Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204745
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114204745.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Z., L.. L. C.. I.., K.:

XX XXX XXX, R. X, T., v konaní právne zastúpený R.. Y. S., E. L. L. U. T., R. X, proti žalovanému: R..
R. V., C. XX, L., v konaní právne zastúpený R.. N. V.E., E. L. L. U. T., R. XX, v konaní o zaplatenie X
XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

žalobcajepovinnýzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonania,pozostávajúcuztrovprávnehozastúpenia
vo výške XXX,XX Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne z tejto
sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že na účet žalovaného bola poskytnutá
suma spoločnosťou E. C. L., V.. L.. dňa XX.XX.XXXX ako trovy konania, ktoré bola táto spoločnosť
povinná zaplatiť na účet žalovaného, a to vo výške X XXX,XX Eur. Z tejto sumy žalovaný žalobcovi
vrátil sumu XXX,XX Eur ako súdny poplatok zaplatený žalobcom. Sumu X XXX,XX Eur si však ponechal
z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Žalobca však poukazuje na to, že žalovanému celá táto
suma nepatrí, nakoľko žalobcu nezastupoval v konaní XXCb XX/XXXX od začiatku konania, ale až

od XX.XX.XXXX. Za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX tak náhrada trov konania žalovanému
nepatrí. Ide o žalovanú sumu, teda X XXX,XX Eur.

Žalobca so žalobou nesúhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že suma na jeho účet bola pripísaná
XX.XX.XXXX a výzva od žalovaného na vrátenie sumy mu bola doručená XX.XX.XXXX a vzhľadom na
podanie žaloby dňa XX.XX.XXXX vzniesol námietku premlčania v trojročnej zákonnej lehote.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s výpisom z obchodného registra žalobcu, uznesením
KrajskéhosúduXCobXX/XXXX,výpisomzúčtuspoločnostiE.C.L.,V..L..,výzvouzodňaXX.XX.XXXX,
listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, vkladovým listom zo dňa XX.XX.XXXX, vyčíslením náhrady
trov právneho zastúpenia žalovaným, kópiou plnej moci R.. F. a žalovaného, úrokovými sadzbami ECB,
písomným vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. X Z. XX/XXXX-XXX, v právnej veci žalobcu:

E. C. L., V.. L.., K. Z. XX, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z., L.. L.. C..I.., R. X, XXX XX T., K.:
XX XXX XXX, zastúpeného R.. R. V., E. L. L. C.I. XX, XXX XX L. o zaplatenie X XXX,XX Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XX Z. XX/
XXXX-XXX, rozhodol:„Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania X XXX,XX Eur k rukám zástupcu žalovaného R.. R. V., E. U. L., do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.“

„Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania XX,XX Eur k rukám zástupcu
žalovaného R.. R. V., E. U. L., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. X Z. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

Keďže právny zástupca žalobcu R.. R. V. neinformoval žalobcu v akom stave je odvolacie konanie vo
veci vedenej pod sp. zn. X Z. XX/XXXX, žalobca až dňa XX.XX.XXXX zistil, že jeho právnemu zástupcovi
- R.. R. V., bolo už dňa XX.XX.XXXX doručené konečné rozhodnutie vo veci, a to uznesenie Krajského

súdu v T. sp. zn. X Z. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým odvolací súd rozhodol tak, ako to je vyššie
uvedené.

Následne, konateľ žalobcu u spoločnosti E. C. L., V.. L.., zistil, že spoločnosť E. C. L., V.. L.., uhradila
dňa XX.XX.XXXX sumu trov konania vo výške X XXX,XX Eur, ktorá bola poukázaná na účet právneho

zástupcu žalobcu JG.. R. V., pričom túto skutočnosť preukázala výpisom z účtu zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalobca potom listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na vrátenie trov konania v lehote 3 dní
odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný napriek výzve
v stanovenej lehote požadovanú sumu žalobcovi neuhradil.

Na základe sťažnosti žalobcu na postup žalovaného, žalovaný uhradil žalobcovi sumu zaplateného
súdneho poplatku vo výške XXX,XX Eur. Na základe predložených plnomocenstiev súd zistil, že
žalobcu od XX.XX.XXXX zastupoval v predmetnej obchodnej veci R.. F. a od XX.XX.XXXX žalovaný.
Žalovaný vo vzťahu k nároku vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že plnenie advokátovi
je iba určenie platobného miesta, keďže samotná náhrada trov konania bola priznaná účastníkovi

konania. Riadnym a včasným zaplatením priznanej náhrady na rozhodnutím určené miesto plnenia, t.
j. k rukám žalovaného, došlo mimo iného i k zániku judikovaného procesného záväzku povinného voči
oprávnenému účastníkovi konania, a to jeho splnením. Prijatie a držba takejto povinným účastníkom
v prospech oprávneného účastníka zaplatenej náhrady trov konania k rukám advokáta zakladá pri
jej následnej držbe advokátom zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia medzi klientom a

advokátom. Žalovaný prijal XX.XX.XXXX náhradu mimo hmotnoprávny vzťah klient - advokát, teda bez
právneho titulu. Právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v T. č. k. XCob XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorá nastala XX.XX.XXXX došlo v tento deň k zániku hmotnoprávneho vzťahu medzi
klientom a advokátom, predmetom ktorého bolo zastupovanie klienta v príslušných súdnych konaniach,
a to práve len právoplatným skončením týchto súdnych konaní. Držba peňažných prostriedkov patriacich

klientovi ako úspešnému účastníkovi konania jeho advokátom odo dňa XX.XX.XXXX zakladá nárok
klientavočiadvokátovinaichvydanietitulombezdôvodnéhoobohateniapodľa§451ods.2Občianskeho
zákonníka.

Žalobca na túto námietku žalovaného uvádzal, že medzi účastníkmi išlo o obchodno-právny vzťah a

z tohto dôvodu by sa na plynutie premlčacej lehoty mala použiť lehota podľa Obchodného zákonníka,
teda štvorročná premlčacia lehota.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V predmetnom konaní súd prioritne skúmal, či vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného
je dôvodná. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, teda že určením neúspešnému účastníkovi

poukázať trovy konania na jeho účet, sa stal len miestom plnenia, pričom finančné prostriedky boli
poukázané na jeho účet po zániku akéhokoľvek vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. K plneniu na účet
žalovaného nedošlo z dôvodu jeho obchodnoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Právoplatnosťou
uznesenia Krajského súdu T., ktoré definitívne ukončilo vec samú, došlo k zániku zastúpenia žalobcu
žalovaným. Súd mal teda za to že držba peňažných prostriedkov, ktoré patrili žalobcovi bola zo strany
žalovaného bezdôvodným obohatením. Toto bezdôvodné obohatenie však nevzniklo z právneho dôvodu

- obchodnej zmluvy, ktorý odpadol. Na tento právny vzťah sa má teda použiť výlučne Občiansky
zákonník.

Od XX.XX.XXXX teda začala plynúť objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia
a táto márne uplynula XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrení žalobcu tento sa dozvedel o doručení uznesenia

Krajského súdu žalovanému dňa XX.XX.XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na vrátenie
trov konania v lehote 3 dní. Od XX.XX.XXXX teda začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota, ktorá uplynula XX.XX.XXXX.
Čo sa týka argumentácie žalobcu, že na daný právny vzťah je potrebné použiť ustanovenia Obchodného
zákonníka, súd poukazuje na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený v Občianskom

zákonníku, a to v § 451 až § 459, pričom výslovne je upravené aj premlčanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to v § 107 Občianskeho zákonníka.
Obchodný zákonník však inštitút bezdôvodného obohatenia výslovne vôbec neupravuje, a to ani
čiastkovo, t. j. v uvedenom právnom predpise nie je výslovne uvedená ani dĺžka premlčacej doby nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, či deň od ktorého premlčacia doba plynie.

V zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona (rozumej ObZ). Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

V zmysle § 391 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon (nie len ObZ) neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.
§ 1 ods. 2 ObZ dal možnosť, v prípade, že niektoré vzťahy nie sú upravené v rámci ObZ, použiť predpisy

občianskeho práva. Zákonodarca použil jasný pojem "tohto zákona". Podobný pojem obsahuje aj § 391
ObZ, ktorý upravuje začiatok plynutia premlčacej doby v ObZ. § 397 ObZ však už obsahuje len pojem
"zákon".
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa ObZ je možné (potrebné) riešiť len otázku, od ktorého dňa
plynie premlčacia doba. Lepšie povedané, v zmysle § 391 ObZ tento právny predpis nepripúšťa pre

stanovenie dňa, od ktorého plynie premlčacia doba, aplikáciu iného právneho predpisu. To však už
neplatí pre určenie dĺžky premlčacej doby, nakoľko v zmysle § 397 ObZ v súlade s § 1 ods. 2
ObZ je prípustný odkaz aj na iný právny predpis, ktorým je v tomto prípade OZ, ako právny predpis
obsahujúci priamo ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Ak by sme teda pripustili, že bezdôvodné
obohatenie vzniklo z obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ObZ by podľa súdu bolo

možné použiť len pri stanovení začiatku plynutia premlčacej doby, teda odkedy sa právo mohlo uplatniť
na súde. Samotnú dĺžku premlčacej doby však už v súlade s § 397 a § 1 ods. 2 ObZ je potrebné
posudzovať podľa ustanovení OZ, ktorý inštitút bezdôvodného obohatenia obsahuje. Pokiaľ by táto
možnosť zákonodarcom bola vylúčená, použil by aj v § 397 rovnaký pojem "tento zákon" ako v § 1 ods.
2 a § 391 ObZ, a tým by bola jasne stanovená možnosť použiť na obchodnoprávne vzťahy jedine ObZ.

Pri súčasnom znení ObZ však tomu tak nie je. Je teda možné predpokladať, že zákonodarca nemienil
úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia podriadiť režimu ObZ, ale úpravu zámerne ponechal len v
OZ.Vzhľadom na vyššie uvedené teda má súd za to, že žalobcovi by lehota uplynula po dvoch rokoch
odkedy bolo možné jeho právo uplatniť na súde (§391 ods. 1ObZ, §107 ods. 1 OZ). Teda ak sa žalobca
dozvedel o plnení na účet žalovaného dňa XX.XX.XXXX, od nasledujúceho dňa si svoju pohľadávku

mohol uplatniť na súde. Dňa XX.XX.XXXX by potom uplynula subjektívna lehota pre žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj v prípade posudzovania vzťahu účastníkov ako obchodnoprávneho. Súd
teda s poukazom aj na túto argumentáciu žalobu ako nedôvodnú a podanú po uplynutí premlčacej lehoty
zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
XXX,XX Eur.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal postupom podľa § 10 ods. 1, § 13a vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej

pomoci á XX,XX Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie k žalobe, 3. účasť na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) spolu vo výške XXX,XX Eur; ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške XX,XX Eur (3× X,XX Eur). Keďže právny zástupca
žalovaného je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo
výške XX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalovanému, sú vo výške XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalobcu, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť
ich na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.