Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/125/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

T. T., bytom S. XXXX/XX, X., zastúpený Mgr. Milanom Trylčom, PhD., advokátom so sídlom J. Kráľa
738/12, Senica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava
o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 13.8.2015 proti rozhodnutiu odporkyne č. 30890-9/2015-
BA zo dňa 6.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 30890-9/2015-BA zo dňa 6.7.2015 z r
u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporkyni
na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. 30890-9/2015-BA zo dňa 6.7.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
odporkyňa rozhodla v zmysle § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sociálnom poistení"), po zvýšení priznanej sumy úrazovej
renty o 1,32% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
295/2014 Z. z., o tom, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu od 30. marca 2015 do 31. marca 2015
v sume 73,10 € a od 1. apríla 2015 v sume 1.132,50€ mesačne. Na túto sumu bude mať navrhovateľ

nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo
na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového
veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bola choroba z
povolania - choroba z vibrácií, obojstranný syndróm karpálneho tunela, vpravo stredne ťažkého stupňa
a vľavo ľahkého stupňa, prvotne zistená 28.5.2013 s dátumom priznania dňa 1.8.2014 a určením miery

poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 75 % od 30.3.2015.
Dátum vzniku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu odporkyňa odôvodnila tak, že nakoľko navrhovateľ
aj po zistení choroby z povolania naďalej pracoval s nástrojom, ktorý bol príčinou jeho choroby z
vibrácií, počas tohto času až do dňa kedy sa stal dočasne pracovne neschopným (od 31.3.2014 do
29.3.2015) zjavne nevykazoval pokles pracovnej schopnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
tiež vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný nárok na výplatu úrazovej renty v období dočasnej
pracovnej neschopnosti súvisiacej s chorobou z povolania od 28.05.2013 do 7.6.2013 a od 31.3.2014

do 29.3.2015.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok z
13.8.2015, v ktorom vyjadruje nesúhlas s určením dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu od 30.3.2015.Tento nesúhlas odôvodnil tým, že prácu v ohrození vibráciami vykonával do októbra 2013, poukazujúc
na Hygienický prieskum pracoviska navrhovateľa uskutočneného Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva Bratislava z 24.2.2015. Skonštatoval, že pre posudkového lekára odporkyne je pri

určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti záväzný dátum zistenia choroby z povolania a nie dátum
skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že
odporkyňa bez zdôvodnenia vylúčila z obdobia nároku na výplatu úrazovej renty aj obdobie medzi
7.6.2013 a 31.3.2014, kedy navrhovateľ nebol dočasne práceneschopný a nevznikol mu nárok na
úrazový príplatok. Na základe uvedeného požiadal navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku o

priznanie nároku na úrazovú rentu a na jej výplatu odo dňa 28.5.2013, s nepriznaním nároku na
jej výplatu za obdobia kedy mal nárok na úrazový príplatok. Zároveň požiadal odporkyňu o priznanie
doplatku úrazovej renty za obdobie od 7.6.2013 do 31.3.2014. Pre prípad, že odporkyňa podanému
opravnému prostriedku nevyhovie, požiadal navrhovateľ súd o zrušenie napadnutého rozhodnutia,
vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie a priznanie trov konania navrhovateľovi. Podaním doručeným
odporkyni dňa 9.10.2015, reagujúc na jej výzvu, navrhovateľ predložil odporkyni doklady týkajúce sa

pracovnej činnosti navrhovateľa u zamestnávateľa. Z ich obsahu („Organizačné priradenie Prehľad“)
je zrejmé, že navrhovateľ bol od 1.5. do 30.6.2013 pracovne zaradený na prácu: „Kontrola, utieranie
karosérie, striekanie opravným plničom, Ľ.S“. Od 1.7. do 2.10.3013 na výkon práce: „Kontrola, utieranie
karosérie, striekanie opravným plničom, P.S“. Od 3.10.2013 do 10.12.2014 na výkon práce : „Vysávanie
dvier a prahov“. Od 11.12.2014 do 31.1.2015 na výkon práce: „Brúsenie PK/ZK + batožin...“. Od

1.2.2015 do 8.2.2015 na výkon práce: „Profiraum LACK“ a od 9.2.do 12.4.2015 na výkon práce:
Brúsenie strecha - ĽS“. Od 13.4.2015 nie je uvedené žiadne jeho pracovné zaradenie. Navrhovateľ
bol práceneschopným od 20.5. do 7.6.2013 a následne od 31.3.2014 do 29.3.2015. Následne
odporkyňa požiadala posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava o prehodnotenie
správnosti lekárskej správy z 18.6.2015. Uvedený posudkový lekár zotrval na pôvodnom závere

obsiahnutom v lekárskej správe z 18.6.2015. Výzvou z 28.8.2015 odporkyňa vyzvala navrhovateľa
na predloženie Hygienického prieskumu pracoviska Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
Bratislava z 24.2.2015, na ktoré navrhovateľ poukazuje v podanom odvolaní. Súd zistil, že predmetný
prieskum sa v administratívnom spise odporkyne ani v súdnom spise nenachádza.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku z 18.1.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že o žiadosti navrhovateľa
doručenej jej dňa 17.12.2014 rozhodla na základe listinných dôkazov predložených k žiadosti i
dodatočne. Jedným z podkladov jej rozhodnutia bola lekárska správa z 18.6.2015, ktorej závery boli
opätovne potvrdené posudkovým lekárom pobočky dňa 27.11.2015 a posudkovou lekárkou odporkyne

dňa 14.1.2016. K námietke navrhovateľa v súvislosti s nesprávne určeným dátumu vzniku nároku na
úrazovú rentu odporkyňa uviedla, že navrhovateľ hodnoverne a jednoznačne nepreukázal, že v danom
období nepracoval s nástrojom, ktorý bol príčinou jeho choroby z povolania. Neurobil tak dokonca ani
po tom ako ho odporkyňa vyzvala na predloženie Hygienického prieskumu pracoviska navrhovateľa
Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava z 24.2.2015, na ktoré sa odvolával v podanom

odvolaní. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa nezdôvodnila vylúčenie obdobia medzi 7.6.2013
a 31.3.2014 z obdobia kedy mal nárok na dávku odporkyňa uviedla, že navrhovateľ ani v tomto
prípade dodatočne nepreukázal, že v uvedenom období nepracoval s nástrojom, ktorý bol príčinou
jeho choroby z povolania. Navrhovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu až od 30.3.2015, preto podľa
názoru odporkyne nemohlo dôjsť k vylúčeniu uvedeného obdobia z nároku na úrazovú rentu, keďže ho

navrhovateľ v danom období nemal. Vo vyjadrení poukázala odporkyňa tiež na možnosť navrhovateľa
spätne požiadať o úrazový príplatok v trojročnej premlčacej lehote.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec podľa zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskysúdnyporiadokvplatnomznení(ďalejiba„O.s.p.“)akomiestneavecnepríslušnýsúd(§246a

ods. 2 O.s.p.). Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne a preto je potrebné za použitia ustanovenia
§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie
konanie.

V prejednávanej veci zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
písomného návrhu z 13.8.2015 a z dôvodov v ňom uvedených navrhol súdu napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušiť. Opätovne zdôraznil, že pre posúdenie nároku navrhovateľa je rozhodný dátum
priznania existencie choroby z povolania, t. j. 28.5.2013 a pre priznanie úrazovej renty je rozhodnýokamih trvania choroby z povolania. Podľa navrhovateľa nie je rozhodujúca skutočnosť, že navrhovateľ
vykonával prácu, ktorej dôsledkom bola choroba z povolania, aj po jej zistení. Uviedol, že v danom
období ešte o existencii choroby z povolania nevedel, táto však už objektívne existovala, ale bola zistená

až spätne. V súvislosti s uvedeným poukázal na lekársku správu MUDr. Purdekovej a konštatovanie
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z r. 2013.

Odporkyňa sa tak isto pridržala v celom rozsahu svojho vyjadrenia k návrhu zo dňa 18.1.2016 a
navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pretože podľa nej navrhovateľom neboli prednesené žiadne

nové skutočnosti a navrhovateľ jej nedoručil Hygienický prieskum Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva i napriek tomu, že ho na to písomne vyzvala. Na uvedené zástupca navrhovateľa reagoval
tak, že predmetný prieskum by mal byť súčasťou administratívneho spisu.

Oboznámením sa s obsahom súdneho ako aj administratívneho spisu odporkyne súd o. i. zistil, že
navrhovateľovi bola dňa 28.5.2013 prvotne zistená choroba z povolania (choroba z vibrácií, obojstranný

syndróm karpálneho tunela, vpravo stredne ťažkého stupňa a vľavo ľahkého stupňa), s dátumom
priznania 1.8.2014. Navrhovateľ dňa 17.12.2014 požiadal v súvislosti s uvedenou chorobou z povolania
o priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. Dňa 7.5.2015 bola vyhotovená
pobočkou odporkyne lekárska správa, podľa obsahu ktorej žalobca o. i. uviedol, že v roku 2013 bol na
vlastnú žiadosť preradený, ale pracoval opäť s brúskou, ale trochu menej a to do práceneschopnosti

(poznámka súdu: ako to vyplýva z obsahu spis do 20.5.2013). Miera poklesu pracovnej schopnosti
(ďalej len „MPPS“) bola stanovená vo výške 75% s dátumom vzniku od 28.5.2013. Následnou lekárskou
správou z 18.6.2015 bola stanovená rovnaká MPPS, avšak s dátumom vzniku 30.3.2015. Následnou
lekárskou správou z 27.11.2015 bola stanovená rovnaká MPPS, avšak s dátumom vzniku 30.3.2013.
Lekárskou správou zo 14.1.2016 bola stanovená rovnaká MPPS s dátumom vzniku od 30.3.2015. S

obsahom lekárskej správy zo 14.1.2016 navrhovateľ vyjadril nesúhlas, ktorý však žiadnym spôsobom
neodôvodnil. Zároveň odporkyňa ústne navrhovateľa poučila, že za obdobie kedy poberal dávky
nemocenského poistenia mu môže byť priznaný úrazový príplatok.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty

v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na
rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty ani v
období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na
pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v
ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení: Lekárska posudková činnosť úrazového
poistenia zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely
opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu

a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s
liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a
doprava poškodeného spojená s liečením.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení: Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov
konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných

fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti
známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku: Konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l O.s.p.: Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(ods. 1). Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a (ods. 2).

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie
veci.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v intenciách podaného opravného prostriedku,

prihliadajúc pritom aj na skutočnosti, zistené po vydaní napadnutého rozhodnutia.
Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom, pre ktorý stanovila odporkyňa
nárok na úrazovú rentu (od 30.3.2015) bolo to, že navrhovateľ vykonával prácu s brúskou (ktorá bola
príčinou jej vzniku) aj po jej zistení (28.5.2013), pričom túto prácu vykonával aj po jeho preradení
na vlastnú žiadosť v roku 2013, teda že evidentne nevykazoval pokles svojej pracovnej schopnosti.

Súd poznamenáva, že odporkyňa pri tomto konštatovaní vychádzala zjavne z ústneho prednesu
navrhovateľa, prednesenom už v priebehu spísania zápisnice z prvej lekárskej správy (7.5.2015). Ako to
však vyplýva z dokladov, predložených navrhovateľom listom z 8.10.2015 (teda po vydaní napadnutého
rozhodnutia), prihliadajúc na pracovné neschopnosti navrhovateľa, navrhovateľ pracoval nasledovne:
- od 1.5.2013 bol zaradený na prácu „Kontrola, utieranie karosérie, striekanie opravným plničom, Ľ.S“,

- od 20.5. do 7.6.2013 bol práceneschopným,
- od 8.6. do 30.6.2013 bol pracovne zaradený na prácu „Kontrola, utieranie karosérie, striekanie
opravným plničom, Ľ.S“,
- od 1.7.2013 do 30.3.2014 bol zaradený na výkon práce, predmetom ktorého nebola práca s brúskou,
- od 31.3.2014 do 29.3.2015 bol práceneschopným.

Ako to vyplýva z uvedeného, podľa dokladov navrhovateľom predložených po vydaní napadnutého
rozhodnutia (listom z 8.10.2015), navrhovateľ po 28.5.2013 (ku ktorému dňu bola choroba z povolaniu
u navrhovateľa zistená) už s brúskou ako zdrojom choroby z povolania nepracoval. Z týchto,
navrhovateľom dodatočne predložených dokladov vyplýva, že tvrdenia odporkyne, obsiahnuté v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa javia v tejto jeho časti s najväčšou pravdepodobnosťou

ako nedôvodné. Súd však opakovane poukazuje na skutočnosť, že odporkyňa vychádzala z
výpovedí navrhovateľa, ktoré sú v zhodnom znení uvedené v lekárskych správach - v časti
„zápisnica“. Súd vyslovuje presvedčenie, že ak by sám navrhovateľ v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia odporkyni dokladoval písomné dôkazy jeho zamestnávateľa o jeho
pracovných zaradeniach, resp. by k svojmu pracovnému zaradeniu vyjadroval presnejšie, odporkyňa

by zrejme dospela k iným záverom, ako sú tie, uvedené v odôvodnení rozhodnutia, konkrétne v
časti, ktorá mapovala výkon jeho práce po zistení jeho choroby z povolania. Podľa názoru súdu
mala odporkyňa i napriek vyššie uvedenému ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyzvať
navrhovateľa, aby jej vydokladoval priebeh jeho pracovného zaradenia v období pred 28.5.2013, ako
aj v období nasledujúcom.

Ako to je zrejmé z obsahu v spise odporkyne založených lekárskych správ, rôznia sa v nich dátumy
vzniku miery poklesu pracovnej schopnosti (75%), keď v lekárskej správe zo 7.5.2015 je za takýto deň
určený dátum 28.5.2013, v lekárskej správe z 18.6.2015 deň 30.3.2015, v lekárskej správe z 27.11.2015
deň 30.3.2013 (pôvodný dátum „30.3.2015“ oficiálne odporkyňou opravený na „30.3.2013“) a v lekárskej
správe zo 14.1.2016 deň 30.3.2015. Podľa názoru súdu, pokiaľ boli lekárske správy vypracované

podľa totožných údajov (osobných, zdravotných a ďalších), mal by byť dátum vzniku poklesu pracovnej
schopnosti logicky totožným, pokiaľ pre zmenu tohto dátumu niet závažných dôvodov. V opačnom
prípade môžu vzniknúť pochybnosti o správnosti takého, či onakého určenia dátumu.Pozornosti súdu neušlo, že v spise odporkyne sa nachádza ako interný doklad konštatovanie z
24.6.2015, podľa ktorého navrhovateľ už počas prvej práceneschopnosti (20.5. - 7.6.2013) spĺňal
predpoklady nároku na úrazový príplatok o ktorý však nepožiadal (podobne ako pri práceneschopnosti

trvajúcej od 21.3.2014 do 29.3.2015).
Podmienky vzniku nároku na úrazovú rentu sú stanovené v ust. § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Jej zrejmým účelom je zmierniť pokles zárobku osoby, ku ktorému došlo v dôsledku pracovného úrazu
alebo v dôsledku choroby z povolania.
V ďalšom konaní bude podľa názoru súdu úlohou odporkyne a nepochybne aj navrhovateľa, aby v rámci

dôkazných prostriedkov vymedzených zákonom o sociálnom poistení jednoznačne ustálila dátum vzniku
poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa a po posúdení všetkých relevantných skutočností opätovne
vo veci rozhodla vydaním rozhodnutia, ktoré zákonným spôsobom aj odôvodní. Predpokladom takého
postupu je však účinná súčinnosť samotného navrhovateľa, ktorého povinnosťou je preukázať odporkyni
svoje tvrdenia.
Súd úspešnému navrhovateľovi pri ústnom vyhlásení priznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnil

prostredníctvom jeho zástupcu v podanom opravnom prostriedku a to vo výške, ako budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení rozsudku. Avšak z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa trovy konania
nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku (§ 151 ods. 1 O.s.p.), ba ani do
dátumu vypracovania písomného vyhotovenia tohto rozsudku, súd náhradu nevyčíslených trov konania
nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Záverom súd poznamenáva, že odporkyňa i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.) a preto ju súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).