Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/637/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205945
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313205945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom, Příkop 843/4 Zábrdovice 602 00 Brno , Česká republika, IČO: 264 29 705, , proti
žalovanému: M. W., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. L. č. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 408,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7C/59/2013-56
zo dňa 04. 06. 2015,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku z r u š

u j e a konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti, ako aj v časti o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom čiastočne vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca - formou
tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - domáhal zaplatenia

zmenkovej sumy 408,- eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 19.10.2009 do
zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy 408 eur od 04.01.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,36
eura a trov konania. Po prejednaní veci napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi do troch dní od dňa doručenia rozsudku zmenkovú sumu vo výške 408 eur, zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 19.10.2009 do 3.1.2010, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 408 eur od 4.1.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy, teda 1,36 eur a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 24 eur. Vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalobcovi, ktorý mal neúspech len
v nepatrnej časti priznal plnú náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 24 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
76,34 eura na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä ust. čl. I
§ 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods.1, § 14 ods. 1, §17, §33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, §
75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zmenkový a šekový zákon“). Súd konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl.

3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom žalobca má sídlo v Českej republike a
hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Právomoc
súdu je daná i podľa čl. 16 bodu 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. o právomoci a o uznávaní avýkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Uviedol, že predmetom konania je spor zo
zmenky, vystavenej podľa slovenského práva na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto;
žalované majetkové vzťahy účastníkov konania sa spravujú slovenským právnym poriadkom v súlade s

ustanoveniami § 10 a § 11 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom
z obsahu spisu zistil, že žalovaný vystavil dňa 29.06.2009 v Šahách zmenku na zmenkovú sumu 408
eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 19.10.2009 pri predložení
zmenky na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, s doložkou „bez

protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje meno a priezvisko
vystaviteľa, jeho bydlisko, rodné číslo a podpis žalovaného. Na rube zmenky sa nachádza indosament
(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Súd prvej inštancie z takto vystavenej zmenky
prijal záver, že žalovanému vznikol záväzok voči majiteľovi zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy s
príslušenstvom. Vistazmenka je zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Z vyššie uvedených
dôvodov je žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ako majiteľovi zmenky neuhradenú zmenkovú sumu

408 eur podľa čl. I, § 48 ods. 1 bod 1 zmenkového a šekového zákona a v súlade s čl. 1, §48
ods. 1 ods. 2 zmenkového a šekového zákona vyhovel žalobcovi aj v časti uplatneného 6 % ročného
úroku od zo sumy 408 eura 04.01.2010 (od splatnosti zmenky) do zaplatenia a zmenkovej odmeny
v sume 1,36 eura (čl. 1, § 48 ods. 1 bod 4 zmenkového zákona). Pokiaľ ide o žalovaný 0,25% úrok
denne zo zmenkovej sumy 804 eur od 19.10.2009 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcu považoval

za čiastočne dôvodný. Podľa § 5 zmenkového a šekového zákona vystaviteľ zmenky môže stanoviť
úrokovanie, pričom úrokovú mieru treba udať v zmenke a úrok sa počíta od dátumu vystavenia zmenky,
pokiaľ nie je určený deň iný. V tomto prípade je na zmenke vystavenej žalovanou uvedená úroková miera
0,25% denne a začiatok úročenia 19.10.2009. Žalobca preto dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového
úroku 0,25% denne zo sumy 408 eur od 19.10.2009 ale nie do zaplatenia ako žiadal žalobca, ale len do

03.01.2010 (do splatnosti zmenky). Súd prijal záver, že zo zmenky nevyplýva dokedy sa má zmenková
suma úročiť a ani zmenkový zákon neurčuje, dokedy možno požadovať úroky zo zmenky, z ust. § 48
zákona možno vyvodiť, že ich zaplatenie možno požadovať len do zročnosti zmenkovej sumy, pretože
od dňa zročnosti zmenkovej sumy má majiteľ zmenky právo požadovať zmenkové úroky v zákonnej
výške 6% ročne odo dňa zročnosti. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti žalovaného úroku 0,25%

denne zo zmenkovej sumy 408 eur po splatnosti zmenky, t.j. od 04.01.2010 do zaplatenia zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo
zmenkovej sumy za obdobie od 04.01.2010 do zaplatenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom( § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP ) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Namietal, že je nesprávny záver súdu prvého stupňa,
že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne nie je primeranou odplatou za poskytovanie

peňažných prostriedkov, nakoľko vysoko prevažuje istinu. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná
zmenku vystavila dobrovoľne, podpísala ju a sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, teda
žalovaná mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku je 0,25% denne a s ňou súhlasila. Súd
nespochybnil záväzok zo zmenky a preto mal priznať pohľadávku z tohto záväzku v celosti, vrátane
zmenkového úroku. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných

veciach.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nevie o aké rozsudky ide, pretože
žiadal, aby ho súd prvej inštancie informoval o tom o akú pohľadávku vlastne ide, lebo ničomu nerozumie
a necíti sa byť vinným. Uviedol, že s pohľadávkou nesúhlasí a pokiaľ si bude istý o čo ide tak po

vykonané trestu bude schopný zaplatiť. Na základe tohto písomného vyjadrenia súd prvej inštancie
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či písomným podaním mienil podať odvolanie voči rozsudku.
Žalovaný sa na túto výzve súdu nevyjadril.

4. V priebehu odvolacieho konania písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.12.2015

žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti zmenkového úroku v rozsahu 0,19 % denne a namiesto
pôvodne uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne žiadal priznať zmenkový úrok len
vo výške 0,06% denne. Žalobca vzal čiastočne späť návrh na začatie konania potom, čo súd prvejinštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie v zamietajúcom výroku dôsledku podaného odvolania nie je
dosiaľ právoplatné.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
(§ 3646 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách

konania je treba ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobcovi doručený
dňa 21.09.2015 a žalovanému dňa 05.10.2015, pričom žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie nepodal. Žalobca podal odvolanie do výroku, ktorým súd žalobu v časti zaplatenia 0,25 %
zmenkového úroku denne zo sumy 408 eura od 04.01.2010 do zaplatenia zamietol a tiež súvisiaci výrok
o trovách konania.

7. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal dňa 04.06.2015, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o
odvolaní už za účinnosti nového procesného predpisu, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval
už ustanovenia CSP.

8. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 3, ak
je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

9. Pretože žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť vzal svoju žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť a žiadal zastaviť
konanie, odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 ods. 1, 3
CSP, preto pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a v tejto časti v zamietajúcom výroku zrušil napadnutý
rozsudok a konanie zastavil.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
žalobcubeznariadeniaodvolaciehopojednávania,keďženevzhliadoldôvodnanariadeniepojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. §
219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel
k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa po čiastočnom

späťvzatí žaloby, len nepriznania zmenkového úroku vo výške 0,06% denne za obdobie od 04.01.2010
do zaplatenia je o výroku vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil aj
keď z iných právnych dôvodov.

11. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe
sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

12. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zozmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu

k spravodlivosti.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o
uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej
samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o

aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách
nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem
vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový

právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.

14. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy 408
eur s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosant je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľka pohľadávku

neuhradila. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„nariadenie“).

15. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (v znení účinnom do 22. 12. 2015),

kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský

úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí
vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo
svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania

prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom;
súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS,
čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o
nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods.
6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo

postúpenia práv zo zmenky.16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zmenu právnej úpravy zák. č. 151/1950 Sb. zákon
zmenkový a šekový uskutočnenú zákonom č. 438/2015 Z.z., ku ktorej však došlo až po rozhodnutí súdu
prvej inštancie v tejto veci.

17. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23.12.2015)
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

18. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23.12.2015)
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol

uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23.12.2015 novelizované ust. § 17, ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti

prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

20. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo

zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až

zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011.

21. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto

bola upravená v článku 17 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnému
zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom
zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa
uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky
za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo

zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu
spotrebiteľovi, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako
neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky
veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou,
čo je rozporné i s ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Navyše, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o

dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera, bolo tak žalovanému zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je
právne významné aj ust. § 54 ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust.§ 54 ods. 1, 2 OZ a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani
platne indosovaná.

22. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje i na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, z ktorého
odvolacísúdvychádzalipriposudzovanípredmetnejveci. Podľatohtostanoviska,akžalobcaakodôkaz
osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý

použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s
nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum
nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; II. pokiaľ súd
nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k prieskumu uplatneného
nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní
povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak

je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu

takýto exces dosahuje.

23. Keďže predmetom odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok týkajúci sa zmenkového úroku vo
výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy 408 eur za obdobie od 04.01.2010 do zaplatenia, odvolací
súd vychádzajúc u vyššie uvedených záverov, považoval rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za

vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,uktoréhobyboldôvodnato,abymuodvolacísúdpodľa§
396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu však v tomto štádiu konania žalovanému
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).