Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708211516
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1708211516.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. W., N.. XX. X. XXXX, A. Č. L..
X, B. a žalovanej: F. W., T.. Š., N.. X.X.XXXX, A. A. A. XX, B., zastúpená advokátkou JUDr. Annou
Besedičovou, Dlhá ul. č. 7, Ivanka pri Dunaji, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na
odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo 16.mája 2016 č. k. 9C/83/2008-383

takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania m e n í tak, že žiadna zo sporových
strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti týkajúcej sa trov štátu sa napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 17.337,15 eur a trovy konania v sume 300 eur na účet právnej zástupkyni
žalobcu JUDr. Bronislavy Pavelkovej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy štátu 134,55 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bolo
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy sa uplatňuje zásada iudicium duplex. V
takýchto sporoch nemožno jednoznačne hovoriť o úspechu, či neúspechu vo veci, pretože súd v zásade
vyporiadava celý majetok strán, ktorý sa môže meniť počas konania aj vo vzťahu k návrhu tej - ktorej

strany, pričom v zásade nemožno hovoriť o úspechu tej - ktorej strany v konaní. V zásade majú rovnaký
úspech aj neúspech v konaní. Keďže úspech aj neúspech strán býva rovnaký, v zásade je spravodlivé,
keď každý z nich platí trovy v rozsahu 1/2.

3. Súd prvej inštancie aplikujúc § 147 ods. 1 O.s.p. zaviazal na náhradu trov konania žalovanú. Uviedol,
že žalovaná celý spor vyvolala tým, že sa najprv odmietala dohodnúť o bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov inak ako osobným stretávaním so žalobcom (ktorý splnomocnil právneho zástupcu), potom
robila procesné obštrukcie neustálym dokazovaním skutočností, ktoré neboli pravdivé. Nakoniec sa
preukázalo to, čo žalobca uvádzal v žalobe. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 17.337,15 eur. Keďže
súd prvej inštancie nariadil v priebehu súdneho konania znalecké dokazovanie a súdnemu znalcovi
priznal odmenu vo výške 300 eur, ktorá bola hradená z preddavku zloženého žalobcom, žalovanej uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi aj tieto trovy. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods.
1 a § 151 ods. 6 O.s.p. a z dôvodu procesného zavinenia na ich náhradu zaviazal žalovanú.4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietla správnosť záveru súdu prvej inštancie

o jej zavinení na vzniku trov konania. Uviedla, že ohľadom vyporiadania BSM sa s ňou žalobca od
3.10.2007 nestretol a svoje požiadavky odkazoval výlučne cez ich plnoletého syna J., ktorý nebol
oprávnený konať za žalobcu. Žalobca osobne, ani poštou nezaslal k rukám žalovanej žiadny písomný
návrh na vyporiadanie majetku, rovnako tak spoločné stretnutie ohľadom vysporiadania BSM nebolo
iniciované ani zo strany právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Evy Hladkej. Nie je preto zrejmé, na akom

základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že to bola práve „žalovaná, ktorá sa odmietala dohodnúť a
robila procesné obštrukcie neustálym dokazovaním skutočností, ktoré neboli pravdivé“. Žalobca žalobu
o vyporiadanie BSM obmedzil len na nehnuteľný majetok, ale v žalobe neuviedol ďalší majetok, ktorý
sporové strany nadobudli počas trvania manželstva - zariadenie domácnosti v nehnuteľnosti na ul.
A. A. Č.. XX M. B., ďalej motorové vozidlá, ktoré žalobca nepriznal, pohľadávku Union Poisťovne, a.s.,
ktorú naopak vniesol do konania 4.11.2011 ako spoločný záväzok a nehnuteľnosti na Č.Z. L.. X M. B.,

čo všetko bolo dôvodom, pre ktorý bolo potrebné vykonávať dokazovanie za účelom zistenia skutočnej
masy BSM. Žalovaná bola nútená účinne sa brániť aj v súvislosti so žalobcom uplatnenou pohľadávkou
Union Poisťovne, a. s. v sume 9.579,86 eur týkajúcou sa jeho podnikania, pričom až na základe ňou
navrhnutého dokazovania bola uvedená pohľadávka prikázaná výlučne žalobcovi. O zodpovednom
prístupe žalovanej ku konaniu svedčí nielen navrhovanie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie vykonal a

boli pretavené aj do rozsudku vo veci samej, ale aj jej účasť na všetkých nariadených pojednávania.
Súd prvej inštancie okrem nepravdivého konštatovania procesných obštrukcií žalovanej prevzatého
zo 4. strany, tretí odsek písomnej záverečnej reči právnej zástupkyne žalobcu, aplikáciu ust. §
147 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania nijako neodôvodnil. Žalovaná ďalej namietla, že z
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutianiejezrejmé, akýmspôsobomsúd prvejinštancieurčilzákladnú

sadzbu tarifnej odmeny 824,93 eur za jeden úkon právnej služby, keď výpočet, ani výšku odmeny v
napadnutom uznesení žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy
právneho zastúpenia v plnej výške 824,93 eur aj za účasť na pojednávaniach v dňoch 11.10.2013 a
19.12.2014, ktoré boli odročené bez prejednania veci samej pre neprítomnosť predvolaného svedka.
Žalovaná má za to, že za tieto dva úkony právnej služby prislúcha odmena podľa § 14 ods. 3 vyhlášky

vo výške 1/4 odmeny. Súd prvej inštancie sa podľa žalovanej tiež opomenul zaoberať účelnosťou trov
právneho zastúpenia pri položke „prevzatie veci a príprava zastúpenia“ dňa 4.8. 2009 - JUDr. Pavelková,
keď priznal tarifnú odmenu v celom rozsahu 824,93 eur a dňa 24.11.2008 JUDr. Eva Hladká, čím tento
úkon právnej služby priznal žalobcovi dvakrát. Súčasne súd prvej inštancie priznal právnej zástupkyni
žalobcutarifnúodmenuvplnejvýške824,93eurzazaslaniezáverečnejreči(7.5.2014)asúčasne ajza

účasť na záverečnom pojednávaní (14. 5. 2014), hoci právna zástupkyňa žalobcu už záverečnú reč na
tomto pojednávaní neprednášala, len odkázala na jej písomné znenie. Ďalej podľa žalovanej súd prvej
inštancie v rozpore s § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal žalobcovi 20 %-tnú DPH aj za úkony
právnej služby vykonané pred 1. 1. 2011, pričom 20 % DPH bola zavedená až od 1. 1. 2011. Žalovaná
ďalej v odvolaní namietla, že súd prvej inštancie nerozhodol o súdnom poplatku, ani o jej oslobodení od

súdnych poplatkov. Vo vzťahu k výroku o trovách štátu obdobne spochybnila svoje procesné zavinenie
za ich vznik a teda aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého „trovy konania vynaložené štátom, nie
je štát povinný znášať, nakoľko celý spor bol vyvolaný konaním žalovanej a preto je povinná znášať
trovy štátu“. Záverom dodala, že rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9C 83/2008-357, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.6. 2014 súd prvej inštancie vysporiadal BSM manželov tak, že každému z nich

patrí 1/2 zo spoločného majetku na základe čoho nemožno hovoriť o úspechu tej - ktorej strany v konaní.
Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o neochote žalovanej dohodnúť sa, ani tvrdenie o jej procesných
obštrukciách, preto postup súdu prvej inštancie podľa § 147 ods. 1 O.s.p. nebol dôvodný.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol,

že konanie o vyporiadanie BSM je klasickým sporovým konaním, v ktorom sa náhrada trov konania
priznáva s použitím analógie o trovách konania v podielovom spoluvlastníctve. V prípade sporových
strán žalobca niekoľkokrát žiadal žalovanú, aby vyporiadali BSM dohodou. Podstatu masy BSM tvorili
dve nehnuteľnosti, z ktorých jednu mala spravodlivo dostať žalovaná, ktorú aj užíva a jednu žalobca,
ktorú užíva on. Ostatný majetok (motorové vozidlá) mal len zanedbateľnú hodnotu. Ostatné dokazovanie

bolo vykonané zbytočne. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do BSM, v
čase podania žaloby žalobca o nej nevedel, do BSM bola prihlásená bezprostredne po tom, čo vo veci
začala exekúcia na základe exekučného titulu. Všetky úkony právnej služby boli hospodárne, vypočítané
v súlade s vyhláškou. Keďže k vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia došlo na konci konania, nie jemožné uplatniť rozdielne účtovanie sadzby DPH vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnej služby. Ku
dňu vyúčtovania trov platila 20 % DPH.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.
7. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom

priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada procesnej zodpovednosti vyjadrená v § 147 ods. 1 O.s.p. znamená
zodpovednosť za trovy konania, ktoré by strana sporu zbytočne zavinila svojim správaním. Zavinenie
spočíva v porušení procesných povinností vyplývajúcich zo zákona alebo uložených súdom v súlade
so zákonom, ku ktorému došlo aspoň z nedbanlivosti. Predpokladom uloženia povinností na náhradu

trov je, že zavinené porušenie procesnej povinnosti malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila
zbytočne.Inýmislovami,ideotakétrovy,ktoréneboliefektívnezdôvodu,žeprocesnýúkonbolzmarený.
8. Z obsahu spisu je zrejmé, že k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo z dôvodu rozdielnych postojov
oboch účastníkov konania ohľadom masy BSM a jej hodnoty, preto vyporiadanie BSM súdnou cestou
bolo jedinou možnosťou, ako usporiadať ich vzájomné vzťahy, pričom toto vyporiadanie bolo v záujme

oboch strán sporu. Procesnou povinnosťou sporovej strany (teda aj žalovanej) bolo označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§120 ods. 1 O.s.p.), pričom bolo len na úvahe súdu, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno teda žalovanú sankcionovať za plnenie
procesných povinností náhradou trov právneho zastúpenia a iných trov konania žalobcu. Napokon bol
to žalobca, kto inicioval súdne konanie o vyporiadanie BSM, navrhol znalecké dokazovania ohľadom

určenia ceny nehnuteľností spadajúcich do BSM (č. l. 42) alebo dokazovanie vo veci dopytov súdu
na Daňový úrad B. (č. l. 255). Súd prvej inštancie preto nerozhodol správne, keď bez racionálneho
dôvodu osvojac si názor žalobcu prezentovaný v záverečnej reči o výlučnom zavinení žalovanej na
vzniku trov a jej obštrukciách, tejto uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Odvolací súd
je toho názoru, že v predmetnej sporovej veci je dôvodné a v súlade so zásadou spravodlivého

usporiadania občianskoprávnych vzťahov, aby každá procesná strana znášala svoje trovy sama a preto
treba vzhľadom na rovnaký ( čiastočný ) úspech každej z nich podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vysloviť, že
žiadna z nich nemá na ich náhradu právo.
9. Z uznesenia súdu prvej inštancie č. k. 9C 83/2008-176 vyplýva, že znalcovi Ing. Ivanovi Slávikovi,
PhD. bola priznaná znalecká odmena 434,55 eur, z toho z preddavkov zaplatených žalobcom bola

hradená suma 300 eur, zvyšok 134,55 eur zo štátnych finančných prostriedkov. Úlohou súdneho
znalca bolo určiť hodnotu vyporiadavaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie v odôvodnení výroku
napadnutého uznesenia o náhrade trov štátu konštatoval, že celý spor bol vyvolaný konaním žalovanej
a preto je povinná znášať trovy štátu. Keďže v prejednávanom prípade bolo znalecké dokazovanie
nariadené na základe návrhu žalobcu ( č. l. 42 ), odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o

výlučnom procesnom zavinení žalovanej za vznik trov štátu nestotožňuje. Zohľadniac však skutočnosť,
že žalobca zaplatil preddavky na trovy znalca, je odvolací súd názoru, že žalovanej vzhľadom na
jej čiastkový úspech/neúspech v konaní vznikla podľa § 255 ods. 2 C.s.p. povinnosť podieľať sa na
trováchznaleckéhodokazovaniahradenýchzoštátnychfinančnýchprostriedkov,takakonapokonvecne
správne ( i keď z nesprávneho dôvodu ) rozhodol súd prvej inštancie.

10. K argumentácii žalovanej ohľadom absencie rozhodnutia súdu prvej inštancie o jej oslobodení
od súdnych poplatkov odvolací súd dodáva, že toto oslobodenie sa vzťahuje iba na povinnosť platiť
súdne poplatky, príp. na povinnosť zložiť preddavok na vykonanie dôkazu ( § 253 CSP), nezbavuje
však sporovú stranu platiť trovy konania. Treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná o

oslobodenie od poplatkov nepožiadala a na výzvu súdu zo dňa 4. 2. 2016 na zaslanie vyplneného tlačiva
preukazujúceho oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nereagovala. Preto súd prvej inštancie
nemohol o jej prípadnom oslobodení od poplatkov rozhodnúť.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách

konania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na ich náhradu a
vo výroku o trovách štátu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p.12. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na zmenu napadnutého uznesenia vo výroku o náhrade trov
konania, nebolo potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovanej týkajúcimi sa výšky
a účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia žalobcu, ako aj správnosti ich výpočtu súdom prvej

inštancie.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p. a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).