Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204212
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204212.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v exekučnej veci oprávneného W. A. a.s., F.
N. Č.. X, A., IČO: 31 340 890, právne zastúpenej JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD. s.r.o. Advokátskou
kanceláriou so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul.č. 13, adresa na doručovanie Vajnorská 100/
A, Bratislava proti povinnej Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, o vymoženie 1 201,32 Eur s

prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Er 374/2015-25 zo dňa
12.11.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná sp. zn. IA-C/0314/2999 zo dňa 19.05.2014.

3. Súd mal preukázané, že povinný a oprávnený uzavreli dňa 29.10.2009 zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur. V bode 10.2. Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej
sa Banka a Klient dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov pri poskytovaní Služieb,
Bankových produktov alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
zmluvy tak, že a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

4. Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), ust. § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1 až 4,
§ 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len Občiansky zákonník), a uviedol, že úver, ktorý bol povinnému poskytnutý na základe zmluvy o úvere
je spotrebiteľským úverom.

5. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok si povinný osobitne

nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednanáa okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá je neplatná. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto
ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým

prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný
vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska

súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie
listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 227 Civilného sporového poriadku a uviedol, že doručený

rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho
vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na

základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil,
že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL.
ÚS 21/08. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a

poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález
sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov

konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., z ktorého je zrejmé, že každá
zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil,
že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním
pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň

ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu
súdodňalmožnosťkonaťpredsúdom. Uviedol,žesúdnesprávneaplikovalsekundárneprávoEurópskej
únie a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie. Uvedená smernice je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam

a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom,
teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu
činnosťsúdovpokiaľideoposúdeniežiadostioudeleniepoverenia,čímdochádzakporušovaniuprávnej
istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného.
Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,

ktorého účinky sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť
a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.8. Povinný ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP).

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom,

11. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IA-C/0314/2999 zo dňa 19.05.2014 s
právoplatnosťou dňa 30.06.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.07.2014. Exekučným titulom bol povinný

zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1 201,32 Eur s prísl..

14. Z predloženej zmluvy o úvere č. 6040146909 zo dňa 29.10.2009 vyplýva, že povinnému bol
poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 70 mesačných
splátkach po 41,00 Eur vždy k 18. dňu v mesiaci.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 14.12.2015 bol na súd prvej inštancie doručený návrh na
zmenu účastníka konania a súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného. V uvedenom podaní
spoločnosť W. E. s. r. o., IČO: 45 869 464, so sídlom v A., M. XXX/A oznámila, že dňa 25.6.2015 došlo k
uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou W. A., a.s. ako postupcom

a obchodnou spoločnosťou A. J. R., ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv
vyplývajúcich z exekučného titulu voči povinnej. Dňa 26.6.2015 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou A. J. R. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou W. E.
s.r.o. ako postupníkom, na základe ktorej došlo k postúpeniu práv vyplývajúcich z exekučného titulu voči
povinnej (por. č. pohľadávky voči povinnej v prílohe zmluvy je: 2591) na spoločnosť W. E. s.r.o.. Zároveň

uvedená spoločnosť ako nový oprávnený vyslovila súhlas so vstupom do predmetného konania.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

17. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a

povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,

ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.18.ZvyššiecitovanýchustanoveníExekučnéhoporiadkuvyplýva,žeakdošlokprechodualeboprevodu
práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti po začatí exekučného konania, exekučný súd sa
musí vysporiadať s týmto prevodom práv uznesením podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.

19. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako oprávnený bola v napadnutom uznesení uvedená W.
A., a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom v A., F. N. X. Pred rozhodnutím odvolacieho súdu, bolo súdu prvej
inštancie a následne aj odvolaciemu súdu oznámené, že právo z exekučného titulu prešlo zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 26.6.2015 z W. A., a.s. na spoločnosť A. J. R. a ďalšou zmluvou na
spoločnosť W. E., s.r.o., teda ešte v čase konania na súde prvej inštancie.

20. Na základe uvedeného je preto povinnosťou súdu prvej inštancie najprv rozhodnúť o zmene
účastníka konania na strane oprávneného.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie o zmene účastníka konania na strane oprávneného podľa § 37 Exekučného poriadku a
následne aj o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).