Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/503/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805206132
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7805206132.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra
Tutka a JUDr. Andreja Šalatu v právnej veci žalobcu G.. E. P., A.. XX.X.XXXX, W. H. W. Č.. XXX (F.
Č. Č.. XXX) zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Rožňave, ul. Cyrila a Metoda č. 4, proti žalovanému Lesom SR, š.p. Banská Bystrica, IČO: XX XXX
XXX, zastúpenému JUDr. Pavlom Halajom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Revúcej,

Remeselnícka č. 315/9, o zaplatenie 12.315,07 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 6.7.2016 č.k. 12C 125/2005-1042 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v rozsahu zrušenia v r a c
i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie do výšky 1.192,33 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 1.9.2006 do 31.8.2007. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 127,39 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% zo sumy 66,29 eur od
25.10.2010 do zaplatenia, vo výške 5,5% zo sumy 61,10,-eur od 20.10.2013 do zaplatenia a to všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania. Žalobcu a žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu u každého po
50% vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 12.315,07 eur,
ktorej sa voči žalovanému domáhal ako vlastník pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXX, XXX,
XXXX, XXXX Y. XXXX kat.úz. Č. a to na základe tvrdenia, že tieto pozemky užíva žalovaný a za ich
užívanie mu ako vlastníkovi nezaplatil žiadnu úhradu.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca počas konania svoj nárok špecifikoval
ako nárok na uhradenie nájomného za pozemky v celkovej výmere 27485 m2. Konštatoval, že tento
postupne svoj nárok rozširoval za ďalšie obdobia, keď dňa 8.8.2005 si uplatnil nárok za obdobie
od 1.4.2002 do 30.9.2002, dňa 15.3.2006 svoj nárok rozšíril o nájomné za obdobie od 1.10.2002
do 31.3.2003, dňa 21.3.2006 rozšíril žalobu za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003. Dňa 4.12.2006
žalobca na pojednávaní uviedol, že za obdobie od 1.10.2002 do 31.3.2003 sa nájomného nedomáha, čo

však dementoval na pojednávaní dňa 18.6.2007 keď uviedol, že nebol správne pochopený a nájomné
uplatňuje aj za uvedené obdobie. Ďalej uviedol, že dňa 5.4.2007 žalobca uplatnil rozšírenie žaloby za
obdobie od 1.4.2003 do 30.9.2003, dňa 3.9.2007 rozšíril žalobu o nájomné za obdobie od 1.9.2005
do 31.8.2006. Ďalším podaním rozšíril žalobu za obdobie od 1.9.2004 do 31.8.2005 a dňa 17.9.2008
si uplatnil nárok za ďalšie obdobie od 1.10.2006 do 30.9.2007 a dňa 19.7.2013 uplatnil nájomné
za obdobie od 19.7.2011 do 19.7.2013 vo všetkých prípadoch vrátane príslušenstva a to konkrétne

vyčísleného úroku z omeškania za označené obdobia. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že napojednávaní dňa 4.6.2008 žalobca zobral žalobu späť v časti pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a
to za obdobie od 1.9.2006 do 31.8.2007 a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalobca je vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, čo vyvodil z obsahu
oboznámených kúpnych zmlúv a listov vlastníctva, keď konštatoval, že nehnuteľnosti žalobca nadobudol
kúpnymi zmluvami od období rokov 1993-1995. Konštatoval, že žalovaný preukázateľne neposkytoval
žalobcovi žiadne platby za užívanie sporných nehnuteľností, čo tento v konaní ani nepopieral. Od

nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom, nebola medzi ním a žalovaným uzavretá nájomná zmluva
a to napriek tomu, že žalovaný predložil návrh na uzavretie zmluvy v dvoch prípadoch, ktorý však
nebol žalobcom prijatý s poukazom na neakceptovateľnosť navrhovanej výšky nájomného. Z obsahu
písomnej výpovede zo dňa 2.5.1996 vyvodil, že žalobca žalovanému vypovedal nájomný vzťah k
pozemkom označeným v prílohe č. 1 a 2 (s tým, že takáto príloha v konaní predložená nebola a preto
súd nemohol posúdiť, či sa uvedená výpoveď týkala pozemkov, ktoré sú predmetom konania). Súd prvej

inštancie konštatoval s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení, že od nadobudnutia účinnosti zákona o pôde podľa ust. § 22 ods. 2 (zákon č.
229/1991 Zb.) preukázateľne nebola uzavretá zmluva o nájme a vyvodil záver, že medzi účastníkmi
vznikol zákonný nájom. Medzi účastníkmi však nedošlo k dohode o výške nájomného. Na základe správ
od Okresného úradu, katastrálneho odboru Rožňava ohľadne stavu vykonania pozemkových úprav

uzavrel, že tieto neboli ukončené a takto nezanikol ani zákonný nájom medzi účastníkmi konania. S
poukazom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, vyporiadaval sa s jej dôvodnosťou v zmysle
ust.§100ods.1,a§101Občianskehozákonníkaatoosobitnekpozemkomevidovanýmnakonkrétnych
listoch vlastníctva za označované uplatnené obdobia a za obdobia o ktorých dospel k záveru, že nie
sú premlčané, zároveň aj ustálil výšku priznaného nájomného. Výšku nájomného ustálil za pomoci

znaleckých posudkov a to znalca Ing. Igora Zlackého z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností, znaleckým posudkom Ing. Petra Šišku z oboru lesníctvo, odvetvia odhad hodnoty lesov,
ohľadne lesných pozemkov a znalcom Ing. Ladislavom Toporčákom, z odboru poľnohospodárstvo,
odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Na základe toho ustálil celkovú hodnotu nájomného
za celé uplatňované a nepremlčané obdobie na sumu 127,39 eur. V dôvodoch rozsudku uviedol,

že žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku vo výške 189,49 eur a to z dôvodu, že časť
nájomného žiadal započítať na základe naturálneho plnenia a to vo výške žalobcovi dodaného dreva v
sume 189,49 eur. Súd prvej inštancie vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že žalobca vzniesol námietku
premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú majúc za to, že tento nárok bol známy obom stranám pri
vzájomnom jednaní dňa 5.10.2009 a kompenzačná námietka bola vznesená žalovaným 23.9.2013. Z

toho vyvodil, že lehota na uplatnenie uvedenej námietky uplynula dňa 5.10.2012. Z tohto dôvodu k tejto
ním označenej kompenzačnej námietke neprihliadol. S poukazom na omeškanie žalovaného s plnením
priznanej sumy priznal mu aj úrok z omeškania za obdobie od 20.7.2013 do zaplatenia.

5. Proti rozsudku podali odvolanie tak žalobca ako aj žalovaný. Žalovaný napadol výrok prvoinštančného

rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku, keď mal za to, že v tejto časti dospel súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V tejto časti žiadal rozsudok zmeniť a žalobcu zamietnuť, alternatívne zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd
prvej inštancie správne určil výšku odplaty za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve, resp. v podielovom

spoluvlastníctve žalobcu z nájmu, ktorý vznikol zo zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Za nesprávny však
považoval záver súdu prvej inštancie, ktorý pri uplatňovanom nároku žalobcu nezohľadnil naturálne
plnenie, poskytnuté žalovaným formou drevnej hmoty. Uviedol, že na základe žiadosti žalobcu a dohody,
ktorá bola spísaná aj v písomnej forme dňa 5.10.2009 poskytol žalobcovi nájomné nie v peňažnej forme,
ale v naturálnej forme drevnej hmoty a to v rozsahu 15 kmeňov smreka v objeme 10 m3 v celkovej

hodnote 189,49 eur. Keďže toto plnenie bolo poskytnuté žalobcovi pred dátumom, od ktorého mu bol
priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania, nie je dôvodné ani priznanie úroku. Poukázal na to, že
medzi účastníkmi došlo k dohode, že hodnota tejto drevnej hmoty, ktorá bola realizovaná ako naturálna
forma nájomného bude odpočítaná od nájomného, výšku ktorého určí súd. Nepovažuje preto za správny
postup súdu prvej inštancie, ktorý k tomuto plneniu neprihliadol.

6. Žalobca žiadal zmeniť napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Má za to, že v tejto zamietavej časti rozhodol súd na
základe nesprávnych skutkových zistení a v tejto časti rozhodnutie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v tomto konaní nárok žalobcu posúdil rozdielne
ako vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19C 1668/97 ako nárok z titulu nájomného s
poukazom na záver, že medzi účastníkmi vznikol nájomný vzťah. Poukazuje na to, že podľa jeho názoru

došlo k zániku nájomného vzťahu, keďže vo vyššie uvedenom konaní sám žalovaný uvádzal a súhlasil
s tým, že došlo k zániku nájomného vzťahu v súlade s ust. § 22 zákona o pôde ku dňu 31.12.1994
na základe výpovede zo dňa 21.9.1994. Výška nájomného zo zákonného nájmu bola upravená s
odkazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Mal preto za to,
že súd nesprávne právne kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na uhradenie nájomného. Za správnu

nepovažuje ani vyčíslenú výšku nároku, pokiaľ táto vychádzala z výsledkov znaleckých posudkov. Tieto
nepovažuje za správne, pokiaľ znalci pri oceňovaní vychádzali z vyhlášky účinnej a platnej do roku 1991,
pričom jeho nárok je uplatňovaný za obdobie od roku 2002 kedy už citovaná vyhláška stratila platnosť.
Má za to, že medzi účastníkmi došlo v predchádzajúcom období k dohode aj ohľadne výšky nájomného,
keď tento uznal výšku za nezastavané plochy (kultúra, les) vo výške 4,-Sk za 1m2 a za zastavané plochy
9,50 Sk za 1m2. Nesprávnosť znaleckého dokazovania vidí v tom, že znalci v zmysle pokynov súdu

oceňovali iba hodnotu samotných pozemkov, nie však samotných lesných porastov, ktoré sa na nich
nachádzajúaktoréžalovanýnesporneužíval.Mázato,žezrozsudkuniejezrejmé,prečosúdnezahrnul
do výpočtu náhrady aj parcelu č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere XXXX m2 zapísanú na LV č.
XXXX keďže žalobca do žaloby zahrnul aj nájomné za tento pozemok, ktorý však ani nebol zahrnutý
do znaleckého dokazovania.

7. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou
výroku o zastavení konania, ktorá nebola odvolaniami účastníkov napadnutá ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo postupom podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že tak odvolanie
žalovaného ako aj odvolanie žalobcu sú dôvodné.

8. Súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho postupu pri posudzovaní dôvodnosti žalovaným
vznesenej námietky premlčania a v dôsledku toho sú predčasné a teda aj nesprávne jeho závery
ohľadne rozsahu premlčaných nárokov, výšku priznaného nároku súd prvej inštancie ustálil na základe
nesprávneho právneho posúdenia, keď na vec aplikoval nesprávny právny predpis a nesprávne sa

vyporiadal aj s obranou žalovaného, týkajúcou sa zániku časti nároku žalobcu v dôsledku splnenia časti
nájomného naturálnou formou.

9. Z obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporné, že žaloba v konaní ako vlastník pozemkov
uplatňuje nárok na úhradu za ich užívanie žalovaným za konkrétne označené obdobia. Je nevyhnutné

pre posúdenie dôvodnosti tejto námietky premlčania vyporiadať sa s právnym titulom nároku žalobcu a
v náväznosti na to aplikovať zákonnú dĺžku premlčacej lehoty a zároveň sa vyporiadať tak so začiatkom
ako aj s koncom plynutia tejto premlčacej lehoty.

10. Odvolací súd má za to, že s poukazom na výsledky doterajšieho dokazovania vykonané súdom

prvej inštancie možno považovať za správne jeho závery, pokiaľ konštatoval, že žalobca preukázal
svoje vlastnícke práva k pozemkom, za ktoré si uplatňuje nájomné, že za žalované obdobie nebola
medzi účastníkmi uzavretá nájomná zmluva, ako aj v tom, že medzi účastníkmi vznikol zákonný nájom
v zmysle ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia možno
považovať za správny aj záver o tom, že (v prípade poľnohospodárskych a lesných pozemkov) tento

nájom neskončil jednak z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.
pre neukončené pozemkové úpravy a jednak z dôvodu, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal
doručenie kvalifikovanej výpovede z uvedeného nájmu žalovanému. Za takej situácie je treba aplikovať
na vec všeobecnú 3-ročnú premlčaciu lehotu vyplývajúcu z ust. § 101 Obč. zákonníka.

11. Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania je nevyhnutné ustáliť začiatok a koniec plynutia
premlčacej lehoty. Pre poľnohospodárske a lesné pozemky platí všeobecná úprava § 671 ods. 2 Obč.
zákonníka.

12. Podľa tohto ustanovenia ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa

nájomné z poľnohospodárskych a lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1.októbra pri ostatných
nájmoch mesačne pozadu.13. Dňa 1.1.2004 však nadobudol účinnosť zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, ktorý ako lex specialis v ust. § 4 uviedol,
že ak nie je ustanovené inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely platí

ročne pozadu k 1.októbru kalendárneho roka. Takto upravené polročne resp. s účinnosťou od 1.1.2004
ročné obdobia nájomného majú za následok, že nájomné za príslušné obdobie (pol roka, resp. roka)
sa stáva splatným naraz za celé takéto obdobie a takto je potrebné posudzovať aj začiatok plynutia
premlčacej doby. Uplatnené nároky je preto nevyhnutné rozčleniť za obdobie do 31.12.2003 na príslušné
polroky a až ich uplynutím začína plynúť premlčacia lehota na to naraz za celé takéto obdobie. Od

1.1.2004 sa takto posudzuje splatnosť ročného nájomného splatného vždy k 1.októbru príslušného
kalendárneho roka. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania nespravoval
uvedenými úpravami a preto odvolací súd nepovažuje jeho závery v tomto smere za správne. Až po
vyporiadaní sa s námietkou premlčania v zmysle vyššie uvedenej úpravy (za predpokladu, že konkrétne
nároky nevyhodnotí súd ako premlčané) je potrebné vyporiadať sa aj s výškou nájmu, a to v znení
platných právnych úprav. Odvolací súd je toho názoru, že tak v prípade znaleckého posudku znalca

Ing. Toporčáka na výpočet výšky nájmu poľnohospodárskych pozemkov, ako aj v prípade znaleckého
posudku Ing. Šišku na výpočet nájmu za lesné pozemky, títo nevychádzali zo správnej právnej úpravy.
Za obdobie do 31.12.2003 je totiž potrebné za účinnú právnu úpravu považovať nariadenie vlády č.
208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Toto v ust. § 4 ods. 1 upravuje spôsob
výpočtu nájmu za poľnohospodárske pozemky vrátane nájmu, ktorý vznikol zo zákona podľa § 22 ods.

2 zákona č. 229/1991 Zb.. Osobitným predpisom na ktorý uvedené ustanovenie odkazuje je vyhláška č.
465/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 608/1992 a 265/1993. V prípade lesných pozemkov úprava § 4 ods.
2 odkazuje na právnu úpravu zákona č. 100/1977 Zb.. S účinnosťou od 1.1.2004 sa výška nájomného
vypočíta v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných pozemkov, keďže
podľa jeho prechodných ustanovení uvedených v ust. § 23 tento sa vzťahuje aj na nájom, ktorý vznikol

podľa § 22 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z.z..

14. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného ohľadne zániku časti nároku
na úhradu nájomného v dôsledku naturálneho plnenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na
skutočnosť, že z obsahu spisu je zrejmé, že plnenie naturálnou formou a to drevnou hmotou bolo medzi

účastníkmi dohodnuté a pokiaľ došlo k jeho realizácii v zmysle takejto dohody, došlo takouto formou k
čiastočnej úhrade nájomného a v takomto rozsahu zanikol aj nárok žalobcu na úhradu nájomného za
takto označené konkrétne obdobie a to jeho splnením. Nejedná sa o započítaciu námietku tak, ako ju
kvalifikoval súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému zjavne nevznikol žiadny iný
nárok, ktorý by mohol účinne započítať voči nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy

ani účinnosť námietky premlčania. Pokiaľ však z obsahu dohody o naturálnom plnení nevyplýva, aby
sa účastníci dohodli aj na cene drevnej hmoty je sporná otázka výšky, v akej zanikol nárok na nájomné
v dôsledku naturálneho plnenia a pokiaľ sa účastníci v tejto otázke nezhodnú ani v ďalšom priebehu
konania, bude ju potrebné riešiť ako odbornú otázku.

15. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude jeho povinnosťou v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení vyporiadať sa s dôvodnosťou námietky
premlčania zo strany žalovaného a v prípade nepremlčaných nárokov ustáliť výšku nájomného v súlade
s účinnými právnymi úpravami.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.