Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212218288
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212218288.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: F.. K.

E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., zast. Advokátska kancelária Mikáči s. r. o., so sídlom Prievozská
4, Bratislava, proti žalovanému: STADA PHARMA Slovakia, s. r. o, so sídlom Digital Park III, Einsteinova
19, Bratislava, IČO: 43 937 969, Bratislava, zast. LEGAL ART, s. r. o, advokátska kancelária so sídlom
Palisády 36, Bratislava o zaplatenie 79 464,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8 260,56 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,2%.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 237,91 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 07. 2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 79 464,- EUR s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti - budovy súp.

číslo 711, postavenej na pozemku parc.č.15180/1 na G. W. Č..XX v G.. Dňa 02. 10. 2003 uzatvoril
ako prenajímateľ so žalovaným (ešte pod pôvodným obchodným menom) Zmluvu o nájme nebytových
priestorov (ďalej len „Zmluva“) podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Na základe tejto zmluvy žalovanému prenajal kancelárske priestory v budove na G. W. Č.. XX v G.
a parkovacie státia vo dvore. Predmetná Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Nájom začal dňa
13. 10. 2003 a mal skončiť v októbri 2006. Dňa 18. 05. 2005 uzatvorili strany Dodatok č. 1 k zmluve,
ktorým boli žalovanému prenajaté ďalšie nebytové priestory a to skladové priestory v zníženom prízemí

(resp. v zvýšenom suteréne). Nájomné za skladové priestory o výmere 10 m2 bolo dohodnuté vo výške
265,55 Eur (8 000,- Sk) mesačne. Dňa 05. 05. 2008 uzatvorili strany Dodatok č.2 k Zmluve, ktorým boli
žalovanému prenajaté ďalšie skladové priestory o výmere 20 m2. Nájomné za tieto skladové priestory
za obdobie od 01. 02. 2008 do 30. 06. 2008 bolo stanovené na X 514,37 Eur (136 000,- Sk), čo je
v prepočte mesačné nájomné vo výške 902,87 Eur za 20 m2 a 45,15 EUR za 1 m2 prenajatej plochy
mesačne. Dodatkom č. 2 k Zmluve došlo dohodou medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným
ako nájomcom k stanoveniu výšky nájomného za 1 m2 ďalšej skladovej plochy vo výške 45,15 Eur

mesačne. Žalovaný dohodnuté nájomné podľa Dodatku č. 2 zmluvy vo výške 136 000,- Sk uhradil dňa
05. 06. 2008. Po skončení dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval prenajaté priestory naďalej, riadne
platil dohodnuté nájomné za kancelárske priestory a za skladové priestory v zníženom prízemí o výmere
10 m2, za odber energie a vody a žalobca nepodal proti tomu návrh na vypratanie. Žalobca má zato, že podľa §676 ods.2 Obč. zák. sa Zmluva o nájme nebytových priestorov obnovila za tých istých
podmienok, za akých bola dohodnutá pôvodne. Uviedol, že túto skutočnosť nepopiera ani žalovaný,
ktorý mu listom zo dňa 21. 05. 2012 oznámil ukončenie nájomného vzťahu, v ktorom cituje predmetné

ustanovenie zákona. Žalobca na základe žiadosti žalovaného s účinnosťou od 01. 07. 2008 odovzdal
žalovanému do užívania skladové priestory v zníženom prízemí v budove na G. W.. Č.. XX I. G. o výmere
90 m2. Rozšírenie predmetu nájmu skladových priestorov z pôvodne prenajatých a užívaných 20 m2
bolo zrealizované fakticky, bez uzatvorenia ďalšieho dodatku k pôvodnej Zmluve. Konateľky žalovaného
na stretnutí so žalobcom zo dňa 04. 06. 2012 písomne potvrdili, že žalovaný užíval tieto priestory,

protokolárne ich žalobcovi neodovzdal ani po tomto termíne, má ich uzamknuté a fakticky ich užíva aj po
31.05.2012.Skladovépriestoryvzníženomprízemíovýmere10m2užívažalovanýnazákladeDodatku
č. 1 a platí za ne nájomné. Na zvyšnú časť užívaného skladového priestoru nebol so žalovaným
uzatvorený písomne dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003. Uviedol, že
podľa § 3 zákona č.116/1990 Zb. zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu a teda
ajdodatokbymalbyťvpísomnejforme.Pretoohľadomužívaniačastiskladovýchpriestorovovýmere80

m2 nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy resp. dodatku k už uzatvorenej zmluve. Žalobca
má za to, že žalovaný fakticky užíval skladové priestory o výmere 80m2 od 01. 07. 2008 bez právneho
dôvodu a preto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný toto bezdôvodné obohatenie
vydať. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal medzi stranami sporu z naposledy
dohodnutého mesačného nájomného za skladové priestory ( dodatok č. 2 k Zmluve o nájme zo dňa 05.

05. 2008) a to 45,15 EUR mesačne za 1 m2 užívaných skladových priestorov. Mesačné nájomné za
80 m2 by bolo 3 612,- EUR. Žalovaný potvrdil písomne, že užíval skladové priestory bez úhrady za ich
užívanie v období od 01. 07. 2008 do 31. 05. 2012 t.j. 45 mesiacov, bezdôvodne sa obohatil o celkovú
sumu 169 764,- Eur (3 612 x 45). Žalobca z opatrnosti požaduje od žalovaného vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01. 08. 2010 do 31. 05. 2012, t.j. za obdobie 22 mesiacov vo výške

79 464,- EUR (3 612x 22).

2. Žalobca listom zo dňa 20. 06. 2012 vyzval žalovaného na zaplatenie odplaty za užívanie skladových
priestorov, čo žalovaný odmietol.

3.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostítunajšísúddňa08.08.2012vydalplatobnýrozkaz.Nakoľko
žalovaný proti platobnému rozkazu podal odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol ex lege zrušený a vo
veci bolo nariadené pojednávanie.

4. Žalovaný v odpore potvrdil existenciu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003 v

znenídodatkovč.1a2. Uviedol,že žalobca vžalobeuviedolskreslenéazmätočnéinformácie.Žalobca
tvrdí, že mu boli na základe jeho žiadosti dané do užívania skladové priestory v zníženom prízemí o
výmere 90 m2 a došlo k rozšíreniu predmetu nájmu skladových priestorov z pôvodne prenajatých a
užívaných 20 m2 na 90 m2 bez uzatvorenia dodatku k Zmluve, pričom zmätočne používa jednotlivé
výmery a domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie skladových priestorov o výmere

80 m2. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia za m2 vychádza z dodatku č. 2 k Zmluve. Žalovaný
uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Žalobca sám bez akéhokoľvek podnetu ponúkol
predmetné priestory po ich uvoľnení žalovanému. Neinicioval uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaný
mal zato, že mu boli tieto priestory dané do užívania bezodplatne, čo žalobca svojím následným
správaním aj potvrdil, keď dlhodobo akceptoval stav celkom odlišný od úpravy obsiahnutej v Zmluve o

nájme, vrátane jej dodatkov. Nepožadoval odovzdanie priestorov ani úhradu za priestory ani nevyzval
žalovaného k uzavretiu novej nájomnej zmluvy resp. k dodatku k už existujúcej Zmluve. Žalobca tiež
dlhodobo nepožadoval akúkoľvek inú úhradu okrem úhrady nájomného podľa Zmluvy, ktoré žalovaný
celé uhradil. Poukázal na to, že nájomná zmluva má odplatný charakter, pričom odplatu predstavuje
nájomné. Má za to, že konanie žalobcu od počiatku smerovalo k uzavretiu zmluvy o výpožičke podľa

§ 659 Občianskeho zákonníka, najmä s ohľadom na iniciatívu žalobcu smerujúcu k prenechaniu
predmetného priestoru do užívania, nepožadovanie protiplnenia, nenavrhnutie uzatvorenie zmluvy, či
dodatku. Žalobca nepožadoval žiadne protiplnenie až do momentu, kedy žalovaný doručil žalobcovi
oznámenie o ukončení trvania zmluvy. Žalovaný až dovtedy nevedel, že žalobca požaduje odplatu za
užívanie priestorov, ktoré mu prenechal v roku 2008 do užívania bez nároku na odplatu. Žalovaný sa

domnieva, že konanie žalobcu je účelové s úmyslom získať majetkový prospech bez právneho dôvodu.
Týmto konaním žalobcu dochádza k závažnému zásahu do právnej istoty žalovaného, keďže žalobca
spätne požaduje plnenie, o ktorom žalovaný do momentu, kedy prejavil vôľu smerujúcu k ukončeniu
právneho vzťahu uzatvoreného Zmluvou, nemal vedomosť. Žalovaný preto nepreukázal dostatočnerelevantným spôsobom základ uplatňovaného nároku a nesprávne sa opiera o ustanovenie § 451 a nasl.
o bezdôvodnom obohatení. Uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia použil nesprávne
východiská, kedy za určujúcu považoval úpravu obsiahnutú v Dodatku č. 2, ktorý v žiadnom prípade

nemôže byť determinantom ceny za m2 nebytového priestoru pro futuro, nakoľko zmluvné strany v ňom
takúto vôľu neprejavili.

5. Súd rozhodol vo vyššie uvedenej sporovej veci rozsudkom č.k. 52C/139/2012-119 zo dňa 03.05.2014,
ktorým súd žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 4 767,50 eur.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6Co/519/2013-131 zo dňa 29.01.2015
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke.
Odvolací súd uviedol, že žalovaný užíval nebytové priestory v predmetnej nehnuteľnosti nad rámec

zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení jej dodatkov, čo medzi stranami sporu nebolo sporné.
Záver súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,
však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosť
objektívna a teda prípadné zavinenie niektorej zo strán tohto zodpovednostného vzťahu je bez
právneho významu. Podstatné je zistenie, či žalovaný fakticky užíval nebytové priestory v predmetnej

nehnuteľnosti nad rámec nájomnej zmluvy, pretože v takom prípade išlo o užívanie týchto priestorov bez
právneho dôvodu. Majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových
podstát bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Z e-mailovej komunikácie strán sporu
vyplýva, že strany sporu rokovali o uzavretí novej nájomnej zmluvy, v ktorej by bol predmet nájmu
dojednaný v súlade s faktickým stavom (kancelárske priestory vo výmere 95 m2 a skladové priestory

vo výmere 90 m2). K uzavretiu tejto novej nájomnej zmluvy však napokon nedošlo. Z toho však možno
vyvodiťzáver,žežalobcanemalvúmysleposkytnúťžalovanémunebytovépriestorynadrámecnájomnej
zmluvy bezodplatne a ani nemal v úmysle dosiahnuť, aby odplata za užívanie týchto nebytových
priestorov bola „zahrnutá v doterajšom nájomnom“, čo je vlastne obdoba ich bezodplatného užívania.
Krajský súd ďalej uviedol, že vzhľadom na ust. § 3 ods. 3 zák. č. 116/1990 Zb. zmluvu o nájme

nebytových priestorov nemožno meniť konkludentne, a to ani v časti predmetu nájmu. Inými slovami,
ak by aj odplata za užívanie priestorov nad rámec nájomnej zmluvy, mala byť zahrnutá v doterajšom
nájomnom, čo však - ako je to uvedené vyššie - preukázané nebolo, išlo by v podstate o zmenu nájomnej
zmluvy, na ktorú sa vyžaduje písomná forma pod následkom neplatnosti tohto právneho úkonu. Odvolací
súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že v konaní nebolo preukázané, že by strany sporu uzavreli

zmluvu o výpožičke, na základe ktorej mal žalovaný priestory nad rámec nájomnej zmluvy užívať.
Odvolací súd uviedol, že po vrátení veci súdu prvej inštancie je potrebné ustáliť, v akom presne rozsahu
žalovaný užíval predmetné nebytové priestory nad rámec zmluvy o nájme nebytových priestorov. V
tomto rozsahu žalovaný užíval tieto nebytové priestory bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa na
úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, pričom poukázal na ustanovenie § 451 ods. 2 v spojení s § 456

prvá veta Občianskeho zákonníka. Výška bezdôvodného obohatenia sa bude rovnať výške nájomného
za užívanie obdobných nebytových priestorov v danom mieste (Ružinov, resp. okres Bratislava II) v
rozhodnom čase (1. 8. 2010 - 31. 5. 2012). Inými slovami, výška bezdôvodného obohatenia sa bude
rovnať nájomnému, ktoré by žalovaný za obvyklých okolností musel platiť na základe nájomnej zmluvy.

7. Tým, že bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu a vec bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /
§ 391 C. s. p./.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobcu,

znaleckým posudkom, výsluchom znalca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil tento skutkový stav:

9. Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. BA - m. č. Ružinov súd zistil, že žalobca je vlastníkom
rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele 15180/1 o výmere 116 m2 zastavané plochy

a nádvoria.

10. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003 uzatvorenej medzi stranami sporu
vyplýva, že predmetom nájmu bolo užívanie nebytových priestorov v administratívnej budove na G.Č..XX I. G. a to: kancelárske priestory nachádzajúce sa na prízemí administratívnej budovy v celkovej
výmere 90 m2 tak, ako sú vyznačené na pôdoryse prízemia budovy podľa prílohy č. 1 zmluvy a tri
parkovacie boxy vo dvore.

12. Podľa čl. II predmetnej zmluvy výška ročného nájomného za prenajaté nebytové priestory bola
stanovená dohodou vo výške 360 000,- Sk ročne t.j. 30 000,- Sk mesačne. Nájomca bude uhrádzať
nájomné (90 000,- Sk) štvrťročne vždy do 15. dňa daného mesiaca príslušného štvrťroka bankovým
prevodom na účet.

13. Podľa čl. III bod 2 predmetnej zmluvy doba trvania zmluvy bola dohodnutá na dobu určitú do októbra
2006. V prípade, že nájomca požiada o prenajímateľa o predĺženie nájmu najneskôr tri mesiace pred
koncom dohodnutej doby nájmu, predlžuje sa doba nájmu o ďalšie dva roky do októbra 2008.

14.ZDodatkuč.1kZmluveonájmenebytovýchpriestorovzodňa18.05.2005vyplýva,žedošlokzmene

čl. I predmetu zmluvy a to tak, že predmetom užívania sa stali kancelárske priestory nachádzajúce sa
na 1. poschodí administratívnej budovy v celkovej výmere 95 m2 tak, ako sú vyznačené na pôdoryse
I. poschodia podľa prílohy č. 1 tohto dodatku a priestory v oblasti suterénu eventuálneho zníženého
prízemia o výmere 10 m2.

15. V čl. II. O. je uvedené, že nájomné za prenajaté priestory bolo dohodnuté za kancelárske priestory
na I. poschodí v sume 33 000,- Sk mesačne a za skladové priestory v suteréne bola dohodnutá cena
8 000,- Sk mesačne.

16. Z Dodatku č.2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 05. 05. 2008 vyplýva, že došlo k

zmene čl. I predmetu zmluvy a to tak, že predmetom užívania sa stal skladový priestor nachádzajúci sa
vo zvýšenom suteréne administratívnej budovy vo výmere cca 20 m2.

17. V čl. 2. Dodatku vyplýva, že došlo k zmene nájomného a to tak, že nájomné za obdobie od 01. 02.
2008 do 30. 06. 2008 bolo stanovené dohodnutou sumou 136 000,- Sk, platba bude uhradená bankovým

prevodom na účet prenajímateľa najneskôr do 30. 06. 2008.

18. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 05. 06. 2008 mu bola na účet pripísaná platba vo výške 136
000,- Sk s popisom nájomné doplatok, dodatok č. 2.

19. Z oznámenia o ukončení trvania Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21. 05. 2012 vyplýva,
že žalovaný oznámil žalobcovi, že k ukončeniu trvania právneho vzťahu založeného Zmluvou o nájme
nebytových priestorov dôjde podľa § 676 ods.2 Občianskeho zákonníka dňa 30. 09. 2012.

20. Zo zápisu zo stretnutia dňa 04. 06. 2012 vyplýva, že žalovaný potvrdil, že od 01. 07. 2008 užíval

skladový priestor nachádzajúci sa vo zvýšenom suteréne administratívnej budovy v celkovej výmere 90
m2 aj s upratovacou službou do 30. 05. 2012.

21. Z čl. II Dohody o skončení nájmu nebytových priestorov zo dňa 12. 09. 2012 vyplýva, že strany sporu
sa dohodli, že zmluvný vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003,

v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18. 05. 2005 a Dodatku č. 2 zo dňa 05. 05. 2008 sa ukončuje dohodou
účastníkov dňa 01. 10. 2012. Prenajatý a užívaný nebytový priestor bude zo strany nájomcu uvoľnený
a odovzdaný dňa 01. 10. 2012.

22. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov zo dňa 01. 10. 2012 vyplýva, že žalovaný

na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003 v znení dodatku č. 1 a 2 a
dohody užíval kancelárske priestory na i. poschodí o výmere 95 m a skladové priestory na zníženom
prízemí o výmere cca 90 m2 v budove na G. ul., č. XX v G.. Tieto užívané priestory na základe čl. VII.
ods. 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca odovzdáva a prenajímateľ ich preberá.

23. Z e-mailovej komunikácie na čl. 68 - 76 vyplýva, že žalovaný zaslal dňa 04. 09.
2009 žalobcovi návrh Zmluvy o nájme nebytových priestorov, kde predmetom zmluvy mal byť nájom
nebytových priestorov v administratívnej budove, G. XX a to kancelárske priestory nachádzajúce sa na
1. poschodí v celkovej výmere 95 m2, priestory v suteréne eventuálneho zníženého prízemia v celkovejvýmere 90 m2 a 4 parkovacie boxy vo dvore. Nájomné bolo navrhnuté za kancelárske priestory v cene
1 100,- Eur mesačne, za suterénne skladové a kancelárske priestory v cene 863,- Eur mesačne.

24. V priebehu konania v zmysle výpisu z Obchodného registra vyplýva, že došlo k zániku obchodnej
spoločnostiSTADASlovakia,s.r.o.IČO:35858991vdôsledkuzlúčenia.Právnymnástupcomzaniknutej
spoločnosti sa stala spoločnosť STADA PHARMA Slovakia, s. r. o IČO: 43937969, s ktorou súd v zmysle
ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) ďalej konal.

25. V priebehu sporu právny zástupca žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. K
tvrdeniam žalovaného v odpore uviedol, že medzi stranami bola platne uzatvorená nájomná zmluva,
kde sa menil len rozsah prenajatých priestorov. Po skončení zmluvy došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy
ex lege na určité obdobie. Je nesporné, že žalovaný užíval nebytové priestory o výmere 90m2 na
zníženom prízemí administratívnej budov (ako kancelárske a skladové) od 01. 07. 2008 do 01. 10. 2012.
Nesporné je aj to, že žalobca aj žalovaný mali záujem pokračovať v nájomnom vzťahu. V žiadnom

prípade sa nejednalo o zmluvný vzťah bezodplatného užívania - výpožičky, tieto tvrdenia žalovaného
považuje za účelovo vykonštruované. Uviedol, že sporná je len výška nájmu za nebytové priestory v
zníženom prízemí o výmere 90 m. Žalovaný platil nájomné za 95 m2 kancelárskych priestorov a za
10 m2 skladových priestorov, pričom v skutočnosti užíval 90 m2 skladových priestorov. Dodatkom č.
2 k Zmluve došlo k prenajatiu skladových priestorov o výmere 20 m2, celkom teda bolo prenajatých

30 m2 skladových priestorov. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalovanej sumy požaduje nájomné v zmysle
nájomnej zmluvy, pokiaľ by súd mal zato, že došlo k predĺženiu zmluvy o nájme v časti užívania výmery
20 m2 podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, eventuálne bezdôvodné obohatenie za
20m2 skladových priestorov, a uhradenie bezdôvodného obohatenia za zvyšných 60m2 skladových
priestorov (celkom teda za 80m2 skladových priestorov) za obdobie 22 mesiacov. Pri určení výšky

bezdôvodného obohatenia vychádzal z dodatku č. 2 k Zmluve, ktorým došlo k dohodou medzi žalobcom
ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom k stanoveniu výšky nájomného na sumu 45,12 Eur.
Podľa uvedeného Dodatku nájomné za 20m2 skladových priestorov bolo určené za obdobie 5 mesiacov
na sumu 4 514,37 Eur (136 000,- Sk), čo je v prepočte na 1m2 nebytovej skladovej plochy 45,15 Eur
mesačne. Navrhol vykonať výsluch svedkov a to F.. S. a p. S., p. O. (upratovačka), ktorí by sa mali

vyjadriť k tomu, že priestory sa mali užívať žalovaným odplatne.

26. Žalobca v priebehu sporu uviedol, že žalovaný bol jeho dlhoročným nájomníkom, s ktorým mal
korektné vzťahy, ten suterén zabudli doriešiť. Nová konateľka mu povedala, že to môžu riešiť len
prostredníctvom právnych zástupcov. Uviedol, že dodatok k zmluve o nájme podpisovali až dňa 01. 01.

2007, pričom tento priestor užíval žalovaný už 4 roky, keďže však môže v zmysle práva žiadať len 2
roky, žiada to len za túto dobu. Uviedol, že by aj bol odpustil nájomné, keby mu bol žalovaný odovzdal
kľúče skôr ako dňa 01. 10. 2007, keďže už od mája tento priestor nevyužíval a odsťahoval sa. Mohol to
niekomu inému prenajať. Uviedol, že od roku 2007 sa tejto záležitosti nevenoval, nakoľko sa rozvádzal.
Žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

27. V priebehu sporu právny zástupca žalovaného uviedol, že nárok voči žalovanému nie je dôvodný.
Nejedná sa o bezdôvodné obohatenie, ale uvedené priestory, ktoré neboli predmetom zmluvy o nájme,
ktorá medzi stranami existovala, žalovaný užíval na základe zmluvy o výpožičke a bezodplatne. Tomuto
nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca od žalovaného nežiadal žiadne plnenie, prvýkrát žiadal o plnenie

pri ukončení nájomného vzťahu. Namietal aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný neodovzdal kľúče a nemohol
priestor prenajímať. V tejto súvislosti poukázal na list žalobcu zo dňa 12. 09. 2012, kde predchádzajúci
právny zástupca, žalovanému oznámil, že nesúhlasia s ukončením nájmu na základe oznámenia zo
dňa 21. 05. 2012, ktoré žalovaný prevzal dňa 24. 05. 2012, ale trvajú na pokračovaní nájmu do dňa
13. 10. 2012. Z toho vyplýva, že žalobcovi oznámili ukončenie nájomného vzťahu už v máji, čo súviselo

s činnosťou žalovaného a jeho rozhodnutiami. Žalovaný tieto priestory užíval na základe zmluvy o
výpožičke. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zápis zo stretnutia zo stretnutia zo dňa 04. 06. 2012, tak
konateľka žalovaného potvrdila len faktické užívanie priestorov, nebolo tam nič o ich odplatnom, resp.
bezodplatnom užívaní a tento zápis nemôže preukazovať právny dôvod užívania. Uviedol, že na
nehnuteľnosťžalobcujevedenáexekúcia,žalobcajedlžníkomajnapoistnom.Spoukazomnauvedené,

má zato, že žaloba žalobcu voči žalovanému je účelová a tendenčná, a jej cieľom je získať finančné
prostriedky na úhradu dlžôb. Pokiaľ ide o návrhy na dokazovanie, ktoré navrhol vykonať žalobca,
poukázal na to, že pán S. je blízky priateľ žalobcu, pani O. bola asistentka v spoločnosti žalovaného a
vykonávala len príkazy konateľky. V spoločnosti nepracuje a nachádza sa mimo SR. Taktiež vypočutiepani O. - upratovačky neobjasňuje právny stav prejednávanej veci. Preto vykonanie týchto dôkazov
považuje za neúčelné a nehospodárne. Žalovaný netrval na vypočutí pani I., bývalej konateľky. Uviedol,
že pokiaľ pri výške bezdôvodného obohatenia doložil žalobca zmluvu o nájme nebytových priestorov

na H. medzi spoločnosťami LUX a PROFIDIET, ktorou chcel poukázať na výšku nájomného s tým,
že bola na m2 vyššia ako požaduje uhradiť od žalovaného, tak poukazuje na to, že v tejto zmluve je
stanovená suma 60 Eur za m2 za obdobie 1 roka a nie mesiaca . Má za to, že z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existovala zmluva o nájme nebytového priestoru v
znení dodatkov a taktiež skutočnosť, že žalobca ponúkol žalovanému užívať väčší rozsah suterénnych

priestorov ako bolo v zmluve dohodnuté a to bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. Žiadal žalobu
voči nemu zamietnuť.

28. Zo znaleckého posudku č. 37/2016, vypracovaného znalcom Doc. F.. S. E., K.., súd zistil, že na
základe použitia podkladov, ktoré sa nachádzajú v prílohovej časti znaleckého posudku dospel súdny
znalec k záveru, že výška všeobecného mesačného nájomného za 1 m2 za užívanie obdobných

priestorov, ako sú priestory nachádzajúce sa na zníženom prízemí budovy na G. ulici č. XX v Bratislave,
ktoré žalovaný užíval ako skladový priestor v období august 2010 až máj 2012 mohla dosiahnuť
zaokrúhlene hodnotu 8,60 eur za 1 m2. Vypočítanú podlahovú plochu sporného nebytového priestoru
vymeral na 73,66 m2.

29. Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku vyplýva, že žalovaný považuje znalecký posudok za
neobjektívnyanesprávnyzdôvodu,žepripostupeznalcaurčiťvšeobecnúhodnotunájomnéhosporných
nebytových priestorov, t.j. porovnávacou metódou je nevyhnutné vedieť, za aké ceny sa prenajímali
nehnuteľnosti v danej lokalite s podobným stavom a veľkosťou danej nehnuteľnosti v určitom časovom
období. Znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku za účelom stanovenia ceny nájomného spätne

nemal možnosť obhliadnuť nehnuteľnosti, ktoré uviedol, a preto mal za to, že závery znalca nemožno
považovať za úplne objektívne. Podľa dostupných zdrojov, sa nebytové priestory lepšieho štandardu v
lokalite, v akej sa nehnuteľnosť nachádza, v súčasnosti prenajímajú za cenu vo výške približne 6 - 7
eur za 1 m2. Stanovenie výšky všeobecného mesačného nájomného za nebytové priestory v spornom
období znalcom preto považuje za neúmerne vysoké v porovnaní s výškami nájmu porovnateľných

nehnuteľností k dnešnému dňu a vzhľadom na skutočnosť, že výška ceny nájomného v posledných
rokoch je vo väčšine prípadov rovnaká, prípadne mierne rastie.

30.Žalobcavpriebehukonaniauviedol,ženesúhlasísoznaleckýmposudkomametodikou,ktorúznalec
zvolil.Mázato,ženájomjevovýške45,15eurzam2tak,akouviedolvžalobe.Pokiaľideovýmeru,ktorú

žalovaný užíval nad rámec nájomnej zmluvy bezdôvodne, nespochybňuje výmeru, ktorá je uvedená
v znaleckom posudku, ktorú znalec premeral certifikovaným meradlom a od tejto výmery nebytového
priestoru je potrebné odrátať 10m2, za ktoré bolo nájomné platené, preto nijakým spôsobom nesporoval
výmeru 63,66 m2.

31. Z vyjadrenia súdneho znalca O.. F.. S. E., K.. k vyjadreniu žalovaného k predmetnému
znaleckému posudku vyplýva, že súdny znalec pri určení všeobecnej hodnoty nájomného za 1 m2 na
základe pôdorysného hľadiska, stavebného vybavenia jednotlivých miestností podlažia nehnuteľnosti
konštatoval, že predmetné miestnosti majú štandard - charakter administratívnych - kancelárskych
priestorov. Zároveň stanovil podlahovú plochu nebytového priestoru na výmeru 73,66m2 z dôvodu, že to

bolo potrebné pre stanovenie výšky mesačného nájmu a taktiež z dôvodu, že uvedený údaj bol dôležitým
pri uzatváraní nájomnej zmluvy a z predložených podkladov nemal dojem, že tomuto bola zo strany
vlastníka a nájomného subjektu venovaná potrebná pozornosť.

32. Z výpovede znalca O.. F.. S. E., K.. vyplýva, že pri obhliadke priestoru zistil, že skolaudované

skladové priestory rozhodnutím stavebného úradu nie sú skladovými priestormi, nakoľko ich kvalitatívne
parametre sú oveľa vyššie ako pre skladový priestor. Skladový priestor neobsahuje sprchu, časť
kuchynskej linky a málokedy obsahuje napr. podlahové vykurovanie, ako aj povrchy podláh, stropné
podhľady, sú všetko skutočnosti, ktoré viedli k záveru, že tento priestor nie je štandardným skladovým
priestorom. Keď porovnával skladový priestor zistil, že v danej lokalite v období rokov od 2010-2012

sa nenájde podobný skladový priestor, pretože sa pod pojmom skladový priestor vo všeobecnosti
predstavuje napr. plechová halu. Z uvedeného dôvodu vybral na porovnávanie kvalitatívne podobné
nehnuteľnosti, nebytové priestory, pričom mu vyšla suma všeobecného nájmu na 1 m2 v uvedenom
období rokoch 2010-2012 v sume 8,60 Eur. Na výhrady sporových strán uviedol, že nie je úlohou znalcaposudzovať právnu stránku veci, avšak technická stránka veci niekedy súvisí, napríklad so zmluvnými
vzťahmi a zmluvami, ktoré mu boli dané k dispozícií v spisovom materiáli. Uviedol, že nie je zvyčajné,
aby strany nájomnej zmluvy a to najmä prenajímateľ nepoznali ani len rozlohu daného priestoru, ktorú

zistil až pri svojom meraní a ktorá je ako uviedol 73,66 m2. Keď vychádzal len z nájomných zmlúv na
tieto priestory, tak najskôr bolo v roku 2003 nájomné stanovené na 10,31 €/m2/mesiac tohto priestoru. Z
dodatku č. 2 k zmluve vyplýva, že cena toho istého priestoru bola stanovená na 45,14 €/m2/mesiac. Aj
keď je zrejmé, že nájom je dohoda zmluvných strán, všeobecná mesačná hodnota tohto nájmu nebola
objektívna. Znížené prízemie malo výmeru 73,66m2 ako celok. Z uvedeného vyplýva, že dohodnuté

nájmy sporových strán sú značne rozdielne a preto vychádzal z objektívnej situácie na trhu.

33. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

34. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

35. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

36. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva musí
mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob

jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

37. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

40. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

41. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 456 citovaného zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný a po
vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je čiastočne dôvodná.

44. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy a o nájme
nebytových priestorov zo dňa 02. 10. 2003 a Dodatku č. 1 zo dňa 18. 05. 2005 a Dodatku č. 2 zo dňa 05.
05. 2008 k predmetnej Zmluve. Na základe uvedenej Zmluvy si žalovaný prenajal kancelárske priestory
nachádzajúce sa na prízemí administratívnej budovy vo vlastníctve žalobcu na G. ul. č. XX v G. o
výmere 95 m2 a tri parkovacie boxy. Výška nájomného za prenajaté priestory bola dohodnutá na sumu

360 000,- Sk ročne. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do októbra 2006. Dodatkom č. 1 došlo k
prenajatiu kancelárskeho priestoru nachádzajúce sa na I. poschodí administratívnej budovy v celkovej
výmere 95 m2 a priestoru v oblasti suterénu event. zníženého prízemia - skladové priestory o výmere
10 m2. Nájomné za kancelárske priestory bolo dohodnuté v cene 33 000,- Sk mesačne a za skladovépriestory v cene 8000,- Sk mesačne. Dodatkom č. 2 došlo k prenajatiu ďalšej časti skladového priestoru
nachádzajúceho sa vo zvýšenom suteréne administratívnej budovy vo výmere 20m2, a nájomné za
obdobie od 01. 02. 2008 do 30. 06. 2008 bolo stanovené dohodnutou sumou vo výške 136 000,- Sk,

platba mala byť uhradená najneskôr do 30. 06. 2008. Spolu teda žalobca žalovanému prenajal 30 m2
skladových priestorov (dodatok č. 1 a 2). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi
všetky platby nájomného vyplývajúce z nájomnej zmluvy a jej dodatkov. Žalovaný teda uhradil žalobcovi
aj za užívanie 30 m2 skladových priestorov v suteréne vo vlastníctve žalobcu.

45. Súd uvádza, že žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že žalovaný užíva skladovej priestory v rozlohe
90 m2. Vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že predmetné skladové priestory, boli
pri obhliadke znalcom technicky zamerané a majú rozlohu 73,66 m2. Z uvedeného je teda zrejmé,
že rozloha skutočne užívaného skladového priestoru vo vlastníctve žalobcu vo výmere 73,66 m2
žalovaným nekorešpondovala s dohodnutým užívaním podľa nájomnej zmluvy a jej dodatkov, kde bolo
dohodnuté užívanie skladového priestoru v suteréne v rozlohe 30 m2. Vykonaným dokazovaním a

v zmysle záverov odvolacieho súdu je preukázané, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o výpožičke, ako to tvrdil žalovaný, ani nedošlo k písomnej zmene nájomnej zmluvy a k rozšíreniu
predmetu nájmu skladových priestorov v suteréne. Rozloha užívaných zmluvne dohodnutých priestorov
preto nezodpovedala rozlohe skutočne užívanej ploche skladových priestorov vo vlastníctve žalobcu zo
strany žalovaného.

46. Súd sa ďalej v dokazovaní zameral na otázku, či na strane žalovaného vzhľadom na
uvedené skutočnosti došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
je zodpovednosť objektívna a teda prípadné zavinenie niektorého zo strán tohto zodpovednostného
vzťahu je bez právneho významu. Je preto právne bezvýznamné, či žalobca vyzval žalovaného na

úhradu nájomného aj za priestory užívané žalovaným nad rámec nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov,
či reagoval na návrh žalovaného na uzavretie novej nájomnej zmluvy, prípadne či žalovanému doručil
vlastný návrh novej nájomnej zmluvy, pričom je nutné zistiť, či žalovaný užíval predmetné nebytové
priestory nad rámec nájomnej zmluvy. Súd má za preukázané, že žalovaný reálne užíval skladové
priestory vo výmere 73,66m2, tj. vo výmere väčšej, než si strany dohodli v písomnej Zmluve v znení jej

dodatkov (tj. 30m2), čím išlo o užívanie týchto priestorov bez právneho dôvodu. Nakoľko žalovaný užíval
predmetné skladové priestory vo výmere 43,66 m2 bez právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie
na úkor žalobcu, ktorému žalovaný neuhradil žiadnu sumu za užívanie nehnuteľnosti nad rámec zmluvy
o nájme nebytových priestorov. Ako už súd uviedol, nebolo preukázané, že medzi stranami sporu išlo
o dohodu o bezodplatnom užívaní, ani o zmluvu o výpožičke. Na základe uvedeného, súd po právnej

stránke vec posúdil tak, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že užíval
skladové priestory vo vlastníctve žalobcu vo väčšej rozlohe (tj. 73,66m2) a to nad rámec zmluvy o nájme
nebytových priestorov vo výmere 43,66m2.

47. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na

úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Keďže na strane
žalovaného právny dôvod na užívanie skladových priestorov nad rámec nájomnej zmluvy v časti väčšej
ako 30 m2, neexistoval, nesie zodpovednosť za to, že na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie
a to bez ohľadu na to, či to zavinil alebo nie, a je povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať.

48. Medzi stranami sporu bola sporná výška bezdôvodného obohatenia za predmetné skladové
priestory, ktoré boli žalovaným užívané od 01.08.2010 do 31.05.2012 nad rámec nájomnej zmluvy, t.j.
bez právneho dôvodu.
Zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní má súd za preukázané, že skutočná celková plocha
skladovéhopriestoruužívanéhožalovanýmjevovýmere73,66m2.Tútovýmeruurčilznalectechnickými

prostriedkami pri obhliadke priestoru.
Žalovaný uhradil nájomné žalobcovi za 30 m2 skladového priestoru v súlade so Zmluvou a jej dodatkami.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný užíval 43,66 m2 skladových priestorov vo vlastníctve žalobcu bez
právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Znalec určil obvyklú výšku nájomného
obdobných nehnuteľností v rozhodnom čase, t.j. od 01.08.2010 do 31.05.2012, vo výške 8,60 eur za

1m2.
K námietkam strán sporu k výške obvyklého nájomného stanoveného znalcom v znaleckom posudku
súd uvádza, že znalec riadne vykonal obhliadku nehnuteľnosti, o čom svedčí aj záznam za účasti strán
sporu. Podľa názoru súdu ustanovený znalec na základe zadanej úlohy súdu, určil cenu obvyklého (tzn.trhového) nájomného za užívanie obdobných nehnuteľností podľa charakteru predmetnej nehnuteľnosti
správne, pričom vychádzal z toho, že porovnal podobné nehnuteľnosti - 5 stavieb v danom mieste a
čase a taktiež ostatné kvalitatívne parametre, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť. Svoje odborné zistenia

kvalifikovane odôvodnil, pričom námietky strán sporu boli účelové, nespôsobilé relevantne spochybniť
výsledok znaleckého dokazovania. Preto súd nevzhliadol žiadny relevantný dôvod na vykonanie
žalobcom navrhnutého kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko by to nebolo hospodárne. O
správnosti odborných záverov znalca v znaleckom posudku súd nemá dôvod pochybovať. Súd v tejto
súvislosti pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok je budovaný na zásade zodpovednosti strán

sporu za výsledok a za tým účelom sú strany sporu povinné predkladať dôkazné prostriedky procesnej
obrany a procesného útoku (napr. aj znalecký posudok) v lehote určenej súdom. Žalobca takýto znalecký
posudok, ktorý by relevantne spochybnil závery znaleckého posudku znalca O.. F.. E., K.., v súdom
stanovenej lehote v zmysle koncentračnej zásady nepredložil.

49. Žalobca sa v spore domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 79 464,- Eur od

žalovaného. V spore bolo preukázané, že žalovaný užíval 43,66 m2 skladového priestoru vo vlastníctve
žalobcu bez právneho dôvodu, pričom výška všeobecného mesačného nájomného obdobných
nehnuteľností v rozhodnom čase, t.j. v čase, kedy žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu bola vo výške 8,60 Eur za 1m2. Preto súd priznal žalobcovi sumu 8 260,56 Eur (t.j.
43,66 m2 priestoru x 8,60 Eur) za obdobie od 01.08.2010 do 31.05.2012 (t.j. 22 mesiacov) titulom

bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol.

50. Súd vo veci nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to výsluchy svedkov p. S., p. S. a p. O.,
nakoľko tieto neboli pre rozhodnutie vo veci právne ani skutkovo významné. Vykonanie týchto dôkazov
by bolo pre spor nehospodárne. Súd taktiež nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy a to predloženie

rozhodnutia stavebného úradu, obhliadku predmetu nájmu, výsluch S.. I. za účelom potvrdenia stavu,
v akom sa predmet nájmu nachádzal, nakoľko súd vykonal v spore znalecké dokazovanie znaleckým
posudkom a tieto skutočnosti boli jeho obsahom.

51. S poukazom na uvedené súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo. Žalovaný mal v konaní úspech vo výške
79,2 %, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 79,2 %.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

54. O trovách štátu a jej výške voči žalovanému rozhodol súd podľa ustanovení § 259 C.s.p. v spojení s

čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 237,91 Eur, ktoré štát uhradil
znalcovi ako znalečné za podaný znalecký posudok, ktorý dôkaz navrhol vykonať žalovaný. Žalovaný
bol zaviazaný na preddavok vo výške 300,- Eur, ktorý uhradil, ktorý však nepostačoval na uhradenie
celého znalečného (537,91 Eur) a sumu 537,91 Eur uhradil znalcovi štát. Preto súd zaviazal žalovaného
na náhradu trov štátu v uvedenej sume, ktorú štát vyplatil zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).