisťoval skutočnosť, či mal žalobca oprávnenie
uzatvoriť zmluvy ako prenajímateľ. Má za to, že toto oprávnenie nemal, pretože vlastníkom motorových
vlastníkom bola leasingová spoločnosť PSA D. V. s.r.o.. V ďalšom spochybnil aj sumy účtované

jednotlivými faktúrami, tvrdiac, že do opravy poškodeného vozidla je zarátaná aj bežná údržba vykonaná
v čase, keď boli motorové vozidla už viac ako mesiac a pol v držbe žalobcu.

10. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že súd mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia pritom neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť

výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musíumožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne

nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom
a právo zúčastniť sa pojednávania.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP je daný.

17.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

18. Podľa § 183 ods. 2 druhá veta CSP, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého

zdravotného stavu.

19. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom bezodkladne dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

20. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy
mimoriadne, t.j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie z dôležitého
dôvodu a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávanie nechali zastúpiť.
Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania sa posudzuje podľa konkrétnych okolnosti

prípadu. K dôležitosti jednotlivých dôvodov na odročenie termínu pojednávania zaujala stanovisko aj
rozhodovacia prax všeobecných súdov, podľa ktorej práceneschopnosť takýmto dôležitým dôvodom
je. Zároveň je ale potrebné v tejto súvislosti poukázať na skutočnosť, že od strany sporu možno vždy
spravodlivo žiadať, aby sa dala v konaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z
dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (t.j. aj advokátom).

21. V prejednávanej veci je žalovaný zastúpený advokátom, preto súd žiadosti o odročenie pojednávania
vyhovieť nemusel, čo aj urobil. Vzhľadom ale k okolnostiam prejednávanej veci (ktoré je vždy potrebné
posúdiť individuálne), predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že išlo o prvé pojednávanie vo veci samej
odvolací súd dospel k záveru, že k naplneniu daného odvolacieho dôvodu došlo. Odvolateľovi ale

zároveň dôrazne pripomína, že súčasťou práva na spravodlivý proces nie je len jeho právo byť prítomný
na pojednávaní, ale aj právo druhej strany sporu, aby sa jej vec prejednala bez zbytočných prieťahov.22.Zuvedenéhodôvodupretosúdprvejinštancie(ajvzhľadomksprávaniužalovanéhovinýchsporoch)
ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu PN (po zohľadnení všetkých okolností v danom čase)
nemusí rešpektovať. K samotnému právnemu posúdeniu veci (tvrdený nesúlad posúdenia právneho

hodnotenia zmluvy) odvolací súd udáva, že súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu o nájme dopravného
prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka, avšak ju nazval (pri opise zisteného skutkového stavu)
tak, ako to urobili jej účastníci: t.j. Zmluva o nájme dopravného prostriedku uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka.

23. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil (§ 389 ods. 1
písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 CSP).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).