Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204181.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov
senátuJUDr.ZdenkyKohútovejaJUDr.RomanaRizmanavexekučnejvecioprávneného:PROCIVITAS
s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa
Vajnorská 100/A, Bratislava proti povinnému: B. O., G.. XX.X.XXXX, I. XX, XXX XX V. Z., o vymoženie

1.136,85 eura s prísl. vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava,
Vajnorská 100/A, Bratislava pod EX 1372/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Rožňava zo dňa 24.6.2015 č. k. 12Er/370/2015-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28.4.2015 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. IA-
C/0214/1589zodňa 30.4.2014.Rozhodcovskýrozsudokbolpodľajehoodôvodneniavydanýnazáklade
zmluvy o úvere uzavretej dňa 4.12.2009 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka,
a.s.) a povinnou. V zmysle tejto zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 1.250,- eur. Právomoc
rozhodcovského súdu - rozhodcu na rozhodovanie predmetného sporu bola daná v zmysle článku 3
bodu 7 zmluvy o úvere a článku 10 bod 10.2. všeobecných obchodných podmienok (VOP) s použitím

článku 3 bod 7 zmluvy - rozhodcovská doložka.

3.Súd prvej inštancie vecprávne posúdil podľa § 243d ods.1,2,§44ods.2, 3, §41 ods.2písm.d/
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1,
2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že úver poskytnutý

povinnej na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Poštovou
bankou, a.s., Bratislava ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 4.12.2009 je spotrebiteľským
úverom. V bode 10.2. sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie považoval za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, podmienky v nej obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal
možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho nútila spotrebiteľa vprípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného súd

prvej inštancie posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je neplatná, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. f/ a písm. e/ a § 221 ods. 1 písm. d/, písm.
f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 37, § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním
rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov
vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť
pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne

aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 153 ods. 1 O. s. p., v napadnutom rozhodnutí
absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával
názor,žesúdprvejinštancie konštruovalnovýskutkovýstavbezúčastioprávneného,keďžepriskúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu

aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom
na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na
základe jeho postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných

súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská
a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo

spravodlivostiSRajedržiteľompovoleniarozhodovaťspotrebiteľskésporyvsúlades§73ods.5Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5. Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené
súdnej exekútorke dňa 23.10.2015 a povinnej dňa 23.9.2016.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IA-C/0214/1589 zo dňa
30.4.2014, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného 1.136,85 eura
s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovskádoložkauvedenávčlánku3bode7zmluvyoúvereavčlánku10bod10.2.2. všeobecných

obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou.9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia prechodných
ustanovení novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31.3.2017, teda aj toto exekučné konanie, začaté 31.3.2015, sa dokončí podľa predpisov účinných do
31.3.2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z

nich udelenie poverenia vylučuje.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto
návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

14.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011
Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo
dňa 5. decembra 2012 sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu
závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť

nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola
uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

15. V posudzovanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").17. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo
dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá

v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv dodávateľa.

20. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana

si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka

je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu)
vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je
spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

22. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z
neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

23. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako

nespôsobilý exekučný titul.

24. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.

p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.