Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209033
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416209033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Mgr. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. XX/XXX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zast.: JUDr. Danuša
Tichá, advokátka, AK so sídlom Bratislava, Nám. M. Benku 6, o určenie platnosti poistnej zmluvy, o
vydanie poistky k poistnej zmluve a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 331,94 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 17C/197/2016-106 zo dňa 24.
marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia platnosti
poistnej zmluvy č.152052662-1, uzatvorenej dňa 2.11.1998 a v časti o vydaní poistky k poistnej zmluve
č.152052662-1, uzatvorenej dňa 2.11.1998. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 331,94 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania vo výške 34 % a žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok v sume 218,50 eur na účet súdu
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 137 CSP, § 788 odsek 1, 2, 3, § 791 odsek 1, § 792
odsek 1, 2 , § 451 odsek 1, 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 02. 11. 1998 uzatvorili v zmysle § 788 OZ poistnú zmluvu pre
kapitálové poistenie dieťaťa - Produkt VS1 č. 152052662-1. Poistencom bola dcéra žalobcu Alexandru

Blašková, nar. 03. 07.01998. Začiatok poistenia bol 03. 11.1 998 a koniec platenia poistného bol v
poistnej zmluve dohodnutý dňom 03. 11. 2013, najneskôr vo výročný deň začiatku poistenia v roku, v
ktorom poistené dieťa dovŕši 25. rok života. Poistná suma pre prípad sobáša alebo dožitia dieťaťa bola
dohodnutá na sumu 266.756,- Sk, ročné poistné vo výške 10.000,- Sk. Konštatoval, že poistná zmluva
vznikla prijatím a podpísaním návrhu poistnej zmluvy dňa 02. 11. 1998 a zaplatením poistného dňa
02. 11. 2008. Z výpovede žalobcu a oznámenia žalovaného z 05. 12. 2014 mal súd preukázané, že pri
uzatvorení poistnej zmluvy nebola poistníkovi, žalobcovi, vydaná poistka č. 1520526621 TARIF VS1,

ktorá podľa uvedenej listiny bola žalobcovi zaslaná až dňa 26. 11. 2008 spolu s oznámením žalovaného
zo dňa 05.12.2014. Žalovaný skoršie doručenie poistky nepreukázal.1.3. Súd právny vzťah strán neposudzoval podľa predpisov upravujúcich práva spotrebiteľa, pretože
poistná zmluva bola uzatvorená dňa 02.11.1998, za účinnosti Občianskeho zákonníka účinného od
30.07.1997 do 10.10.1999, ktorý spotrebiteľské zmluvy neupravoval a zákon č. 258/2001 Z.z. O

spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť až od 01. 10. 2001

1.4. V časti určenia platnosti poistnej zmluvy súd v zmysle § 137 písmeno c) CSP skúmal
existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Mal preukázané, že zmluva
bola platne a účinne uzatvorená s koncom platenia poistného dňa 03. 11. 2013; bola k nej vydaná

poistka č. 1520526621 TARIF VS1 zo dňa 26. 11. 1998 s dojednanou dobou poistenia od 03.11.1998
do 03. 11. 2023, ktorá žalobcovi nebola doručená pred koncom platenia poistného t.j. pred 03. 11. 2013,
ale až následne spolu s oznámením z 05. 12. 2014. Žalovaný nepreukázal skoršie doručenie poistky
žalobcovi vrátane oznámenia Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, ktoré predložil
k vyjadreniu zo dňa 14. 07. 2016. Keďže poistenie bolo v zmluve dojednané do 03. 11. 2013 a nie
je prípustné určovať práva do minulosti, ak tieto už zanikli, súd nevzhliadol naliehavý právny záujem

na určení platnosti poistnej zmluvy dohodnutej na dobu určitú, ktorá zanikla 03. 11. 2013, preto žalobu
v tejto časti zamietol.

1.5. Žalobca sa domáhal vydania potvrdenia o poistení k poistnej zmluve s poistnými podmienkami.
Skúmal nárok podľa ustanovenia § 137 písmeno a) CSP, keď pri žalobe na plnenie má žalobný návrh

byť na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou
povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať dodať, či vypratať. Právo na plnenie vyplýva zo žalobcom
tvrdeného relatívneho právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných
právnych dôvodoch ( zmluva, bezdôvodné obohatenie a iné). V zmysle § 791 odsek 2 OZ poistiteľ vydá
tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.

Poistka je dokladom o uzatvorení poistnej zmluvy. Ide o jednostranný právny úkon poisťovateľa, ktorým
sa potvrdzuje existencia konkrétnej poistnej zmluvy. Poistka je zároveň dôkazom, že poistník bol s
poistnými podmienkami poisťovateľa oboznámený. Poistka však nemá povahu legitimácie na uplatnenie
nárokuaspravidlaanipovahuakceptačnéhoprejavu.Povahuakceptačnéhoprejavumôžemaťlenvtých
prípadoch, keď návrh na uzavretie poistnej zmluvy dáva fyzická alebo právnická osoba a poisťovateľ

mu odošle ako oznámenie o prijatí návrhu práve poistku. V danom prípade dňa 02.011.01998 došlo
k uzatvoreniu poistnej zmluvy s poistením dojednaným na určitú dobu, do 03.11.02013, a preto po
uplynutí dohodnutej doby platenia poistného, keďže poistka nemá povahu legitimácie na uplatnenie
nároku žalobcu a v konkrétnom prípade nemala ani povahu akceptačného prejavu, pretože došlo k
platnému a účinnému uzatvoreniu poistnej zmluvy so všetkými náležitosťami v zmysle Občianskeho

zákonníka, súd nárok žalobcu na vydanie poistky zamietol. Mal za to, že v danom prípade poistka nie je
predpokladom na plnenie z poistnej zmluvy a nemá ani povahu legitimácie na uplatnenie požadovaného
nároku

1.6. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 331,94 eur považoval súd za

dôvodný. Z predloženého výpisu z účtu žalobcu mal preukázané, že žalobca na výzvu žalovaného z
08. 10. 2013 dňa 29. 10. 2013 vykonal úhradu poistného za poistné obdobie od 03. 11. 2013 do 03. 11.
2014 vo výške 331,94 eur. Koniec platenia poistného podľa zmluvy nastal dňa 03. 11. 2013. Súd mal
preukázané, že žalovaný sa subjektívne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia až po doručení
ďalšej výzvy na zaplatenie poistného zo dňa 15. 10. 2014 za poistné obdobie od 03. 11. 2014 do 03.

11. 2015, na ktorú reagoval výzvou na vrátenie mylnej platby zo dňa 15. 12. 2014. Túto skutočnosť mal
súd preukázanú listinnými dôkazmi a písomného vyjadrenia F. X. o tom, že žalobca sa na ňu obrátil
so žiadosťou o radu vo veci úhrady poistného začiatkom novembra 2015. Napriek zamietnutiu žaloby
v časti týkajúcej sa určenia platnosti poistnej zmluvy z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení súd vyššie uvedenú poistnú zmluvu posúdil ako platnú, preto

úhradou zo dňa 29. 10. 2013 ( za poistné obdobie od 03. 11. 2013 do 03. 11. 2014 ) sa žalovaný
bezdôvodne obohatil, keďže išlo o sumu, ktorá bola zaplatená po zániku poistenia, ktorého koniec bol
dňa 03. 11. 2013.

1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP a § 255 odsek 1 CSP; žalobca

si v konaní uplatňoval tri žalobné nároky (určenie platnosti poistnej zmluvy, vydanie poistky k poistnej
zmluve a vydanie bezdôvodného obohatenia) a úspešný bol v konaní len v časti uplatnenia nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom pomer úspechu žalobcu voči žalovanému v konaní bol
33 % : 67 %, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielupomerných úspechov, t.j. 34%. Žalobcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za žaloby v zmysle §
5 odsek 1 z.č. 71/92 Zb. O súdnych poplatkoch spolu vo výške 218,50 eur podľa pol. 1 písm. a) a b ( zo
žaloby na určenie platnosti poistnej zmluvy vo výške 99,50 eur, zo žaloby o vydanie poistky k poistnej

zmluve vo výške 99,50 eur a zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 19,50 eur).

2. Rozsudok vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania napadol v zákonnej lehote
odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie alebo rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania 100 %.

Odvolacie dôvody vymedzil ust. § 365 ods. 1 písm. d). f), h) CSP, keď súd prvej inštancie pochybil
vo svojom postupe, ako aj pri svojom rozhodovaní. Namietal absenciu zdôvodnenia, prečo sa súd
neoboznámil sjehovyjadreniamizodňa04.07.2016azodňa06.03.2017anevyhodnotilanipredložený
dôkaz - Metodiku produktu VSI-Kapitálové poistenie dieťaťa a Všeobecné poistné podmienky pre
životné poistenie. Rozporne súd uvádza, že vypočul svedkyňu X. a v rozsudku na str. 9 tvrdí, že
vychádzal z jej skutkových tvrdení. Nesúhlasil so záverom súdu o námietke premlčania. Subjektívny

názor svedkyne v súvislosti s povinnosťou platiť poistné z poistnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto
konania, je bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Skutočnosť, že začiatkom novembra 2015 povedala
žalobcovi, že nemal uhrádzať už poslednú platbu nepreukazuje, že premlčacia lehota začala plynúť
až v novembri 2015. Má za to, že, premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala
žalobcovi plynúť dňom, kedy platbu vykonal, teda 29.10.2013. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že platenie

poistného malo byť dojednané iba na dobu 15 rokov, potom už v čase, kedy vykonal úhradu, musel
vedieť, že uhrádza platbu, ktorú už nemal podľa jeho názoru uhrádzať. Opätovne zdôraznil, že pri
písaní dátumu konca poistného obdobia došlo jednoznačne ku chybe v písaní, a žalobca vedel, že
doba platenia poistného bola 25 rokov. Vyplýva to aj z návrhu poistnej zmluvy, preto tvrdí, že bola
dohodnutá do 03. 11. 2023. Žalobcovi neoznámil, že zmluva je neplatná, ale že sa zmenila na poistenie

so zníženou - redukovanou - poistnou sumou bez ďalšieho platenia poistného. Z odôvodnenia rozsudku
tiež jednoznačne nevyplýva, ako súd vec právne posúdil. I keď citoval niektoré ustanovenia zákona,
neoprel rozhodnutie o dôležité ustanovenia vo vzťahu k právnym úkonom o ich platnosti a neplatnosti aj
vzhľadom k záveru súdu prvej inštancie na str. 9 rozsudku, posledný odsek, že „Napriek skutočnosti,
že súd žalobu v časti o určenie platnosti poistnej zmluvy zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého

právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, posúdil vyššie uvedenú poistnú zmluvu za platnú a
účinnú. Absentuje nadväznosť na § 34 a § 35 ods. 2 Obč. zákonníka. Súd prvej inštancie porušil zákon
v čl. 6 a v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR (obdobne v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). Zásada
rovnosti sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a postavenia subjektov. Z jeho
vyjadrenia zo dňa 14..07.2016 je zrejmé, že k podaniu pripojil listinné dôkazy, z ktorých vyplýval opak

tvrdení žalobcu, ktoré boli dôležité z hľadiska nároku na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom ako
úhradu poistného zo dňa 29.10.2013. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav (čo do žalobcom
tvrdenej a žalovaným popieranej skutočnosti o údajnom ukončení povinnosti platenia poistného dňom
03.11.2013), teda nesplnil jednu zo svojich najzákladnejších povinností - presne ustáliť skutkový stav.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Uvedená chyba

v písaní však nekorešpondovala so samotnou podstatou produktu, v rámci ktorého povinnosť platiť
poistné trvala po celú dobu poistenia až do jeho skončenia. Je presvedčený, že na základe takýchto
skutočností si žalobca bol vedomý povinnosti platiť poistné 25 a nie 15 rokov. Napriek tomu nevykonal
úhradu poistného za nasledujúce obdobie, a to ani na jeho výzvu zo dňa 02. 02. 2015, preto bol nútený
v zmysle čl. 9 ods. 2 VPP pristúpiť k zníženiu poistnej sumy bez ďalšieho platenia poistného dňom 09.

03. 2015. Ak by mal vrátiť sumu uplatňovanú ako bezdôvodné obohatenie, musel by zníženie poistnej
sumy prehodnotiť od 09. 03. 2014.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Metodika žalovaného k poistnému produktu
je iba jeho interný dokument, ktorý nemá na ich právny vzťah žiaden vplyv. Súd oboznámil zákonným

spôsobom všetky listiny, vrátane listín doložených žalovaným, o čom však zrejme nemá vedomosť,
pretože sa pojednávania nezúčastnil. K námietke premlčania uviedol, že počiatok premlčania začal
plynúť až momentom, keď sa dozvedel od tejto skutočnosti (nie kedy sa mohol dozvedieť), teda dňa
09. 11. 2015, čo je v súlade s § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z dôkazov,
ktoré preukázali začiatok plynutia premlčacej doby. Stotožnil sa s ustálenou praxou, poukázal na nález

Ústavného súdu SR zo 17. februára 2016, sp. zn. I US 548/2015, podľa ktorého na určenie začiatku
plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol podstatný okamih, kedy žalobca
prostriedky žalovanému uhradil, ale kedy mu bolo zo strany žalobcu znemožnené tieto prostriedky
podľa svojej vôle užívať, teda od okamihu, kedy sa žalobca pri kontrole platieb dozvedel o tejtoskutočnosti a jeho na túto skutočnosť aj upozornil dňa 09. 11. 2015. K námietke týkajúcej sa chyby
v písaní uviedol, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz vyvracajúci skutočnosť, že poistná zmluva bola
uzatvorená tak, že povinnosť platenia poistného končí 03. 11. 2013, ako je to uvedené v zmluve. Chybou

v písaní by takto mohol argumentovať napríklad aj o výške poistnej sumy, respektíve spochybňovať
akúkoľvek inú skutočnosť v zmluve. Ak teda tvrdí, že spravil chybu v písaní, mohol zmluvu vypovedať
v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote. Toto svoje právo nevyužil a na túto skutočnosť ho za
15 rokov neupozornil, nechal si platiť poistné 15 rokov a zároveň mu poistku nevydal ako mal, ale
až po pätnástich rokoch. Toto správanie žalovaného považuje za neštandardné. Práve oslobodenie

od platenia poistného bola hlavným motivačným determinantom, ktorým ho zástupca žalovaného pri
uzatváraní poistky presvedčil o výhodnosti zmluvy. Pri povinnosti platiť poistné po dobu 25 rokov by
pri poistnej sume 266 756,- SK na poistnom 250 000,- SK došlo k zhodnoteniu o 16 756,- SK za celé
obdobie poistnej zmluvy, t. j. 6,7 percentuálneho bodu (čiže ročne 0,27 %), pričom v roku 1988 bol
priemer úrokových vkladov 11,05 percentuálneho bodu za rok, čo by tento produkt poisťovne učinil
nepredateľným. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvej inštancie je v tom, že danú vec neposúdil

podľa ustanovení spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 879j Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo prijaté pred novelou účinnou od 01. 01. 2008. Podľa jeho názoru sa zmluva po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z. stala spotrebiteľskou zmluvou. Súd nesprávne posúdil
právny stav keď konštatoval, že poistenie bolo v zmysle platnej zmluvy dojednané do 03. 11. 2013,
keďže nie je prípustné určovať práva a povinnosti, ak tieto už vznikli, spätne, a preto mal za to, že nie je

daný jeho naliehavý právny záujem na určení platnosti poistnej zmluvy, ktorá skončila. Uvedený dátum
je dátumom, kedy bol oslobodený od platenia poistného, ale nie dátum zániku poistenia, čo potvrdil aj
žalovaný v odvolaní. Keď vstupný vek dieťaťa pri uzatváraní zmluvy bol 0 rokov, 25 rokov života dovŕšilo
podľa údajov v poistnej zmluve dňa 03. 07. 2023. Z toho teda vyplýva že súd vychádzal z nesprávneho
zistenia a keďže zmluva je stále aktívna, dôvod zamietnutia žaloby, že nie je možné určovať práva

do minulosti, neexistuje. Určenia platnosti zmluvy sa domáhal z dôvodu, že v čase podania žaloby
nenastala žiadna skutočnosť, ktorá mu umožňovala podať žalobu na plnenie, t. j. nebol dovŕšený vek
dieťaťa, nenastal sobáš a ani poistná udalosť. Určovacia žaloba bola teda jediným možným spôsobom,
ako sa mohol domáhať svojich práv, respektíve vyriešenia svojej právnej neistoty. Naliehavosť právneho
záujmu pramení z podstaty žaloby vzhľadom na to, že bez určenia platnosti poistnej zmluvy nie je

možné riešiť ďalšie otázky, ktoré sú významné z hľadiska strán sporu, ako to konštatoval aj Najvyšší
súd v rozhodnutí 3 Cdo 224/2008 . K v žalobe v časti týkajúcej sa vydanie potvrdenia poistky súd
zaujal nesprávny právny názor keď konštatoval, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy s poistením
dojednaným na dobu určitú do 03. 11. 2013, pretože poistenie bolo uzatvorené do doby, ak poistená
osoba dovŕši 25 rokov života a to do 03. 07. 2023. Ak teda poistenie nezaniklo, súd mal žalobe

vyhovieť, pretože si žalovaný nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 791 Občianskeho zákonníka.
Napriek týmto skutočnostiam nepodáva odvolanie z dôvodu efektívnosti, aj keď rozsudok nepovažuje za
spravodlivý. Pre prípad, že odvolací súd rozsudok nezruší a vec nevráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie navrhol rozsudok zmeniť, vo vyhovujúcej časti potvrdiť a v zamietajúcej časti zmeniť tak, že
poistná zmluva je platná a žalovaný má povinnosť vydať potvrdenie o poistení. V časti výroku o trovách

konania navrhol rozsudok nepotvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v replike zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Zdôraznil, že plynutie premlčacej doby nie
je možné odvodzovať od skutočnosti, kedy svedkyňa X. povedala žalobcovi, že poistné na obdobie
po 05. 11. 9013 do 03. 11 2014 nemá uhrádzať. Žalobca má právnické vzdelanie, naviac, vo všetkých

vyjadreniach uvádza, že ak by mal platiť poistné 25 rokov, inak by produkt neuzatvoril. Na jednej
strane vyjadruje, že oslobodenia od platenia poistného bolo jeho hlavným motivačným determinantom
pri uzatváraní zmluvy ( čo však nie je pravda, VPP pripúšťajú oslobodenia poistného iba pri plnej
invalidite ) a na druhej strane uhradil poistné od 03. 11 2013 do 11. 2014, pretože vedel, že podľa zmluvy
musel poistné uhradiť a následne sa odvoláva na výpoveď svedkyne. Z toho je zrejmé, že si vyjadrenia

prispôsobuje ako mu to vyhovuje. Ak platí, že bol presvedčený, že jeho povinnosť platiť poistné trvá
15 rokov, potom už nemal poistné za posledné obdobie uhrádzať. Ak ho uhradil, jednoznačne prejavil,
že vie aké povinnosti mu vyplývajú zo zmluvy, a potom je z jeho strany špekulatívne odvolávať sa
na vyjadrenie svedkyne, že nemá poistné uhrádzať. Z uvedeného potom je zrejmé, že dvojročná
premlčacia subjektívna lehota začala plynúť 29. 10. 2013 a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

sa premlčalo Z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že povinnosť platenia poistného končila uplynutím 25.
roku dieťaťa, respektíve za splnenia tam vymedzených prípadov.5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to
dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcej časti rozsudku nie je dôvodné. Proti zamietajúcej

časti rozsudku odvolanie žalobca nepodal, preto v týchto častiach nadobudol rozsudok právoplatnosť.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.

8. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 24. 05. 2016 sa žalobca domáhal určenia platnosti
poistnej zmluvy č. 152052662-1 uzatvorenej dňa 02. 11. 1998 medzi ním a žalovaným, vydania
potvrdenia o poistení, poistky, obsahujúcej poistné podmienky, obsah poistenia podľa poistnej zmluvy
číslo 152052662-1 uzatvorenej dňa 02.11.1998, na základe ktorej platenie poistného končí 03. 11. 2013
a zaplatenia sumy 331,94 eur. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je len výrok rozsudku, ktorým

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur, keď dospel k záveru, že tento nárok
nie je premlčaný.

9. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 331,94 eur titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia,

ktoré predstavuje žalobcom nedôvodne zaplatené poistné za obdobie od 03. 11. 2013 do 03. 11. 2014.
Sporným medzi stranami sporu bolo, či je tento nárok premlčaný, t.j. kedy začala žalobcovi plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia doba ustanovená v § 107 ods. 1 Obč. zákonníka pre premlčanie
práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobca tvrdil, že premlčacia doba začala plynúť
09. 11. 2015, kedy oznámil žalovanému, že pri kontrole platieb zistil, že dňa 29. 10. 2013 uhradil na

základe jeho výzvy poistné vo výške žalovanej sumy. Žalovaný zastával názor, že premlčacia doba
začala plynúť 29. 10. 2013, kedy žalobca uhradil spornú čiastku poistného. Súd prvej inštancie počiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby ustálil dňom nasledujúcim po 15. 10. 2014, kedy bola žalobcovi
doručená ďalšia výzva na platenie poistného a na ktorú reagoval výzvou na vrátenie mylnej platby zo
dňa 15. 12. 2014.

10. Podľa § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2) OZ.

12. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne; tieto
dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Subjektívna premlčacia doba je

kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v prípade bezdôvodného obohatenia
vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

13. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že strany sporu dňa 02. 11. 1998 uzatvorili poistnú
zmluvu pre kapitálové poistenie dieťaťa č. 152052662-1 v prospech poistenca - P. A., nar. XX. XX.

XXXX. Začiatok poistenia bol dohodnutý dňom 03. 11. 1998 a koniec platenia poistného dňom 03. 11.
2013, najneskôr vo výročný deň začiatku poistenia v roku, v ktorom poistené dieťa dovŕši 25. rok života.
Platenie poistného bolo dohodnuté jedenkrát ročne v sume 10.000,- Sk, t.j. 331,94 Eur. Odvolací
súd s prihliadnutím na dojednania zmluvných strán a ich dohodu o konci platenia poistného súhlasí sozáverom súdu prvej inštancie, že v poistnej zmluve zmluvné strany dohodli koniec platenia poistného
03. 11. 2013 (možnosť ukončenia platenia výročným dňom, v ktorom dieťa dovŕši 25 rokov ani nemohla
nastať vzhľadom na dĺžku trvania zmluvy 15 rokov). Metodiku produktu VSI-Kapitálové poistenie, na

ktorú sa žalovaný odvoláva, ani odvolací súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci, že poistné malo byť
platené inak ako bolo dohodnuté v zmluve, t.j. do 03. 11. 2023 a že došlo k omylu pri vyhovení zmluvy. V
návrhu poistnej zmluvy je úprava rozsahu nárokov, ktorá upravuje podmienky výplaty poistného plnenia,
nie dobu (dĺžku), platenia poistného. Pokiaľ teda dňom 03. 11. 2013 skončila žalobcovi povinnosť
platiť poistné, úhrada poistného za ďalšie obdobie, od 03. 11. 2013 do 03. 11. 2014, bola plnením bez

právneho dôvodu (§451 ods. 2 OZ). .

14. V posudzovanom prípade je potom významné posúdenie právnej otázky, kedy začala žalobcovi
plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie práva. Vo všeobecnosti za rozhodujúci
pre začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy oprávnený v konkrétnom prípade skutočne
(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a
o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj
skôr (rozhodnutia NS SR publikované v ZSR pod č. 2/2005, č. 22/2013, 1Cdo/67/2011 z 25.3.2013,
NS ČR 30Cdo/2758/2006 z 14. 08. 2007, 32 Cdo/2626/2009 z 18.5.2011). Teda nie je podstatná a
rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený v prvom rade pri riadnej starostlivosti mohol dozvedieť, že

na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti
skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby k uplatneniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny
moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva.
Táto(subjektívna)vedomosťoprávnenéhootom,ženajehoúkorsaniektobezdôvodneobohatilaotom,

v prospech koho k tomuto obohateniu došlo, pritom musí byť skutočná. Nie je pritom rozhodujúce, či sa
oprávnený o svojom práve nedozvedel vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť
alebo mal dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný doručil žalobcovi výzvu na platenie poistného za

poistné obdobie od 03. 11. 2014 do 03. 11. 2015. Výzva bola vyhotovená s dátumom 15. 10. 2014
(streda). Žalobca požadované poistné nezaplatil majúc za to, že po 03. 11. 2013 už nemá povinnosť
platiť poistné, čo uvádzal v liste z 15. 12. 2014 zaslanom žalovanému. V ňom namietal platby poistného
naobdobieod03.11.2014do03.11.2015poukazujúcnato,žekoniecplateniaboldohodnutýnajneskôr
v 25. roku veku dieťaťa, teda môže skončiť aj pred uvedeným dátumom, a to v zmluve uvedeným

dňom 03. 11. 2013. Keďže žalobca nezaplatil poistné na ďalšie poistné obdobie, pristúpil žalovaný k
redukcii poistného od 09. 03. 2015, o čom ho informoval (až) listom z 03. 08. 2015. Žalobca nesúhlasil
s postupom žalovaného a v liste z 09. 11. 2015 vyslovil nesúhlas s redukciou poistného a prvýkrát
oznámil žalovanému, že spornú platbu uhradil omylom a žiadal o jej vrátenie. Správnosť svojho postupu
začiatkom novembra 2015 konzultoval s Mgr. X., finančnou agentkou, ktorá mu povedala, že nemal

uhrádzať poslednú platbu poistného.

16. Vychádzajúc z uvedených skutočností a v kontexte vyššie uvedeného výkladu nie je možné súhlasiť
so žalovaným, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva začala žalobcovi plynúť dňom
29. 10. 2013, t.j. dňom úhrady poistného s poukazom len na údaj o konci platenia poistného v zmluve.

Nie je totiž právne významné, že sa pri riadnej starostlivosti mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Údaj
o konci platenia poistného uvedený v poistnej zmluve sám o sebe nepreukazuje vedomosť žalobcu o
vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže preukázateľne uhrádzal platby poistného na základe výziev
žalovaného a až po doručení výzvy z 15. 10. 2014 na zaplatenie poistného na obdobie rokov 2013/2014

začal namietať dôvodnosť požadovanej platby. Tvrdenie, že ak koniec platenia poistného vyplýva zo
zmluvy, žalobca vedel (musel vedieť), že nemá povinnosť platiť poistné postráda aj rozumný argument
dôvodu zaplatenia poistného. Je nelogické, aby „dlžník“, ktorý vie (je subjektívne presvedčený) že nemá
povinnosť nič platiť, v tomto prípade poistné, toto zaplatí a potom sa domáha jeho vrátenia. V danej veci
žalobca preukázal relevantný dôvod plnenia (na základe výzvy žalovaného z 08. 10. 2013) vyplývajúci

z poistnej zmluvy.

17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia doba mohla
žalobcovi začať plynúť až po doručení výzvy na platenie poistného na obdobie od 03. 11. 2014 do03. 11. 2015, t .j. po 15. 10. 2014. S ohľadom na dátum podania žaloby 24. 05. 2016 nie je právne
významné zistenie, kedy bola výzva skutočne žalobcovi doručená, pretože dvojročná subjektívna lehota
na uplatnenie práva aj so začiatkom plynutia nasledujúcim dňom po vyhotovení výzvy - 16. 10. 2014

- uplynula 16. 10. 2016, teda žaloba bola podaná včas. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca subjektívne presvedčenie o tom, že platbu realizovanú 29. 10. 2013 nemal platiť a žalovaný sa
bezdôvodne obohatil dozvedel až od Mgr. X., ktorú vyhľadal z dôvodu zistenia správnosti postupu pri
úhrade poistného za obdobie 2013/2014, keďže žalovaný pre neplatenie poistného redukoval poistné
plnenie, čo mu oznámil listom datovaným 03. 08. 2015. Odvolacia námietka žalovaného, že počiatok

plynutia premlčacej lehoty nie je možné odvodzovať od vyjadrenia Mgr. X., od začiatku novembra 2015,
nie je právne významná, keďže subjektívna premlčacia doba s počiatkom plynutia dňom nasledujúcim
po doručení výzvy (16.10.2014) do podania žaloby neuplynula.

18. Dátum zaplatenia spornej sumy dňa 29. 10. 2013, resp. jej prijatie žalovaným (najskôr 30. 10. 2013)
je právne významný z hľadiska počiatku plynutia objektívnej premlčacej lehoty. Tá totiž v zmysle § 107

ods. 2 OZ začína plynúť momentom prijatia bezdôvodného obohatenia ( rozhodnutie NS SR sp. zn.
30 Cdo 4982/2009 z 27. 09. 2011, 30Cdo/4366/2007 z 25. 11.2008, 4545/2010 z 14.12.2010). Žaloba
podaná dňa 24. 05. 2016 bola podaná pred uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá
začala plynúť najskôr 30. 10. 2013 a uplynula 30. 10. 2016.

19. Keďže do podania žaloby neuplynula subjektívna a ani objektívna premlčacia lehota, nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný a odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP, v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy
konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).