Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200061
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200061.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. R. E. a sudcov JUDr. E. Y., PhD.
aJUDr.U.F.vprávnejvecižalobcu:P.s.r.o.,sosídlomV.,G.8,C.:XXXXX802,právnezastúpený:BAJO
LEGAL s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Landererova 8, proti žalovanému: Rektor
Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 2, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D. zo dňa 15. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, č.
OK/XX/XXXX zo dňa 15. decembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného,
ako aj fiktívneho rozhodnutia 1. stupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OK/XX/XXXX zo dňa 15. decembra 2016 potvrdil fiktívne
rozhodnutie o nesprístupnení informácií o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom
vzdelaní pána P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom X. - X. a odvolanie žalobcu zamietol.

3. Žalobca v podanej žalobe označil napadnuté rozhodnutie žalovaného o odvolaní za
nezákonné, keďže potvrdzuje fiktívne rozhodnutie bez zákonných náležitostí, jeho vydaniu predchádzal
nezákonný postup, a samo rozhodnutie nemá ustanovené zákonné náležitosti. Tým, že žalovaný
potvrdzuje fiktívne rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti zákonného rozhodnutia, nemôže zákonným
spôsobom dôjsť k jeho potvrdeniu, pričom v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia - R 45/2002,
Rs 37/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 180/01 podporujúce toto tvrdenie.
Keďže podal proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, odvolací orgán bol v zmysle § 59 Správneho

poriadku povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a takisto bol povinný preskúmať
jeho správnosť a tiež zákonnosť konania, v rámci ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané. Odvolací
orgán týmto spôsobom nepostupoval, čo má za následok nezákonnosť odvolacieho konania ako aj
nezákonnosť samotného rozhodnutia o odvolaní. Náležitosti zákonného rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku nemá ani rozhodnutie o odvolaní, a to najmä pre absenciu riadneho odôvodnenia
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keďže odôvodnenie rozhodnutia spočíva iba v konštatovaní, že

s poukazom na § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám má žalovaný za to, že sprístupnením
požadovaných informácií by došlo k neoprávneným zásahom do právnej ochrany osobnosti dotknutej
osoby. Žalobca považoval za nezákonný aj dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie, keďžepožadovaná informácia sa netýka žiadneho osobného údaja dotknutej osoby, ale ide iba o informáciu
o absolvovaní (resp. neabsolvovaní) štátnej skúšky na predmetnej vysokej škole. Predmetom žiadosti
nie je ani výsledok štátnej skúšky, ale iba informácia, či P. Y. štátnu skúšku absolvoval (resp. či sa jej

zúčastnil) alebo nie. V prípade, ak by mal žalovaný za to, že informácia o dosiahnutom vzdelaní pána P.
Y. je osobným údajom, mal žiadosti nevyhovieť len v tejto časti a sprístupniť iba informáciu o absolvovaní
štátnej skúšky. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa § 63 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.
z. priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Štátna skúška teda nepodlieha žiadnej
špeciálnej zákonnej ochrane.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že do dnešného dňa
neeviduje v systéme doručenej pošty žiadosť o poskytnutie informácií o dosiahnutom vzdelaní P. Y..
Z uvedeného dôvodu nemohol poskytnúť požadované informácie. Žalobca neuviedol, na akú adresu
zaslal svoju žiadosť, nepriložil ju k odvolaniu, ani ku správnej žalobe. Žalovaný tak zastával názor,
že takáto žiadosť neexistuje. Na účel poskytovania informácií má vytvorený priestor na webovom

sídle http://tnuni.sk/informacie-v-zmysle-zakona-2112000-zz/. Na adresu [email protected] ani na
žiadnu inú adresu žalovaného nebola doručená žiadosť o poskytnutie informácie, ktorú žalobca uvádza
vo svojej žalobe. Zastával názor, že žiadosť o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k
informáciám je podaná až dňom, keď bola povinnej osobe oznámená. Podanie žalobcu, ktoré mohol
urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto nemá za následok doručenie jeho

obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií
nemôže začať. Nepostačuje ani to, aby sa povinná osoba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona
vyplýva, že jej musela byť oznámená, iba že povinná osoba musela poznať jej obsah. Až odo dňa, v
ktorom môže poznať jej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona
o slobodnom prístupe k informáciám. O jej existencii sa žalovaný dozvedel až z odvolania žalobcu,

ktoré mu bolo doručené dňa 01.12.2016 už formou doporučenej zásielky na adresu sídla žalovaného.
Vyjadrenia žalobcu, že konal nezákonne tým, že sa spoliehal na fiktívne rozhodnutie, nie je ničím
podložené. Uviedol, že zápisom na štúdium a svojím podpisom študent dáva súhlas na poskytovanie
svojich osobných údajov vysokej škole. Vysoká škola je oprávnená poskytovať informácie z tohto
neverejného registra študentov len v súlade s § 73 ods. 5 zákona o vysokých školách. Záverom uviedol,

že žalobca do dnešného dňa nedoručil žiadosť o poskytnutie informácii, preto sa k nej nemohol vyjadriť.
Dodal, že neeviduje spis prvostupňového orgánu a na prvostupňový orgán nebola žiadosť doručená.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 19.04.2017, v ktorom zotrval na
dôvodoch uvedených v žalobe. Zopakoval, že žiadosť o poskytnutie informácii bola žalovanému riadne

doručená, a preto nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovaného, že k začatiu konania o poskytnutie
informácií došlo až dňom doručenia odvolania, keďže až vtedy sa žalovaný dozvedel o existencii o
obsahu tejto žiadosti.

6.Kpodaniužalovanéhosavyjadrildňa22.01.2018žalovaný,ktorýzotrvalnaskutočnostiachuvedených

vyjadrení k správnej žalobe.

7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych
orgánov podľa § 177 a nasl. SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a
po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že správnej žalobe je potrebné

priznať úspech z týchto dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

8.1.Podľa191ods.1písm.d)SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

v Trenčíne č. OK/XX//XXXX zo dňa 15. decembra 2016, ktorým potvrdil fiktívne rozhodnutie o
nesprístupnení informácií o absolvovaní štátnej skúšky, resp. informácie o dosiahnutom vzdelaní pána
P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom X. - X. a odvolanie žalobcu zamietol.10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

10.1.Podľa§18ods.2zákonač.211/2000Z.z.akpovinnáosobažiadostinevyhoviehocilensčasti,vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená (§ 14 ods. 3).

10.2. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti

neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

10.3. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo

márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

10.4. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného

úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

10.5. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že

vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

10.6. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

10.7. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

11. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v súvislosti s
podanou žiadosťou žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. Spornou otázkou bolo, či postup
žalovaného, ktorý napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení
informácie, bol správny.

12.Vprejednávanomprípadežalovanýnedoručilkrajskémusúdužiadenadministratívnyspissprávneho
orgánu I. stupňa ani žalovaného s odôvodnením, že žiaden spis týkajúci sa prvostupňového správneho
orgánu neeviduje. Súd bolo doručené iba žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného.

13. Žalobca v podanej žalobe dôvodne namietal, že postup, ktorým odvolací správny orgán potvrdil
fiktívne rozhodnutie povinnej osoby, nemožno považovať za správny. Zákon č. 211/2000 Z.z. síce
predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup
povinnej osoby nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba vždy musí vydať rozhodnutie
podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Ak nevydá písomné rozhodnutie, ide o nezákonný postup a

porušenie ústavného práva žiadateľa.

14. Pokiaľ správny orgán I. stupňa vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií nevyhovel rozhodnutím s
náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť

potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože týmto postupom odňal žiadateľovi právo na dvojinštančný
postup, nakoľko proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok.
Úlohou žalovaného v danej veci tak bolo, ako správne uviedol aj žalobca v podanej žalobe, odvolaním
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť povinnej osobe na ďalšie konanie.15. Krajský súd ďalej uvádza, že rozhodnutie žalovaného o podanom odvolaní neobsahuje zákonom
vyžadované náležitosti kladené na preskúmateľnosť rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a
zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu

(R108/1999). Rozhodnutie o odvolaní musí spĺňať teda rovnaké náležitosti, ako prvostupňové
rozhodnutie. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia bolo preto úlohou odvolacieho správneho
orgánu uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil právne predpisy, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania. Odôvodnenie nemôže obsahovať len konštatovanie, že informácie

sú chránené podľa určitého zákonného ustanovenia.

16. V prejednávanom prípade sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom
nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre
rozhodnutie, ani akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a iba s odkazom na § 9 zákona
č. 211/2000 Z.z. a § 63 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z. konštatoval, že sprístupnením požadovaných

informácií by došlo k neoprávneným zásahom do právnej sféry ochrany osobnosti dotknutej osoby.

17. Krajský súd nemôže neprihliadnuť ani na rozporné vyjadrenia účastníkov konania ohľadne
predmetnej žiadosti o sprístupnenie informácií, keď žalovaný tvrdí, že uvedená žiadosť nebola doručená
tak správnemu orgánu I. stupňa a ani žalovanému ako odvolaciemu orgánu, pričom však žalobca tvrdí,

že uvedená žiadosť podaná bola.

18. V danom prípade súdu nebol predložený žiaden spisový materiál, z ktorého by mohol posúdiť
uvedené tvrdenia účastníkov konania. Naviac, žalovaný k danej veci uviedol, že nedisponuje, a teda
ani v čase preskúmania rozhodnutia nedisponoval žiadnym spisom prvostupňového orgánu a o podanej

žiadosti sa dozvedel až z odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu. Krajskému súdu tak nie je zrejmé,
ako mohol žalovaný bez príslušného spisového materiálu a žiadosti o sprístupnenie požadovaných
informácií preskúmať a posudzovať správnosť odvolaním napadnutého fiktívneho rozhodnutia, ktorým
správny orgán I. stupňa mal rozhodnúť o nesprístupnení požadovaných informácií.

19. Krajský súd konštatuje, že odvolací správny orgán je povinný preskúmať zákonnosť konania a
rozhodnutia povinnej osoby v celom rozsahu. Nie je teda viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní,
ale môže rozhodnúť aj na základe dôvodov, ktoré zistí on sám.

20. Keďže v danej veci žalovaný až z podaného odvolania zistil, že vo veci mala byť podaná žiadosť

o sprístupnenie informácií, ktorou však nedisponoval, nakoľko nemal k dispozícii spis prvostupňového
orgánu, úlohou žalovaného bolo vyzvať žiadateľa o informácie na jej predloženie. V prípade, ak by
bolo preukázané, že predmetná žiadosť podaná bola (a žalovaný v stanovenej lehote nesprístupnil
informácie, ani nevydal zamietavé rozhodnutie), žalovaný mal v rámci jeho právomoci preskúmať
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa ako tzv. fiktívne rozhodnutie a rozhodnutie zrušiť, keďže je

nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

21. V opačnom prípade, teda ak by bolo preukázané, že žiadosť podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. napriek tvrdeniu žalobcu skutočne podaná nebola, a teda správny orgán I. stupňa nemal možnosť
poznať jej obsah, nedošlo by ani k začatiu konania podľa zákona č. 211/2000 Z.z., a nemohlo tak dôjsť

ani k založeniu fiktívneho rozhodnutia. Žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4 zákona č.
211/2000 Z.z. je totižto podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa
povinná osoba (a v tomto prípade až žalovaný) dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až
odo dňa, v ktorom môže poznať jej obsah, dochádza k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa
zákona č. 211/2000 Z.z.

22. Ak by teda nedošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií, nezačala by plynúť ani lehota na
vybavenie žiadosti. Potom nemôže platiť ani právna domnienka, že existuje fiktívne rozhodnutie podľa
§ 18 ods. 3 a §19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom
konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Tým, že by nenastala fikcia vydania

rozhodnutia, postup žalovaného, ktorý napriek uvedenému na podklade podaného odvolania tzv. fiktívne
rozhodnutie preskúmal a toto potvrdil, tak nemožno považovať za správny.23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak krajský súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise.

24. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, týmito sa súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré
zakladajú dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, nezaoberal.

25. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom

(§ 191 ods. 6 SSP) a vo veci opätovne konať a rozhodnúť na podklade riadne zisteného skutkového
stavu tak, aby rozhodnutie spĺňalo požiadavky kladené na preskúmateľnosť rozhodnutia.

26. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

27. V prejednávanom prípade bol žalobca v celom rozsahu úspešný, a preto mu krajský súd podľa
§ 167 ods. 1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O
výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením (175 ods. 2 SSP).

28. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú
Sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.