Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200759
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415200759.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Kubániho16,protipovinnejE.O.,bytom
K. XXX/XX, X. G., o vymoženie sumy 1 091,25 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Er/38/2015 - 15 zo dňa 11. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjáka, Exekútorský úrad Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 63/15.
Ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Victoria

rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-1066/14-LP zo dňa 08.09.2014. Nárok oprávneného je
založený na Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300046094 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom
a povinnou dňa 19.04.2012. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok”), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, dôvodiac aj
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, po preskúmaní predloženého

exekučného titulu a ostatných predložených dokladov postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku dospel exekučný súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným
a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou, pričom ide o typizovanú formulárovú zmluvu uzavretú v rámci
obchodných aktivít oprávneného s fyzickými osobami, nepodnikateľmi v pozícii spotrebiteľa. Zároveň
s touto zmluvou bola podpísaná formulárová rozhodcovská zmluva. Zmluvné dojednanie, ktoré od
spotrebiteľa, povinnej, vyžaduje, aby spory s dodávateľom, oprávneným, vyplývajúce z uzavretej

zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods. 1, 2 v spojení s § 53 ods. 4
písm. r) OZ tzv. neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,pričomzcharakterusamotnejformulárovejzmluvyjezrejmé,
že povinná nemala možnosť výrazným spôsobom ovplyvniť jej obsah a rozhodcovskú zmluvu tak
nemožno považovať za individuálne vyjednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc
od neprijateľnej podmienky, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Vzhľadom na tieto skutočnosti

exekučný súd konštatoval nedostatok právomoci konajúceho rozhodcovského súdu, čo má za následok
nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku zo
dňa 08.09.2014, čím je daný rozpor exekučného titulu so zákonom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si

uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,94 EUR. Namietal postup exekučného
súdu, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uviedol,že rozhodcovská zmluva vzhľadom na jej formu a proces uzavretia spĺňa charakter individuálneho
dojednania, a preto nemôže byť v žiadnom smere posudzovaná ako neprijateľná podmienka. Keďže
rozhodcovská zmluva upravuje konanie pred rozhodcovským súdom len alternatívne, je zrejmé, že

spotrebiteľovi ostalo právo a možnosť voľby, čo znemožňuje posúdenie takejto zmluvy ako neprijateľnej
podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Uzavretá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou
uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo je v jej ustanoveniach priamo uvedené, pričom navyše
povinný mal na výber rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť, resp. mal možnosť od zmluvy odstúpiť v
lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Individuálne dojednanie zmluvy vylučuje jej definovanie

ako neprijateľnej podmienky, možnosť jednostranného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy garantuje
spotrebiteľovimožnosťzmeniťsvojerozhodnutietakútozmluvuuzavrieť.Poukázaltiežnato,žepovinný,
spotrebiteľ,maldanýdostatočnýpriestorpredloženúrozhodcovskúzmluvudôkladnepreštudovať,zvážiť
jej uzavretie a následne sa slobodne rozhodnúť. Uviedol, že spotrebiteľ by mal vo vzťahu k svojim
právam a záväzkom konať s primeranou mierou obozretnosti a zodpovedne zvažovať vlastné konanie
a jeho dôsledky. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoE/372/2013, sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),účinnéhood1.7.2016, preskúmalnapadnutérozhodnutie

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného
poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,

poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských

veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je tu dôvod konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup

exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011).

6. Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.04.2012. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná rozhodcovská zmluva č. 8300046094, ktorá obsahovala
o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z uzavretej
zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené prostredníctvom príslušného súdu v súdnom konaní alebo

v rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský
arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). Na základe tejto zmluvy odôvodnil svoju
právomoc rozhodovať spor rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným
predložený ako exekučný titul.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo
dňa 19.04.2012 uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a
povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej

rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

8. Odvolací súd konštatuje, že ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľavyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012).
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde

o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená
rozhodcovská zmluva predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.
Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno
meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedči o tom, že povinná v pozícii spotrebiteľa nemala

možnosť a vôľu si rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť
dôsledky tohto úkonu a prípadne rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvná podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré
spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu.

9. Súdna kontrola zmluvných podmienok je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný
vzťah (zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných

listinách. Nie je tu dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej
listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné
spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom.
Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad typových rozhodcovských zmlúv,

ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

10. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť (bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote
14 dní), svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon

spravidla neurobí. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore
s účelom a cieľom Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
zo dňa 5.4.1993.

11. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú zmluvu spod

režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len pre zdanlivú možnosť voľby, pred ktorým orgánom
bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak
by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený

nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

12. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
tak nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ

pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

13. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej

zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak spravidla využíva pre
neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa
rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslomosobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné
ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný,
prospešnývýznam.Spôsob,akýmjevtomtoavobdobnýchprípadochrozhodcovskázmluvapredložená

spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

14. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou či rozhodcovskou doložkou je potrebné dodať,
že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na
ktorého zmluvné strany platne delegujú právomoc. Často je rozhodcovská zmluva koncipovaná len
v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami typovej zmluvy.
V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože pri vzniku sporu určená súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch

sporových strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa
tak stane v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva
rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy; a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, sú plne namieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je

prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať.

15. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola ako celok predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
sapodrobilrozhodcovskémukonaniu,navyšenageografickyneprijateľnommieste,spĺňacharakteristiku
nekalej zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08

Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená
zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z
uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky
podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov
zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za

nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby
spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto
zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)
v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť
pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

16. Je zrejmé, že v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnou mal
oprávnený ako dodávateľ služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

17. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský
rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto

veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu
exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res

iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 08.09.2014, sp. zn. RK-PC-1066/14-LP
ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).