Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214260
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216214260.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: OTP banka
Slovensko a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Bratislava, ul. Štúrova 5, zast. AK Herceg, s.r.o., so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: U. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu: J., ul. D. XXXX/
XX, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Boška Boškovič, advokát so sídlom Galanta, ul. Bratislavská 71, o

zaplatenie 14.351,98 Euro s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
a 05. mája 2017, č. k. 6Csp/77/2016-102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 11.221,42 Euro, úroku vo výške 2.473,53 Euro za obdobie do 11. 08. 2016, úroku z omeškania
za obdobie do 11.8.2016 v sume 657,03 Euro, úrokov vo výške 6,99 % ročne za čas od 12.8.2016 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 11 2221,42 Euro za čas od 12.8.2016 do
zaplatenia a žalovanej priznal podľa §-u 255 ods.1 CSP náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu
100 %. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §-u 52 Obč. zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014,
§ 100 ods. 1, § 101 Obč. zákonníka, či. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavy I. čl. , hlavy

XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 12.10.2011 zmluvu o
EASYOTP úvere č. 104/3005/11SU, ktorou poskytol žalovanej úver v sume 12 000 Euro, ktorý
sa zaviazala vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach v súlade so zmluvou a zaplatiť mu aj úroky
príslušenstvo, poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti riadne neplnila, dostala sa do omeškania so

splácaním úveru dňa 26.8.2013. Celý úver sa stal predčasne splatný dňa 26. 08.2013. Žalobca si uplatnil
nesplatenú istinu úveru 11.221,42 Euro, nezaplatený úrok 2.473,53 Euro, nezaplatený úrok z omeškania
657,03 Euro.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva, pretože ju
uzatvoril dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú

pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalobcom tvrdené a ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na
ust.§-u 52ods.2vetutretiuObčianskehozákonníka vzneníúčinnomod1.5.2014(podľaktoréhovšetky
právnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ),savždyprednostnepoužijúustanoveniaObčianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo
účinnosť01.05.2014aprávnypredpis,ktoréhosúčasťouje,nemáprechodnéustanovenia.Toznamená,že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto súd daný právny
vzťah považoval za spotrebiteľský a posudzoval ho podľa ustanovení OZ, vrátane premlčania.

1.4. Žalovaná v konaní vzniesla (opakovanú) námietku premlčania uplatneného práva . Súd posudzoval
dôvodnosť námietky premlčania, t.j. kedy nastala možnosť vykonania práva po prvý raz, teda od ktorého
dňazačalaplynúťpremlčaciadobaveriteľovinauplatnenieprávazpredmetnejzmluvy.Podľaoznámenia
žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru (list žalobcu zo dňa 07. 08. 2013) žalovaná mala
zaplatiť celý dlh do 10 dní od doručenia tohto listu. List bol doručený žalovanej dňa 14. 08. 2013; lehota

na dobrovoľné zaplatenie dlhu uplynula dňom 24. 08. 2013. Od 25. 08. 2013 začala žalobcovi plynúť
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva, ktorá uplynula dňa 25. 08. 2016. Žalobca však v tejto
lehote súdu nedoručil žalobu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca až dňa 26. 08. 2016 o 17:18 hod
mailom zaslal na súd žalobu, teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, preto ju zamietol.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku a

vyhovenia žalobe. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal
na to, že zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 12. 10. 2011. Ustanovenie § 52 ods. 2.
zákona č. 40/1964 Zb. bolo do Občianskeho zákonníka začlenené až s účinnosťou od 01. 05. 2015 a
súd prvej inštancie mal primárne na právny vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ako
lex specialis a až následne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis. V tejto súvislosti

poukázal na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.Z., podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie je
úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania, je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX a splatnosť úveru je viac ako 19 rokov, preto úver nie je spotrebiteľským
úverom. Okrem toho, ak by odvolací súd vychádzal z 3 ročnej premlčacej doby, žaloba bola podaná

riadneavčas.Vyhlásenieúveruzapredčasnesplatnýaoznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávaboli
žalovanej doručené dňa 14. 08. 2013. V zmysle tohto podania žalovanú vyzýval na úhradu jej záväzku
po lehote splatnosti v lehote do 10 dní. V zmysle ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ustanovenia § 122
ods. 1, 3 OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca

pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Keďže žalovanej
bolo oznámenie o zospoplatnení doručené dňa 14.08.2013, mal predstavovať posledný deň lehoty na
plnenie deň 24.08.2013. Nakoľko predmetný deň pripadol na sobotu, predstavoval posledný deň lehoty,
kedy žalovaná mohla nárok dobrovoľne žalobcovi uhradiť deň 26.08.2013 a žalobca si mohol právo

prvýkrát uplatniť dňom 27.08.2013. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 26.08.2016, uplatnil si nárok
aj v rámci 3-ročnej premlčacej lehoty.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie v zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny
záver.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a ktorý nadobudol účinnosť

dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky
konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

7. Predmetom konania je žaloba podaná na Okresnom súde Komárno mailovým podaním dňa 26.
08. 201 (bez autorizácie ), doručená v listinnej podobe 31. 08. 2016, ktorou si žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 11.221,42 Euro, úroku vo výške 2.473,53 Euro za obdobie do 11. 08. 2016, úroku
z omeškania za obdobie do 11.8.2016 v sume 657,03 Euro, úrokov vo výške 6,99 % ročne za čas od

12.8.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 11 2221,42 Euro za čas
od 12.8.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok odvodzoval zo zmluvy o EASYTOP úvere,
ktorú uzatvoril so žalovanou dňa 12. 10. 2011. Touto zmluvou žalovanej poskytol špecifický spotrebný
úver v sume 12 000.00 €, zabezpečený nehnuteľnosťou zapísanou na LV č. XXXX , v katastrálnom
území: J., vo vlastníctve C. J.. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v splátkach po 89,77 euro, počnúc
prvou splátkou 10. 01. 2012 a poslednou - 238. splátkou- dňa 10. 10. 2031. Pre porušenie zmluvných

povinností žalobca listom doručeným žalovanej dňa 14. 08. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Súd prvej inštancie žalobu zamietol majúc za to, že nárok žalobcu je premlčaný, keď posledným dňom
na uplatnenie práva bol deň 25. 08. 2016.

8. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd prvej inštancie mal

aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ako lex specialis, že úver nie je spotrebiteľským úverom
pretože je zabezpečený záložným právom a splatný viac ako 10 rokov a nárok nie je premlčaný, pretože
si mohol právo prvýkrát uplatniť dňa 27.08.2013.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluva o úvere zo dňa 12. 10. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou, a

preto s prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ sa na daný právny vzťah, keďže jeho účastníkom
je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. V širšom zmysle
to bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle pôjde o tie
spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú

všeobecnezakotvenév§52anasl.Ideoosobitnýspôsobochranyspotrebiteľapriuzavieranítýchzmlúv,
priktorýchsazmluvnépodmienkypripravujúvopredapriktorýchspotrebiteľnemámožnosťovplyvniťich
obsah. V širšom zmysle to bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom
zmysle pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky
na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri

uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, ako sme už
uviedli, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom do 30. 11.

2011, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého
lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

13. Vychádzajúczvyššiecitovanýchprávnychpredpisovaprávnehovýkladuodvolací súdreagujúcna
odvolacie dôvody žalobcu uvádza, že i keď sporný úver v zmysle § 1 ods. 3 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.

z. nie je spotrebiteľským úverom, neznamená, že na daný prípad nedopadá právna úprava upravujúca
spotrebiteľské zmluvy. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom
v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a
spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasl. Obč. zákonníka

o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z O ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52
OZ, platného v čase uzatvorenia zmluvy totiž za spotrebiteľskú zmluvu považovalo každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.14. V posudzovanej veci bola nesporne zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ ) a žalovanou, fyzickou osobou, ako spotrebiteľom, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Z uvedeného dôvodu je potom správny záver súdu
prvej inštancie, že právny vzťah je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52
ods. 2 tretej vety OZ), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom. Teória zákonodarcu, z ktorej vyplýva, že toto pravidlo
pôsobí na všetky neskončené súdne konania, rovnako ako aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z.. Z
aplikácie oboch ustanovení (§ 54 ods. 1 a § 52 ods. 1 OZ) tak vyplýva 3-ročná premlčacia doba
podľa Občianskeho zákonníka, z čoho potom vyplýva, že súd prvej inštancie správne posudzoval nárok

podľa Obč. zákonníka, ale z dôvodu nesprávneho ustálenia počiatku plynutia premlčacej doby dospel k
nesprávnym skutkovým a právnym záverom smerujúcim k zamietnutiu žaloby.

15. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 122 ods. 1, 3 Obč. zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.

17. Citované ustanovenie obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt
obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch
patriacich do systému súkromného práva. Ide predovšetkým o premlčacie lehoty, prekluzívne lehoty
a lehoty určené na vydržanie. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov

vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené
v zmluvách.

18. Lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre
jej začiatok. Udalosťou sa rozumie nielen udalosť ako právna skutočnosť, ale aj iná právna skutočnosť,

ktorá môže byť rozhodujúca pre začiatok lehoty (napr. poskytnutie bezdôvodného obohatenia a pod.).
Lehota určená podľa dní teda začína plynúť od 00.00 hodiny nasledujúceho dňa a končí sa o polnoci
(t.j. o 24. 00 hodine) posledného dňa.

19. Koniec lehoty určenej podľa dní je určený uplynutím posledného dňa lehoty. Soboty, nedele a

sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré súvisia s
hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu
alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližším nasledujúcim pracovným dňom
je taký pracovný deň, ktorý je považovaný za pracovný v celom hospodárskom živote štátu bez ohľadu
na výnimky alebo regionálne osobitosti.

20. V posudzovanej veci nebolo sporné a súd prvej inštancie tiež vychádzal z toho, že oznámenie
o zospoplatneení úveru bolo žalovanej doručené dňa 14. 08. 2013, pričom k zospoplatneniu úveru
došlo márnym uplynutím 10 dňovej lehoty na úhradu pohľadávky žalobcu, keďže žalovaná pohľadávku
neuhradila. Lehota na úhradu začala žalovanej plynúť nasledujúcim dňom po doručení výzvy, t.j. 15.

08. 2013 a uplynula dňa 26. 08. 2013 - pondelok, pretože 10. deň pripadol na sobotu, a preto koniec
lehoty na úhradu pohľadávky pripadol na najbližší pracovný deň. Súd prvej inštancie pochybil v tom,
že počiatok plynutia premlčacej doby ustálil dňom 24. 08. 2013, ktorý pripadol na sobotu a od tohto
dňa potom počítajúc 3-ročnú premlčaciu dobu dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba podaná 26.
08. 2016 bola podaná po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula 24. 08. 2016. V danej veci začala

premlčacia doba na uplatnenie nároku plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od
27. 08. 2013 a uplynula dňa 30. 08. 2016, pretože koniec lehoty pripadol na sobotu (27. 08. 2016) a
pondelok 29. 08. 2016 pripadol na štátny sviatok. Žaloba bola podaná 26. 08. 2016, teda pred uplynutím
premlčacej lehoty.21. Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu vychádzajúc z nesprávnych skutkových a právnych
záverov o premlčaní nároku, neposudzoval potom právny vzťah strán sporu podľa ustanovení

spotrebiteľského práva z hľadiska právneho režimu ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka
a osobitných predpisov, preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 písm. b)
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý
proces. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, rozhodnutie náležite odôvodní a
následne rozhodne o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.