Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214215094.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o.,
so sídlom Mlynské Nivy č. 48, Bratislava, IČO: 44703015, IČO: 44703015, proti žalovaným: 1/ M. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K., 2/ R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., 3/ T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., o
zaplatenie 2953,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno

zo dňa 25. októbra 2016 č.k. 6C/399/2014-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 2 953,56 eura od žalovaných z titulu nesplateného úveru, ktorý poskytol žalovanému právny
predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe úverovej zmluvy. O náhrade trov konania

rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade
a Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavreli dňa 14. 03. 2005 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol
žalovaným poskytnutý úver vo výške 1 659,69 eura (50 000 Sk), ktorý mali splácať mesačne po 24,86
eura (749 Sk). Právny predchodca žalobcu predmetnú pohľadávku, vyplývajúcu z tohto úveru, postúpil
žalobcovi dňa 01. 10. 2010. Žalovaní úver nesplatili.

1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa), § 52
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100, § 101 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov).
1.3.Rozhodnutie odôvodnil konštatovaním o spotrebiteľskom právnom vzťahu medzi stranami sporu a
jeho posúdení podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj z hľadiska premlčania. Uviedol, že

žalovaní nevzniesli námietku premlčania uplatneného práva, v prejednávanej veci však ide o konanie,
v ktorom sa uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd prvej inštancie, plniac si svoju zákonnú
povinnosť podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, predovšetkým zisťoval, či uplatnené právo nie
je premlčané. Z predloženého výpisu z účtu tohto úveru zistil, že poslednú úhradu dlžníci vykonali
dňa 11. 11. 2006, pričom podľa všeobecných podmienok pôvodného veriteľa, ten mohol podľa bodu
17.1. a 17.2. kedykoľvek, aj bez uvedenia dôvodu, vypovedať predmetnú úverovú zmluvu, prípadne

mohol odstúpiť od úverovej zmluvy, ak dlžníci tým, že nezaplatili splatnú splátku, podstatným spôsobom
porušili ustanovenia zmluvy. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z toho, že veriteľ prvýkrát
mohol uplatniť svoje právo podľa predložených Všeobecných obchodných podmienok už v štvrtom
mesiaci nasledujúcom po prvom omeškaní dlžníkov a mohol vykonať hociktorý úkon pre zosplatnenie
predmetného dlhu. Veriteľovi teda začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na
zaplatenie sporného dlhu od 01. 04. 2007 a uplynula dňa 01. 04. 2010. Žaloba na súd bola podaná dňa

11. 08. 2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.1.4.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože im týmto
konaním žiadne trovy nevznikli.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie
veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s tvrdením súdu o premlčaní jeho nároku.
Poukázal na skutočnosť, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, bola
banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a nie povinná. Banka nemá povinnosť vyhlásiť

mimoriadnusplatnosť,akdôjdezostranydlžníkakporušeniuzmluvnejpovinnosti.Tátopovinnosťbanke
nevyplýva ani z úverovej zmluvy, ani z obchodných podmienok a ani zo žiadneho právneho predpisu.
Nakoľko termín konečnej splatnosti úveru bol 20. 03. 2015, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
bankou došlo dňa 14. 11. 2011, nemohlo prísť k premlčaniu uplatnenej pohľadávky. Žiada napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť.
3.Žalovaní v prvom, v druhom rade a v treťom rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéstranousporu,vzákonomstanovenejlehotenapodanie
odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný
dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5.Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa
prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
rozhodoval o žalobe žalobcu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd však
napadnutý rozsudok z procesného hľadiska posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaných v prvom až treťom rade
zaplatenia sumy 2 953,56 eura titulom nesplateného úveru. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol
dôvodiac, že jeho nárok je premlčaný, keď začiatok plynutia premlčacej lehoty odvodil od jeho možnosti
kedykoľvekajbezuvedeniadôvoduvypovedaťzmluvu,resp.moholodstúpiťodúverovejzmluvyamohol
teda vykonať úkony, ktorými si návrat ním poskytnutých finančných prostriedkov zabezpečí. Žalovaní

uhradili naposledy splátku úveru dňa 11. 11. 2006, od ktorého začala plynúť päťmesačná lehota na
uplatneniedlžnejsumyzozmluvyoúvere.Žalobcovidňom01.04.2007začalaplynúťpremlčacialehota,
ktorá uplynula dňa 01. 04. 2010. Žaloba bola na súde podaná až dňa 11. 08. 2014, teda po uplynutí tejto
lehoty. Žalobca s predmetným právnym názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a podal odvolanie.
10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu, konania, ktoré

predchádzalo vydaniu rozhodnutia, dospel k záveru o neopodstatnenosti a nesprávnosti záveru súdu
prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu. Súd prvej inštancie síce vyhodnotil predmetnú zmluvu
ako spotrebiteľský právny vzťah, aplikoval aj správne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
avšak nesprávne a nedostatočným spôsobom sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom. Žalobca
v podanom odvolaní namieta nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej lehoty.

11.Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Z ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12.Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného

orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenejosobeprávo(nárok)priznať(§100ods.1vetatretiaObčianskehozákonníka).Pritomzásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu

vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.

13.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť
novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom
č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade so
záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo

14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne
použijúustanoveniaObčianskehozákonníkanavšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.
14.V predmetnej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok žalobcu, vyplývajúci z uzavretej

zmluvy o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, ktorá zmluva je nepochybne
zmluvnou spotrebiteľskou. Preto ak súd prvej inštancie, uvedenú zmluvu takto posúdil, posúdil ju
správne. V zmysle vyššie uvedeného záveru odvolacieho súdu, ktorý je zhodný so záverom Najvyššieho
súduSR,ženaspotrebiteľsképrávnevzťahyjepotrebnéaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka,
i premlčacia lehota sa posudzuje podľa ustanovení § 100 až § 114 Občianskeho zákonníka. Je potrebné

mať na zreteli i ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré ukladá súdu prihliadnuť, aj bez
návrhu, na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku.
16.Z obsahu spisu v danej veci jednoznačne vyplýva, že k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 14. 03. 2005 a to uzavretím Zmluvy o splátkovom úvere, na

základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 50 000,-- Sk (1659,69
eura), s 11,10% ročným úrokom, ktorý mal splatiť v mesačných splátkach vo výške 24,86 eura (749
Sk), pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20. 03. 2015. Ustanovenie bodu 17.1.
a 17.2. všeobecných úverových podmienok iba oprávňuje veriteľa, vypovedať zmluvu, resp. odstúpiť
od zmluvy, a to bez uvedenia dôvodu, alebo z tam špecifikovaných dôvodov. Z uvedeného vyplýva,

že vypovedanie zmluvy, resp. odstúpenie od zmluvy je oprávnením veriteľa (nie jeho povinnosťou, či
právnou skutočnosťou, od ktorej je potrebné odvodzovať vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu), ktorú
skutočnosť musí dlžníkovi písomne oznámiť. Zo spisu súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalobca, resp.
jeho právny predchodca vypovedal, resp. odstúpil od zmluvy o úvere, pričom konečná splatnosť úveru
bola v zmluve o úvere dohodnutá až dňom 20. 03. 2015. Súd prvej inštancie napriek tejto okolnosti, za

deň splatnosti úveru (ktorý nikto nevyhlásil), považoval deň, ktorý uplynul po uplynutí štyroch mesiacov
odo dňa zaplatenia poslednej splátky úveru žalovanými. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe
akých právnych skutočností a vedomostí, súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Na tento záver súd
prvej inštancie nemal žiadne podklady a ani v právnej praxi sa takáto teória vôbec nevyskytuje a tento
jeho postup nemá žiadnu oporu ani v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku (§ 100

až § 114), ale ani v právnej teórii a praxi. V danej veci, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
zo strany veriteľa, ani k vypovedaniu, či odstúpeniu od zmluvy o úvere, nedošlo (resp. doteraz nebolo
preukázané), je potrebné plynutie premlčacej lehoty počítať odo dňa, kedy si veriteľ mohol prvý krát
uplatniť svoj nárok na súde, t.j. nasledujúci deň po splatnosti tohto úveru, t.j. dňa 21. 03. 2015. Právnyzástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 a následne v podanom odvolaní uvádza, že celý dlh
žalovaných sa stal splatným dňa 14. 12. 2011, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu. Súd
prvej inštancie sa však touto skutočnosťou vôbec nezaoberal, pričom ani v spise sa žiadny takýto doklad

nenachádza. Ak žalobca danú skutočnosť preukáže, premlčacia lehota začala plynúť dňa 15. 12. 2011
a uplynula dňa 15. 12. 2014 a za situácie, že žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou na súde dňa 11. 08.
2014, nie je možné konštatovať, že si ho uplatnil po uplynutí premlčacej lehoty, ale tento si uplatnil včas.
V tejto súvislosti je potrebné tiež skúmať, či žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru (pred dňom
konečnej splatnosti úveru, dohodnutej v úverovej zmluve), či dlžníkom skutočne aj doručil oznámenie

o mimoriadnej splatnosti úveru, či teda nastali účinky mimoriadnej splatnosti. Odvolací súd dáva do
pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že v samotnej zmluve o úvere bola konečná splatnosť
dohodnutá ku dňu 20. 03. 2015. Teda aj v prípade, ak by nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a
táto nebola doručená žalovaným, nie je možné nárok žalobcu považovať za premlčaný, keďže konečná
splatnosť úveru uplynula až týmto dňom.
17.Keďže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, na ktorom založil svoje

rozhodnutie (premlčanie nároku navrhovateľa), odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu
vec vrátiť na ďalšie konanie.
18.Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu premlčania jeho nároku, nezaoberal sa tak
jednotlivýmizmluvnýmipodmienkami,tietonepodrobilprieskumnejčinnostianevyhodnotil,čipredmetná

úverová zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, neobsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl, Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch, či zákona o ochrane spotrebiteľa.
18.1. V danej veci je nesporné, že pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá inštitúcia
je peňažným ústavom, bankou. Dňa 21. 10. 2010 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom

zmluvuopostúpenípohľadávok,predmetomktorejbolaajpohľadávkavočižalovanýmvprvomažtreťom
rade. Súd prvej inštancie vôbec nepodrobil svojej prieskumnej činnosti predmetnú zmluvu o postúpení
pohľadávok a to predovšetkým z hľadiska jej platnosti. Iba v prípade konštatovania o platnom uzavretí
tejto zmluvy o postúpení pohľadávok, že žalobca vecne aktívne legitimovanou stranou sporu. Odvolací
súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona

číslo 483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom ku dňu 20. 10. 2010 (ďalej len „zákon o bankách“),
ktoré ustanovenie je ustanovením lex specialis (špeciálnym ustanovením) voči všeobecne platnému
ustanoveniu, § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý rieši všeobecne postúpenie pohľadávok. V prípade,
ak žalobca nepreukáže zosplatnenie predmetnej pohľadávky voči žalovaným pôvodným veriteľom, je
potrebné sa v ďalšom konaní zaoberať predovšetkým otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na

podanie takejto žaloby.

19.S poukazom na záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, spočívajúci v tom,
že nárok žalobcu premlčaný nie je, nakoľko bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej lehoty, podrobí

dôkladnému preskúmaniu predmetnú zmluvu o úvere, posúdi ju tak z hľadiska vyššie uvedených
spotrebiteľských zákonov, ako aj ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách a ustanovenia § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka a vo veci opätovne rozhodne. Rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP riadne
odôvodní,pričomtotorozhodnutiemusíobsahovaťnielenvšetkynáležitostiuvedenévtomtoustanovení,
ale aj musí v ňom uviesť tak skutkové zistenia, ako aj ich právne posúdenie, pričom sa neobmedzí

iba na citáciu zákonných ustanovení, ale tieto bude na zistený skutkový stav aj aplikovať a uvedie tiež
svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Zároveň sa vyporiada i so všetkými námietkami žalobcu
uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).