Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110229728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4110229728.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, konajúca JUDr. Petrom Kováčom, proti povinnej: X. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, W., o vymoženie sumy 1.987,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/879/2010-12 zo dňa 27. júna 2011,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/879/2010-12 zo dňa 27. júna 2011 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti zmluvných pokút vo výške 657,64 eura, v časti úroku z omeškania vo

výške 14,25 % ročne zo sumy 657,64 eura od 22.08.2008 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo
výške 5,75 % ročne zo sumy 1987,82 eura od 22.08.2008 do zaplatenia.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom

konaní“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 39,
§ 3 ods. 1 a 2, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5 a 6 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a smernicou Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách v čl. 14 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky
sú absolútne neplatné a z toho dôvodu je v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozpore
s § 53 ods. 1, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39

a § 3 Občianskeho zákonníka a smernicou Rady 93/13/EHS. Súd prvého stupňa považoval výšku
priznaných zmluvných pokút v sume 657,64 eura priznanú rozhodcovským rozsudkom za absolútne
neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Jedná sa o sankciu vo výške neprimerane
vysokej sumy spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka
- spotrebiteľa. Výšku zmluvnej pokuty vzhľadom k výške poskytnutej pôžičky možno jednoznačne
považovať za neprimeranú. Z toho dôvodu je to neprijateľná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

Zároveňsúdprvéhostupňa poukázalajnaduplicitnésankcionovaniedlžníkazanesplneniesipovinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, keď oprávnený si spolu so zmluvnou pokutou uplatňujeaj 14,25 % ročný úrok z omeškania. V danom prípade výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo
v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov.

Spotrebiteľ tak nemal možnosť si ich individuálne vyjednať ani zmeniť, pričom sú v jeho neprospech
a spôsobujú nerovnováhu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa
aplikujú spotrebiteľské právne normy a ustanovenia o spotrebiteľskom práve bez ohľadu na to, podľa
akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady

93/13/EHS, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku a slúži aj ako interpretačné pravidlo
pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody
potrebnékonfrontovaťsprincípomzmluvnejspravodlivosti,požiadavkoutzv.ekvityvspojenísprincípom
proporcionality a rovnováhy práv a povinností zmluvných strán.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Poukázal na to, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému
titulu je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu
a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného,
plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Postup súdu, kedy sa zaoberá

zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným
titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho
obchádzaním, keďže exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať a taktiež
exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozičnosť a
kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, za účelom jej preskúmania.

Ďalej uviedol, že ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a
správnej aplikácie relevantných ustanovení pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať
v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením čl.
46 Ústavy SR. Toto plnenie sa posudzuje z hľadiska objektívnej nemožnosti, právnej nedovolenosti, či
súladu s dobrými mravmi. Správnosti záveru, že súd môže posudzovať len plnenie, na ktoré zaväzuje

rozhodcovský rozsudok a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva, resp. iný právny dôvod zodpovedá
aj gramatický výklad predmetného ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Neobstojí
preto postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
posudzuje zmluvu. Ďalej zdôraznil aj právnu neopodstatnenosť tvrdení súdu o neprijateľnosti ustanovení
zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách - zmluvných pokutách. Tým, že súd bral do úvahy výlučne

celkovú sumu zmluvných pokút a na základe toho v časti zamietol žiadosť o vydanie poverenia, postavil
tak neplnenie povinností dlžníka na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy v prípade riadneho
splnenia povinností. Zároveň takýmto postupom bolo porušovanie zmluvy povinným posúdené ako
skutočnosť priaznivá pre povinného. V otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty okrem toho právna
úprava Obchodného zákonníka upravuje tzv. moderačné právo súdu. Bolo povinnosťou súdu relevantne

zhodnotiť možnosť jeho aplikácie a nie ihneď aplikovať záver o neprimeranosti zmluvných pokút ako
celku. Vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného. Samotná kumulatívnosť
zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Svojím uznesením tak súd zavádza z právneho a skutkového hľadiska
neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich

záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškanie.

Na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Zároveňsioprávnenýuplatniltrovyprávnehozastúpeniavodvolacomkonanívovýške67,58eurasDPH
pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania vo
výške á 24,90 eura s DPH / 20,75 eura + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške 8,89
eura vrátane DPH /7,41 eura + 20% DPH.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP.Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 15.11.2010 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku č. k. RK-408/09-MK zo dňa 05.02.2010. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd uvádza, že
spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a

spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. V tomto prípade preto súd prvého stupňa
správne zistil, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí

použiť spotrebiteľské právo. Oprávnený totiž vystupuje v zmluve ako veriteľ, pričom medzi predmety
jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda oprávnený
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa preto za
dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a považuje sa preto za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli

individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana
najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že bola vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinní nemohli ovplyvniť jej

obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako
formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez
ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v
spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto

ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať
aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú
naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak
by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57
ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek
v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v
priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého
stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57

ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj
bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z

týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal
nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400002647 zo dňa 08.08.2007 a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž obsahuje viaceré

neprijateľné podmienky.

Z exekučného titulu vyplýva, že povinnej rozhodcovský súd uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu vo výške 1987,82 eura spolu s 14,25 % ročným úrokom od 22.08.2008 do zaplatenia a náhradu
trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 eura. Z odôvodnenia exekučného titulu ďalej vyplýva,

že nesplnená časť istiny úveru, ktorý oprávnený poskytol povinnej, predstavuje sumu 1315,28 eura s
tým, že oprávnenému vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 825,89 eura,
ktoré nie sú bližšie špecifikované. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvné pokuty boli dojednané iba v
rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA SPOL,
s.r.o., t.j. neboli individuálne dojednané v rámci individuálnych ustanovení zmluvy o revolvingovom

úvere. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text
nemala povinná možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohla iba
ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné.

Odvolací súd vzhľadom na výšku skutočne poskytnutého úveru v sume 21000,- Sk/ 697,07 eura, (pričom
počet splátok vo výške 1018,- Sk/33,79 eura je 48, t.j. povinná má v konečnom dôsledku zaplatiť sumu

48864,-Sk/1621,99eura,zmluvnáodmenapredstavujesumu27864Sk/924,91euraazmluvnáodmena
za poskytnutie revolvingu predstavuje sumu 16.125,- Sk/535,25 eura) a výšku nesplatenej časti úveru
v sume 1315,28 eura, taktiež považuje výšku zmluvných pokút v sume 825,89 eura za neprimeranú
sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, odvolací súd túto neprijateľnú podmienku posúdil ako neplatnú (§ 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5
Občianskeho zákonníka). Taktiež aj povinnosť zaplatiť sumu úveru zvýšenú o úrok vo výške 14,25%ročne zo sumy 1987,82 eura považuje odvolací súd za neprimeranú sankciu, ktorá navyše odporuje
dobrým mravom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.