Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617010349
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617010349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému C. P. a spol. pre
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných a poškodeného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/57/2017 zo dňa 2. 8. 2017 na verejnom
zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. sú obžalovaný C. P. a obžalovaný F. H. povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť poškodenej E. E., rod. P., nar. XX.X.XXXX v S., okres G., bytom S. č. XXX, okres G., škodu
z titulu bolestného vo výške 2.561 eur a náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z.z. vo výške 4.350 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú E. E., rod. P., nar. XX.X.XXXX v S., okres G., bytom S. č. XXX,
okres G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II. Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. P. a obžalovaného F. H..

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných C. P. a F. H. vinnými
zo spolupáchateľstva zločinu sexuálneho násilia podľa § 20 Tr. zák., § 200 ods. 1 Tr. zák., zo
spolupáchateľstva prečinu ublíženia na zdraví podľa § 20 Tr. zák., § 156 ods. 1 Tr. zák. a zo

spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa § 20 Tr. zák., § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
pre skutok, ktoré mali spáchať tak, že

bod 1/ dňa 9. decembra 2016 v čase okolo 22.00 hod. v Richnave pri pohostinstve s popisným číslom 20
po tom, čo poškodenej E. E. ponúkli napiť sa alkoholu a požadovali od nej pohlavný styk, čo odmietla,
proti jej vôli ju spoločne odtiahli ťahaním za ruky k vedľa stojacemu kostolu, kde následne ju udierali
päsťami do tváre a napriek jej nesúhlasu a držiac jej ruky, ju obnažili na dolnej časti tela a chytali v

rozkroku v oblasti prirodzenia, pričom od nej požadovali orálny styk a prikladali svoje pohlavné údy
k jej ústam a keďže neustále sa snažila vymaniť, tak ju opakovane udierali rukami do hlavy a potom
odišli preč, čím jej spôsobili zranenia, a to mnohopočetné pomliaždeniny na tvári vpravo aj vľavo s
výraznými krvnými podliatinami, tržnú ranu vo vnútornom očnom kútiku vľavo, otras mozgu ľahkéhostupňa, pomliaždeniny na chrbte v jeho hornej časti s krvnými podliatinami, pomliaždenie driekovej
oblasti s krvnou podliatinou, pomliaždeniny na oboch kolenách s krvnými podliatinami a odreninami,
pomliaždeninynaprstochobochnôhskrvnýmipodliatinamiaodreninami,podchladenieľahkéhostupňa,

čím jej tak spôsobili ľahké zranenia s dobou liečenia 14 dní,

bod 2) - následne dňa 9. decembra 2016 v čase okolo 23.50 hod. na miestnej komunikácii v Richnave,
v blízkosti objektu hasičskej zbrojnice, Norbert H. chytil poškodeného C. J. rukami za odev a C. P. ho
stiahol od chrbta za odev dozadu na zem, kde následne poškodeného obaja začali opakovane kopať a

udierať päsťami rúk do oblasti hlavy a chrbta, pričom najmenej jeden úder do oblasti temena hlavy vľavo
uskutočnil F. H. boxerom nasadeným na pravej ruke, čím spôsobili poškodenému
mnohopočetné pomliaždeniny a odreniny na hlave v temennej oblasti vľavo, spánkovej oblasti vľavo,
na tvári vľavo, na čele a nose vpravo, pomliaždeniny na chrbte oboch rúk a zápästiach oboch rúk,
pomliaždenie hrudnej steny vľavo a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramenného kĺbu a
ľavého ramena, čím spôsobili zranenia ľahké s dobou liečenia a práceneschopnosti 10 dní.

Súd im za to uložil :

obžalovanému C. P. podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 37 písm.
h) Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zákona na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu uložil trest prepadnutia veci - 1 ks kovový boxer čiernej farby.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Obžalovanému F. H. podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona a § 36 písm. l/,
n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7
rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložil obžalovanému

ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
poškodenej E. E., rod. P., nar. XX. 4. XXXX v S., okres G., bytom S. č. XXX, okres G., škodu z titulu
bolestného za 145 bodov vo výške 2.561,- €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal so zvyškom nároku

na náhradu škody na civilný proces poškodenú E. E., rod. P., nar. XX. 4. XXXX v S., okres G., bytom
S. č. XXX, okres G..

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní C. P., F. H. a poškodená.

Obžalovaný P. v odôvodnení odvolania poprel svoju vinu zo skutku 1/ napadnutého rozsudku. Uviedol,
že sa k tomuto skutku priznal pred sudcom pre prípravné konanie len preto, že si myslel, že ho
pustia domov. Vypovedal v strachu a v strese, v danom momente bol ochotný spraviť všetko, dokonca
sa aj vydať za páchateľa skutku, ktorý nespáchal. O okolnostiach skutku vypovedal podľa toho, čo
sa dozvedel z doručeného uznesenia o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď

poškodenej z hlavného pojednávania, že on ju nebil a nesnažil sa na nej páchať sexuálne násilie a
táto sa až následne potom, čo ju súd vyzval na odstránenie rozporov s jej výpoveďou z prípravného
konania, vrátila do obsahu výpovede z prípravného konania. Poukázal tiež na to, že poškodená ani v
prípravnom konaní nevedela bližšie popísať jednotlivé konanie každého z nich ako páchateľa. Poprel,
že by mal v akomkoľvek okamihu úmysel sexuálne sa uspokojiť. Za celý čas u neho nedošlo ku žiadnej

sexuálnej aktivite, ani vzrušeniu. Naopak, o tzv. sexuálnom motíve konania spoluobžalovaného svedčí
záver posudku MUDr. Uhrína so záverom písomností Geofília a i. Uviedol, že v spise okrem jeho
priznania a usvedčenia spoluobžalovaným absentuje iný dôkaz o tom, že mal svoj pohlavný úd prikladať
k ústam poškodenej. Zastáva názor, že súd mal pri takomto stave dôkaznej situácie vykonať znalecké
dokazovanie na prítomnosť DNA na šatstve poškodenej, ako aj na ich oblečeniach, či sa tam nachádza

jeho biologický materiál.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby ho krajský súd oslobodil spod obžaloby pokiaľ ide o skutok 1/
rozsudku a aby mu zmenil trest za skutok 2/ napadnutého rozsudku, alternatívne, aby rozsudok ako
celok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Obžalovaný H. podal odvolanie proti výroku o treste. Namietal, že mu súd uložil prísnejší trest ako
spoluobžalovanému P.. Poprel, že by sa podieľal väčšou mierou na spáchaní skutkov a v tejto súvislosti
poukázal na výpoveď poškodenej pred vyšetrovateľom dňa 10.1.2017, kde uviedla, že nemôže povedať,

aby sa jeden správal lepšie ako druhý, obidvaja boli rovnako zlí. Výpoveď poškodenej z hlavného
pojednávania, kde vypovedala, že bol podstatne aktívnejší ako spoluobžalovaný P.e spochybnená aj
výpoveďou E. E. - dcéry poškodenej, ktorá uviedla, že počas vyšetrovania, aj počas súdneho konania
dochádzalo k snahe ovplyvniť výpoveď poškodenej v prospech jedného z obvinených jej neznámymi
osobami. Pokiaľ ide o druhý skutok poprel, že by poškodeného udieral tzv. boxerom. Dodal, že

predmetný boxer patril spoluobžalovanému P.. Vysvetlil, že alkohol požil pred skutkom preto, že mu
tesne predtým uhorel polročný syn a jeho družka sa pokúsila o samovraždu. Dodal, že o svojej sexuálnej
deviácii až do znaleckého posudku nemal vedomosť.

Uviedol, že jeho príčetnosť bola pri spáchaní skutku zmenšená vplyvom sexuálnej deviácie. Považuje
za nespravodlivé, aby sa jemu, ktorý sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, napomáhal jej objasneniu,

podieľal sa na usvedčení ďalšieho páchateľa, mal záujem o konanie o dohode o vine a treste,
pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností, za zníženej príčetnosti, za súčasného uloženia
ochranného liečenia, bol uložený trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby a spolupáchateľovi,
ktorý spáchanie trestnej činnosti popieral, pri prevažujúcej miere priťažujúcich okolností bol uložený trest
na dolnej hranici trestnej sadzby. Je toho názoru, že jemu uložený trest nenapĺňa výchovnú funkciu.

Preventívny účel trestu je už dosiahnutý uložením ochranného liečenia ústavnou formou. Represívny
účel trestu je naplnený dlhou väzbou a dá sa dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abykrajskýsúdzrušilrozsudokvovýrokuotresteauložilmutrestodňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, resp. trest odňatia slobody mimoriadne znížený v zmysle §
39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Proti výroku o škode podala odvolanie poškodená. Namietala, že jej okresný súd nepriznal právo na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.350 eur a v tejto časti ju odkázal na občianske súdne konanie,
aj keď si svoj nárok riadne a včas uplatnila. Dodala, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade
trestnéhočinuznásilnenia,sexuálnehonásiliaasexuálnehozneužívaniapriznávapoškodenýmosobitný
zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Zákon ustanovuje,

že poškodení, na ktorých boli spáchané vymenované trestné činy majú popri inej ujme na zdraví nárok aj
na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy, ktorá
je pre rok 2017, kedy došlo k uplatneniu nároku stanovená na 435 eur. Keďže obžalovaní boli za skutok
riadne odsúdení, riadne a včas si uplatnila svoj zákonný nárok, jeho priznaniu nebráni žiadna zákonná
prekážka. Trestný poriadok ukladá súdu vždy povinnosť zaviazať obžalovaných priamo v rozsudku na

náhradu škody. Poukázala na to, že súd má uľahčiť poškodenému domôcť sa náhrady škody, ktorý už
jedno konanie (často psychicky náročné) absolvoval a taktiež bezdôvodne nezaťažoval iné orgány.

Navrhla, aby krajský súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o škode a sám rozhodol tak, že jej prizná
z titulu bolestného za 145 bodov škodu vo výške 2.561 eur a uloží obžalovaným povinnosť spoločne a

nerozdielne jej nahradiť aj morálnu škodu vo výške 4.350 eur ako nemajetkovú ujmu z titulu zníženia
dôstojnosti a vážnosti, spôsobenú spáchaním sexuálneho násilného trestného činu na poškodenej. V
ostatnej uplatnenej časti 650 eur navrhuje, aby ju súd s jej nárokom odkázal na civilné konanie.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný P. zotrval na svojom odvolaní, poukázal na to, že sa

dopustil skutku vo veku blízkom mladistvých a priznal sa ku skutku v bode 2/ rozsudku. Svoje konanie
veľmi oľutoval.
Obžalovaný H. poukázal na písomné dôvody svojho odvolania.
Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolania obžalovaných ako nedôvodné a vyhovieť
odvolaniu poškodenej v celom rozsahu.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že okresný súd pri uznaní viny obžalovaných vychádzal

z ich výpovedí, z výpovedí poškodenej E. E., svedkyne E. E. - dcéry poškodenej, zo zápisnice o
obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z fotodokumentácie na č.l. 163, z lekárskeho potvrdenia
a zo znaleckého posudku MUDr. Dušana Hrubalu, zo znaleckého posudku MVDr. Lýdie Slosarčíkovej
- znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, na podklade ktorých dospel kzáveru, že oba skutky v obžalobe sa stali, sú trestnými činmi a spáchali ich obžalovaní. Okresný súd
považoval obhajobu obžalovaného P. za účelovú, vyvrátenú výpoveďou obžalovaného H. a poškodenej.
Obžalovaný H. popísal podstatné okolnosti skutku v zhode s poškodenou vypovedajúcou v prípravnom

konaní. Tak obžalovaný H., ako aj poškodená potvrdili, že obaja obžalovaní ju ťahali ku kostolu, tam
po jej vyzlečení H. a držaní P. za ruky, ju obaja bili a udierali do hlavy a striedavo ju obchytkávali po
prirodzení a tele tak, že ju jeden z nich držal za ruky, zatiaľ čo druhý ju obchytkával, následne sa jej
snažili dať pohlavné údy do úst, čo sa im nepodarilo kvôli odporu poškodenej, ktorá sa snažila kričať tak,
že jej zakrývali ústa rukami, mykala sa a to až do okamihu, kedy neprekonali jej odpor, napr. ležaním na

nej, držaním a tým, že boli silnejší. Okrem toho si okresný súd všimol, že obžalovaný P. nemal výhrady
voči usvedčujúcej výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súd mal za to, že tento obžalovaný sa
svojou obhajobou len snažil vyhnúť zodpovednosti za spáchaný skutok v bode 1/ rozsudku. Z výpovede
svedkyne E. E.j mal súd preukázané to, v akom stave prišla poškodená domov. Potvrdila, že bola od
pása dolu nahá a mala dobitú tvár. Na druhý deň po ošetrení v nemocnici jej povedala, že ju dvaja
rómovia zatiahli ku kostolu, kde ju bili, zakrývali jej ústa, aby nekričala a zatiaľ čo ju jeden držal a bil,

druhý ju vyzliekal a obchytkával.
Krajský súd sa s týmto názorom okresného súdu stotožnil.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné
skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovaných vinnými zo spáchania oboch skutkov,
ktoré aj správne právne kvalifikoval.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaného P.
a následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril.
Ani krajský súd neuveril tvrdeniam obžalovaného P., že sa nepodieľal na skutku 1/ rozsudku a že jeho
konanie nenapĺňalo subjektívnu stránku žalovaného zločinu.
Ako je to zrejmé zo spisového materiálu, priznanie obžalovaného z prípravného konania nebolo jediným

dôkazom, ktorý usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutku v bode 1/ rozsudku.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď spoluobžalovaného H., ako aj na výpovede
poškodenej jednak z prípravného konania, ako aj zo súdneho konania, po odstránení rozporov.

Ani krajský súd neprihliadal na tú časť výpovede poškodenej z hlavného pojednávania, že obžalovaný P.
ju nebil a nesnažil sa na nej páchať sexuálne násilie, pretože táto zmena výpovede bola nehodnovemá
a jej pravdivosť spochybnená výpoveďou svedkyne E. E., ktorá potvrdila, že na poškodenú boli
počas súdneho konania vyvíjané tlaky neznámymi osobami, aby vypovedala v prospech jedného
z obžalovaných. Navyše, obžalovaná sa po výzve na odstránenie rozporov znovu vrátila ku svojej

výpovedi z prípravného konania, kde už usvedčovala zo spáchania skutku oboch obžalovaných
takým presvedčivým spôsobom, ktorý postačoval na uznanie viny oboch obžalovaných tak ako, je
konkretizovaná v skutkovej vete napadnutého rozsudku (v jeho 1. časti) a aj na individualizáciu ich
trestov.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného P. krajský súd uvádza, že okresný súd nepochybil, ak
nevykonal znalecké dokazovanie na prítomnosť DNA na šatstve poškodenej, ako aj na ich oblečeniach,
či sa tam nachádza biologický materiál obžalovaného P., pretože pre naplnenie objektívnej stránky
žalovaného zločinu nie je potrebné preukazovať, či došlo ku sexuálnemu uspokojeniu páchateľa, resp.
ku vzrušeniu.

Krajský súd neuveril obžalovanému, že sa v prípravnom konaní priznal len pod tlakom orgánov činných
v trestnom konaní a sľubom, že keď sa prizná, pôjde domov, pretože svoje výpovede ohľadne účasti na
skutku neustále menil a prispôsoboval podľa vývoja jeho trestnej veci v jednotlivých štádiách trestného
konania.
Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd pri ukladaní trestov vychádzal zo znaleckého posudku JUDr.

MUDr. Jána Uhrína - znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, z
ktorého zistil, že obžalovaný P. nie je duševne chorý, netrpí duševnou chorobou ani poruchou. V čase
páchania oboch skutkov boli jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti znížené len vplyvom alkoholu
a to nepodstatne. Obžalovaný netrpí sexuálnou úchylkou a nie je závislý na alkohole. Obžalovaný H.
nie je duševne chorý, netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. Bola u neho zistená sexuálna

deviácia, sexuálna agresivita, vzhľadom na čo je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Vzhľadom na
sexuálnu deviáciu a užitý alkohol boli znížené jeho schopnosti rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania asi o 1/3 a ovládať svoje konanie podstatnou mierou asi o 2/3. Obžalovaný P. je bez pracovného
pomeru, privyrába si brigádnickou činnosťou. Je slobodný, s bývalou družkou má jedno maloleté dieťa.Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že v roku 2015 a 2016 sa dopustil dvoch priestupkov
proti majetku a občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 129/2014 zo dňa 17.6.2014 právoplatne

odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil dňa 2.2.2016 a
hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný H. je ženatý a je otcom dvoch maloletých detí.
Je bez pracovného pomeru a živí sa brigádnickou činnosťou. Z úmrtného listu je zrejmé, že mu dňa
29.11.2016 zomrel maloletý syn. Z odpisu registra priestupkov je zrejmé, že od roku 2012 sa dopustil 7
menej závažných priestupkov, najmä proti verejnému poriadku. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 38/2013 zo dňa 27.3.2013 bol právoplatne
odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania, pričom sa aj on v skúšobnej dobe osvedčil dňa 1.7.2014.
Keďže obžalovaní spáchali viac trestných činov (zločin sexuálneho násilia, prečin ublíženia na zdraví
a prečin výtržníctva), súd im uložil tresty odňatia slobody za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných
činov, ktorým je zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a to úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr.
zák. Pri výmere trestu okresný súd použil odsek 2, podľa ktorého, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia

slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. U obžalovaného P. súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák.,keďžespáchalviactrestnýchčinov.Vzhľadomnaprevažujúcipomerpriťažujúcichokolnostímusúd
v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu (20 mesiacov). Vzhľadom na § 41 ods. 2

Tr. zák. sa u obžalovaného zvyšovala aj horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 140 mesiacov.
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici vypočítanej trestnej sadzby v
trvaní 7 rokov, ktorý zohľadňuje jeho osobu, možnosti jeho nápravy, účel trestu a závažnosť trestnej
činnosti, ktorej sa dopustil. Súd prihliadol aj na jeho minulý život, aktivitu pri páchaní trestnej činnosti. U
obžalovaného H. okresný súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák., pretože sa priznal

k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúcou okolnosťou je podľa § 37 písm. h/
Tr. zák., keďže spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. okresný súd vymeral obžalovanému trest v rozpätí trestnej sadzby zníženej
na hornej hranici o jednu tretinu, avšak súčasne došlo k jej zvýšeniu o jednu tretinu v zmysle § 41 ods.

2 Tr. zák. S prihliadnutím aj na to, že u obžalovaného došlo k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích
schopností a teda stavu zmenšenej príčetnosti, obžalovanému uložil primeraný trest v trvaní 7 rokov,
pretože nevzhliadol, že by pri súčasnom uložení ochranného liečenia bolo možné dosiahnuť ochranu
spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, ako to navrhla obhajoba. Skutočnosť, že mu zomrelo dieťa
neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. U obžalovaného prihliadol na to, že

bol oproti obžalovanému P. podstatne aktívnejší pri páchaní trestnej činnosti najmä v bode 1/ rozsudku,
k čomu si dopomohol aj požitím alkoholu pri vedomí, že je sexuálne agresívny. Súd mal za to, že uložený
trest v dolnej polovici trestnej sadzby zohľadnil tento zdravotný stav, ale aj to, že spáchal v bode 1/
závažný úmyselný trestný čin. Súd uložil obžalovanému aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože konal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na

slobode je pre jeho sexuálnu agresivitu nebezpečný.

Pokiaľ ide o uložené tresty krajský súd dospel k záveru, že tak u obžalovaného P., ako aj u
obžalovaného H., sú primerane individualizované podľa miery ich účasti na skutku, ako aj zisteného
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Tresty odňatia slobody v trvaní 7 rokov sú u oboch obžalovaných dostatočné z hľadiska individuálnej, aj
generálnej prevencie a plnia svoj účel tak po stránke výchovnej, ako aj preventívnej a represívnej.
Skutočnosti, na ktoré obžalovaný poukazuje vo svojom odvolaní, boli zohľadnené pri ukladaní trestu,
pretože v opačnom prípade by práve miera jeho účasti na skutku, spôsob jeho spáchania a pohnútka
opodstatňovali uloženie vyššieho trestu. Krajský súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že ani jeden zo skutkov by sa nestal a už vôbec nie tak závažným spôsobom, aký je uvedený v
napadnutom rozsudku, ak by ich neinicioval práve obžalovaný H..
Pokiaľ ide o mieru účasti na skutku krajský súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd,
že obžalovaný H. bol pri páchaní oboch skutkov aktívnejší a v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď
spoluobžalovaného P., aj jednotlivé výpovede poškodených. Krajský súd sa pri hodnotení miery účasti

obžalovaných na skutku neopieral o jej posúdenie poškodenou dňa 10.1.2017, ale svoje závery získal z
komplexného vyhodnotenia správania obžalovaných popísaného v jednotlivých výpovediach priamych
svedkov skutkov.Aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného H. je nevyhnutný trest vo výmere 7 rokov,
pretože len ten bude pre obžalovaného dostatočnou výstrahou pred páchaním ďalšej trestnej činnosti na
slobode a ochráni spoločnosť pred jeho ďalším protiprávnym konaním. Ochranné liečenie je zamerané

na liečbu zistenej sexuálnej deviácie obžalovaného a nie na jeho prevýchovu, ku ktorej smeruje program
v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Na splnenie represívneho účelu trestu v tomto štádiu trestného
konania podľa názoru krajského súdu nepostačí trest odňatia slobody kratšieho trvania so zreteľom na
spôsob spáchania skutkov, jeho následky a osobu obžalovaného.

Keďže ani krajský súd nezistil žiadne podmienky pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného H.
podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., odvolania obžalovaných do výrokov o treste zamietol.

Pokiaľideovýrokoškodeokresnýsúdodkázalpoškodenúsozvyškomnárokunanáhradunemajetkovej
ujmy vo výške 5000 eur na civilný proces, pretože rozhodovanie o nej by presiahlo účely trestného
stíhania. Dodal, že poškodená si túto škodu môže uplatňovať v súlade so zák. č. 215/2006 Z. z., o čom

bola riadne poučená.

Krajský súd sa s týmto názorom okresného súdu nestotožnil a v tejto súvislosti poukazuje na § 5 ods. 1
zák. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb, v zmysle ktorého poškodený trestným činom znásilnenia,
sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú

morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.
To, že bola poškodenej spôsobená nemajetková ujma z titulu zníženia dôstojnosti a vážnosti je v

danej veci nesporné a netreba to špeciálne dokazovať, čo priamo vyplýva aj z § 287 ods. 1 Tr. por. v
nadväznosti na § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z. z., kde je výslovne uvedené, že súd má obligatórne uložiť
obžalovanému povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, ak ide o morálnu škodu spôsobenú úmyselným
násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak tomu nebráni zákonná prekážka a škoda nebola
dosiaľ uhradená.

Keďže poškodená si v preskúmanej veci uplatnila svoj nárok na náhradu škody riadne a včas, škoda
jej doposiaľ nebola uhradená a krajský súd nezistil žiadne zákonné prekážky, ktoré by bránili priznať
poškodenej aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zníženia dôstojnosti a vážnosti, ktorú jej
obžalovaní spôsobili svojím úmyselným násilným konaním, za ktoré boli v danej veci odsúdení, krajský
súdzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuoškodeasámrozhodolajonáhrademorálnejškodyvrozsahu,

ktorý vyplýva zo zákona a netreba ho nijakým spôsobom preukazovať.

Vzhľadom k tomu, že minimálna mzda bola v čase uplatnenia nároku poškodenej v roku 2017 určená
na 435 eur a poškodenému patrí podľa § 5 ods. 1 zák. č. 215/2006 Z. z. suma jej desaťnásobku, krajský
súd priznal poškodenej náhradu morálnej škody vo výške 4.350 eur a aj škodu z titulu bolestného vo

výške 2.561 eur, ktorá nebola spornou a so zvyškom jej nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá
presahuje sumu 4.350 eur ju odkázal na civilné konanie, pretože len v tejto časti rozhodovanie o jej
rozsahu presahuje účely trestného stíhania.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.