Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410207236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4410207236.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1./ G. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX/a, XXX XX B. Z., 2./ G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX J. nad Z.,

zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, 941 32 Semerovo 414, o zaplatenie 9.160,01 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti IV. výroku rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5C/36/2011-356 zo dňa 8.11.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/36/2011-356 zo dňa 8.11.2016 v
napadnutej časti, ktorou súd žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 450,- eur a v časti
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9.160,01 eur od 6.5.2004 do 11.1.2005 zastavil (I.
výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok), rozhodol, že žalovaný v rade 1. nemá nárok na

náhradu trov konania (III. výrok) a rozhodol, že žalovaná v rade 2. má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a), § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 a ods. 2, § 101, § 546 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods.
1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podanou žalobou zo dňa 4.5.2010 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na úhradu žalovanej istiny 9.160,01 eura s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne od 6.5.2004 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o úvere číslo 20516610/7930 bol dňa 10.6.2002 poskytnutý medziúver dlžníkom P. R. a jeho
manželke H. R. v celkovej sume 10.959,99 eura /pôvodne poskytnutý v SKK vo výške 330.000,-Sk / pri

úrokovej sadzbe 6,5 % ročne a príspevku na obstaranie kapitálu vo výške 0,25 % štvrťročne z dlžnej
sumy medziúveru. Riadne a včasné plnenie dlžníkov zo zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaných
v 1. a 2. rade, ktorí ručiteľské vyhlásenie uskutočnili v ručiteľských listinách číslo 1 a číslo 2 zo dňa
10.6.2002. Pôvodným vlastníkom pohľadávky, ktorej zapletenie je predmetom žaloby, bola Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2005 postúpila
svoje pohľadávky žalobcovi. Dlžníci z úverového vzťahu si svoj záväzok vyplývajúci im zo zmluvy o

úvere voči veriteľovi riadne a včas nesplnili. Z uvedeného dôvodu vyhlásil veriteľ / Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s./ ku dňu 14.1.2004 predčasnú splatnosť úveru v súlade s bodom V odsek 2 písmenob, zmluvy o úvere. Nakoľko ani napriek opakovaným výzvam si dlžníci ani ručitelia svoj záväzok
nesplnili, uplatnil si veriteľ predmetnú pohľadávku voči dlžníkom z úverového vzťahu / manželia R./ v
exekučnom konaní. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda ku dňu 14.1.2004 bol zostatok

pohľadávky vo výške 9.160,01 eura. Po postúpení uvedenej pohľadávky na súčasného žalobcu došlo
k úhrade časti záväzku vo výške 267,44 eura , ktorá suma bola vo výške 32,40 eura započítaná na
príslušenstvo pohľadávky/ poplatky/ a vo výške 235,04 eura na úroky z omeškania / za obdobie od
15.1.2004 do 5.5.2004/. Preto si žalobca uplatnil ďalší úrok z omeškania až od 6.5.2004. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. a dlžníci z úverového vzťahu,

manželia R., uzatvorili zmluvu o úvere číslo 20516610/7930 zo dňa 10.6.2002, na základe ktorej
bol dlžníkom poskytnutý medziúver. Súd má zato, že táto úverová zmluva bola uzavretá za splnenia
podmienok zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Uvedený typ
úveru má špecifický charakter. Poskytujú ho stavebné sporiteľne a jeho špecifikum spočíva v tom, že
tento medziúver ako osobitný typ úveru slúži na preklenutie časového obdobia do pridelenia cieľovej
sumy v zmluve o stavebnom sporení a umožňuje stavebnému sporiteľovi rýchlejšie uskutočniť jeho

finančný zámer. Je zrejmé, že úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich
ustanoveniach § 497 a nasl.. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z vykonaného dokazovania
mal však súd za preukázané aj to, že uvedená úverová zmluva bola uzavretá medzi obchodníkom a

spotrebiteľmi, ktorým bol úver poskytnutý na spotrebu, nie na podnikanie. Uvedenú zmluvu súd posúdil
ako typovú , formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah spotrebitelia výrazným
spôsobom ovplyvniť nemôžu. Je teda nepochybné, že táto úverová zmluva, ktorá bola uzavretá v
zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka má aj spotrebiteľský charakter. Niet preto
pochybností o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č.

634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a preto je potrebné ju posudzovať aj v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Ako bolo uvedené, podľa súdu má úverová zmluva povahu spotrebiteľskú.
V prípade, ak hlavný záväzkový vzťah súd vyhodnotil ako spotrebiteľský, potom i vzťah založený
ručením (akcesorický a subsidiárny) medzi veriteľom a ručiteľmi má tiež spotrebiteľský charakter. Preto
aj žalovanými / ručiteľmi/ namietané premlčanie je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka ,

a to aj napriek skutočnosti , že úverová zmluva / hlavný záväzok/ bola uzavretá podľa príslušných
ustanovený Obchodného zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok na peňažné
plnenie premlčuje v 3 ročnej premlčacej dobe. Súd poznamenáva, že žalovaní v rade 1 a 2/ ručitelia/
vzniesli v konaní námietku premlčania, avšak ak by tak aj neurobili, súd by bol v zmysle § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. povinný aj z úradnej povinnosti na premlčanie prihliadať. Ako bolo uvedené, aj napriek

skutočnosti, že hlavný záväzok bol uzavretý v zmysle Obchodného zákonníka /pretože úverovú zmluvu
bez ohľadu na charakter zmluvných strán upravuje uvedený právny predpis a to aj v prípade, keď ju
uzavrie spotrebiteľ/ jedná sa v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu. Preto aj ručiteľský záväzok sa
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na súčasné znenie § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka /
z úverovej zmluvy/ bola splatná dňa 14.1.2004. Nasledujúcim dňom, t.j. 15.1.2004 mohol žalobca,
resp. jeho predchodca svoje právo po prvý raz vykonať /uplatniť na súde/. Predchodca žalobcu , veriteľ
z úverovej zmluvy si svoje právo voči ručiteľom na súde neuplatnil vôbec. Žalobca, na ktorého bola

postúpená uvedená pohľadávka, si právo na zaplatenie pohľadávky splatnej už dňa 14.1.2004, voči
ručiteľom /žalovaným v rade 1 a 2 na súde uplatnil až 7.5.2010, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej
doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, preto súd považuje jeho právo za premlčané a to voči
obom žalovaným. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca včas začal exekúciu za účelom
vymoženia pohľadávky voči dlžníkom z úverového vzťahu a že táto exekúcia v súčasnosti trvá. Podľa

Občianskeho práva totiž plynie premlčanie vo vzťahu k ručiteľom samostatne, bez ohľadu na plynutie,
resp.spočívanie premlčaniavočidlžníkomzúverovéhovzťahu.Zuvedenéhodôvodusúdnárok žalobcu
vo zvyšnej časti, v ktorej nebolo konanie zastavené, t.j. vo zvyšku žalovanej sumy /8.700,01 eura s
príslušenstvom/ ako premlčaný zamietol. Súd teda o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy
rozhodol tak, že v časti z dôvodu späťvzatia konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Napriek

vyššie uvedenému súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k žalovanou v 2. rade namietanej neplatnosti
ručiteľskej listiny. Čo sa týka žalovanou v rade 2 namietanou neplatnosťou ručiteľskej listiny, súd má
zato, že ručiteľská listina je dostatočne jasná určitá a zrozumiteľná. Je z nej zrejmé, kto a za aký záväzok
ručí a je žalovanou v rade 2 riadne podpísaná. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.4. V časti trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaní
v rade 1 a 2 boli v konaní úspešní. V časti bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia, bez preukázania

dôvodnosti žaloby, v tej časti žalobca nepreukázal, že čiastočne plnili žalovaní a tí to aj popreli, má
sa teda zato, že v tejto časti zastavenie konania procesne spôsobil žalobca. Vo zvyšku bola žaloba
zamietnutá, t.j. úspešní boli žalovaní v rade 1 a 2.V oboch prípadoch aj čiastočného zastavenia konania
aj zamietnutia žaloby majú nárok na náhradu trov konania žalovaní. Žalovanej v rade 2, ktorá bola
v konaní právne zastúpená vznikli trovy konania, preto jej súd priznal nárok na ich náhradu v plnom

rozsahu. Žalovanému v rade 1 však žiadne trovy konania v zmysle § 251 CSP nevznikli, preto súd
rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v časti IV. výroku. Uviedol, že pokiaľ musí veriteľ zniesť
ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je spravodlivé a na mieste, aby dlžník zniesol to, že
pokiaľ' má právneho zástupcu, tento nemá mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ak bude/je

výsledok sporu pre žalovaného spotrebiteľa rovnaký (akoby právneho zástupcu nemal). Poukázal na
množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky a
ďalšie rozhodnutia súdov. Namieta tú skutočnosť, že z napadnutého rozsudku - osobitne z bodu 11. jeho
odôvodnenia (v ktorom sa pojednáva o trovách) - vôbec nevyplýva účelnosť priznaných trov právneho
zástupcu žalovanej 2/ vo vzťahu k tomu, kedy súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého

rozsudku uvádza, že by tak či tak prihliadol na premlčanie. Súd prvej inštancie nedal do pomeru svoj
záver o priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že by vo veci tak či tak rozhodol
rovnako. Namieta preto i tú skutočnosť, že by pre kladné rozhodnutie pre žalovanej 2/ bola potrebná
aktivita právneho zástupcu žalovanej 2/, kedy súd vo svojom rozhodnutí zareaguje na argumenty
účastníkov konania, dá účastníkom najavo, že boli vypočutí a že sa ich argumentmi zaoberal. Má preto

dôvodne za to, že keď súd prvej inštancie priznal žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%,
tento (súd prvej inštancie) vec právne nesprávne posúdil. Má preto dôvodne za to, že keď súd prvej
inštancie priznal žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%, tento (súd prvej inštancie) toto svoje
rozhodnutie neodôvodnil (súd prvého stupňa sa podľa napadnutého rozsudku účelnosťou trov konania
žalovanej 2/ nezaoberal, z napadnutého rozsudku nevyplýva účelnosť trov žalovanej 2/, v napadnutom

rozsudku nie je zmienka o súvise s rozhodnutím vo veci samej (dokonca je to priamo vylúčené už
uvedenýmodôvodnenímsúduprvejinštancievbode9.)súkonmiprávnehozástupcužalovanejv2.rade,
čímžalobcoviodňalmožnosťkonaťpredsúdom,resp.súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Uvedenie dôvodu pre prijatie alebo odmietnutie argumentu účastníka konania je

vlastne tiež argumentáciou - a to uvádzaním argumentov reagujúcich na argumenty účastníka konania.
Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné
a dostatočne konkrétne - aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov účastníkov
konania. Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno považovať napríklad konštatovanie súdu, že
argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, bez toho, aby súd dostatočne vysvetlil, prečo ich

považuje za nesprávne alebo irelevantné. Rozsudok tak i ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je
preskúmateľný, kedy súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom podľa nás zakladá aj porušenie ústavných práv žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu.
Logickým postupom v medziach zákona by malo byť jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo
dňa 23.3.2017. Žalovaná v 2. rade súhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie posúdil
vec v celom rozsahu, vrátane štvrtého výroku, vecne aj

formálne správne a žiada, aby odvolací súd rozsudok v štvrtom výroku potvrdil
a žalovanej v 2. rade priznal aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že v konaní požiadala
o právne zastúpenie, keď úkonom právnej pomoci je príprava a prevzatie veci, podanie odporu
proti platobnému rozkazu, písomné podania na súd, podala odvolanie proti rozsudku vo veci zo dňa
03.06.2014, zúčastňovala sa pojednávaní. V priebehu konania prišlo aj k zmene právnej úpravy.

Odôvodniť podanie odvolania proti priznaným trovám konania z dôvodu, že v spotrebiteľských sporoch
súd z úradnej povinnosti prihliada na ručiteľský
záväzok, nie je dôvodom osobitného zreteľa. V rozsiahlom odvolaní sú uvedené prakticky iba rozsudky
vzťahujúce sa na trovy konania, v ktorých však súdy posudzovali trovy podľa Občianskeho súdnehoporiadku v konkrétnych veciach. V konaní sa žalovaná v 2. rade od začiatku dovolávala premlčania. Na
námietku premlčania súd aj prihliadal. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že v spotrebiteľských sporoch,
tak súd musí urobiť z úradnej moci. Súd prvej inštancie správne posúdil priznanie trov konania.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380
CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol
tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na §
387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

12. Predmetom odvolacieho konania je v tomto prípade štvrtý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom žalovanej v 2. rade uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podľa ktorého rozhodol

súd prvej inštancie vecne aj formálne správne. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to,
že nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade právom patrí. Žalobcovo odvolanie predstavuje
nejakú teoretickú prácu, súbor výňatkov z rozhodnutí súdov vo veciach trov konania hodiaci sa na každé
rozhodnutie. V podstate však v odvolaní nie je uvedený žiaden relevantný argument, ktorým by bolo
možné spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

3 CSP)

14. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).