Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 24, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210428
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815210428.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu T. H. M. J., so sídlom T. U. X, XXXXX
H., M.W., konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom T. H. M. J., H. W. T., J. J. P. X, XXX
XX T., IČO: 47 258 713, proti žalovanej I. J., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, o zaplatenie 780,15 € s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/655/2015-32 z 26.11.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalujúcej spoločnosti B. J. a.s., so sídlom H. X, T., IČO: 35 787
783, a to spoločnosťou T. H. M. J., so sídlom T. U. X, XXXXX H., M.Ú., konajúcou na území Slovenskej
republiky prostredníctvom T. H. M. J., H. W. T., J. J. P. X, XXX XX T., IČO: 47 258 713.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 461,- € s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 16.9.2014
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 780,15
€, úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 % ročne zo sumy 667,54 € od 16.9.2014 až do
zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 745,25 € od 16.9.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 2, § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy
dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z 11.12.2012
uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je uvedená

mesačná splátka sumou 5 % z dlžnej čiastky a na základe dodatočných predpokladov pri výške čerpania
600,- € je výška mesačnej splátky 58,10 €, s poplatkom za správu úveru 2,90 € a počtom splátok 12
s termínom splatnosti prvej splátky 10. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol celkovú výšku, z ktorej nie jemožné zistiť jednotlivé zložky splátky, spotrebiteľ v čase uzatvárania úveru nemal vedomosť o tom,
z akých položiek pozostáva navýšenie úveru. Súd považoval absenciu výšky splátok istiny, úrokov a
poplatkov za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a/

zákonaospotrebiteľskýchúveroch,zktoréhovyplýva,žeakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na konkrétne
chýbajúce zákonné náležitosti súd zmluvu považoval za platnú a dospel k záveru, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na žalovanou uhradenú sumu súd zaviazal žalovanú len na

plnenie vo výške 461,- € a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podal
odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhol rozsudok v
napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť,
že predmetom zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie

revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, to znamená, že poskytol určitý úverový
rámec,zktoréhožalovanámôžečerpaťpodľasvojhouváženiapeňažnéprostriedkymaximálnedovýšky
úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovanej, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z
úverového rámca vyčerpá. Žalovaná mohla úver čerpať naraz alebo podľa svojho uváženia v splátkach,
alebo iba časť, mohla kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy, ale aj celú sumu opätovne

čerpať. Uviedol, že nemohol ani predpokladať alebo ovplyvniť vôľu žalovanej, nemohol v zmluve
uviesť výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než je uvedené v úverovej
zmluve, t.j. dojednaná výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok
300,- € a je splatná 10. deň v mesiaci. Navyše, výšku povinnej mesačnej splátky, vypočítanú podľa
úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných

peňažných prostriedkov a tak mala žalovaná plnú vedomosť o tom, aká je jej aktuálna výška. Žalobca
mal za to, že zmluva obsahovala všetky náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy a súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetný úver za bezúročný a bez
poplatkov. Bol toho názoru, že v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného

nároku, v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na uvedené, nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol, a bol toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom
rozsahu.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca - B. J., a.s., so sídlom H. X, T., IČO: 35 787 783, zanikol

počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, odvolací súd pokračoval s jeho právnym
nástupcom (§ 80 ods. 1 a 2 CSP), ktorým je spoločnosť T. H. H. M. J., so sídlom T. U. X, H.Í., M.,
ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom T. H. H. M. J., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom P. X, T., IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Po, vložka č. 2990/B.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety

CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.1.2018 o 11.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.
poschodie, po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozhodnutia na úradnej
tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.9. Odvolací súd v súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP posúdil podmienky
prípustnosti podaného odvolania a žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania
odvolania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov [podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.] dospel k záveru, že odvolanie podané

žalobcom nie je opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci vo vzťahu k
rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nie sú preukázané.

10. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným
dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v
konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne

skutkové zistenia boli súdom podradené pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne
vyložil a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán. Dôvody rozsudku
sú úplné a správne, zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha
súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok
dlžnej istiny z poskytnutého úveru s príslušnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom

na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov,
a ustanovenia relevantných právnych noriem, ktoré súd na posudzovanú vec aplikoval. Odvolací súd
sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v
súlade s § 387 ods. 2 CSP zároveň konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutému
výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku

v celom rozsahu aj odkazuje.

11. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku v napadnutej časti z hľadiska zisteného skutkového základu veci, postupu súdu
pri hodnotení zistených skutočností, či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. K

námietkam žalobcu uvedených v odvolaní je potrebné uviesť, že v zmluve o revolvingovom úvere
uzavretej medzi účastníkmi (stranami sporu) dňa 11.12.2012 je výška mesačnej splátky dojednaná
ako min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €, avšak v zmluve nie je
jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného úverového
vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke, teda členenie na splátku istiny, splátku úrokov a

ostatných poplatkov. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že žalovanej oznamoval výšku
mesačnej splátky vo výpise z úverového účtu, na uvedené nie je možné prihliadať, nakoľko predmetná
zákonom stanovená náležitosť mala byť obsahom samotnej zmluvy. Uvedené pre absenciu zákonom
predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov účinné k 11.12.2012 (v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) má za následok,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku k otázke výkladu ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 11.12.2012, odvolací súd
odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov a aplikačnú prax (napr. rozsudok Krajského súdu
v Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach

11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z
28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok úveru s členením na splátky istiny,
splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru
odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje

nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak
splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva
na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.13. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a
iné poplatky, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez

poplatkov. Správne preto rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej
sumy (istiny) z úveru 461,- €, vrátane poistného zahrnutého v splátkach do času odstúpenia od zmluvy,
po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 600,- € a žalovanou zaplatenej čiastky 150,- € (ktorej
výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,05 % ročne od 16.9.2014 až do
zaplatenia, a nárok na ďalšie úroky a poplatky ako žalobcom nedôvodne uplatnený zamietol.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania, ako vecne správny.

15.Žalobcasiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonania,avšakvodvolacomkonanínemalúspech,preto

nemá právo na náhradu jeho trov a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).