Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226734
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: B. Q.,

K.. XX.XX.XXXX, O. E., Ž. XX/XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku,
Sovietskychhrdinov163/66,protižalovanému:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,IČO:
35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
5, v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 200 Eur ako finančné zadosťučinenie, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet OS Prešov súdny poplatok 16,50 Eur, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 27.7.2017 bol zrušený rozsudok OS Prešov
sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 7.3.2016 z dôvodov, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nevyplýva,
na základe akých skutkových okolností súd vychádzal a vyhovel žalobe a ktoré konkrétne skutkové
okolnosti zohľadnil pri určení primeranosti uplatnenej výšky s tým, že v ďalšom konaní je potrebné

zohľadňovať skutkové okolnosti veci nielen na strane žalobkyne, ale aj žalovaného, na ktoré poukázal
v podanom odvolaní, že na základe následne vyhlásenej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
žalobkyni zrazil len 30 Eur s tým, že žalobkyňa nezaplatila dlh žalobcovi, ako aj doplnením dokazovania
o výsluch žalobkyne a takto zistiť, akú ujmu a stav právnej neistoty vykonávanie zrážok zo mzdy
žalovaným to vyvolalo u žalobkyne. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je
potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej okolností, za ktorých došlo k porušeniu a finančnej situácie
osoby do práv, ktorej bolo zasiahnuté.

2. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne vypočul žalobkyne,
listom EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo 14.5.2014, spisom sp. zn. XXC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový
stav:

3. V konaní OS Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd vyhlásil 17.4.2015 rozsudok, ktorým určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa 16.5.2018, ktorú uzatvorila žalobkyňa s Tatra bankou, a.s. je

neplatná. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.6.2015. Žalobkyňou bola B.É. Q. a konanie sa
viedlo voči žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava. V dôvodoch rozhodnutia súd na str. 6
vyhodnotil, že vzťah založený zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty medzi žalobkyňou a právnym
predchodcom žalovaného, t. j. Tatra bankou, je vzťahom spotrebiteľským a v rovnaký deň ako uzatvorilažalobkyňa s právnym predchodcom túto zmluvu, uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú súd
vyhodnotil ako za neprijateľnú a tým neplatnú v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

4.ZlistinnéhodôkazuoznámeniaEOSKSISlovensko,s.r.o.zo14.5.2014adresovanýzamestnávateľovi
žalobkyne Fakultnej nemocnice vyplýva, že žalovaný žiadal o realizáciu zrážok zo mzdy z príjmu
žalobkyne a tieto zrážky vyplácal jemu ako veriteľovi, a to vo výške 969,70 Eur, ktorá pozostáva z istiny
810,91 Eur, úrokov z omeškania 37,15 Eur, nákladov inkasného pokračovania 121,64 Eur. Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená 16.5.2008 je súčasťou spisového materiálu v konaní sp.

zn.XXC/XXX/XXXXnač.l.8azjejobsahuvyplýva,žesauzatvárazaúčelomzabezpečeniapohľadávky
s tým, že výška pohľadávky nie je žiadnym spôsobom vymedzená a bude sa podľa bodu II. vykonávať
zrážkami zo mzdy podľa § 277 a nasl. O. s. p. Zrážky bude vykonávať zamestnávateľ dlžníka až do
úplného uspokojenia a dlžník súhlasí s takýmto postupom veriteľa. Zmluva neobsahuje ani výšku zrážok.

5. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že z Tatra banky si vzala kreditnú kartu na sumu 20 000

Sk a vždy, keď išla okolo Tatra banky, sa priamo u zamestnancov tejto banky informovala, či má voči
Tatra banke pozdĺžnosť. Vždy jej povedali, že nie, že je to čisté. Bola preto v tom vedomí, že nemá
v banke žiaden dlh. Napriek tomu jej zamestnávateľovi došiel papier, že sa majú vykonávať zrážky,
preto znova navštívila Tatra banku a informovala sa, prečo tak robia, keď jej povedali, že je to čisté,
na čo jej neodpovedali. Následne, keď jej bola zrazená zrážka zo mzdy, ihneď hľadala pomoc, ktorú

našla v Združení HOOS, ktorí sa ujali tejto veci. Sama musela si v zamestnaní pri vybavovaní týchto
záležitostí vybavovať voľno, čo bolo nepríjemné, veľmi sa trápila pre túto záležitosť, bola zúfalá, plakala,
cítila sa na psychiatriu. Veľmi ťažko to prežívala práve z toho dôvodu, že pár dní predtým ju v banke
ubezpečovali, že všetko je v poriadku a vzápätí jej začali vykonávať zrážky. Konanie Tatra banky
považuje za nekorektné, keď ju na jednej strane ubezpečovali, že nemá u nich žiaden dlh, na druhej

strane sa domáhali vykonávania zrážok zo mzdy za okolnosti, aké uviedla. Pokiaľ ide o dohodu o
zrážkach zo mzdy, nič si individuálne nevyjednávala s bankou pri uzatváraní tejto zmluvy, jednoducho jej
dali tento vopred pripravený text k podpisu s tým, že dostane kartu a má splácať splátky. Svedkom toho
bola jej dcéra, ktorá ju doprevádzala v Tatra banke, bola prítomná, keď v počítači nahodili jej údaje, dala
občiansky preukaz, kde zamestnankyňa banky uviedla, že nijaký úver voči nej už nevedú. Na základe

toho bola ubezpečená, že dlžoba je uhradená, že nič nedlhuje. Doslova jej povedali, že všetko je čisté.

6. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že podľa oznámenia
žalovaného adresovaného jej zamestnávateľovi žiadal žalovaný vykonať zrážky zo mzdy žalobkyne
v celkovej výške 969,70 Eur, a to je výška možnej ujmy, ktorá mohla žalobkyni vzniknúť nebyť jej

promptného konania, pretože takáto výška by jej bola zrážaná zo mzdy. Preto je potrebné vyhodnotiť
túto okolnosť a taktiež je potrebné vychádzať z toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, čo je
dané právoplatným rozsudkom, vôbec nemala byť použitá a nie je preto podstatné, či bolo žalobkyni
zrazených len 30 Eur, ale rozhodujúce je to, že žalovaný aktivoval túto dohodu o zrážkach zo mzdy a
dokázal jej zraziť už sumu 30 Eur a takto zamedziť jej disponovaniu s týmito finančnými prostriedkami,

ktoré žalobkyni patrili. Preto suma 200 Eur, ktorá je žiadaná ako primerané finančné zadosťučinenie
je primeraná. Ďalej poukazovala na to, že okolnosti týkajúce sa platnosti alebo neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy by nemali byť vyhodnocované v tomto konaní, keďže už v pôvodnom konaní sa
tým súd zaoberal a tieto dôvody idú nad rámec tohto konania. Žalovaný použil dohodu o zrážkach
zo mzdy už v čase, kedy bola účinná norma, ktorá zakazovala uspokojenie pohľadávky dohodou o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov a až z tohto protiprávneho konania žalovaného z aplikácie neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa vôbec dozvedela o existencii dohody o zrážkach zo mzdy
ako prostriedku, ktorý zamedzuje disponovanie s jej prostriedkami a v tom je protiprávnosť konania
žalovanej strany. Ak by sa žalobkyňa nečinila a nekonala, tak by jej boli vykonávané zrážky zo mzdy
vo výške takmer 1 000 Eur. Žalovaný, ktorému bola postúpená táto pohľadávka vstúpil do právneho

vzťahu so všetkými právami a povinnosťami, ktoré mu z neho vyplývajú, a teda aj s rizikom, že nesie
zodpovednosť za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy a naviac takúto dohodu aplikoval protiprávne.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, s
tým sa už vysporiadal súd v predchádzajúcom konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, keď určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná od začiatku. Žalobkyňa bola aktívna, aby predišla aplikácii neplatnej

dohody o zrážkach zo mzdy, pričom keď sa informovala o dlhu, žalovaný jej nič nepovedal o postúpení
pohľadávky a naopak ubezpečoval ju, že nemá žiadne informácie o jej dlhu. Žalobkyňa dovtedy riadne
plnila svoj záväzok a ak by zistila, že je tu ešte dlh, vyrovnala by ho.7. Žalovaný zotrval na svojich dôvodoch uvedených v písomnom vyjadrení. Nespôsobil ujmu žalobkyni
na jej právach. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola použitá za účelom uhradenia dlhu žalobkyni, nešlo o
žiadne nekalé obohatenie na strane žalovaného. Existoval tu zákonný prostriedok nápravy. Išlo len o

zrážku vo výške 30 Eur. Žiadal žalobu zamietnuť.

8. Podľa § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,1) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s
prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú

informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

10. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11.Podľa§551ods.1,2Občianskehozákonníka,uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než
by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok

okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

12. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom od 1.5.2014, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

13. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva
spočívajúce vo vymáhaní pohľadávky zrážkami zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo

mzdy, ktorú uplatňoval žalovaný. Žalovaný túto dohodu o zrážkach zo mzdy uplatnil 11.7.2014, teda v
čase, keď už platila novela zákona č. 102/2014 Z. z., účinná od 1.5.2014 podľa § 5a ods. 1 písm. a/,
ktorou sa zaviedlo neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov. V zmysle tejto zákonnej úpravy dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné použiť iba v
prípade, ak bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť. V rozsudku zo 17.4.2015 sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa súd vysporiadaval s
touto okolnosťou a konštatoval, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola poučená o dôsledku uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy, a preto je táto dohoda neplatná. Taktiež nebolo preukázané, že by dohoda o
zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná účastníkmi v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
14.Žalovanývykonalzrážkuzomzdyžalobkyneza1mesiacvovýške30Euraďalšiemupoužitiudohody

o zrážkach zo mzdy zabránila žalobkyňa, ktorá už 29.5.2014 doručila žalobu o určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré aj súd vydal 30.6.2014
a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.5.2008. Tieto
skutočnosti preukazujú, že žalovaný konal protiprávne, keď si svoju pohľadávku nevymáhal súdne, alepoužil dohodu o zrážkach zo mzdy na vykonanie ním určenej výšky pohľadávky, avšak v čase, kedy už
platil zákaz použitia dohody o zrážkach zo mzdy zavedení novelou zákona č. 104/2014 Z. z., účinnou
od 1.5.2014.

15. Žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy chcel vymôcť pohľadávku, ktorú stanovil vo výške
969,70 Eur a mali ju tvoriť dlžná istina 810,91 Eur, úrok z omeškania 37,15 Eur a náklady inkasného
pokračovania 121,64 Eur. Výšku tohto plnenia žalovaný stanovil jednostranne bez akejkoľvek súdnej
kontroly a týmto postupom sa vyhol aj vykonaniu súdneho prieskumu úverovej zmluvy a posúdeniu,

či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na uspokojenie
veriteľovej pohľadávky a jej uzatvorením vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti
pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy z príjmu dlžníka, pričom
tieto zrážky nesmú byť vyššie než ustanovuje Občiansky súdny poriadok (teraz Exekučný poriadok). Z
ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zrážky zo mzdy nesmú byť vyššie ako by boli
zrážky pri výkone rozhodnutia a je preto potrebné, aby sa v dohode uviedli všetci platitelia mzdy a určila

sa suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť. V dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný už
aj z toho dôvodu, aby mal spoľahlivý doklad, že zrážky vykonáva oprávnene. Dohoda o zrážkach zo
mzdy zo 16.5.2008 neobsahuje tieto zákonom vyžadované údaje, nie je v nej označený platiteľ mzdy,
ani suma, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť. Už aj z týchto dôvodov ide o neplatnú dohodu v rozpore so
zákonom. Ak žalovaný použil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá nemala zákonné náležitosti a naviac

použil ju v čase, kedy už platná právna úprava vylučovala vykonávanie zrážok zo mzdy podľa takejto
dohody, konal protiprávne a v rozpore so zákonom.

16. Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou je skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o tejto dohode o
zrážkachzomzdy,akoajskutočnosť,žesainformovalauveriteľapravidelneostavedlhuvTatrabankea

bola ubezpečená, že už žiaden dlh banka nevedie. Dovtedy žalobkyňa riadne plnila svoj záväzok a ak by
zistila v banke, že ju tu ešte dlh, vyrovnala by ho, resp. by plnila tento záväzok. Súd nemal dôvod neveriť
žalobkyni, pretože rovnako vypovedala aj v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX (viď zápisnica z 21.11.2014).
Žalobkyňa preto veľmi zle prežívala situáciu, keď sa dozvedela, že jej zamestnávateľ má vykonávať
zrážky zo mzdy pre dlh, ktorý vznikol v Tatra banke, ktorá ju predtým opakovane ubezpečovala, že tam

nemážiadendlh,ževšetkoječisté.Žalobkyňahneďpotomtozistenívyhľadalapomocvspotrebiteľskom
združení a následne 29.5.2014 podala na súde žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
Súd preto vychádzal aj z tejto okolnosti pri stanovení primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
skutočná výška možnej ujmy predstavovala sumu 969,70 Eur.

17. Primerané finančné zadosťučinenie má odradiť porušovateľa od ďalšieho porušovania povinností,
plní teda funkciu sankčnú, ale aj satisfakčnú. Súd má za to, že sú splnené všetky náležitosti pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., keď
bolo preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva zo strany žalovaného, ktorý začal s
realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy, pričom súd vyslovil, že ide o neplatnú dohodu, preto jej vzniká

nároknaprimeranéfinančnézadosťučineniaodtoho,ktozaporušenieprávazodpovedá.Žalovanýkonal
protiprávne, keď pri vymáhaní pohľadávky uplatnil neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy v čase, kedy
už platila zákonná úprava, ktorá nedovoľovala takýmto spôsobom vymáhať zrážky zo mzdy, vystavil
žalobkyňu právnej neistote, lebo bola nútená strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy bez ohľadu na to,
či vyčíslená pohľadávka je správne určená, či sa v nej neuplatňujú nároky z neprijateľných zmluvných

podmienok a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť vykonávanie zrážok zo mzdy. Jedinou jej obranou bola
súdna žaloba, ktorú aj realizovala a dosiahla, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhlásená za
neplatnú. Súd prihliadol na okolnosť, že výška ujmy na strane žalobkyne mohla byť podstatne vyššia,
keďže žalovaný sa domáhal priznania pohľadávky vo výške 969,70 Eur a len jej aktívnym zásahom,
t. j. podaním súdnej žaloby tomu zabránila. Ďalej je tu okolnosť, že žalobkyňa bola v presvedčení, že

žiaden dlh voči banke, ktorý mal byť predmetom zrážok zo mzdy nemá, keďže zamestnancami banky
opakovane bola ubezpečená, že dlh nie je, že všetko je čisté. Preto s poukazom na vyššie uvedené
okolnosti súd má za to, že žiadaná výška primeraného finančného zadosťučinenia 200 Eur zodpovedá
závažnosti vzniknutej ujmy, ktorá hrozila v omnoho vyššej sume, ako aj okolnostiam, za ktorých došlo
k porušeniu práv žalobkyne a jej správaniu a len jej aktívnym prístupom táto vyššia ujma jej nevznikla.

Priznané plnenie uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v
konaní plne úspešná, žalovaný je povinný nahradiť jej trovy konania vo výške 100 %. O trovách konania
súd rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.