Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Podhorcová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/118/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221299
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221299.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V. so sídlom
Amsterdam, registračné číslo 572 79 667, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47
234 679, proti žalovanej: R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., U. I. XXX, o zaplatenie 1.668,88 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo 4. októbra 2016, č. k.
6C/60/2016-56, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.195,69 eura, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 09. 2013 do zaplatenia, a to všetko v
mesačných splátkach po 50 eur, ktoré sú splatné 28. toho ktorého dňa v mesiaci pod stratou výhody
splátok počnúc 40. dňom od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodoltak,žežiadnazostránnemáprávonaichnáhradu.Svojerozhodnutieodôvodnilspoukazomna
ust. § 52 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ), § 1 ods. 1a 2, § 7
ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zák. číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy; ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS; čl. 38 Charty základných práv Európskej únie; ust.
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a skutočnosťou, že dňa 12. 06. 2012 žalovaná ako dlžník a právny
predchodca žalobcu Obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., uzatvorili úverovú zmluvu č.
4206047929,nazákladektorejveriteľposkytolžalovanejspotrebiteľskýúvervsume1.590eur.Žalovaná
neplnila svoj záväzok, preto bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná listom zo dňa 29. 08. 2013 k
splateniu celého zostatku úveru. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver
v 48. mesačných splátkach po 48,33 eura, pričom bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,68 %,
RPMN 21,7 % a priemerná RPMN 21,68 %. Pôvodný veriteľ a žalobca uzavreli dňa 29. 08. 2013
zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky, (ktorú skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 31. 10.
2014) a pôvodný veriteľ listom zo dňa 29. 08. 2013 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru k 15. dňu
po odoslaní oznámenia. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou posúdil ako spotrebiteľský, v ktorom žalovaná je spotrebiteľom, preto predovšetkým zisťoval,
či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.129/2010 Z. z. Dodal, že v danom prípade pri
formulárovej zmluve žalovaná ako spotrebiteľka sa v porovnaní s pôvodným veriteľom ako dodávateľom
ocitla v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
veriteľom bez toho, aby mohla ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Konštatoval, že v zmluve nie je
uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-
u 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá náležitosť
spotrebiteľskej zmluvy je dôležitá z pohľadu ochrany spotrebiteľa preto, aby ten vedel aká suma zjeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky, aby mohol priebežne pri splácaní
svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Mal za to, že absencia tejto náležitosti zmluvy
má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. §-u 11 ods.1
písm. b/ úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rezultoval, že žalovaná je povinná veriteľovi
zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostala. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.590 eur a
podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaná doteraz zaplatila 394,31 eura, musí žalobcovi zaplatiť
ešte sumu 1.195,69 eura, ktorú jej umožnil splatiť v splátkach majúc za to, že bez povolenia splátok
žalovaná ako spotrebiteľka by mohla byť existenčne ohrozená a zároveň zákonné nároky žalobcu
takýmito splátkami nebudú nijako ohrozené. Vzhľadom na uvedené, žalobu nad sumu 1.195,69 eura
ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal aj uplatnené úroky z omeškania od 18. 09. 2013 vo výške
stanovenej v ust. §-u 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaná bola nepochybne dňa
18. 09. 2013 v omeškaní s plnením tak, ako to má na mysli ust. §-u 517 ods. 2 OZ. Dodal, že pôvodný
veriteľ dal žalovanej lehotu na dobrovoľné zaplatenie dlhu do 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 29.
08. 2013. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a pri čiastočnom úspechu oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny v vyhovenia žaloby. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v predmetnej zmluve, naopak mal za to, že zmluva obsahuje výšku,
počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Bol toho názoru, že je v súlade s § 9 ods. 2 písm. l/ cit. zák. uvedenie výšky, počet a
termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov spoločne, pretože je v zmluve uvedená výška mesačnej
splátky. Uvedené považoval aj za súladné s čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES, ktoré sú
pretransformované do ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/, k/ a m/ zák. č. 129/2010 Z. z. Uvedené tvrdenie
podporil aj odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15. Za nesprávne
považoval aplikovanie ust. § 11 ods. 1 cit. zák. platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, a nie
platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy s poukazom na ust. § 25a ods. 1 cit. zák.
V závere si uplatnil trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 12. 06. 2012 právny predchodca žalobcu
Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná uzatvorili Úverovú zmluvu č. 4206047929, na základe ktorej
bol poskytnutý žalovanej úver v sume 1.590 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných
splátkach po 48,33 eura. RPMN bola v zmluve dohodnutá vo výške 21,7 %, priemerná RPMN vo výške
21,68 %, ročná úroková sadzba 19,68 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená na
sume 2.319,84 eura. Z výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaná úver čerpala dňa 23.
11. 2012 vo výške 440,19 eura. Z tohto výpisu je tiež zrejmé, že v čase od 23. 12. 2012 do 08. 01. 2015
uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 394,31 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 12. 09. 2012 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Žalobca
oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 31. 10. 2014.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a
ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva
súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia.
11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.
12. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
13. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľný a
nebol dostatočne zistený skutkový stav. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu
v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Home Credit Slovakia a.s., a
žalovanou došlo dňa 12. 06. 2012 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 4206047929, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.590 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v 48 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 48,33 eura, splatných vždy k 15. dňu
v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 12. 07. 2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Crredit Slovakia a.s. (ďalej aj „ÚZP“). Žalovaná dlh neplnila včas
a riadne, preto listom zo dňa 29. 08. 2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na predčasné
splatenie úveru vo výške 1.688,88 eura do 15 dní od odoslania výzvy.
15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako správne učinil aj súd prvej inštancie.
16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
zmluvaneobsahujeúdajotom,zčohopozostávaúverovásplátkastým,žeosobitneprikaždejjednotlivej
splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma zo splátky
sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohla priebežne pri splácaní svojho
dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval zároveň
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože spotrebiteľ od samotného počiatku nevie,
koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Odvolací súd sa s
týmto právnym záverom prvoinštančného súdu nestotožnil z nasledujúcich dôvodov.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 31. 12. 2012 (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu 31. 12. 2012)
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/,
r/ a y/ a § 10 ods. 1.
19. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.
20. Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „ smernica 2008/48/ES“).
21. Odvolací súd k uvedenej veci poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa
09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítanána vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný
článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že úverová zmluva zo dňa 12. 06. 2012 obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 9
ods. 2, vrátane písm. k/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom
na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov,
špecifikovaťvzmluvesamostatneúdajovýške,počteatermínochsplátokúrokov,resp.pripájaťkzmluve
amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch za nesprávny
a nedôvodný.
23. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konaniach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom
konanísúdprvejinštancie,rešpektujúcvyššiepopísanéprávnezávery,zasúčasnéhozohľadneniaúhrad
žalovanou, opätovne vec preskúma, pričom sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatnených nárokov. V prípade, ak dospeje k záveru, že ide o odôvodnený prípad, môže určiť i dlhšiu
lehotu na splatenie dlhu, ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP. Následne svoje rozhodnutie zdôvodní v
súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím
súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.