Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204848
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414204848.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní právne
zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
žalovanému: U. Č., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 248,95 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014 žiadal žalobca od žalovaného zaplatenie sumy

248,95 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 26.04.2011 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.11.2014 č. k. 6C/1234/2014 - 37, ktorým žalobný
návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09.03.2016 č. k.
16Co/201/2015 - 48 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie poukazujúc na to, že bude úlohou

okresného súdu znovu podrobiť ustanovenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy kontrole zmluvných
podmienok podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení príslušných predpisov o
ochrane spotrebiteľa a rozsudok riadne odôvodniť, keďže je arbitrárny, nepreskúmateľný a nejasný
právny názor okresného súdu, ktorý len všeobecne konštatoval, že zmluvná pokuta v obdobnom
spotrebiteľskom spore je neprijateľná.

4. Tunajší súd po vrátení veci nariadil na jej prejednanie pojednávanie, na ktoré sa však žalobca, ani

jeho právny zástupca nedostavili a nedostavil sa ani žalovaný. Súd preto s použitím § 180 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prejednal vec v ich neprítomnosti, keď právnemu zástupcovi
žalobcu bolo predvolanie doručené dňa 10.08.2016 a žalovaný si predvolanie neprevzal na adrese
trvalého pobytu, čím mal predvolanie doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky v zmysle § 112 CSP.

5. Súd na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že spoločnosť T-
Mobile Slovensko, a.s. (ktorej univerzálnym právnym nástupcom je podľa výpisu z obchodného registra

spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 04.12.2009 zmluvu
o pripojení FIX, ktorej predmetom bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb FIX 0. Toho
istého dňa 04.12.2009 bol k zmluve o pripojení uzavretý dodatok, v ktorého bode 1 písm. d) sa
žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitnýchpodmienok (pravidelné zmluvné dobíjanie). V bode 1 písm. f) dodatku je potom uvedené, že žalovaný
ako účastník berie na vedomie, že s poskytovaním programu služieb Fix 0 je spojený jeho záväzok
uskutočňovať pravidelne počas trvania doby viazanosti 24 mesiacov zmluvné dobíjanie kreditu na SIM

karte v celkovej sume najmenej 18,- Eur s DPH počas každých troch po sebe nasledujúcich zúčtovacích
období (označených ako „trojmesačné zúčtovacie obdobie“) a to najneskôr k poslednému dňu každého
trojmesačného zúčtovacieho obdobia. V bode 3 dodatku sa v tejto súvislosti uvádza, že účastník, ktorý
si týmto dodatkom aktivoval program služieb FIX 0 je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške
248,95 Eur, ak poruší svoju povinnosť uskutočniť trojmesačné zmluvné dobíjanie vo výške a v lehote

podľa bodu 1 písm. f) dodatku.

6. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. následne vyfakturovala k úhrade žalovanému zmluvnú pokutu
248,95 Eur faktúrou splatnou dňa 25.04.2011 a potom menovaná spoločnosť oznámila žalovanému
oznámením zo dňa 29.11.2013, že svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur
postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 20.11.2013 spolu s príslušenstvom.

7. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky aj
aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Právny základ zmluvy o pripojení vychádza z ust. § 43
ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sa zmluvou o pripojení,

ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby (vzhľadom na prechodné
ustanovenie§78ods.9vsúčasnostiúčinnéhozákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách).

8. Súd mal preukázané predloženým prehľadom dobití (printscreen dobíjania na č.l. 89 spisu), že

žalovaný si kredit dobil naposledy dňa 22.06.2010 sumou 7,- Eur (predtým ešte dňa 18.06.2010 sumou
9,- Eur), odvtedy však už žiadne dobíjanie v priebehu roku 2010 ani v roku 2011 nerealizoval.

9. Zmluvná pokuta je upravená v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť

poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

10. V danom prípade bol žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty upravený v bode 3 dodatku.

Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť uskutočniť pravidelné
trojmesačné zmluvné dobíjanie. Na porušenie tejto povinnosti potom bol viazaný vznik práva podniku na
zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur a toto právo bolo postúpené aj s jeho príslušenstvom žalobcovi.
Ako je však z vykonaného dokazovania zrejmé, žalovaný porušil svoju povinnosť dobiť si kredit koncom
roku 2010, keď posledné dobíjanie realizoval ešte v júni 2010. Žalobca (resp. jeho právny predchodca)

preto mohol zmluvnú pokutu žiadať od žalovaného už hneď po porušení tejto povinnosti, teda už koncom
roku 2010.

11. Z hľadiska formy zmluvy a charakteru jej účastníkov niet pochýb, že sa v prípade predmetnej zmluvy
o pripojení jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej

právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.

12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľoviaj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Ako už bolo uvedené, porušenie povinnosti žalovaným a z toho vyplývajúci nárok na zmluvnú pokutu
vznikol právnemu predchodcovi žalobcu niekedy do konca roku 2010. Už teda koncom roku 2010 a
najneskôr začiatkom roku 2011 sa mohol právny predchodca žalobcu domáhať zmluvnej pokuty, mohol
svoje právo vykonať po prvý raz a tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala vtedy plynúť trojročná
premlčacia doba. Na tom nič nemení splatnosť faktúry stanovená na deň 25.04.2011, lebo z hľadiska

§ 101 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce len to, kedy sa mohol svojho práva veriteľ domáhať na
súde po prvý raz a v danom prípade tomu bolo na prelome rokov 2010 a 2011. Do podania žaloby dňa
22.04.2014 trojročná premlčacia doba už nepochybne uplynula a preto kvôli premlčaniu súd zmluvnú
pokutu nemohol priznať. Z dôvodu premlčania hlavného záväzku potom nebolo možné priznať ani právo
na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu, ktorý
sleduje osud hlavnej pohľadávky.

15. Záverom súd len poznamenáva, že vzhľadom na premlčanie žalovaného nároku na zmluvnú pokutu
nebolopotrebnézaoberaťsasúladomdojednaniaotejtozmluvnejpokutesust.§52anasl.Občianskeho
zákonníka.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol
žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.