Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sd/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200820
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa H. M.,

bytom H. XX, D., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava o
prehodnotenie starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXXXXXXX 0 zo dňa 17. júna 2015 podľa
§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec

v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.06.2015 odporkyňa podľa § 142 ods. 4
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259
ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „zákona“)
žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sd/69/2014-19 zo dňa 15.

10. 2014 bolo zrušené jej predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 06. 2014,
ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/104/2013 -11 zo dňa 27. 02. 2013.
Krajský súd zrušil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 06. 2014 podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V rozsudku vyslovil názor, že Sociálna poisťovňa
nezistila skutkový stav veci a vydala rozhodnutie na základe nesprávneho právneho záveru, pričom
povinnosťou odporkyne malo byť prepočítať starobný dôchodok navrhovateľa priznaný rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 12. 2005, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 12. 2012, t. j. mala pri zohľadnení všetkých období
dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítať sumu dôchodkovej
dávky, ktorá by sa mala znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je
doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky.

Dôvodila, že v ďalšom konaní je viazaná právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku č. k.
2Sd/69/2014-19 zo dňa 15. 10. 2014 a je povinná odstrániť všetky vady žiadosti navrhovateľa o

starobný dôchodok a v súvislosti s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj s
poukazom na obsah dávkového spisu opätovne rozhodnúť o žiadosti v súlade s ustanoveniami zákona.Konštatovala, že v ďalšom konaní bolo zistené, že žiadosti navrhovateľa o prehodnotenie sumy
starobného dôchodku nie je možné vyhovieť z nasledovných skutkových a právnych dôvodov:
Neformálnou žiadosťou zo dňa 10. 07. 2013, doručenou odporkyni dňa 15. 07. 2013, požiadal

navrhovateľ o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný 01.05. 2005 z dôvodu,
že je poberateľom výsluhového dôchodku a dôchodkový vek dovŕšil 01.08.1999. Podaniami zo dňa 25.
03.2014 zodňa 07.05.2014a 03.06.2014zotrvalnasvojejžiadostioprehodnoteniesumystarobného
dôchodku na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Sd/104/2013-11 zo dňa 27. 02. 2014.
V týchto podaniach žiadal o zhodnotenie doby služby v I. kategórii funkcií XX rokov v Policajnom zbore,

doby základnej vojenskej služby X roky. Žiadal, aby mu uvedené obdobie bolo zahrnuté pre výpočet
starobného dôchodku a to tri roky spätne od podania žiadosti.

Citovala ustanovenie § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý podľa § 65 ods.
2 zákona, je 62 rokov vekov, ak tento zákon neustanovuje inak. Dôvodila, že inak zákon určuje

dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 ods.1 zákona, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. 12. 2023. Zachovanie nárokov
vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky
potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
18. 10. 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal aj obdobie služobného pomeru v I. kategórii funkcií od 01.10.

1963 do 24. 09. 1965 (základná vojenská služba), od 01. 11. 1970 do 31. 10. 1997 (služobný pomer).
Zároveň bolo potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo
E. - O. - XXXXX - XX/XXXX - VZ zo dňa 09. 07. 2013 preukázané, že od 01. 11. 1997 bol navrhovateľovi
priznaný podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., o služobnom pomere

príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov príspevok za službu,
ktorý sa od 1. 07. 2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok.

Argumentovala, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa doba

služobného pomeru v I. kategórii funkcií má považovať za výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii. Z uvedeného dôvodu bol výkon profesionálnej služby v kategórii funkcií posúdený postupom
podľa § 274 zákona ako zvýhodnená pracovná kategória. Takýto postup je plne v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a tento zvolila odporkyňa už v zrušenom rozhodnutí,
čo vyplývalo z jeho odôvodnenia. V konaní o prehodnotenie starobného dôchodku bolo teda potrebné

v súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či a akým
spôsobom sa navrhovateľovi zachovávajú nároky, ktoré získal v služobnom pomere. Z dôvodu, že
získal dobu služobného pomeru v rozsahu viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, bolo v súlade s
právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preukázané, že spĺňa podmienky pre zníženie
dôchodkového veku. V súlade s § 274 ods. 1 zákona bol aj v novom konaní posúdený dôchodkový vek

navrhovateľa s prihliadnutím na ustanovenia § 14 ods. 4, § 21, § 132 a § 174 zákona č. 100/1988
Zb. Citovala ustanovenie
§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorých občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. a/ alebo

najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až

l/, alebo
e) 60 rokov.,
Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. 01. 2000 hodnotí služba
vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa
piatejčastitohtozákonavzneníneskoršíchpredpisov.SlužbazaradenádoI.kategóriefunkciísavtýchto

prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č.
100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. V zmysle § 129 zákona č.100//1988 Zb. označenie „vojak
z povolania" zákon používa aj pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, resp. Policajného zboru.Dôvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával
najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok
podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., dňa 01. 08. 1999. Podľa § 259 ods. 1 zákona, v konaniach

o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004
a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01.
2004. Keďže nárok na dôchodkovú dávku podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vzniká dňom
splnenia podmienok ustanovených zákonom, nárok na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľovi vznikol 01.08.1999 (získal najmenej

25 rokov doby zamestnania a dovŕšil dôchodkový vek), kedy sa na posúdenie jeho nároku na dôchodok
vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb.

Argumentovala, že zhodnotenie doby služby v I. kategórii funkcií v súlade s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky malo za následok, že dôchodkový vek dovŕšil dňa 01.08.1999,
kedy sa na členov policajného zboru vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb., teda v čase, keď

odporkyňa nebola príslušná o ich dôchodkových nárokoch hodnotiť. Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor
sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.. 9So/103/2011

zo dňa 26. 09. 2012, ktorý sa týka poistenca nachádzajúceho sa v rovnakej skutkovej a právnej situácii
ako navrhovateľ, teda poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb. dosiahnutím veku 55 rokov a odpracovaním potrebnej doby. Tejto právnej veci
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku poistenca o starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona, je daná právomoc príslušného

osobitnému orgánu, ktorým bolo v danom prípade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Poznamenala, že podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik nároku na
starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný
starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na vznik nároku na starobný dôchodok

podľa § 65 ods. 1 zákona. Poukázala aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.
9So/134/2010 zo dňa 24. 11. 2011, č. 9So/129/2010 zo dňa 24. 11. 2011, č. 7So/24/2011 zo dňa 29.
02. 2012 a č. 9So/43/2011 zo dňa 29. 03. 2012 a dôvodila, že je povinná rešpektovať právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a o jeho žiadosti o prehodnotenie starobného dôchodku bolo
rozhodnuté v súlade so zosúladenou aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Poukázala na ustanovenie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1998 Zb. podľa ktorého, nárok na dávku
nezaniká uplynutím času. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vo veci nároku navrhovateľa na starobný
dôchodok je kompetentný rozhodnúť osobitný orgán ministerstva, teda Sociálna poisťovňa je zákonom
vylúčená z rozhodovania o jeho nároku na starobný dôchodok a z tohto dôvodu nie je príslušná ani

na prehodnotenie sumy starobného dôchodku na základe jeho žiadosti. Okolnosť, že navrhovateľovi
bol nesprávnou aplikáciou ustanovení zákona priznaný 01.05.2005 starobný dôchodok, nemá vplyv
na skutočnosť, že nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. ostáva
zachovaný a vzhľadom na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. b/ tohto zákona je o ňom príslušne rozhodnúť
odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Tento názor bol

vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/33/2014 zo dňa
29. 04. 2015, ktorým sa riešil obdobný prípad. Z uvedených dôvodov a po prihliadnutí na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo zistené, že nárok na starobný dôchodok
navrhovateľovi vznikol, avšak Sociálna poisťovňa nie je kompetentná na jeho priznanie, preto nemôže
ani prehodnotiť jeho sumu v zmysle žiadosti.

Uviedla, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti jeho žiadosť zo dňa 10. 07. 2013 postupuje
útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je kompetentný posúdiť
dôchodkové dávky. List zo dňa 17.06.2015 o postúpení žiadosti posiela ako prílohu rozhodnutia. Po
ukončení konania útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodne

o ďalšom trvaní nároku na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
0 zo dňa 01.12.2005.V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatovala, že s prihliadnutím na uvedené skutkové
a právne dôvody nie je zo zákona príslušná na rozhodovanie o jeho nároku na starobný dôchodok
a preto nemôže jeho sumu určiť postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných

a pozostalostných dávkach. Tento postup je možný v prípadoch tých poistencov, ktorí dovršujú
dôchodkový vek po 30.06.2002 , t. j. za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o znení a doplnení niektorých zákonov.

Včas podaným opravným prostriedkov sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

a namietal, že odporkyňa nerešpektuje jeho právo na starobný dôchodok so započítaním rokov
odslúžených v Policajnom zbore Slovenskej republiky, o ktorom rozhodol už dvakrát Krajský súd
v Prešove rozsudkami sp. zn. 1Sd/104/2013 zo dňa 27.02.2014 a sp. zn. 2Sd/69/2014, ktorými
zrušil predchádzajúce rozhodnutia a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie považuje
za asociálne a nespravodlivé a poukazuje nato, že jeho dvaja kolegovia, ktorí nastupovali presne v
ten istý rok do práce ako on, čiže v roku 1970 dostali kladné rozhodnutia o starobnom dôchodku

a on nie. Aj napriek tomu, že v rovnaký deň aj z práce odišli a to 01.11.1997 a teda je porušená
zásada spravodlivosti a rovnosti ako aj rovnakého posudzovania prípadov. Opätovne poukázal nato,
že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mu bol dňa 08.12.1997 priznaný príspevok za
službu vo výške 39% z posledného hrubého mesačného príjmu, s prihliadnutím na započítanú dobu
služby, kedy pracoval v Ozbrojených silách Slovenskej republiky od 18. roku veku. Posledných 13 rokov

a 21 dní odpracoval už v civilnom zamestnaní.

Namietal, že aj napriek predchádzajúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove opätovne odporkyňa
rozhodla protizákonne, rozhodnutie nedostatočne, účelovo, zavádzajúco a v rozpore s právnymi
predpismi odôvodnila.

Nesúhlasil so záverom, že o jeho starobnom dôchodku má rozhodnúť Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Namietal, že takáto právna úprava neexistuje. Uviedol, že taktiež požiadal Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky o vysvetlenie, z akých dôvodov má o jeho starobnom dôchodku rozhodnúť.
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky mu listom

č. E.-O. XX XXX-XX/XXXX okrem iného oznámilo, že je potrebné zvýrazniť práva nato, že odvádzané
poistné na dôchodkové zabezpečenie Policajného zboru bolo vyberané, či už
Národnou poisťovňou, neskôr Sociálnou poisťovňou, pričom nebolo odvedené ani odvádzané pomocou
osobitého účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale účtom Sociálnej poisťovne, z ktorého sú
v súčasnej dobe vyplácané dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Znovu

žiadal, aby bola prehodnotená jeho práca I. kategórii funkcii, t. j. XX rokov služby v Policajnom zbore
a X roky vojenskej služby tak, ako mu právom patrí a žiadal teda tieto roky započítať do starobného
dôchodku, vrátane XX rokov a XX dní odpracovaných v civilnom zamestnaní a vek XX rokov.

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 04.08.2015,

v ktorom opätovne poukázala na dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonne
potvrdiť.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o

právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie
správneho orgánu“).

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.Podľa ustanovenia § 250l ods. 1,2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane

ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie,ktorémupredchádzalo,vypočulúčastníkovkonania,oboznámilsasobsahomdávkovéhospisu

odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Predmetomtohtokonaniabolopreskúmaniezákonnostirozhodnutiaodporkyne,ktorýmzamietlažiadosť
navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku z
dôvodu započítania obdobia dôchodkového poistenia za výkon služby v Policajnom zbore Slovenskej
republiky v I. kategórii funkcii.

Podľa § 259 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia,
ktoré vznikli pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej
ustanovenými (zákon č. 100/1988 Zb.).

Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcii sa priznávajú do 31.12.2023.

Podľa § 261 ods. 1 prvá až tretia veta, suma starobného dôchodku poistenca, ktorý spĺňa podmienky
nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004 je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite

zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť sa určí
podľatohtozákona.Náhradnédobyzískanépovznikunárokunastarobnýdôchodoksaposudzujúpodľa
predpisov účinných do 31.12.2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov
určených do 31.12.2003 a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu
zaradenú do I. kategórii funkcii.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím XXX XXX XXXX 0 zo dňa
01.12.2005 priznala navrhovateľovi podľa § 65 zákona od 01.05.2005 starobný dôchodok v sume 1
825 Sk mesačne a to dosiahnutím dôchodkového veku 62 rokov podľa
§ 65 zákona, dňa 01.05.2005 zo započítaním obdobia dôchodkového poistenia v trvaní XX rokov a
XX dní (vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia). Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.07.2013

žiadal odporkyňu, aby prehodnotila jeho starobný dôchodok a priznala mu tento dôchodok dovŕšením
dôchodkového veku XX rokov dňa 01.08.1999.

Obsahom spisu je aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2013, z ktorého
vyplýva, že navrhovateľ získal obdobie služobného pomeru I. kategórii funkcii od 01.10.1963 do

24.09.1965 - základná vojenská služba, od 01.11.1970 do 31.10.1997 - služobný pomer. Z potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. E. - O. - XXXXX - XX/XXXX - VZ zo dňa 09. 07 2013
vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.11.1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona
č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý sa od
01. 07. 2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z . o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a to dňom 01.08.1999, kedy dovŕšil vek XX rokov.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje
pokiaľ ide o policajtov, orgán Ministerstva vnútra.Podľa § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov od 01.07.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú
ustanovenia § 130 až 145 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že tam uvedené
ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 01.07.2002 počnúc, ktorým mohol
policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Aplikácia
ustanovenia § 132 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., však nie je vylúčená pri nárokoch
na starobný dôchodok, ktoré do 30.06.2002 už vznikli. Tento názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9So 38/2014 zo dňa 27.05.2015.

Podľa § 94 ods. 1,2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok
ustanoveným týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Nárok na výplatu dávky vzniká
splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku aj výplatu a podaním žiadostí o priznanie
alebo vyplácanie dávky.

Nárok starobný dôchodok u navrhovateľa podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vznikol
ku dňu 01.08.1999 a zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods.
1 zákona. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o
sociálnom zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok nie je v danom prípade
ustanovením § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku

na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, tak ako to predpokladá ustanovenie § 261
ods. 1 zákona.

Navrhovateľnamietal,žeodporkyňanepristupovalapodľarozsudkuKrajskéhosúdusp.zn.2Sd69/2014
zodňa15.10.2014atedaneprepočítalajehostarobnýdôchodokvsúladesrozsudkomNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 138/2011 zo dňa 15.12.2012. S touto námietkou sa súd nestotožňuje,
pretože uvedené rozhodnutie sa týkalo žiadateľa o starobný dôchodok, ktorý splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok (dovŕšil vek XX rokov) po 01. januári 2004, t. j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z.,
pričom navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek XX rokov a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok
za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. a podľa žiadosti o starobný dôchodok po priznaní výsluhového

dôchodku nebol nepretržite zamestnaný k 31.12.2003.

V danom prípade čo sa týka skutkového a právneho posúdenia veci odporkyňa čo do dôvodov
rozhodnutia,akotakéhonepochybila.Pochybenieodporkyne,takakotovyplývaajznázoruvysloveného
rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9So38/2014jevtom,žeožiadostinavrhovateľa

vo veci zhodnotenia starobného dôchodku vo vzťahu k získaniu obdobia dôchodkového poistenia I.
kategórii funkcii a nástupu skoršieho dôchodkového veku rozhodla sama, hoci v danom prípade na
takéto rozhodnutie nebola vecne príslušná a žiadosť mala postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu
Ministerstva vnútra.
V konaní sa preto vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.
v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní je žiadosť navrhovateľa o zhodnotenie starobného dôchodku

postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu t. j. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s §
142 ods. 4 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si nežiada a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu

trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.