Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 8, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010457
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815010457.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou o preskúmaní obžaloby v
trestnej veci proti obvineným Q. V. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona vo forme spolupáchateľstva a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona t a k t o

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku o d m i e t a obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou č. Pv 1040/14/7713 zo dňa 2.12.2015 a vec mu v r a c i a .

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala obžalobu na obvinených Q. V., H. V., Y.
I. U. Y. I. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Trestnéhozákonaapreprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a),ods.2písm.b)Trestnéhozákonas

poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa §20 Trestného zákona
na skutkovom základe, že po spoločnej dohode dňa 14.11.2014 v čase okolo 23.00 hod. prišli spolu do
reštaurácie V. V. K. T. W. Č.. XXXX B. B. K. I., kde požívali alkoholické nápoje, po chvíli sa dostali do
konfliktu s pánom X. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. B. Č.. XX, R. B. K. I., ktorému keď prišiel z kuchyne,
kde sedel s kamarátmi k barovému pultu zaplatiť účet, tak mu Y. I. bez udania dôvodu povedal „čo tu
chceš do piči, pôjdeš stade do piči, keď bude Y. primátorom“, pán Č., aby sa vyhol konfliktu na jeho

urážky nereagoval, zaplatil účet a vrátil sa ku kamarátom do kuchyne, kde za ním menovaný Y. I. prišiel,
kde potom, čo tam vošiel, ho majiteľ reštaurácie pán J. V., K.. X.XX.XXXX, I. O. W. XX, R. B. K. I.
požiadal, aby opustil tento priestor, lebo tam nemá čo robiť, na čo on nereagoval a nadával smerom k
nemu slovami „pôjdeš do piči, keď budze Y. primátor“, následne na to sa k nemu pán V. postavil a snažil
sa ho svojím telom vytlačiť z priestorov kuchyne, čo sa mu podarilo a dostali sa do priestorov reštaurácie
jeho kamaráti, nakoľko chceli už ísť domov a to X. Č. W. Q. Q.. U. Č., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. B. XX, R.

B. K. I., Q. Y.H., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. B. Č.. XX, R. B. K. I. a jeho manželkou J. Y., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. X. B. Č.. XX, R. B. K. I., pričom keď všetci vyšli z kuchyne do reštaurácie tak im Y. I., Q. V., H. V. U.
Y. I. bránili v odchode z reštaurácie a to tak, že stáli pred nimi a nechceli im dovoliť prejsť okolo nich a
kričali, že majú zaplatené pivo, že ho chcú dopiť, kde sa tam začali všetci hádať a strkať sa, pričom pána
Y. chytil Y. I. pod krk a Q. V. ho ťahal k zemi, Y. sa bránil a vytláčal ich vonku z reštaurácie až na terasu
a za nimi šli všetci ostatní, pričom, keď bol Y. vonku aj s tými dvoma, ktorých vytlačil za nim, vyšli vonku

jeho manželka a pani Č. a vo vnútri zostali pani Č. U. Y. I. pivovou fľašou, ktorú držal v ruke, udrel do
ľavej časti hlavy Č. U. H. V. sa hádal s pánom V.S., kde tento sa ho snažil vytlačiť vonku, Č. spolu s V. sa
podarilo vytlačiť ich vonku na terasu, kde konflikt pokračoval. Q. V. stiahol Y. sveter cez hlavu a ťahal ho
dole schodmi a niekto ďalší ho udieral do tela päsťami, pričom potom sa mu podarilo dať sveter dole z
hlavy, kde zbadal na zemi ležať svoju manželku, tak pribehol k nej, kde ho začal napádať Q. V. spredu a
zozadu ho udieral jeden z páchateľov, stiahli ho na zem, kde keď sa mu podarilo postaviť a videl ako Y.

I. napáda pána V., šiel mu na pomoc a snažil sa Y. I. odtiahnuť, medzitým na terase pána Č. napádal Y.
I. spolu s H. V., kde jeho manželka sa ich snažila oddeliť, pričom do nej tiež osoby sácali, keď sa pánoviČ. podarilo ich od seba odtlačiť a prestali ho napádať, tak zavolal svojim mobilom, na políciu o pomoc a
následne sa snažil oddeľovať páchateľov, ktorí v tom čase napádali pána Y. a pána V., pán V. sa v tom
čase, keď vyšli z reštaurácie, snažil týchto páchateľov, ktorí napádajú jeho kamarátov, oddeliť kde počas

toho, keď sa dostali na chodník, tak ho Y. I. hodil na zem a následne ho Q. V. kopol do hlavy, potom
sa postavil a ďalej sa bránil pred napádaním, keď zbadali, že prichádza policajné auto, v súvislosti s
týmto napadnutím boli pani Q.. U. Č. spôsobené zranenia - zlomeninu posledného článku ukazováka
pravej ruky s dobou liečenia do dvoch mesiacov, J. Y. pomliaždenie brušnej steny, ľahké podvrtnutie
krčnej chrbtice s predpokladaným časom liečenia do 6 dní, J. V. pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy,

ľahké pomliaždenie pravého predlaktia, podvrtnutie základného kĺbu palca pravej ruky s dobou liečenia
do 5 týždňov, Q. Y. ľahké pomliaždenie dolnej pery, povrchovú tržnú ranku sliznice dolnej pery, ľahké
pomliaždenie a odreninu ľavého lakťa, ľahké pomliaždenie a odreninu pravého kolena s dobou liečenia
do 5 dní, X. Č. pomliaždenie ľavej strany tváre s dobou liečenia do 10 dní,

Obhajca X.. Q. Š. písomným podaním navrhol preskúmať spisový materiál a odmietnuť obžalobu,

resp. zastaviť trestné stíhanie postupom podľa § 241 Trestného poriadku. Uviedol, že navrhuje
vrátiť vec prokurátorovi a odmietať obžalobu z dôvodu závažných procesných chýb a porušenia
práva na obhajobu, ktoré odôvodnil tým, že väčšina procesných pochybení v prípravnom konaní už
bola namietaná a to najmä pri preštudovaní spisu ako aj v podnete na prešetrenie nezákonného
postupu dozorujúceho prokurátora, ktorými sa ale poverený príslušník PZ odmietol zaoberať a taktiež

prokurátor krajskej prokuratúry. V týchto procesných pochybeniach aj nezákonnom postupe však
poverený príslušník pokračoval aj po vznesených námietkach a to pri záverečnom preštudovaní spisu,
resp.oupovedomeníotomtoúkone.Najzávažnejšieprocesnépochybenia,ktorýchsadopustilpríslušník
PZ podľa neho spočívali v tom, že došlo k zmareniu základného práva obvinených na záverečné
preštudovanie a oboznámenie sa so spisom a výsledkami vyšetrovania, keď obvinený Y. I. sa o tejto

možnosti nedozvedel a to z dôvodu skrátenej lehoty, ktorú si určil poverený príslušník PZ s tým, že
prítomnosť obhajcu na záverečnom preštudovaní v zmysle konštantnej judikatúry sa nepovažuje za
umožnenie využiť právo na záverečné preštudovanie spisu priamo obvineným. V ďalšom namietal, že
pri preštudovaní spisu mu bol povereným príslušníkom PZ predložený spisový materiál nezviazaný
a nezažurnalizovaný, ktorú skutočnosť môže potvrdiť aj obvinený Y. I. a obhajca X.. J. s tým, že

po preštudovaní predloženého spisu spolu s obžalobou Okresnému súdu Vranov nad Topľou bolo
zistené, že v spise sa nachádzajú dôkazy a listiny, ktoré obhajcovi predložené v rámci prípravného
konania nikdy neboli, resp. sa s nimi obhajca nemal možnosť oboznámiť s tým, že takýmto novým
dôkazom je aj vyjadrenie povereného príslušníka, k namietaným jeho procesným pochybeniam, ale aj
napríklad podpísané doručenky všetkých obvinených o osobnom prevzatí upovedomenia o nariadených

výsluchoch poškodených zo dňa 15.11.2014, s ktorými dôkazmi nemali možnosť obvinený ani obhajca
sa oboznámiť, pretože pokiaľ by im boli známe, vyjadrili by sa k uvedeným skutočnostiam a navrhovali
by vykonať dôkazy, ktoré by preukázali ich tvrdenia. Čo sa týka výsluchu Y. I. dňa 25.11.2014 poverený
príslušník uviedol, že ten vykonal zákonne po telefonickom predvolaní na obvodnom oddelení, toto
tvrdenievšakodporujeakémukoľveklogickémumysleniu,nakoľkoobvinenýY.I.bolvuvedenýdeňúplne

imobilný v domácom liečení a dostaviť by sa na obvodné oddelenie mohol len na nosidlách. Poverený
príslušník bol za obvineným opakovane doma, čo môžu dosvedčiť jeho rodinní príslušníci a výsluch
bol vykonaný absolútne nezákonným spôsobom popísaným aj v podaných sťažnostiach, čo preukazujú
aj chýbajúce údaje na zápisnici o výsluchu, a to nielen o mieste vykonania výsluchu. V predmetnom
vyjadrení poverený príslušník PZ sám svojvoľne dospel k záveru, že lekár ošetrujúci poškodenú Č.

ako jedinú s možným relevantným zranením sa pomýlil a uviedol nesprávny čas ošetrenia a podľa
povereného príslušníka si zrejme ošetrujúci lekár nevšimol ani zlomeninu prsta, ktorá sa potom objavila
u poškodenej o 12 dní neskôr. Taktiež sa vyjadril k zmareniu hlavného dôkazu a to tak, že žiadosť na
mestskú políciu o kamerový záznam podal bezodkladne a včas, pričom z oznámenia mestskej polície,
ktoré ale nie je súčasťou spisu bola táto žiadosť doručená až 24.11.2014, teda po 10 - tich dňoch, pričom

kamerové záznamy sa uchovávajú iba sedem dní, čo muselo byť poverenému príslušníkovi jasné.
Taktiež poverený príslušník k zákonnosti vypočúvania zadržaných obvinených Y. I. U. H. V. sa vyjadril,
že tieto boli vykonané v súlade so zákonom, avšak obhajca uviedol, že neumožnenie zvolenia obhajcu,
resp. neumožnenie porady nie sú v súlade so zákonom, keďže obvinený Y. I. z vranovskej nemocnice
prostredníctvom telefónu dojednal právne zastupovanie jeho zadržanému synovi Y. I. prostredníctvom

X.. O. s tým, že jeho spolupracujúca advokátka docestovala za Y. I., avšak ich stretnutie im poverený
príslušník neumožnil. Taktiež v predmetnom vyjadrení poverený príslušník uviedol, že všetci obvinení
ako aj ich právni zástupcovia boli o nariadených výsluchoch poškodených upovedomení riadne a
včas, k čomu je nutné uviesť, že o týchto výsluchoch údajných poškodených neboli Y. I. ani Y. I.nikdy upovedomení, ktorú skutočnosť namietali počas celého prípravného konania a faktom je, že
predmetné doručenky o osobnom prevzatí upovedomenia o úkonoch sa objavili až spolu s predložením
obžaloby, kde poukazuje na to, že aj samotná dozorujúca prokurátorka vo svojich oznámeniach o

výsledkoch prešetrenia postupu povereného príslušníka konštatovala, že upovedomenia o vykonaní
úkonoch v spise absentujú a to bolo dňa 29.4.2015, teda tieto upovedomenia, resp. doručenky sa
v spise nenachádzali. Toto údajné upovedomenie o úkonoch tvrdené povereným príslušníkom ako aj
doručenie obvineným odporujú zásadám logiky, keďže obvinení boli zadržaní pred polnocou 14.11.2014
a to až do nasledujúceho dňa, kedy boli v popoludňajších hodinách 15.11.2014 prepustení. Toho istého

dňa im mal údajne poverený príslušník doručiť aj upovedomenie o výsluchoch nielen poškodených V.,
Č., Č., Y., Y., ale súčasťou tohto upovedomenia mali byť aj nariadené výsluchy príslušných zástupcov
všetkých zdravotných poisťovní výslovne pani Q., Ž., O., pričom o týchto úkonoch mali byť obvinení
upovedomení bez akéhokoľvek vypočutia poškodených, resp. predchádzajúcich zisťovaní dotknutých
zdravotných poisťovní a zisťovaní príslušných poverení zamestnancov zdravotných poisťovní. Bolo
by možno vhodné vypočuť zdravotné poisťovne, kedy sa dozvedeli o nariadených úkonoch, avšak aj

bez týchto vyjadrení je evidentné, že obvinení nemohli byť upovedomení tak ako uvádza poverený
príslušník a to najmä v súvislosti s blankodoručenkami, ktoré boli objavené v spise, a ktoré poverený
príslušník sa údajne podľa jeho slov nechystal použiť. Už samotná existencia takýchto nevyplnených,
ale podpísaných doručeniek v nadväznosti na oznámenie prokurátorky zo dňa 29.4.2015 dostatočne
odôvodňuje tvrdenia obvinených o tom, že v skutočnosti neboli o týchto úkonoch upovedomení.

V ďalšom uviedol, že všetky tieto vyjadrenia povereného príslušníka, resp. objavené doručenky o
osobnom prevzatí upovedomenia o úkonoch neboli známe obvineným ani ich obhajcovi a to v dôsledku
porušeniaaobmedzeniaprávanazáverečnépreštudovaniespisu,kedysanenachádzalivnezviazanom
a nežurnalizovanom spise. Ďalším namietaným procesným pochybením bolo porušenie práva na
obhajobu a nerozhodnutie o žiadosti preskúmania postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku,

ktorú podal obvinený H. V. a to z dôvodu, že poverený príslušník mal údajne predmetnú žiadosť
predložiť spolu na rozhodnutie spolu so sťažnosťou proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Prokurátorka
však predmetnú žiadosť o preskúmanie postupu policajta ignorovala. V ďalšom namietal porušenie
základného práva obvinených Y. I., Y. I. U. H. V. na vyjadrenie sa ku všetkému čo sa im kladie za
vinu, keď uviedol, že uvedení obvinení sa u povereného príslušníka PZ opakovane domáhali vypovedať

v tejto veci v súvislosti s nezákonne vykonanými prvotnými výsluchmi, pričom poverený príslušník
odmietol vypočuť uvedených obvinených a znemožnil im tak výkon ich práva. V ďalšom opätovne
uviedol, že k porušeniu základného práva na obhajobu obvinených Y. I., Y. I., H. V. došlo tým,
že neboli žiadnym spôsobom upovedomení o výsluchoch poškodených a svedkov ani o plánovanej
ohliadke miesta činu. V dôsledku tejto procesnej chyby sa nemohli uvedení obvinení ani obhajca

zúčastniť rozhodujúcich procesných úkonov. Nezákonnosť výsluchov jednak obvinených zadržaných
a obmedzených na osobnej slobode ako aj následná nezákonnosť výsluchu obvineného Y. I. boli
podrobne namietané v podnete doručenom prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý sa týmto odmietol
zaoberať a postúpil uvedené námietky okresnému súdu. Nezákonnosť a psychický nátlak vyvíjaný na
obvinenýchY.I.U.H.V.možnopovažovaťzajednuvec,aleneumožneniestretnutiaporadysadvokátom

tak ako to bolo v prípade Y. I. je už závažným porušením práva na obhajobu. Taktiež vypočúvanie
obvineného Y. I. u neho doma s rôznymi verziami jeho výpovede, ktoré si od neho poverený príslušník
nechal podpísať. Ďalším dôvodom pre navrhovaný postup súdu je absencia akéhokoľvek zákonného
doručovania obvineným, ktoré nebolo vykonané poštovými službami, nakoľko na pokyn povereného
príslušníka mu obvinení podpisovali prázdne doručenky, ktoré pravdepodobne až následne vyplnil a

použil,resp.jedôvodnépodozrenie,žeichtaktopoužil.Eštenevyplnenáčasťtýchtopodpísaných,avšak
nevyplnených doručeniek bola aj dokumentovaná obhajcom obvineného Q. V., pričom je podľa neho
zarážajúce, že dozorujúca prokurátorka sa uspokojila s tvrdením povereného príslušníka, že ich nechcel
údajne použiť. A pokiaľ by súd neurobil iné rozhodnutie je prinajmenšom nevyhnutné zopakovať všetky
doručenia obvineným, ktoré sú v danej veci vykázané osobným doručením, nakoľko existujú dôvodné

pochybnosti o skutočnom reálnom doručení všetkých dotknutých písomnosti, ktoré mali byť doručené
osobne. Zároveň závažné procesné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, v prípravnom
konaní spočíva v nedostatočne zistenom, resp. nezistenom skutkovom stave veci, ktoré neumožňuje v
zákone rozhodnúť ako aj v porušení základných zásad a princípov trestného konania, keď sa poverený
príslušník vôbec nezaoberal zraneniami, ktoré tým istým prešetrovaným skutkom boli spôsobené Y. I., a

ktoré sú kvalifikované v zmysle trestného zákona ako ťažká ujma. Uviedol, že doposiaľ zistený skutkový
stav aj keď nezákonným spôsobom nerozporuje so skutkom, pre ktorý bola podaná obžaloba, resp.
pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, nakoľko rozdielnymi výpoveďami svedkov bolo preukázané, že
skutočnýfyzickýkontaktnaútokiniciovaliatedasfyzickýmútokomzačaliosobyvypočúvanévdanejveciako poškodení, ktorí v dôsledku tohto fyzického útoku, ktorý začali, spôsobili Y. I. ťažkú ujmu na zdraví.
Z výpovede svedkov - údajných poškodených jasne vyplynulo, že obvinený Y. I. napadol údajných
poškodených výlučne iba slovne, pričom následne po začatí fyzických útokov na obvinených sa títo iba

bránili útoku zo strany osôb vypočutých ako poškodení. Tieto uvedené skutočnosti preukazujú znalecké
posudky Q.. B.. Jediným zranením spomedzi osôb tam prítomným bolo zranenie - zlomenia prsta pani
Č., ktorá však bola zistená až 12 dní po skutku, pričom na RTG snímku vykonanom bezprostredne po
skutku sa toto zranenie nenachádza ani ho ošetrujúci lekár nezistil. Napriek všetkým týmto okolnostiam
poverený príslušník úplne ignoroval ťažkú ujmu na zdraví spôsobenú obvinenému Y. I. a zároveň je

vedené trestné stíhanie resp. podaná obžaloba pre trestný čin ublíženia na zdraví osobám, ktorým
žiadna ujma na zdraví nevznikla. Uvedená absencia kvalifikovanej ujmy na zdraví u osôb, ktorým podľa
vznesenia obvinenia ako aj podaním obžaloby mala byť údajne spôsobená, odôvodňuje postup podľa
§241 ods. 1 písm. c) a to zastavením trestného stíhania, pretože je nepochybné, že sa skutok nestal.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou

hranicoutrestnejsadzbyneprevyšujúcouosemrokovpreskúmasamosudcaapodľajejobsahuaobsahu
spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie
práva obhajobu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo
odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na
jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním
saradiťajpočasúkonovvykonávanýchorgánomčinnýmvtrestnomkonaníalebosúdom.Sobhajcomsa
však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať,

abybolvypočúvanýzaúčastisvojhoobhajcuaabysaobhajcazúčastnilajnainýchúkonochprípravného
konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom
hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas
výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní
pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a

klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným
svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu
svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by

zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Obhajca
má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v
konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému
a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí ( § 213
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku ).

Čo sa týka namietaného spôsobu konania ohľadom žiadosti o preskúmanie postupu policajta či
vybavovania podnetov na úrovni okresnej alebo krajskej prokuratúry súd má za to, že tieto skutočnosti
spočívajúcevpostupetýchtoorgánovčinnýchvtrestnomkonanínepodliehajúprieskumnejčinnostisúdu
a v prípade, že sa obvinení v priebehu prípravného konania, prípadne aj po podaní obžaloby domnievali,

že postup orgánov činných v trestnom konaní nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami samotného
Trestného poriadku či príslušných právnych predpisov upravujúcich činnosť týchto orgánov aj po linke
riadiacej či dozorujúcej, je potrebné sa obrátiť na príslušné nadriadené inštitúcie.

Knamietanémunevyrozumeniuovykonaníohliadkymiestačinusúdpoukazujenato,žepodľazápisnice

oohliadkemiestačinuakosanachádzavspisenačl.275-276jednalosaododatočnúohliadkuvykonanú
dňa 2.12.2014, no aj v prípade jej vykonania ihneď po spáchaní skutku ustanovenie § 154 Trestného
poriadku, ktoré obhliadku ako jeden z dôkazných prostriedkov upravuje, nepočíta s účasťou obvinených
či poškodených na vykonaní daného dôkazného prostriedku, tak ako je tomu napr. pri vyšetrovacom
pokuse.

Obvinení namietajú, že im neboli pri preštudovaní predložené všetky dôkazy a listiny, kde súd sa
stotožňuje s tvrdením obhajcu, že spis mal byť predložený na preštudovanie zažurnalizovaný, kde
konkrétne poukázali na vyjadrenie povereného príslušníka k namietanému postupu a doručenky oprevzatí upovedomenia o nariadených výsluchoch poškodených. Čo môže slúžiť za dôkaz a z akých
dôkazných prostriedkov sa dôkazy získavajú upravuje ustanovenie § 119 Trestného poriadku, no podľa
názoru súdu vyjadrenie povereného príslušníka nie je dôkazom a rovnako ani doručenky, ktorými sa

preukazujedoručenietejktorejpísomnostiatedatátonamietanáskutočnosťsamaosebebynezakladala
dôvod na odmietnutie obžaloby.

Rovnako ako ju nezakladá ani skutočnosť, že pri doručovaní upozornenia a možnosť preštudovať spis
bola povereným príslušníkom určená lehota na uloženie zásielky - upozornenia 5 dní. Ako je zrejmé z

predmetných doručeniek, poverený príslušník postupom podľa § 66 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
nariadil doručovanie do vlastných rúk.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného poriadku ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu.

Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Je potrebné v súvislosti s doručovaním zásielok v trestnom konaní mať na zreteli, že pošta vykonáva
doručovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a nie Poštového poriadku, či
prípadne inej normy akejkoľvek právnej sily, ktorý Trestný poriadok neupravuje žiadnu lehotu, počas
ktorej by zásielka po neúspešnom novom pokuse musela byť uložená na mieste, o ktorom bol adresát

upovedomený, že si môže zásielku na ňom vyzdvihnúť. A takúto povinnosť či právo adresáta, aby
zásielka bola uložená na pošte alebo u určeného adresáta po dobu dlhšiu ako tri pracovné dni nezakladá
ani prax pošty ako doručovateľa, keď ukladá zásielku na 18 či 21 dní a až následne po tejto lehote
ju vráti tomu, kto ju odoslal, nakoľko účinky doručenia nastali a je potrebné ich posudzovať v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Čo sa týka podľa obvinených nedostatočne zisteného, resp. nezisteného skutkového stave súd uvádza,
že v tomto štádiu konania - preskúmanie obžaloby mu neprislúcha hodnotiť dôkazy s konečnou
platnosťou, nakoľko takéto hodnotenie je vyhradené až rozhodovaniu vo veci samej.

V ďalšom súd uvádza, že tak ako vyplýva z vyššie uvedeného obvinený Q. V., H. V. U. Y. I. boli
dňa 14.11.2014 zadržaní ako podozriví, následne po vznesení obvinenia boli vypočutí v procesnom
postavení obvinených a zo zadržania prepustení. Súdu neprislúcha hodnotiť či už dôvody zadržania
ako ani následný postup povereného príslušníka v súčinnosti s prokurátorom spočívajúci v prepustení
obvinených zo zadržania po vykonaní úkonov a vzhľadom na skutočnosť, že všetci obvinení sú osoby

plne spôsobilé na právne úkony a ak zápisnicu z vykonaného úkonu, ktoré mala obsahovať ich výpoveď
podpísali, zostáva už možno len v rovine špekulácií, či sa tak stalo v dôsledku akéhokoľvek prísľubu
tvrdeného obvinenými prostredníctvom ich vyjadrení, no na strane druhej ustanovenie § 85 Trestného
poriadku upravujúce zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby s následným postupom
vznesenia obvinenia a vypočutia tejto osoby. Zo zápisníc o zadržaní a obmedzení osobnej slobody

obvinených ako podozrivých osôb v spojení so zápisnicami o výsluchu obvinených Q. V., H. V. U.
Y. I. je zrejmé, že povereným príslušníkom bol zákonom stanovený postup dodržaný, keď každý z
obvinenýchbolpovykonanívýsluchuakoobvinenéhoprepustenýzozadržanianaslobodu,čovzhľadom
na skutočnosť, že bolo potrebné vykonať zákonom stanovené úkony a postupy u troch obvinených,
čo si vyžiadalo určitý časový úsek. Skutočnosť o vykonaní výsluchov obvinených takýmto zákonom

predpokladaným spôsobom v určitom časovom rozsahu nemôže sama o sebe zakladať tvrdenie o
nezákonnosti vykonaných dôkazov.

Na vyššie uvedené závery súd poukazuje aj vo vzťahu k namietanému nevykonaniu opätovného
výsluchu obvineného Y. I. či samotného výsluchu obvineného tak ako bol o tomto dôkaznom prostriedku

spísaná zápisnica za súčasného poukázania na ust. § 2 ods. 19 Trestného poriadku, že pri rozhodovaní
na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť
len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak, či ohľadom
namietaného neumožnenia stretnutia a porady Y. I. s advokátom, keď v spise sa nenachádzaplnomocenstvo, udelené či samotným obvineným Y. I. alebo osobou oprávnenou zvoliť mu obhajcu,
mimo jeho splnomocnenia pre terajšieho obhajcu X.. Š., keď obvinený Y. I. pri svojom výsluchu dňa
15.11.2014 po poučení o práve zvoliť si obhajcu uviedol, že tohto si nevolí.

Napriek viacerým namietaným skutočnostiam súd za najzávažnejšie a zakladajúce jeho rozhodnutie o
odmietnutí obžaloby považuje pochybenia spočívajúce v postupe povereného príslušníka v súvislosti s
vykonaním výsluchov svedkov, ktorí sú zároveň v procesnom postavení poškodených a namietaným
upovedomením obvinených o tomto úkone.

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť
zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom v trestnom konaní na strane
druhej.TátozákladnázásadatrestnéhokonaniajevTrestnomporiadkuupravenávustanovení§2ods.9
a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a garantovaná je aj v takých právnych dokumentoch
akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Pri posudzovaní porušovania práva na obhajobu tak ako ho predpokladá ust. § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne

aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv
obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v ich prospech a aby
sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu
možnosť realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až
potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu svedka, teda musí mu byť

oznámený deň a konkrétny čas výsluchu, miesto a meno osoby, ktorá bude vypočúvaná.

Obvinení mali byť o vykonaní namietaných úkonov podľa vyrozumenia nachádzajúceho sa v spise na čl.
161 upovedomení listom povereného príslušníka PZ zo dňa 15.11.2014 označeným ako upovedomenie
o termíne výsluchov s tým, že toto malo byť doručené na vedomie všetkým obvineným s tým,

že doručenie majú preukazovať doručenky s uvedením mená obvinených, označenia doručovanej
písomností, čísla vyšetrovacieho spisu a u obvinených Q. V., H. V. U. Y. I. s uvedením dátumu doručenia
15.11.2014 a u obvineného Y. I. dňa 25.11.2014.

So žiadosťou o preskúmanie postupu policajta doručenou na Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou

dňa 13.2.2015 boli však predložené do spisu kópie doručeniek odosielateľa - Okresné riaditeľstvo PZ,
Obvodné oddelenie Vranov nad Topľou, ktoré podľa vyjadrenia obhajcu X.. Š. mali byť vyhotovené
koncipientomobhajcuX..J.prinahliadnutídovyšetrovaciehospisu(záznamonahliadnutíčl.306),ktoré
doručenky sú opatrené len podpisom toho ktorého obvineného bez uvedenia adresáta a dňa podpisu
či ČVS, pričom na jednej z troch takýchto doručeniek je uvedené aj meno a priezvisko toho ktorého

obvineného.

Ustanovenie § 65 ods. 1 Trestného poriadku predpokladá možnosť doručenia pri úkone trestného
konania, no aj takéto doručenie musí byť nesporné a nespochybniteľné, preto sa súd nestotožňuje
s tvrdením obhajcu, že z dôvodu nedoručovania poštovými službami, nebolo doručenie vykonané,

no na druhej strane musí prisvedčiť, že všetky ďalšie uvádzané skutočnosti ohľadom predmetného
upovedomenia obvinených od predloženia tzv. blankodoručeniek až po odôvodnenie ich existencie
povereným príslušníkom, že nikdy neboli súčasťou originálu spisu a ako také vznikli v súvislosti s
osobným doručovaním uznesenia o vznesení obvinenia obvineným dňa 15.11.2014 a že nemali byť
použité a že iné písomnosti boli obvineným doručované poštou, napriek tomu, že súd vyššie konštatoval

že takýmto spôsobom doručenia je preukazované aj doručenie upovedomenia o vykonaní výsluchov
svedkov a to nie len u obvinených Q. V., H. V. U. Y. I., ktorí boli zadržaní a uznesenie o vznesení
obvinenia im bolo doručované dňa 15.11.2014 po vznesení obvinenia, ktorá skutočnosť je uvedená
aj v zápisniciach o ich výsluchoch, ale aj u obvineného Y. I., ktorý bol vypočutý ako obvinený až dňa
25.11.2014 a u ktorého rovnako ako u ostatných troch obvinených malo byť tomuto podľa doručenky

nachádzajúcej sa na upovedomení na čl. 161 doručené upovedomenie rovnakým spôsobom, zakladajú
po individuálnom vyhodnotení ako aj vo vzájomných súvislostiach tak závažné pochybnosti o správnosti
a zákonnosti postupu povereného príslušníka v súvislosti s upovedomením obvinených o výsluchu
svedkov, že podľa názoru súdu takýmto postupom bolo porušené právo na obhajobu obvinených.Súd za nepresvedčivé považuje tvrdenia povereného príslušníka ako ich stručne uviedol vyššie, nakoľko
ak aj uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvineným doručované postupom podľa § 65 Trestného

poriadku, nevidí súd dôvod na to, aby boli obvinenými podpísané nevyplnené doručenky, teda bez
uvedenia písomností, ktorá sa doručuje, či dokonca bez uvedenia osoby, ktorej sa písomnosť doručuje a
to dokonca v počte troch kusov. Ak by aj nejakým nedopatrením k podpísaniu takýchto doručeniek došlo
bolo potrebné ich zlikvidovať a za účelom predchádzania akýmkoľvek pochybnostiam ich neuchovávať
hoci len aj v tzv. „odpade“, navyše keď obvinení po predložení spisu prokurátorom súdu namietajú, že

tieto sa v spise objavili až s predložením obžaloby.

Vzhľadom na uvedené okresnému súdu neostávalo iné, než obžalobu podľa § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku odmietnuť a vec prokurátorovi vrátiť, aby v ďalšom konaní uvedené chyby orgány
činné v trestnom konaní odstránili.

Po vrátení veci do prípravného konania bude v ďalšom konaní úlohou orgánov činných v trestnom
konaní uvedené procesné chyby napraviť a vykonať aj ďalšie úkony, vykonanie ktorých sa ukáže byť
nevyhnutné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosťdo3dníododňajehooznámenia naKrajskýsúdvPrešove
cestou tunajšieho súdu.