Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204512
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2715204512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: Stanislav Antala GAZ -

mont, IČO: 30 936 535, s miestom podnikania Zámocká 20, 902 01 Pezinok, zastúpený advokátkou:
JUDr. Oľga Šajdíková, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, proti žalovanému: I. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom
Škarniclovská 124/1, Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a
2009 vo výške 33 445,90 eur uzatvorený medzi spol. MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným je voči
žalobcovi právne neúčinný.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 24.6.2015 domáhal určenia,
že právny úkon, ktorým došlo dňa 20. 12. 2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo
výške 33.445,90 € uzatvorený medzi spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným, je voči
žalobcovi právne neúčinný. Uviedol, že dňa 24. 10.2006 si u žalobcu spoločnosť MONTPETROL,
spol. s r.o. objednala na základe objednávky č. 01/241006 štopľovanie potrubia VTL plynovodu na
Vajnorskej ul. v Bratislave v termíne začatia prác 26.10.2006. Na základe tejto objednávky došlo

k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Objednané práce žalobca riadne vykonal. Za vykonané práce bola
spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. dňa 6.3.2007 vystavená faktúra na sumu 623.688,50 Sk s
dátumom splatnosti 6.4.2007. Túto faktúru spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. prevzala a jej obsah
nikdy nenamietala. Napriek týmto vyššie opísaným skutočnostiam spoločnosť MONTPETROL, spol. s
r.o.vyfakturovanúsumuzavykonanépráce(dielo)neuhradila.ŽalobcasaobrátilnaOkresnýsúdSkalica
s návrhom na zaplatenie predmetnej sumy. Okresný súd Skalica rozsudkom vo veci č. k. 3Cb/396/2008
zo dňa 12.10.2011 rozhodol tak, že zaviazal spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. zaplatiť žalobcovi

sumu 20.702,67 € so 14,75% úrokom z omeškania ročne od 7.4.2007 do 30.6.2007 z istiny a 14,25%
úrok z omeškania od 1.7.2007 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2843,43
eur. Proti tomuto rozsudku podala spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. odvolanie, o ktorom rozhodol
dňa 4.7.2013 Krajský súd v Trnave rozsudkom vo veci č. k. 31Cob/11/2012, pričom odvolací súd
rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 377,77 eur. Keďže
spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. si nesplnila svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu ani
na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, obrátil sa žalobca s návrhom na vykonanie exekúcie

na exekútorský úrad JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, ktorý ihneď po obdržaní poverenia na vykonanie
exekúcie začal vykonávať exekúciu proti povinnému - spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. V mesiaci
september 2013 exekútor informoval žalobcu o tom, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nevlastní
žiadny majetok a nemá ani žiadne peňažné prostriedky na účte v bankách, a teda, že tejto spoločnostinie je čo exekvovať za účelom uspokojenia pohľadávky. V súvislosti s neuhradením pohľadávky žalobca
podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zavineného
úpadku podľa §228 ods. 1 písm. c), ods. 3 TZ, ktorému bolo pre tento trestný čin vznesené obvinenie

uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Skalica, Odbor kriminálnej polície PZ Skalica ČVS:
C.-XXX/XEK-SI-XXXX zo dňa 20.2.2014. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, keď žalovaný ako
spoločník a konateľ spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. vedel, že táto spoločnosť dlží žalobcovi
sumu 20.702,67 € s prísl., žalovaný si nechal vyplatiť touto spoločnosťou dňa 20.12.2012 z pokladne v
hotovostisumu33.445,90€,atoztituluvýplatypodielovzoziskuzarok2008a2009.Dlžník-spoločnosť

MONTPETROL, spol. s r.o. vyššie uvedeným právnym úkonom úmyselne ukrátil žalobcu na uspokojení
jeho vymáhateľnej pohľadávky. Predmetným právnym úkonom, ktorým došlo k vyplateniu podielov zo
zisku za rok 2008 a 2009 dlžníkom žalobcu (spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o.) žalovanému dňa
20.12.2012 došlo k ukráteniu žalobcu na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky a žalobca sa týmto
v zmysle §42a ods. 4 písm. a) OZ domáha určenia neúčinnosti predmetného úkonu voči žalovanému,
ktorý mal z tohto právneho úkonu prospech.

2. Žalobca trval na žalobe v celom rozsahu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre
odporovateľnosť právnych úkonov.

4. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo doručené
právnym zástupcom strán sporu riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavili žalobca ani žalovaný,
neprítomnosť strán sporu ospravedlnili ich právni zástupcovia s tým, že súd môže pojednávať aj v ich
neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude

konať v neprítomnosti strán sporu.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom žaloby, rozsudkom Okresného súdu v Skalici č.k. 3Cb/396/2008
- 223 zo dňa 12.10.2011, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa
4.7.2013, obsahom exekučného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/952/2013, správami súdneho

exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, uznesením OR PZ v Skalici ČVS: ORP-353/OEK-SI-2013 zo dňa
23.3.2015, znaleckým posudkom znalca GemerAudit spol. s r.o. č. 50/2014, písomnými vyjadreniami
strán, uznesením OS Trnava sp. zn. 25K/16/2014, rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone
pôsobnosti valného zhromaždenia, výsluchom právnych zástupcov strán sporu a zistil tento skutkový
stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 bola spoločnosť
MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, Gbely zaviazaná zaplatiť
žalobcovi Stanislav Antala GAZ - mont, IČO: 30 936 535 sumu 20.702,67 € spolu so 14,75 %
ročným úrokom z omeškania od 7.4.2007 do 30.6.2007 a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 %

ročne od 1.7.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej
v sume 2.843,43 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
1.8.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa 4.7.2013,
ktorým bol potvrdený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň bola žalovaná spoločnosť
MONTPETROL, spol. s r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške

377,77 € k rukám advokátky JUDr. Oľgy Šajdíkovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013.

7. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 5Er/952/2013 mal súd preukázané, že dňa 28.8.2013
oprávnený Stanislav Antala GAZ - mont, IČO: 30 936 535 podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, ktorým sa domáhal vymoženia svojej pohľadávky proti
povinnému MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821 vo výške 20.702,67 € s príslušenstvom na
základeexekučnéhotitulu-rozsudkuOkresnéhosúduSkalicač.k.3Cb/396/2008-223zodňa12.10.2011
v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík
dňa 3.9.2013 požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle

návrhu oprávneného. Exekučný súd poveril JUDr. Ing Štefana Hrebíka vykonaním exekúcie poverením
č. 5206 036063 zo dňa 6.9.2013. Poverený súdny exekútor dňa 11.9.2013 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie, vec je vedená u exekútora pod sp. zn. EX 3842/2013. Povinný vzniesol v zákonnej lehote
námietky proti exekúcii, ktoré boli zamietnuté uznesením vyššej súdnej úradníčky č.k. 5Er/952/2013-41zo dňa 11.11.2013 a po podaní odvolania zo strany povinného boli námietky proti exekúcii zamietnuté aj
rozhodnutím sudcu č.k. 5Er/952/2013-49 zo dňa 7.3.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.3.2014. Exekučné konanie doposiaľ nebolo skončené.

8. Správou súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka zo dňa 29.7.2015 mal súd preukázané, že
súdny exekútor oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL, spol. s r.o.,
IČO: 36 238 821 v zákonnom rozsahu bolo zistené, že povinný nie je vedený na DI ako vlastník alebo
držiteľmotorovéhovozidla,naúzemíSRniejevedenýakovlastníknehnuteľnosti,vlastníctvohnuteľných

vecí nebolo zistené, na adrese sídla podľa výpisu z OR povinný nesídli, nie je vedený v registri Sociálnej
poisťovne, ústredie a je zrejmé, že nevykonáva obchodné aktivity. Na základe zákonného šetrenia zo
strany súdneho exekútora bolo preukázané, že proti povinnému nie je možné vykonať exekúciu žiadnym
zo zákonom stanovených spôsobov. Správou zo dňa 20.9.2016, sp. zn. EX 3842/2013 súdny exekútor
opätovne oznámil advokátke žalobcu, že šetrením majetku povinného MONTPETROL, spol. s r.o. nebol
zistený žiaden majetok, proti povinnému nie je možné vykonať exekúciu žiadnym spôsobom.

9. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici ČVS: ORP-353/OEK-SI-2013 zo
dňa 23.3.2015 mal súd preukázané, že žalovaný bol obvinený pre prečin zavineného úpadku podľa §
228 ods. 1 písm. c), ods. 3 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že ako osoba konajúca za obchodnú spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o., so sídlom

Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821 spôsobil úpadok spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. Gbely, a
to tým spôsobom, že najmenej od roku 2009 znižoval hodnotu pomernej časti majetku tejto spoločnosti
takým spôsobom, že tento majetok, najmä jeho predajom pretransformoval na hotovosť v pokladni a
túto hotovosť následne použil na vyplatenie dividend pre svoju osobu v celkovej výške 252.686,85
€, v dôsledku čoho už spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, čím došlo

k zmareniu uspokojenia jej veriteľov, a to Stanislava Antalu GAZ - mont, IČO; 30936535, so sídlom
Pezinok, Zámocká 20 vo výške najmenej 20.702,67 € a Marko Gas, s.r.o. so sídlom Pasienková 7,
Bratislava, IČO: 35 840 323 vo výške najmenej 34.882,92 €. Podľa odôvodnenia uznesenia Ladislav
Duchoslav pomernú časť majetku spoločnosti Montpetrol spol. s r.o., Gbely predajom pretransformoval
na finančnú hotovosť do pokladne spoločnosti a následne zabezpečil, aby táto hotovosť bola vyplatená

jeho osobe formou dividend, na základe čoho sa spoločnosť stala predlžená, nakoľko mala najmenej
dvoch veriteľov (.) a z dôvodu takéhoto úbytku majetku spoločnosti hodnota jej záväzkov presahovala
jej majetok, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zavineného úpadku. V trestnom
konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie
Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika a kontroling.

10. Zo záverov znaleckého posudku číslo 50/2014 vypracovaného znalcom GemerAudit spol. s
r.o., Rožňava pre účely trestného konania č.k. ORP-353/OEK-SI-2013 mal súd preukázané, že v
období rokov 2009 až 2013 došlo k zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol spol. s r.o., so sídlom
Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821 (ďalej len Montpetrol). V priebehu znaleckého dokazovania

boli identifikované výbery hotovosti z pokladne spoločnosti Montpetrol za účelom vyplatenia dividend I.
v nasledovnej výške: dňa 3.8.2009 - splátka podielu zo zisku suma 30.000,- €, dňa 30.9.2010 - splátka
podielu na zisk za rok 2009 v sume 30.000,- €, dňa 31.12.2010 - splátka podielu na zisku za rok 2009
v sume 20.000,- €, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2007 v sume 29.208,71 €, dňa
30.9.2011 výplata podielov zo zisku v sume 63.300,72 €, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za

rok 2005 v sume 12.204,64 €, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2006 v sume 34.526,88
€ a dňa 20.12.2012 - výplata podielov zo zisku za rok 2008, 2009 v sume 33.445,90 €. Celkom bola
na dividendách vyplatená suma 252.686,85 €. K zníženiu majetku spoločnosti Montpetrol došlo tým, že
majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre
I.. Splatnosť faktúr Stanislava Antalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. bola v roku 2007. V čase po dátume

splatnosti týchto pohľadávok boli spoločnosťou Montpetrol vyplatené dividendy vo výške 252.686,85
€. Spoločnosť Montpetrol bola platobne schopná, nakoľko mala finančné prostriedky na vyplácanie
dividend. V predložených dokladoch za roky 2007 a 2012 nebol identifikovaný záväzok voči uvedeným
spoločnostiam. Spoločnosť Montpetrol v tomto období plnila pohľadávky voči iným veriteľom, spoločnosť
mala viac majetku ako záväzkov. V priebehu znaleckého dokazovania boli do súvah doplnené záväzky

voči Stanislavovi Antalovi GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o., po ich doplnení bol rozdiel majetku a záväzkov
spoločnosti Montpetrol záporný, a to - 15.514 € k 31.12.2011, - 41.007 € k 31.12.2012 a - 41.339 € k
31.12.2013, teda spoločnosť Montpetrol mala k 31.12.2011, 31.12.2012 a k 31.12.2013 podľa upravenej
súvahy viac záväzkov ako majetku. Znalec sa v závere posudku vyjadril, že pohľadávky StanislavaAntalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. mohli byť uhradené z prostriedkov vyplatených na dividendy v
plnej výške.

11. Z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti MONTPETROL s.r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 36 238 821 zo
dňa 1.11.2012 mal súd preukázané, že I. ako jediný spoločník spoločnosti pri výkone pôsobnosti
valného zhromaždenia spoločnosti (§ 132 Obchodného zákonníka) prijal rozhodnutie, ktorým rozhodol o
vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 vo výške 30 000 EUR so splatnosťou do 31.12.2012 a o vyplatení

podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3 445,90 EUR so splatnosťou do 31.12.2012.

12. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/16/2014 zo dňa 23.10.2014 zverejneného v
Obchodnom vestníku č. 228/2014 vydaného dňa 28.11.2014 mal súd preukázané, že bolo zastavené
konanievprávnejvecinavrhovateľaStanislavAntalaGAZ-mont,IČO:30936535onávrhunavyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821.

13. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 12221/T,
žalovaný je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s
r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nesúhlasil so
žalobou, žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú s poukazom na § 42a, § 42b Občianskeho
zákonníka a § 123, § 179 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uviedol, že nie sú splnené podmienky pre
vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Vyplatením podielov na zisku nedošlo k zmenšeniu majetku
dlžníka do takej miery, že by to ohrozilo uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Dlžník tento

úkon nevykonal s úmyslom ukrátiť veriteľa, ale si len plnil svoju povinnosť voči spoločníkovi. V čase
vyplatenia podielu na zisku bol žalovaný jediný konateľ a spoločník spoločnosti MONTPETROL s.r.o.,
ktorý je dlžníkom žalobcu. Spoločníci majú právo podieľať sa na zisku a strate spoločnosti, ktorý sa delí
medzi spoločníkov podľa výšky ich obchodného podielu. Rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade
strát patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti. Žalovanému ako spoločníkovi v zmysle §

123 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol nárok na podiel na zisku za rok 2009 a 2008, ktorý mu bol dňa
20.12.2012 aj vyplatený, pričom tento nárok mu žiadnym spôsobom nezanikol. Právo na podiel zo zisku
je jedným zo základných majetkových práv spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka podmienkami odporovateľnosti právneho úkonu sú 1. právny úkon,
ktorým sa ukracuje veriteľ, 2. vymáhateľnosť pohľadávky, 3. ukrátenie veriteľa, 4. úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa, 5. vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnosť žaloby o neúčinnosti
právneho úkonu musia byť tieto podmienky splnené súčasne. Úkon, ktorý žalobca označil vo výrokovej
časti žaloby, teda „vyplatenie podielu na zisku“ nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka. Pri tomto závere poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 304/2006 alebo 30 Cdo
531/2003, v zmysle ktorých za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka sa nemôže považovať

faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť
je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom. Preto ak sa žalobca domáha
neplatnosti vyplatenia podielu na zisku takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v
časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať. Žalovaný
zároveň namietal, že vymáhateľnou je len taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným

rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. V čase, keď mal
byť právny úkon uskutočnený, t.j. v roku 2012, žalobca ešte nedisponoval vymáhateľnou pohľadávkou.
Uvedený názor je prezentovaný v rozsudku NS SR zo dňa 17.3.2013, sp. zn. 6Cdo 253/2012. Rozsudok
Okresného súdu Skalica 3Cb/396/2008- 223 zo dňa 12.10.2011 nadobudol právoplatnosť až 1.8.2013
a vykonateľnosť až dňa 6.8.2013. V roku 2012 žalobca nebol veriteľom spoločnosti Montpetrol s.r.o.,

a preto nemožno dospieť vzhľadom k popísanému k záveru, že tento úkon bol vykonaný v úmysle
ukrátiť veriteľa. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nedošlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľa, t.j. aj vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Dlžník riadne vyplatil žalovanému podiel na zisku, a
to v súlade so zákonom na podklade účtovnej závierky, teda poskytol žalovanému peňažné plnenie
zo zisku spoločnosti z čoho vyplýva, že v dôsledku tohto odplatného úkonu k zmenšeniu majetku

dlžníka nedošlo. Ten, kto odporuje, musí tvrdiť a dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka,
t.j. nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že
to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Tvrdenia žalobcu sú len hypotetické,
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, žeby to ohrozilo uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a takisto ani nepreukázal úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú
uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo

2435/2006). Svoje vyjadrenie k meritu veci doplnil podaním zo dňa 8.4.2016, kde uviedol, že k výplate
podielov zo zisku došlo na základe uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti MONTPETROL spol.
s r.o. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu, uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym
úkonom a preto ho nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy Obchodného zákonníka. Žalobný

návrh je neprípustný z dôvodu absencie hmotnoprávneho nároku, nakoľko sa žalobca domáha určenia
neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, ktoré nie je považované za právny
úkon, ale inú právnu skutočnosť, a teda nie je možné sa domáhať jeho neúčinnosti podľa § 42a a
42b Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo
280/2004. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobný petit je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko v ňom
absentuje špecifikácia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa navrhovateľ domáha. Ak by súd žalobu

z tohto dôvodu nezamietol, žalovaný poukázal, že v čase, kedy boli žalovanému vyplatené podiely
na zisku, nemal žalobca voči odporcovi pohľadávku, ktorá by bola vymáhateľná. Zákonnému pojmu
"vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom
v základnom konaní (R 44/2001). Rozumie sa ním taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
cestou výkonu rozhodnutia (exekúcia), t.j. ide o pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným

rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu). Žalobcova
pohľadávka sa stala vymáhateľnou až rozhodnutím krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 6.8.2013. Žalovaný má za to, že v tomto konaní žalobca nepreukázal a ani
nemôže preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Podiel na zisku obchodnej spoločnosti je jedným
zo základných majetkových práv spoločníka, predpokladom realizácie ktorého je rozhodnutie valného

zhromaždenia, že zisk alebo jeho časť sa použije na rozdelenie medzi spoločníkov. Spoločnosť
MONTPETROLspol.sr.o.nazákladeuzneseniavalnéhozhromaždeniazodňa20.12.2012žalovanému
ako spoločníkovi vyplatila podiel na zisku za roky 2008 a 2009. Jednalo sa o podiel na zisku, ktorý sa
v spoločnosti kumuloval a nebol žalovanému ako spoločníkovi v predchádzajúcich rokoch vyplatený.
Vyplatením podielu na zisku spoločnosť neporušila žiadne z ustanovení zákona, v tom období nebola

v úpadku a ani v predlžení, poctivo plnila všetky svoje záväzky veriteľom, ktorých nároky neboli sporné.
Prostredníctvom výplaty podielu na zisku spoločnosť nesledovala úmysel ukrátiť veriteľov, ale ňou len
boli plnené majetkové práva spoločníka. Ak by cieľom výplaty podielov na zisku bolo ukracovanie
veriteľov, spoločnosť by záväzky neplnila všetkým viacerým z jej veriteľov a boli by tu splnené podmienky
na vyhlásenie konkurzu voči spoločnosti MONTPETROL spol. s r. o. Žalobca podal návrh na vyhlásenie

konkurzu, ktorý bol vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/16/2014, pričom súd predmetné
konanie zastavil z dôvodu, že neboli naplnené zákonom požadované skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné vyhlásiť voči spoločnosti konkurz. Napokon žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa
11.8.2016 vyslovil názor, že trestné konanie vedené proti žalovanému trpí zásadnými vadami, znalec
v trestnom konaní v rozpore so zákonom dedukuje skutočnosti, ktoré nevyplývajú z obsahu trestného

spisu. Predmetné trestné konanie nebolo právoplatne skončené.

15. Žalobca s vyjadrením žalovaného nesúhlasil, trval na žalobe v celom rozsahu. Vyjadril sa
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a uviedol, že podmienky úspešnosti žalovaný uvádza
správne, nesprávne sú však jeho interpretačné závery. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že výplata

podielu zo zisku nie je právnym úkonom. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú. Ak podľa § 123 ods. 1 OBZ má spoločník nárok na výplatu podielu na zisku spoločnosti, jeho
výplata spoločníkovi je jednoznačne právnym úkonom smerujúcim k zániku povinnosti spoločnosti voči
spoločníkovi (ide o zánik povinnosti spočívajúcej vo výplate podielu na zisku). Na strane spoločníka

ide o uspokojenie jeho právneho nároku vyplývajúceho z jeho subjektívneho práva dostať podiel na
zisku. Výplata podielu na zisku spoločnosti jej spoločníkovi je teda jednoznačne právnym úkonom a
nie faktickým konaním. Pokiaľ ide o argumentáciu ohľadom neexistencie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, s touto sa žalobca nestotožňuje. Žalobca
poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj všeobecných súdov, v zmysle ktorej

prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu
žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak,
že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. decembra 1999, sp. zn. 3 Cdo 102/99). Žalovanýpoukázal na ustanovenie § 42a ods. 4 písm. a) OZ, ktoré je lex specialis vo vzťahu k § 42 ods. 2 OZ,
a teda úmysel ukrátiť veriteľa sa v tomto prípade nemusí preukazovať, zákon ho prezumuje. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca musí preukázať zmenšenie majetku dlžníka, žalobca uviedol,

že podal ako oprávnený voči spoločnosti Montpetrol s.r.o. ako povinnému návrh na začatie exekúcie.
Jeho pohľadávka však vôbec nebola uspokojená, a to ani čiastočne. V trestnom konaní vedenom voči
žalovanému pre prečin zavineného úpadku bol vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že
pohľadávka žalobcu mohla byt' vyplatená z prostriedkov vyplatených na dividendy v plnej výške, čo sa
však nestalo, lebo dlžník žalobcu uspokojil v celej výške pohľadávky spoločníka pred pohľadávkami

tretích osôb.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Má
za to, že všetky podmienky pre úspešné uplatnenie nároku podľa § 42a a nasl. OZ sú splnené. Žalobca
disponoval pohľadávkou voči svojmu dlžníkovi v čase, keď dlžník a žalovaný vykonali právny úkon,
na základe ktorého dlžník vyplatil dňa 20.12.2012 z pokladne v hotovosti sumu vo výške 33.445,90

eur z titulu výplaty podielu na zisku za rok 2008-2009. Z rozsudkov NS ČR sp. zn 30 Cdo 304/2006
a 31 Cdo 531/2003 je zrejmé, že žaloba nebola úspešná len preto, že žalobca označil v žalobe ako
neúčinný právny úkon iba faktické konanie dlžníka a žalovaného. To znamená, že neurčil, aký vznik,
zánikalebozmenaprávapovinnostímalavýberompeňazívtýchtokonaniachnastať.Toaleniejeprípad
tohto konania, nakoľko v žalobe je presne uvedené k akému právnemu úkonu došlo dňa 20.12.2012

tým, že dlžník žalobcu uhradil žalovanému týmito peniazmi jeho nárok spočívajúci vo výplate podielov
na zisku. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie OS BA 1 vo veci 9Cbi/10/2012, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím KS BA 4CoKR/32/2014. Z iných rozhodnutí slovenských súdov vyplýva,
že odporovateľným právnym úkonom nie je len scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek právny úkon,
ktorýmdochádzakzmenšeniumajetkudlžníka,atomázanásledoknemožnosťuspokojeniapohľadávky

veriteľa. Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR 5Obo 280/2004, týkalo sa rozhodnutia ministra, o ktorom súd
vyslovil názor, že nemôže byť neúčinné. Akákoľvek paralela s predmetom sporu je vylúčená. Ak ide
argument vymáhateľnej pohľadávky, žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR 6Cdo 253/2012, petit
žaloby považuje za zrozumiteľný, je tam dátum, suma, označenie účastníkov, ako aj to, k čomu došlo
vykonaním predmetného právneho úkonu. Argument ohľadom vyhlásenia konkurzu na majetok spol.

Montpetrol považuje žalobca za irelevantný, OZ pre úspešnú odporovaciu žalobu nevyžuje pluralitu
veriteľov. Zástupca žalobcu nemal iné návrhy na doplnenie dokazovania

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie valnej hromady spoločnosti
nie je právnym úkonom, na podporu svojich tvrdení dodali súdu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 5 Obo 280/2004 a rozhodnutie českého najvyššieho súdu 30 Cdo 304/2006, kde súdy
konštatovali, že rozhodnutie valnej hromady nie je právny úkon, jedná sa o inú právnu skutočnosť.
Právny zástupca žalobcu argumentuje judikatúrou okresných a krajských súdov SR, rozhodnutia týchto
súdov nie sú v zmysle platnej úpravy SR relevantné pre rozhodovanie súdov, pretože nie je možné
napadnúť ich opravnými prostriedkami. Žalobca považuje petit žaloby za nezrozumiteľný a neurčitý,

nakoľko absentuje špecifikácia konkrétneho právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. Z
hmotnoprávnej stránky žalobca zastáva právny názor, že neboli splnené podmienky § 42a ods. 2, 5 OZ.
V čase výplaty podielov na zisku nemala spoločnosť voči žalobcovi žiadnu vymáhateľnú pohľadávku.
Dal do pozornosti, že KS rozhodol dňa 6.8.2013, výplata podielu a rozhodnutie valnej hromady boli
20.12.2012. Žalobca sa pokúšal preukázať skutočnosti, že spol. Montpetrol krátila svojich veriteľov a

neplnila svoje záväzky, avšak návrh na vyhlásenie konkurzu na spol. Montpetrol bol zamietnutý pre
nedostatok dôvodov, ktoré musia byť splnené. Spoločnosť Montpetrol nemá iného veriteľa, ktorému
by neplnil záväzky v sledovanom čase, a preto nie je daný úmysel dlžníka krátiť svojho veriteľa.
Poukazuje na rozhodnutie NS SR 5 Obo 280/2004, kde na strane 4 sa uvádza, že uzn. valnej hromady
spoločnosti nie je právnym úkonom. Nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalovaného ohľadom

vymáhateľnosti, má za to, že pre úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby v čase vykonania
právneho úkonu existovala vymáhateľná pohľadávka. Jasné popísanie právneho úkonu je v petite
nedostatočné, samotná výplata podielu zo zisku spoločníka nie je právnym úkonom, pretože tomuto
musí predchádzať nejaké rozhodnutie, na základe ktorého dôjde k realizácii výplaty. Jedná sa o inú
právnu skutočnosť. Žalobca doposiaľ nepreukázal, akým právnym úkonom mal dlžník ukrátiť svojho

veriteľa. Nenavrhuje vykonať už žiadne dôkazy.

18. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobe v celom rozsahu, má za to, že
je dôvodná, navrhuje tejto žalobe vyhovieť a určiť trovy konania v celom rozsahu.19. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žaloba je nedôvodná, neopodstatnená,
navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.

20. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vykonania
právneho úkonu (ďalej len „OZ“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho

úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

21. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

22. Podľa § 42a ods. 4 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.

23. Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

24. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

25. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

26. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

27. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase vyplatenia
podielu zo zisku (ďalej len „ObZ“), čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní
záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

28. Podľa § 61 ods. 1 ObZ, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

29. Podľa § 123 ods. 1 ObZ, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich
splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

30. Podľa § 123 ods. 2 ObZ, spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa
§ 179 ods. 3 a 4. Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na
podiely na zisku.

31. Podľa § 123 ods. 4 ObZ, podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci
povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas
s touto výplatou.

32. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) ObZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom

spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a
mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.33. Podľa § 131 ods. 1 ObZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty,
vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so

stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

34.Podľa§132ods.1ObZ,akmáspoločnosťjedinéhospoločníka,vykonávatentospoločníkpôsobnosť
valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní

zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,
zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

36. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

37. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žalobe je možné vyhovieť.
Predmetom sporu je určenie, že právny úkon vykonaný spoločnosťou MONTPETROL, spol. s. r.o.,

IČO: 36 238 821, so sídlom Gbely, Petroveská 187 (ďalej len „Montpetrol“) ako dlžníkom žalobcu, a
to vyplatenie podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 dňa 20.12.2012 vo výške 33.445,90 € v prospech
žalovaného ako konateľa Montpetrolu je voči žalobcovi právne neúčinný podľa § 42a ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť Montpetrol skutočne
dňa 20.12.2012 vyplatila žalovanému čiastku 33.445,90 € titulom jeho podielu na zisku spoločnosti.

Hoci súd nemal k dispozícii účtovné doklady spoločnosti Montpetrol ani peňažný denník, súd vychádzal
zo zhodných tvrdení strán v súlade s § 186 ods. 2 C.s.p., keďže neexistuje dôvodná pochybnosť o
tom, že k výplate podielu na zisku skutočne došlo tak, ako je uvedené v petite žaloby. Toto skutkové
tvrdenie žalobcu nebolo popreté protistranou, preto súd vychádza z toho, že sa jedná o nesporné
skutkovétvrdenie(§151ods.1C.s.p.).Označenýprávnyúkonvyplývazlistinnéhodôkazupredloženého

žalobcom - znaleckého posudku číslo 50/2014 vyhotoveného znalcom GemerAudit spol. s r.o. pre
zadávateľa OR PZ v Skalici vo veci trestného stíhania žalovaného pre prečin zavineného úpadku. Z tohto
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že bol identifikovaný výber hotovosti z pokladne spoločnosti
MONTPETROL, spol. s r.o. za účelom vyplatenia dividend v prospech žalovaného, a to výplata podielov
na zisku za rok 2008, 2009 dňa 20.12.2012 vo výške 33.445,90 €.

38. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, túto považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Žalovaný nepoprel
podstatné skutkové tvrdenia žalobcu, jeho obrana v konaní spočívala v odlišnom právnom posúdení
žalovaného nároku. Podstatou argumentácie žalovaného je tvrdenie, že žaloba má nedostatky, ktoré
bránia jej vecnému prejednaniu, nakoľko žalobca neoznačil právny úkon, ale len faktickú činnosť dlžníka,

ďalej že vyplatenie podielu zo zisku nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou a taktiež
uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným nie je právny úkon, a preto ho
nemožno napadnúť žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, a napokon žalovaný argumentoval tým, že
neboli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu stanovené v § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože žalobca nemal v čase vykonania úkonu vymáhateľnú pohľadávku, nie je preukázaný

úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a nebolo preukázané ani ukrátenie veriteľa, t.j. kvalifikované zmenšenie
majetku dlžníka. Súd sa vysporiadal so všetkými vyššie uvedenými námietkami žalovaného a dospel k
záveru, že nie sú dôvodné.

39. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,

ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim
na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní),
a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe,ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne
úkony dlžníka. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, neobsahuje žiadne taxatívne vymedzenie,

teda môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné aj iné právne úkony. Podstatné
je to, že ide o právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.
Nemusia to byť len úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že zmenšujú majetkovú
podstatu dlžníka na úkor veriteľa, a tým ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ďalším
predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných

troch rokoch pred podaním žaloby na súd, nárok na odporovanie začína plynúť od urobenia právneho
úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na
odporovanie zaniká, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Podmienkou odporovateľnosti je tiež úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom v niektorých prípadoch
sa tento úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona
predpokladá. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek

veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech.

40. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby v intenciách ust. § 42a ods. 2 až

5, nakoľko právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v prekluzívnej trojročnej lehote, v ktorej
musí byť žaloba podaná na súd. Nakoľko bol odporovaný právny úkon urobený dňa 20.12.2012 a žaloba
bola podaná na súd dňa 24.6.2015, žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia trojročnej doby. Súd ďalej
skúmal zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom vychádzal z ustanovenia
§ 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže v prejednávanej veci ide o právny úkon, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu (spoločníkom).

41. V konaní mal súd preukázané, že žalobca disponuje pohľadávkou voči obchodnej spoločnosti
MONTPETROL, spol. s r.o. vo výške 20.702,67 € spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania od

7.4.2007 do 30.6.2007 a s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 1.7.2007 do zaplatenia,
ako aj pohľadávkou vo výške 2.843,43 € titulom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie
a vo výške 377,77 € z titulu priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca túto
pohľadávku exekučne vymáha v konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 5Er/952/2013.
Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011

v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/11/2012-273 zo dňa
4.7.2013.Rozhodnutie,ktorýmbolažalobcovipriznanápohľadávkavočidlžníkoviMontpetrol,nadobudol
právoplatnosť dňa 1.8.2013 a vykonateľným sa stal dňa 6.8.2013. Žalobca ako veriteľ spoločnosti
Montpetrol je v konaní aktívne legitimovaný a žalovaný je pasívne legitimovaný, nakoľko mal z právneho
úkonu dlžníka prospech, keďže bol prijímateľom podielu zo zisku, ktorý mu spoločnosť Montpetrol

vyplatila.

42. Žalovaný namietal, že žalobu nemožno vecne prejednať pre jej nedostatky čo do nedostatočného
označenia konkrétneho právneho úkonu, ktorým mal byť žalobca ukrátený, súd sa s touto námietkou
žalovaného nestotožnil. V súdnej praxi sa stávajú prípady, keď veritelia podajú odporovaciu žalobu,

v ktorej sa domáhajú určenia, že neplatný je právny úkon, ktorým dlžník vyplatil žalovanému určitú
peňažnú čiastku na základe údajov v pokladničnej knihe, pričom žaloba neobsahuje bližšie údaje o
konkrétnom právnom úkone dlžníka, vrátane okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a v akých
časových súvislostiach, teda nie je známy ani dôvod výplaty peňažných prostriedkov. Podľa žalovaným
citovanej judikatúry NS ČR (sp. zn. 30 Cdo 304/2006), takto formulovaný právny úkon je len opisom

faktickej činnosti, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva, avšak takáto faktická činnosť
sa nemôže považovať za právny podľa § 34 OZ. V takom prípade treba žalobu považovať za neurčitú a
nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu (nie je zrejmé, o aký konkrétny právny úkon dlžníka sa jedná), a
pre tento nedostatok nemožno žalobu vecne prejednať. Súd vtedy musí vyzvať žalobcu na odstránenie
nedostatku žalobného návrhu a v prípade jeho neodstránenia (neoznačenia konkrétneho právneho

úkonu)žalobuodmietnuť.Súdvšakmázato,žežalobcavdanomprípadeneoznačillensamotnúfaktickú
činnosť dlžníka, ale označil aj právny dôvod výplaty peňažných prostriedkov, keďže k faktickej činnosti
dlžníka spočívajúcej vo vyplatení peňažnej čiastky vo výške 33.445,90 € došlo titulom výplaty podielu
zo zisku za roky 2008 a 2009, čím podľa názoru súdu žalobca dostatočne označil odporovateľný právnyúkon. Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia, ale domáha sa určenia
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi
(konateľovi) na výplatu podielu zo zisku.

43. S vyššie uvedeným súvisí aj ďalší argument žalovaného, že žalobca sa nemôže domáhať
určenia neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože
toto rozhodnutie nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou. Rozhodnutie o rozdelení
zisku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia (§ 125 ods. 1 písm. b/ ObZ). Ak má spoločnosť

jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 ObZ).
Tunajšiemu súdu je známa judikatúra, v zmysle ktorej uznesenie valného zhromaždenia obchodnej
spoločnosti nie je právnym úkonom, a teda sa logicky nemožno domáhať určenia jeho neúčinnosti (napr.
rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 191/2003 zo dňa 1.3.2005, rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obo 109/2007
z 23.7.2007). Relevantným kritériom pre posúdenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia môže
byť len jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva

z § 131 ods. 1 ObZ. Prípadný rozpor uznesenia so zákonom má za následok relatívnu neplatnosť
uznesenia. Uznesenie valného zhromaždenia od okamihu prijatia spôsobuje právne účinky, považuje
sa za bezvadné - platné až do právoplatného určovacieho výroku súdu v meritórnom rozsudku, že
toto uznesenie je neplatné. Právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia majú len spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca

alebo člen dozornej rady, prípadne aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo sa musí uplatniť do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného
zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení
dozvedieť.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobcaaninespadádookruhuosôbzozákonaoprávnených
napadnúť platnosť uznesenia valného zhromaždenia, teda toto uznesenie ostáva v platnosti. Žalobca

sa však v skutočnosti nedomáha určenia neplatnosti/neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia
dlžníka žalobcu, ale určenia neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho vo výplate podielov zo zisku
spoločnosti, čo treba považovať za prejavenie vôle obchodnej spoločnosti navonok. Z uvedeného
dôvodu rozsudok prezentovaný žalovaným nie je v tejto veci aplikovateľný.

44. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že vyplatenie podielu zo zisku spoločnosti s ručením
obmedzeným nie je právnym úkonom, súd s týmto právnym názorom žalovaného nesúhlasí. Podľa
§ 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 324 ods. 1 ObZ záväzok zanikne,
ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Súd zastáva názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný

záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle § 34 OZ, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci
k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Pri tomto závere súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho súdu ČR, napr. rozsudok sp. zn. 29 Cdo 677/2011-61 z 27.2.2014. Podľa § 123 ods. 1
ObZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z ust. § 125 ods.
1 ObZ vyplýva, že rozhodnúť o rozdelení zisku má právo valné zhromaždenie spoločnosti s ručením

obmedzeným. Bez tohto rozhodnutia spoločnosť nemôže rozdeliť zisk a vyplatiť ho spoločníkom. Súd
mal v konaní preukázané, že dňa 1.11.2012 bolo vydané rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone
pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., na základe
ktorého žalovaný ako jediný spoločník Montpetrolu prijal rozhodnutie o vyplatení podielu zo zisku za
rok 2008 vo výške 30.000,- € a podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 € so splatnosťou do

31.12.2012. Uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti je právnou skutočnosťou
spôsobilou založiť na jednej strane záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej strane pohľadávku
spoločníka. Spôsoby zániku záväzku v prípade obchodnoprávnych vzťahov sú predmetom úpravy v
§ 324 až § 364 ObZ. V danom prípade právo žalovaného na podiel zo zisku (t.j. pohľadávka voči
spoločnosti) vzniklo rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti VZ zo dňa 1.11.2012 (č.l.

48 spisu). Toto rozhodnutie je platné, nakoľko nebolo napadnuté žalobou o jeho neplatnosť v zmysle §
131 ods. 1 ObZ. V zmysle vyššie uvedeného teda vyplatením podielu zo zisku dňa 20.12.2012 došlo
k zániku záväzku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. ako dlžníka vyplatiť podiel na zisku svojmu
jedinému spoločníkovi ako veriteľovi.

45. Právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť prejaví navonok.
Navonok ju neprejavuje valné zhromaždenie, ale orgány, prostredníctvom ktorých spoločnosť koná.
Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sú to konatelia. Ich konanie je právnym úkonom spoločnosti
(rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 191/2003 zo dňa 1.3.2005). Na základe vyššie uvedeného má súdza to, že fyzická výplata podielu zo zisku je prejav vôle spoločnosti s ručením obmedzeným smerujúci
k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného
zhromaždenia a možno ho považovať za právny úkon v zmysle § 34 OZ, ktorý je napadnuteľný žalobou

o neúčinnosť právneho úkonu. Okrem toho súd poukazuje, že už boli vydané rozhodnutia súdov nižších
stupňov, vydané v konkurzných konaniach, ktoré určujú neúčinnosť právneho úkonu spočívajúceho vo
vyplatení podielu na zisku (napr. rozsudok OS Bratislava I sp. zn. 9Cbi/10/2012 zo dňa 22.4.2014, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/32/2014 zo dňa 24.2.2015). Hoci sa
nejedná o rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, súd má za to, že v súlade s princípom právnej

istoty zakotveným v čl. 2 C.s.p. niet dôvodu odkloniť sa od týchto rozhodnutí a posúdiť vyplatenie podielu
na zisku tak, že sa o právny úkon nejedná.

46. Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalovaný
argumentoval, že sa musí jednať o takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu (exekučným titulom), pričom v čase vykonania právneho úkonu (20.12.2012) dlžníka

žalobca takouto pohľadávkou ešte nedisponoval, pretože rozsudok Okresného súdu Skalica č.k.
3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011 nadobudol vykonateľnosť až dňa 6.8.2013. K uvedenému súd
poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, zákonnému pojmu „vymáhateľná
pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred súdom v základnom
(naliezacom) konaní (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23.12.1999, sp. zn. 3Cdo 102/99). Vymáhateľná

pohľadávka je pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde, je zročná, čo do svojej
povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá ani nezanikla. Konštantná judikatúra vykladá pojem
vymáhateľná pohľadávka v zmysle vyššie uvedeného (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Obdo 69/2012 z
30.10.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 198/2010 z 1.7.2012). Súd má za to, že žalovaným uvedené
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo dňa 17.12.2013 bolo rozhodnutie tzv. „revolučné“, ktoré

je excesom z ustálenej judikatúry. Podľa tohto rozhodnutia, vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka
vykonateľná, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa
ktorého možno vykonať exekúciu. V každom prípade však na úspech odporovacej žaloby vždy stačí,
ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho
konania (v čase rozhodovania súdu), čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo 253/2012 zo

dňa 17.12.2013, na ktoré poukázal žalovaný. Pre úspešnosť odporovacej žaloby teda nie je potrebné,
aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase urobenia právneho úkonu. Dôležité je, aby v
čase vykonania právneho úkonu veriteľ mal pohľadávku voči dlžníkovi, avšak ešte nemusí byť priznaná
veriteľovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon
rozhodnutia. V danom prípade pohľadávka žalobcu vznikla dňa 6.4.2007 (dátum splatnosti faktúry).

Právny úkon vyplatenia podielu zo zisku bol vykonaný dňa 20.12.2012, teda v čase vykonania právneho
úkonu žalobca už mal pohľadávku voči dlžníkovi. Rozsudok, na základe ktorého žalobcovi svedčí
pohľadávka voči Montpetrolu, sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013, preto v čase podania odporovacej
žaloby a rozhodovania súdu o tejto žalobe je pohľadávka žalobcu vymáhateľná aj vykonateľná.

47. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
(žalobcu), súd dáva do pozornosti, že v jednotlivých odsekoch § 42a OZ sú uvedené rôzne skutkové
podstaty, ktoré sa líšia najmä tým, či zákon predpokladá úmysel strán odporovateľného právneho
úkonu alebo tento úmysel nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlžníkom a nadobúdateľom
prospechu. Niektoré majú subjektívnu povahu (§ 42a ods. 2 OZ) a niektoré objektívnu povahu.

Ustanovenie § 42a ods. 4 OZ predstavuje osobitnú skutkovú podstatu, ktorá má objektívnu povahu
a vyznačuje sa tým, že k odporovateľnosti právnych úkonov sa nevyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle dlžníka, ak medzi dlžníkom a nadobúdateľom
prospechu existuje osobitný vzťah vzhľadom na ich personálne alebo kapitálové prepojenie. V tomto
prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona

predpokladá, platí tu tzv. vyvrátiteľná právna domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa. Dôkazným bremenom
zákon zaťažuje žalovaného, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak žalovaný
preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnú
odporovateľnosť podľa § 42a ods. 4 OZ stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky
ako objektívnu skutočnosť, včasnosť uplatnenia nároku a prepojenie dlžníka a druhej strany niektorým

zo zákonom špecifikovaných spôsobov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný je spriaznenou
osobou dlžníka, keďže v rozhodnom čase bol jeho jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom, teda
je preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech.
Vzhľadom na uvedené, žalobca úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa preukazovať nemusí. Na druhej stranežalovaný neprodukoval také dôkazy ani skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné dospieť
k záveru, že žalovaný ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, s
prihliadnutím na skutočnosť, že dlžníkom je jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej

jediným spoločníkom je práve žalovaný. O tomto nemôže svedčiť ani samotná skutočnosť, že konkurzné
konanie voči dlžníkovi bolo zastavené, a že dlžník si podľa vyjadrenia žalovaného plnil záväzky voči
iným veriteľom, nebol v úpadku ani v predĺžení a vyplatením podielov zo zisku nesledoval úmysel ukrátiť
veriteľov, ale boli tým len plnené majetkové práva spoločníka. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v
čase výplaty podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 už bol vydaný rozsudok Okresného súdu Skalica

č.k. 3Cb/396/2008-223 zo dňa 12.10.2011, hoci ešte nebol právoplatný. Žalovaný aj dlžník teda vedeli
o existencii pohľadávky žalobcu, ktorá bola uplatnená v súdnom konaní, avšak namiesto toho, aby
žalovaný vyčkal na právoplatné skončenie tohto sporového konania (kde zatiaľ neprávoplatne bolo
rozhodnuté v jeho neprospech), rozhodol o výplate podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 a uprednostnil
tak svoj záujem (nárok spoločníka na podiel zo zisku) pred splnením záväzku spoločnosti voči žalobcovi,
ktorý záväzok navyše ani nezahrnul do účtovnej evidencie, následkom čoho spoločnosť vykazovala zisk

a z toho plynúce právo spoločníka na podiel zo zisku.

48. Podľa § 61 ods. 1 ObZ, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi
v súvislosti s podnikaním (§ 6 ods. 3 ObZ). Právo na podiel zo zisku je výrazom podielu na

pozitívnom výsledku podnikania - na tom, čo zostane (by zostalo) z majetku spoločnosti po odpočítaní
(pomyselnom uspokojení) všetkých záväzkov spoločnosti. Vyjadruje mieru účasti na čistom obchodnom
imaní spoločnosti, nie na celom jej majetku. Čistým obchodným imaním je až to, čo zostane po
uspokojení veriteľov, voči ktorým má spoločnosť záväzky (ktoré sa majú podľa § 6 ods. 3 Obchodného
zákonníka odpočítať od obchodného majetku). Úlohou konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným

je overiť, či v čase výplaty podielu na zisku je spoločnosť reálne schopná zo svojho čistého obchodného
imania všetky podiely na zisku vyplatiť. Ak tomu tak nie je, musí výplatu podielov na zisku odoprieť kvôli §
61 ods. 1 ObZ. V takom prípade konatelia nie sú viazaní uznesením valného zhromaždenia. Ak sa podiel
na zisku napriek tomu vyplatí, ukracuje tým veriteľov záväzkov súvisiacich s podnikaním, až odpočítaním
ktorých sa určuje čisté obchodné imanie ako základ pre výpočet podielu spoločníka. Táto povinnosť je

osobitne dôležitá v prípadoch, keď sa rozhoduje o rozdelení zisku z minulých období (z nálezu ÚS SR
sp. zn. II. ÚS 273/2012 z 16.12.2015). Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov,
pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Súd má za to, že vyššie popísané
konanie žalovaného, ktorý rozhodol o výplate podielu zo zisku spoločnosti bez uspokojenia pohľadávok

všetkých jej veriteľov, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

49. Faktúra žalobcu na sumu 623.688,50 Sk bola splatná dňa 6.4.2007. Zo znaleckého dokazovania v
trestnom konaní vedenom proti žalovanému vyplynulo, že spoločnosť Montpetrol bola v čase splatnosti
faktúraajpotomtoobdobíplatobneschopná,nakoľkomalafinančnéprostriedkynavyplácaniedividend.

Podľa účtovných dokladov mala spoločnosť Montpetrol viac majetku ako záväzkov, avšak do účtovnej
evidencie nebol zahrnutý záväzok voči spoločnosti Marko Gas, s.r.o., ani záväzok voči žalobcovi. Znalec
uzavrel, že v prípade započítania týchto záväzkov by spoločnosť mala podľa takto upravenej súvahy
viac záväzkov ako majetku. Keďže však účtovne neboli evidované, spoločnosť vykázala zisk a žalovaný
ako jediný spoločník rozhodol o vyplatení podielu z tohto zisku. Zo záverov znaleckého dokazovania

tiež vyplýva, že pohľadávka žalobcu mohla byť v plnej výške uspokojená z prostriedkov vyplatených
na dividendy. K zníženiu majetku spoločnosti došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na
hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre žalovaného. V čase po dátume splatnosti
pohľadávky žalobcu boli žalovanému vyplatené dividendy celkom vo výške 252.686,85 € napriek
neukončenému sporovému konaniu, predmetom ktorého bolo posúdenie opodstatnenosti pohľadávky

žalobcu, zahrnutie ktorej do účtovníctva spoločnosti by znamenalo, že spoločnosť zisk nevykazuje a
nevznikol by tak ani nárok žalovaného na podiel zo zisku. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súd
nemôžu svedčiť o tom, že neexistoval úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

50. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Súd však

má za to, že uvedené tvrdenie bolo vyvrátené správami súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka
o nemajetnosti povinného (spoločnosti MONTPETROL, spol. s.r.o.). V konaní bolo preukázané, že
žalobca dal svoju pohľadávku exekučne vymáhať bezprostredne po získaní exekučného titulu (rozsudok
nadobudol vykonateľnosť dňa 6.8.2013 a exekučné konanie bolo začaté dňa 28.8.2013). Poverenýsúdny exekútor listom zo dňa 29.7.2015 informoval žalobcu, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s
r.o. nemá žiadny exekvovateľný majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú
pohľadávku. Súdny exekútor je subjektom zo zákona povolaným na zisťovanie majetku fyzických aj

právnických osôb. Ak súdny exekútor žiadny majetok povinného nezistí, exekúciu nemožno vykonať.
Posledná správa exekútora o nemajetnosti povinného je zo dňa 20.9.2016. Z tejto správy vyplýva,
že proti dlžníkovi nemožno vykonať exekúciu žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Žalobca
teda podľa názoru súdu preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie
jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom.

Okrem toho súd poukazuje, že dlžník napriek tomu, že rozsudok Okresného súdu Skalica č.k.
3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011 sa stal vykonateľným dňa 6.8.2013, do dnešného dňa pohľadávku
žalobcu dobrovoľne neuspokojil, hoci žalovaný argumentuje, že dlžník nie je v úpadku ani v predlžení.
Ak žalovaný namietal, že dlžník si svoj záväzok nesplnil z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola sporná,
táto prekážka právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3Cb/396/2008 zo dňa 12.10.2011
odpadlaažalovanýneuviedoljedinýargument,prečovykonateľnúpohľadávkužalovanéhododnešného

dňa neuhradil, hoci tvrdí, že je platobne schopný. Suma 33.445,90 € bola vyplatená žalovanému
dňa 20.12.2012 z pokladne v hotovosti. Spoločnosť Montpetrol vyplatením dividend uprednostnila
pohľadávku svojho spoločníka pred pohľadávkami iných veriteľov. Odporovateľným právnym úkonom
môže byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka
na uspokojenie jeho pohľadávky (uzn. NS SR 1 Obo 102/2010 z 21.3.2013), každý právny úkon, ktorým

dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (uznesenie NS SR sp.
zn. 5 Cdo 181/2010 z 1.7.2011). Podľa znaleckého dokazovania v trestnom konaní, k zníženiu majetku
spoločnosti Montpetrol došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a
z pokladne boli vyplatené dividendy pre žalovaného vrátane sumy 33.445,90 € titulom výplaty podielu
na zisku za roky 2008 a 2009, ktorému úkonu žalobca odporuje. Vyplatením dividend žalovanému sa

teda zhoršila (zmarila) možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, nakoľko
po tomto vyplatení podielu na zisku sa zmenšila majetková podstata dlžníka a dlžník už nedisponuje
žiadnym exekvovateľným majetkom, ako vyplýva zo správ súdneho exekútora. Preto má súd za to, že
žalobca preukázal, že bol dlžníkovým právnym úkonom ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej
pohľadávky.

51. Keďže vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky predpoklady odporovateľnosti právneho
úkonu v podľa § 42a ods. 1 v spojení s § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd žalobe vyhovel
a rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu výplaty podielu zo zisku vo výške 33.445,90 €, ktorý bol
vykonaný spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. v prospech žalovaného dňa 20.12.2012.

52. Súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní
úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže súd jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovel. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).