Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/721/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313205800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice-Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanej: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 338,58 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. septembra 2016
č. k. 12C/388/2013-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške
19% denne zo sumy 338,58 eura od 15. 04. 2009 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšku žalobu zamietol a
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil čl. I § 75, § 77 ods. 1,2, § 10, § 11
ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1Smernice 93/13/EHS, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, §
53 ods. 4 písm. k/, l/, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 3, § 4 ods.

1- 4, ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 265 Obchodného zákonníka, čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, § 144, § 145 CSP. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 07. 11. 2008 uzatvorila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako dodávateľ so žalovanou ako fyzickou osobou, nepodnikateľom
zmluvu o úvere č. 4730047 zabezpečenú zmenkou vystavenou dňa 07. 11. 2008. Túto zmluvu vyhodnotil
exekučný súd ako spotrebiteľskú. Išlo o formulárovú predtlačenú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemal
možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je
obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku,
v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh
splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky
vystavenej v čase podpísania zmluvy o úvere žalovanou dňa 07. 11. 2008 na rad: POHOTOVOSŤ, s .r.

o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma "10.200,60
Sk (338,58 eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 15. 04. 2009. Zmenka bola splatná pri predložení
(vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." V
ľavom dolnom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 4730047. Zároveň súd zistil, že právavyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., prevedené rubopisom na
žalobcu. V exekučnom konaní vedenom na súde pod sp. zn. 7Er/250/2010 bola k úverovej zmluve
č. 4730047 predložená aj zmenka vystavená žalovanou dňa 07. 11. 2008 na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., ktorú žalobca nadobudol rubopisom. V tomto konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnutá a exekúcia bola zastavená. Vzhľadom na ustanovenia bodu 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom

podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola
vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade
s bodom 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob
vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste
a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom

pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu, alebo zabezpečovaciu funkciu.
V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená, vzhľadom na
výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských
úveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkciezmenky,ktorábolavsúvislostisospotrebiteľskýmiúvermi
zakázaná až s účinnosťou od 01. 01. 2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku

predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru
žalovanej, len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie
dlhu žalovanej. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe

ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto spore bol súd povinný

z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila a ktorý predmetnú zmenku
od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v
registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť

poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto si súd zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú
formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými
stranami sú POHOTOVOSŤ,

s. r. o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom
prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pritom aj v iných
konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy už právoplatnými rozhodnutiami súdu

označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ(veriteľ).
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Po preskúmaní argumentácie exekučného súdu a zmluvy o úvere vrátane

všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že
je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a
to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice
prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca,
niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky

koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a
výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobujejej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľovi z
uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru,zčohovyplýva,žeakzmenkavyplnenábola(napriektomu,žeprávonajej

vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať
akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe
neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn. 4 Obo 161/2007. Súd bol toho názoru, že aj keby nebola neplatná
celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o

vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho
dôvodu je neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho, ako aj zabezpečovacieho prostriedku
v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01. 01. 2011,
to neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné
ustanovenia o použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považoval

súd dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť
veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako
sankcie spojenej s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4
písm. I) Občianskeho zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol

dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona
č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.
(vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom
práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec
nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky,

a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo
zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na
žalobcu. Ak by súd pripustil, že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto
právne dôsledky, ale naopak, znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez
akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou

zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá
by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od
spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu
na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú
nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.). Súd ďalej poukázal na to, že i v prípade, keby nedospel

k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa žalobca
domáhal. Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho
zákonníka, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských
úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo) a zistil,

že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch prijať
ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou
než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere súd považoval daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez
poplatkov, preto zmenková suma mohla byť vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru vo

výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Okrem toho bol na zmenke uvedený
zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý
by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne
30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte
neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka

takmer 100%-tné navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať
za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková
suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým
by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by

nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak by išlo o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu. Súd tak dospel
k záveru, že pokiaľ sa predmetná zmenka týka právneho vzťahu medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s. r. o. a žalovanou na základe zmluvy o úvere, ktorá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, preto súdskúmal i tento vzťah, keď predloženie zmenky nemožno nadradiť nad spotrebiteľský vzťah rešpektujúc
ochranu práv spotrebiteľa. Právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručuje Článok 46 ods. 1 Ústavy. Táto
ochrana sa spotrebiteľovi poskytuje z úradnej povinnosti bez toho, ako si žalovaný ako spotrebiteľ bráni

svoje práva. Je nesporné, že vzťah na základe ktorého zmenka vznikla, je vzťahom medzi dodávateľom
a spotrebiteľom a preto nemožno žalovanej ako spotrebiteľovi odoprieť ochranu pred neprijateľnými
podmienkami. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. v exekučnom konaní vymáhala a uplatnila sumu
338,58 eura s príslušenstvom, v ktorom konaní bola neúspešná z dôvodu zastavenia exekúcie. V
danej veci si uplatňuje žalobca ako indosatár zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 338,58 eura po

čiastočnom späťvzatí so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 338,58 eura od 15.
04. 2009 do zaplatenia, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 338,58 eura od 29. 06. 2009 do
zaplatenia, zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,13 eura a náhradu
trov konania. Žalobca v spore tvrdí, že súd musí skúmať iba to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti,
ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a
ani jej neprípustnosť. Takýmto postupom súdu by došlo k zneužitiu zmenkového inštitútu v neprospech

žalovanej. Podľa súdu, vzhľadom na počet exekučných vecí spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. na
okresných súdoch a takmer rovnaký výsledok v týchto konaniach (zastavenie exekučného konania),
vedome tak so žalobcom dochádza k indosácií zmenky, účelovo, aby bola znemožňovaná obrana
žalovanej ako spotrebiteľa. Je nesporné, že zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. sa týkajú
formulárových úverových zmlúv s rovnakým obsahom. Používané sú rovnaké predtlače zmenky, do

ktorých sú vpisované údaje ako dátum, zmenková suma, dátum začiatku úročenia, meno a priezvisko,
ako i adresa a rodné číslo vystaviteľa zmenky a tiež číslo úverovej zmluve. V danej veci predmetná
zmenka zabezpečovala zmluvu o úvere č. 4730047 poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. žalovanej. Súd považoval za rozpor s dobrými mravmi tak ako to uvádza ustanovenie § 3 a
§ 39 Občianskeho zákonníka, dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných

podmienkach a posudzoval ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná, a
pretospoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.nebolaoprávnenázmenkuvyplniť.Uvedenýpostupspoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. možno považovať za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky ako konajúceho
vedome na škodu dlžníka (článok 1 § 17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor so zákonom
je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej žalovaná

ako spotrebiteľ podpísala v prospech podnikateľa zmenku, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom.
Táto skutočnosť zakladá dôvod na ochranu proti povinnosti zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol
z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.
r. o. nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani
právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie

právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto
zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých uvedených dôvodov súd dospel
k jednoznačnému záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol. Nakoľko žalobca
vzal čiastočne žalobu späť a žalovaná s čiastočným späťvzatím súhlasila, súd v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 338,58 eura od 15. 04. 2009 do zaplatenia zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, pretože v konaní jej trovy nevznikli, ako ani ich nežiadala.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie s úverovou zmluvu, exekučným
spisom a ďalším listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa
§ 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej

sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zdôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,

uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,

že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na

týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s

pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže
činiť sám súd.. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým
žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej. V danom prípade následkom

bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia §
5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,

nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona
spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013. Záverom uviedol, že samotný zákon

o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala použitie blankozmeniek. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 338,58 eura spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 338,58 eura od 15. 04. 2009 do zaplatenia a

úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 338,58 eura od 29. 06. 2009 do zaplatenia, zmenkovou
odmenou vo výške 1/3% zmenkovej sumy, a teda 1,13 eura a náhradou trov konania. Podaním zo
dňa 21. 12. 2015 vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške0,19% denne (nesprávne však uviedol 19% denne) v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Predmetom prejednania odvolacím súdom, v dôsledku žalobcom podaného odvolania, bola zamietajúca

časť napadnutého rozhodnutia, vrátane výroku o náhrade trov konania.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody

podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z

čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,

procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.
11. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016 dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení
§ 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho

predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu, aj s ohľadom na novú právnu úpravu Civilného sporového poriadku, za účinnosti
ktorého vo veci rozhodoval. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy oúvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere
v danej veci bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je,
že sú väčšinou pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa,
pričom súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na
výkon zamestnania. V prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny
nástupca. Dôkaznú povinnosť si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby
v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu,
podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej
zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č.

87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluváchnezakazuje,alepodľačl.10tejtosmernicejednoznačnečlenskéštátymôžupovoliťpoužívanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter

zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného
právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje
nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorápodľaustanoveníSmerniceRadyč.93/13/EHSmusíbyťposkytnutáspotrebiteľovi,čopotvrdzujeaj
čl.14SmerniceRadyč.87/102/EHS.Akbyprivymáhanídlžnejsumyzindosovanejzmenkyvnútroštátny
súd vôbec nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, išlo by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušeniezásadyefektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,
aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy

o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)

vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej
sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu.

Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom
Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto
cennéhopapierabolozhoršenépostaveniežalovanej.Dojednanieozmenke,ktorénezohľadňujeprávne
predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto
na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na

takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také v
súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna
úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

13. Záverom odvolací súd udáva, že jeho pozornosti neunikla skutočnosť chyby v písaní výroku
rozhodnutia, ktorým súd konanie vo veci čiastočne zastavil (ktorý výrok rozhodnutia nebol v dôsledku
absencie podaného odvolania v tejto časti predmetom prejednania odvolacím súdom), keď súd prvej
inštancie nesprávne uviedol, že konanie zastavuje v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

19% denne, namiesto správnej výšky úroku 0,19% denne. Preto je namieste postup súdu prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 224 CSP na vydanie opravného uznesenia, o ktorom súd môže rozhodnúť
kedykoľvek, i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).