Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/1055/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218350
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213218350.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.DanyKálnayovej,vprávnejveci-sporežalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX,
t. č. V., W. XX, o zaplatenie 2.807,56 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno č. k. 14C/349/2014-70 zo dňa 23. februára 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.8.2013 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 2.807,56 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

žalovaná spolu s I. L. uzavreli s právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,
a.s.) dňa 27.9.2006 zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa
zaviazali riadne splatiť. Žalovanej spolu s I. L. bol poskytnutý úver vo výške 2.622,31 €, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 37,94 €. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu vo výške 3.483,98 € (z toho dlžná istina vo výške 2.915,- €, úrok vo výške 398,23
€ a ostatné príslušenstvo vo výške 170,75 €), z ktorej si podanou žalobou na začatie konania uplatnil

zaplatenie dlžnej istiny za obdobie od 20.8.2010 do 20.9.2016 celkove vo výške 2.807,56 €. Zároveň
si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.807,56 € od 22.2.2013
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

2. Žalovaná v priebehu sporu uviedla, že spolu so svojim nebohým manželom I. L. uzavreli so

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o úvere. Poskytnutý úver však nevedeli riadne splácať
a preto im veriteľ posielal upomienky. Taktiež uznala, že naposledy titulom úveru uhradila sumu 40,- €
približne v mesiaci september 2011. Pokiaľ ide o žalovanú sumu konštatovala, že túto žalobcovi uhradiť
nevie. Žije v spoločnej domácnosti s matkou na adrese W. XX, V.. Je poberateľkou opatrovateľského
príspevku vo výške 114,- € mesačne (ktorý poberá za opatrovanie svojej svokry žijúcej v obci X.), tiež
poberá vdovský dôchodok vo výške 201,- € mesačne. Jej matka je poberateľkou starobného dôchodku

vo výške 370,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza zálohovú platbu za elektrinu vo výške 50,- €
mesačne, pričom matke prispieva na zakúpenie potravín a iných nevyhnutných vecí sumou 100,- až
110,- € mesačne. Zo svojho príjmu tiež spláca záväzok, ktorý je vymáhaný v rámci exekúcie sumou 100,-
€ mesačne. Je vlastníčkou podielu vo veľkosti 1/6 k celku rodinného domu s pozemkom nachádzajúceho
sa v obci X. na adrese X. č. XX. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo resp. hnuteľnú vec väčšej
hodnoty nevlastní. Z jej príjmu jej mesačne zostáva suma 50,- až 60,- €. Preto žiadal, v prípade ak ju

súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, aby jej bolo umožnené túto uhradiť mesačnými splátkami vo
výške maximálne 50,- € mesačne.3. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej
inštancievoveci-vsporerozhodoltak,ženávrh(žalobu)zamietolasúčasneotrováchúčastníkov-strán

sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej) sa náhrada trov konania nepriznáva.

4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie ustálil nasledovne: Žalovaná spolu s I. L. uzavreli s
právnym predchodcom žalobcu dňa 27.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212293108. Na základe
tejto zmluvy bol žalovanej (a I. L.) poskytnutý úver vo výške 79.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.143,- Sk v období od 20.10.2006 do 20.9.2016 vždy k
20 dňu v mesiaci. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba
vo výške 10,80 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. RPMN bolo v zmluve ustálené vo výške 12,96 %.
Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, žalovaná titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia
pohľadávky dlhovala sumu 3.483,98 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.915,- €, úroku
vo výške 398,23 € a ostatného príslušenstva vo výške 170,75 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na

zaplatenie splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56 €.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon. č. 40/1964 Z. z., § 488, § 489 a § 52 ods. 1-3, § 100 ods. 1
veta prvá, § 101), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm.

a , b), citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb. - § 120
ods. 1 a § 153 ods. 1, § 142 ods. 1), citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a úvahy o uplatnení prejednacej zásady v sporovom konaní odôvodnil nasledovne: V danom
prípade sa žalobca podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru
poskytnutého žalovanej jeho právnym predchodcom, a to splátok splatných v období od 20.8.2010

do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56 €. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (keď na strane dlžníka vystupoval aj jej nebohý
manžel I. L.) vznikol dňa 27.9.2006 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorázmluvapodlieharežimuzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,pretožebolauzavretá
medziveriteľomakoprávnickouosobou,ktorámávpredmetesvojepodnikateľskejčinnostiposkytovanie

pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné

obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol žalovanej
a jej nebohému manželovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.622,31 €, ktorý sa zaviazali splácať
v mesačných splátkach po 37,94 € v období od 20.10.2006 do 20.9.2016, kedy by nastala konečná
splatnosť úveru. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlžných splátok za obdobie od

20.8.2010do20.9.2016súddospelkzáveru,žežalobcaprerozhodnutiesúduodôvodnostiuplatneného
nároku nepreukázal, kedy táto pohľadávka skutočne vznikla. Z prehľadu finančných operácií je zrejmé,
že dlžníci porušovali svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, pričom do
omeškania so zaplatením splátky sa dostali už v januári 2008, pričom naposledy zaplatili splátku v
mesiaci január 2009. Uvedené potvrdila v priebehu konania aj žalovaná, ktorá uviedla, že úver spolu s jej

nebohým manželom nevedeli riadne splácať a právny predchodca žalobcu im preto posielal upomienky
(čo vyplýva i z prehľadu finančných operácii, keď naposledy bola žalovanej zaslaná upomienka dňa
12.3.2009). Z prehľadu finančných operácii súd tiež zistil, že ku dňu 28.2.2009 bola v prehľade uvedená
položka „preklasifikovanie pohľadávky“ a k tomuto dňu bola vyčíslená pohľadávka voči dlžníkom vo
výške 2.334,90 €. Neskôr bola táto pohľadávka navyšovaná o poplatky, úroky a úroky z omeškania,

pričom aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky
(t. j. k 13.12.2012) boli dlžníci v omeškaní s plnením dlhu 1 148 dní (t. j. viac ako 3 roky). Uvedené
zistenie súd primäl k záveru, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) zosplatnil svoju pohľadávku voči
dlžníkom (žalovanej a jej nebohému manželovi) v čase ešte pred postúpením pohľadávky žalobcovi
a to už v roku 2009. Tento záver súdu žalobca v priebehu konania nevyvrátil, výzvu k úhrade zo dňa

6.2.2013 sú nepovažoval za relevantný dôkaz o tom, že až týmto podaním žalobcu došlo k predčasnému
zosplatneniu úveru, pretože súd zo svojej činnosti vie, že žalobca takéto podanie posiela dlžníkom
vo všetkých prípadoch nadobudnutia pohľadávky postúpením. Žalobca v priebehu konania nepredložil
žiadendoklad,zktoréhobymalsúdpreukázanýskutočnýdátumvznikupohľadávkyvočižalovanej,ktoráje predmetom tohto konania (a ktorá skutočnosť by mala vplyv i na prípadné posúdenie uplatneného
nároku žalobcu s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
zneníneskoršíchpredpisov,keďjeviacakopravdepodobné,žedlhžalovanejbolpredčasnezosplatnený

v čase dlhšom ako tri roky pred podaním návrhu na začatie konania). V záujme zachovania zásady
rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti
tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu
návrhzamietol.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal. Hoci žalovaná bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd
jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny v
celom rozsahu tak, aby jeho podanej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, keď požadoval aj
náhradu trov celého konania - sporu. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. So zamietnutím
žaloby nesúhlasí, keď poukazuje na to, že už v žalobe uviedol, že mimoriadnu splatnosť úveru
vyhlásil dňa 06.02.2013 a žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 21.02.2013.
Súd prvej inštancie pri posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov a to
z dátumu poslednej splátky vykonanej žalovanou v mesiaci január, keď žalovaná uviedla poslednú

splátku v mesiaci september, z upomienok zasielaných jeho právnym predchodcom a z pojmu
„preklasifikovanie pohľadávky“ v prehľade finančných operácií. Predmetné údaje nemožno stotožňovať
s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením z predčasnej splatnosti úveru. Súd posúdil ukončenie zmluvy
nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby
od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

Teda svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach, vychádzal len z dedukcie
a aj to nesprávnej. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok bola upravená možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. vypovedania zmluvy - odstúpenia od nej, keď poukazuje
na skutočnosť, že jeho právny predchodca neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi ním
a žalovanou - nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. zmluvy nebola vypovedaná a

taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Podľa všeobecných obchodných podmienok bol k uvedenému
len oprávnený a nie povinný (jeho predchodca), súdom nebol vyzvaný na vyjadrenie, či jeho právny
predchodca vyhlásenie k mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil a preto sa domnieval, že súd nemá
pochybnosti o skutočnosti, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až jeho podaním zo
dňa 06.02.2013. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom,

keď v rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti, keďže ak mal súd za to, že k zosplatneniu
pohľadávky došlo ešte zo strany jeho právneho predchodcu, mohol na uvedenú hypotézu v konaní
poukázať a jeho vyzvať na objasnenie týchto skutočností. Nestotožňuje sa s aplikáciou ustanovení
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby, trvá na tom, že táto začala plynúť až v zmysle
jeho zosplatnenia a pred podaním žaloby neuplynula. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní poukázal na

označené rozhodnutia súdov SR potvrdzujúce jeho tvrdenia v odvolaní.

7. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že je ochotná svoj dlh splatiť po splátkach 40
eur mesačne, ale zároveň prosí o odpustenie platiť aj trovy konania.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015
z. z., ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a podľa ktorého sa v spore pokračuje po 01.07.2016)
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b/CSP zrušiť (a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie) z dôvodu, že došlo k porušeniu práva účastníkov - strán sporu na spravodlivý
proces v dôsledku konania súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere
nemajúcom oporu vo vykonanom dokazovaní, keď žalobcovi ani neumožnil vyjadriť sa k rozhodným
skutočnostiam (na ktorých svoje rozhodnutie založil) a svoje sčasti rozporné rozhodnutie aj sčasti
nedostatočne odôvodnil (aplikácia ustanovení OZ).

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (nerozlišujúc právo žalobcu na zaplatenie a zosplatnenie
záväzku) založil na tom, že žalobca nepreukázal, kedy jeho pohľadávka skutočne vznikla, a to napriek
tomu, že žalobca jasne podanej žalobe označil aký nárok si uplatňuje - z akého zmluvného vzťahua za aké obdobie, kedy zároveň na preukázanie svojho nároku súdu k žalobe pripojil listinné dôkazy
preukazujúce vznik záväzku žalovanej a jeho právneho predchodcu. Zároveň súd prvej inštancie
uviedol, že jeho zistenia (ohľadom splácania záväzku, upomienok, preklasifikovania pohľadávky a jej

navyšovania o poplatky, úroky a úroky z omeškania) ho primäli k záveru, že veriteľ (právny predchodca
žalobcu) zosplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkom už v roku 2009, ktorý záver však žalobca v priebehu
konania - sporu nevyvrátil a nepredložil žiaden doklad, z ktorého by mal súd preukázaný skutočný dátum
vzniku pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, teda je viac ako pravdepodobné,
že dlh žalovanej bol predčasne zosplatnený v čase dlhšom ako tri roky pred podaním žaloby, pričom súd

nemohol nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti,
preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena žalobcom žalobu zamietol.

10. Odvolací súd mal za to, že vznik a obsah zmluvných záväzkov žalovanej a právneho predchodcu
žalobcu je jasne daný z predloženej zmluvy o úvere (vznik záväzkovoprávneho vzťahu dňa 27. 09. 2006
súd prvej inštancie mal preukázaným tiež), ich súladnosť so zákonom posúdi súd. Pokiaľ však súd prvej

inštancie vyvodil, že pohľadávka žalobcu bola zo strany jeho právneho predchodcu zosplatnená omnoho
skôr, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, mohol vychádzať len z takých jednoznačných listinných
dôkazov, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Nemohol teda vychádzať len z niektorých skutočností
nasvedčujúcich tomu, že sa tak v minulosti (len) mohlo stať, keďže táto skutočnosť musela byť
preukázanájednoznačneanadakúkoľvekpochybnosť,kdosiahnutiučohovšakpotrebovalajvyjadrenie

žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca nemohol „vyvracať“ názor súdu, ktorý nepoznal a
ktorý naviac z ním predložených listín pripojených k žalobe nevyplýval. Treba dať za pravdu žalobcovi
aj v tom, že ohľadom zosplatnenia pohľadávky, resp. využitia práva na ukončenie zmluvného vzťahu sa
jedná (či už podľa OZ alebo Obchodného zákonníka) len o úpravu práva a nie povinnosti veriteľa, teda
z neuplatnenia práva veriteľa nemôžu vzniknúť právne dôsledky s tým zákonom nespájané. Žalobca

nebol povinný vyvrátiť ani domnienky (že je viac ako pravdepodobné) súdu prvej inštancie o zosplatnení
pohľadávky v minulosti, o ktorých rovnako nemal ani vedomosť, keď naopak bolo povinnosťou súdu
vychádzaťzjednoznačnevkonanípreukázanýchskutočností.Preklasifikovaniepohľadávkyneznamená
zospaltnenie pohľadávky, k uvedenému bankové subjekty pristupujú vtedy, pokiaľ pohľadávka nie je
riadne splácaná; ide teda o prípad účtovníctva banky u úverov nesplácaných riadne, teda o formu

triedenia - hodnotenia úveru. Klasifikovaným (zlyhaným) úverom je úver problémový - s ohrozeným
splatením, pre ktoré sú banky nútené vytvárať si rezervy.

11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi existenciu a

dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom podľa relevantných dôkazných prostriedkoch, pričom v konaní
sa vysporiada aj so znením ust. § 52 ods. 2 OZ v znení od 01.04.2015 a opätovne ex offo posúdi
premlčanie nároku (a jeho rozsah), ako aj prípadné plnenia žalovanej v priebehu sporu.

Poučenie:

iu odvolanie nie je prípustné.ch m za to, že dôvod povolenia zákonom prípustných splátok žalovaný

nepreukázal. Preto odvolací Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).