Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/307/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213803
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712213803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu H. z 28.10.2014 č. k. 4C/361/2012-75 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu H. z 15.7.2015 č. k. 4C/361/2012-94 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa domáha svojho nároku v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu K. ako exekučného súdu, ktorý spočíval v

nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote
od doručenia žiadosti, z bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu po podanie žiadosti v dĺžke viac ako
636 dní a rozhodnutie o žiadosti až 23.4.2012, vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok a rozhodnutie o žiadosti zamietnutím žiadosti. Súd prvého stupňa vec správne posúdil
podľa zákona č. 514/2003 Zb. v znení neskorších predpisov. Poukázal na obsah spisu Okresného
súdu K. sp. zn. 7Er/440/2010. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v danej exekučnej
veci súd postupoval nesprávne, ak o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol v

15-dňovej lehote. Exekučný súd žiadosti nevyhovel, exekučné konanie zastavil a pre rozhodnutie o
zastavení exekučného konania nebol viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Navyše súd prvého stupňa
zdôraznil, že exekučný súd po podaní žiadosti o udelenie poverenia nebol nečinný 636 dní, ale o tejto
žiadosti konal zhruba 1,5 mesiaca. Je tiež zrejmé, že žalobca na exekučnom súde v danom čase
inicioval stovky exekučných konaní v typovo obdobných veciach. V tejto súvislosti poukázal aj na nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 520/2012 z 10.7.2013. Uviedol, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru exekučným súdom vo vzťahu k žiadosti o udelenie poverenia sa odrazili v rozhodnutí súdu, a to

v danej veci v rozhodnutí o zastavení exekučného konania. Nie je preto dôvodný záver o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu, ale za splnenia ostatných zákonných podmienok to môže viesť k
záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Z § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. však plynie, že pre
úspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýchrozhodnutímjenevyhnutné,abynezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade splnené nebolo.
Keďže žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu alebo existenciu nezákonného rozhodnutia,

žalobu ako nedôvodnú zamietol a vzhľadom na tento právny záver nepovažoval za hospodárne
vykonávať vo veci aj ďalšie dokazovanie.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca zásadne namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci
na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v §9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Zb.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti

a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal v tejto súvislosti na
článok 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V
danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami tiež neguje

doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽ vo Štrasburgu. Žalobca nechápe aký môže mať na
výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy

vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca predložil ako dôkaz

o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval
Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ak okresný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal,
že by mu postupom exekučného súdu vznikla škoda, pričom ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikoval
jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky počas obdobia omeškania exekučného
súdu, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým

posudkom. Zo znaleckého posudku totiž vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v
súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej
súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložení mzdových
nákladov, nákladov na tlač, nákladov na úpravu informačného systému, poštovné náklady a pod.. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Ak bol

súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému pojednávaniu návrh na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde SR, bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto
dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebod/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v tom zmysle, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nemožno aplikovať na právne vzťahy,

pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia, pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie
zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou vykonanou zákonom č. 412/2012
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na
zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. tie, ktoré vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca)
uviesť právne významné okolnosti uvedené v tomto ustanovení a to v kontexte skúmania, ktoré musí
súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v
konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré

bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania
v namietaných exekučných konaniach uvedených v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné

poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,
d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je

oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §

45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom

rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd tiež poukazuje na obsah a priebeh namietaného konania Okresného súdu K. sp. zn.
7Er/440/2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v danom prípade doručená
exekučnému súdu 4.10.2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave protipovinnému K. E., bytom Y. X. XXX. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so
sídlom v Bratislave sp. zn. Sr 22510/09 zo dňa 28.1.2010. Uznesením z 25.11.2010 č. k. 7Er/440/2010-9
exekučnýsúdrozhodolozastaveníexekučnéhokonania,rozhodolotrováchexekúcie atrováchkonania

účastníkov.

Takto uvádzaná dĺžka exekučného konania nie je takej povahy, žeby predstavovala porušenie práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V tejto exekučnej veci bol plne opodstatnený
a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie
nezaväzovalpovinnéhonaplnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,príp.právomnedovolenéalebočinejde
o plnenie odporujúce dobrým mravom. Tieto zistenia majú nepochybne svoj právny význam, pretože
pokiaľ rozhodcovský rozsudok vyššie spomínaným zákonným kritériám odporuje, je daná prekážka na
vykonanie exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že 15-dňová zákonná lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor v žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom. Ak zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne a pre takýto postup exekučný poriadok zákonnú
lehotu neurčuje.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb. v znení neskorších predpisov, sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto
predpokladov, zodpovednosť žalovaného účastníka plynúca z citovaného právneho predpisu daná nie
je.

Súd prvého stupňa tiež zdôvodnil, aké dôkazy vo veci vykonal a z akých dôvodov neprihliadol na obsah

namietaného znaleckého posudku P. a nebolo zistené, že by žalobca pred rozhodnutím súdu prvého
stupňa o veci žiadal o prerušenie daného konania.

Odvolací súd preto rozsudok s poukazom na uvádzané dôvody ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Uznesením zo dňa 15.7.2015 č. k. 4C/361/2012-94 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie podané proti napadnutému rozsudku vo výške 20,- Eur podľa položky č.
7a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

V dôvodoch rozhodnutia tiež poukázal na § 15ca zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 1 a §

5 tohto zákona. Zdôraznil, že pokiaľ stanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom
stupni.Poplatokpodľarovnakejsadzbysavyberáivodvolacomkonanívovecisamej.Sámzákonodarca
podľa súdu prvého stupňa rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na jednom stupni a konaním
odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť sa za odvolanie sa posudzuje podľa právneho
stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania. Keďže poplatková povinnosť žalobcu v

odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 1.10.2012 na konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
podľa § 6 ods. 2 druhá veta zákona o súdnych poplatkoch.

Aj proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol uznesenie ako nedôvodné zrušiť. Tvrdí,
že vydané rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody skutkové a právne, ktoré viedli súd k jeho vydaniu.
Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a nepodliehajú spoplatneniu

ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku
a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
V prílohe zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradnýmpostupom.Žalobcovitakbolavrozporesozákonomosúdnych
poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
prestavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. Použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy
vylúčené. Preto, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam
kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do tohto obdobia, i keď sa stanú splatnými až po 30.9.2012. V danom prípade bola
žaloba žalobcom podaná pred 1.10.2012. Konanie tak začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Zb.,
a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Poukazuje
tiež na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ako aj Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k tejto problematike.

Odvolací súd preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p. a

zistil, že odvolanie opodstatnené nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lége podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené

s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného
oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.

286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred

novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú

povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje

podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebojeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatokzaodvolaniepodľa§6ods.2druhávetapoplatkovéhozákona,položky7asadzobníkasúdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v G. G. č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa 30.04.2014).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca ako neúspešný účastník odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.