Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/174/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109202888
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4109202888.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: P.. A. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. nad N. XXX, zastúpený AK FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543,
proti žalovanému: MERKANT družstvo, Hlavná 117, Nitra, IČO: 17 638 267, zastúpený Mgr. Elenou
Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o určenie, že pracovný pomer trvá,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2014 č. k. 7C/24/2009-349
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 04. 12. 2014 č. k. 7C/24/2009-349 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo
dňa 07. 01. 2013 v znení jej dodatku zo dňa 01. 04. 2006 naďalej trvá.
Vec právne posúdil podľa § 80 písm. c/ OSP, § 38 ods. 4 a § 77 zák. č. 311/2011 Z. z. (ďalej iba ZP).
Prvostupňový súd nedôvodnosť podanej žaloby argumentoval tým, že v prvom rade skúmal to, či žalobca
uplatnil neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde v lehote podľa § 77 ZP, ktorá je dva mesiace
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade bolo žalobcovi dané okamžité skončenie
pracovného pomeru dňa 10. 10. 2008, čo v konaní preukázal žalovaný, nakoľko žalobca dňa 10. 10.
2008 uvedený zrušovací prejav odmietol prevziať. Týmto dňom začala plynúť zákonná dvojmesačná
lehota, ktorá uplynula dňa 10. 12. 2008. Pretože žalobca podal návrh na prvostupňový súd až dňa 10. 02.
2009, uplatnil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neskoro, t. j. po uplynutí zákonnej
dvojmesačnej lehoty. V konaní vysluchnutí svedkovia P. M. a A. E. potvrdili, že žalobca v ich prítomnosti
predmetnú písomnosť dňa 10. 10. 2008 odmietol prevziať, pričom napriek odmietnutiu dobre poznal
obsah tejto písomnosti. Takisto aj vypočutý svedok R. C. v konaní potvrdil, že žalobca mu povedal, že
ho vyhodili, čo sa malo stať na vrátnici, kde tento svedok pracoval ako vrátnik niekedy v roku 2008
(október). Žalobca už pred konaním kontroly z Inšpektorátu bezpečnosti práce dňa 21. 10. 2008 nemal
pridelenú prácu v zmysle pracovnej zmluvy a zároveň mu bol zakázaný aj vstup do areálu žalovaného.
Za mesiac október 2008 dostal žalobca vyplatenú mzdu za 7 dní a 1 deň dovolenky. Vyplatená suma
22.253,- Sk žalobcovi bola sumou vyplatenou z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku a iba z dôvodu
chyby bola zaradená na výplatnej páske pod kolónkou prémie a odmeny. Súd prvého stupňa v súvislosti
s podanou žalobou zo strany žalobcu v prvom rade skúmal aj to, či žalobca uplatnil neplatnosť skončenia
pracovného pomeru na súde v lehote podľa § 77 ZP, ktorá je dva mesiace odo dňa, kedy sa mal pracovný
pomer skončiť. V danom prípade predmetná zákonná lehota dodržaná nebola, a preto súd prvého stupňa
predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhrada spolu v sume
1.843,60 eura bola priznaná žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech. Z celkovo priznanej náhrady
trov konania 1.843,60 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovanej v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, suma 99,50 eura predstavuje iné trovy konania a suma
1.744,10 eura trovy právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc Krajskému súdu v Nitre ako odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP zmeniť tak, že žalobe žalobcu bude v plnom rozsahu
vyhovené, alternatívne, aby podľa § 221 OSP došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vrátenie
veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie za predpokladu, že odvolací súd dospeje k záveru,
že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s pokynmi ohľadne doplnenia dokazovania po
prvom zrušení vecí odvolacím súdom. Ani doplnením dokazovania nad všetky pochybnosti nebolo
preukázané to, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi urobil prejav smerujúci k okamžitému skončeniu
jeho pracovného pomeru, vrátane doručenia písomnosti obsahujúcej tento zrušujúci prejav. Dostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ OSP) v tom smere, že
jeho pracovný pomer naďalej trvá potvrdil v prvom rozsudku vo veci samej zo dňa 13. 11. 2012 č.
k. 7C/24/2009-231 súd prvého stupňa spolu s odvolacím súdom v rámci jeho zrušujúceho uznesenia
zo dňa 21. 08. 2013 č. k. 5Co/29/2013-283. V absolútnom rozpore s týmto zámerom obidvoch súdov
potom pôsobí konštatovanie obsiahnuté v napadnutom rozsudku, kde sa uvádza, že v danej veci ide
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, kde bola žaloba ako nedôvodná kvôli tomu, že nebola
podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote, zamietnutá. Žalobca považuje napadnutý rozsudok minimálne
za prekvapivý, pretože pôvodným rozsudkom bolo žalobe vyhovené, napadnutým rozsudkom bola
žaloba zamietnutá, pričom doplnením dokazovania súdom prvého stupňa sa nezistili žiadne také
zásadné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Výsluch svedka E.
potvrdil dodatočnosť vyhotovenia listiny obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko
žalovaný tento zrušujúci prejav ku dňu konania kontroly, t. j. 21. 10. 2008 nepredložil. Napriek tomu, že
medzi prvým a druhým rozhodovaním súdu prvého stupňa sa zásadným spôsobom nezmenili skutkové
okolnosti ohľadne výplaty za mesiac október 2010 v pôvodnom rozsudku súd uviedol, že nebolo potrebné
bližšie skúmať jednotlivé položky vyplatenej sumy, z napadnutého rozsudku vyplýva presný opak, t. j.,
že povinnosťou žalobcu bolo podrobne tieto položky skúmať.

Žalobca písomným podaním zo dňa 27. 01. 2015 podaným na poštovú prepravu dňa 30. 01. 2015 doplnil
svoje odvolanie zo dňa 19. 01. 2015 voči napadnutému rozsudku o ďalší odvolací dôvod spočívajúci
v tom, že žalovaný vo výplate za mesiac október 2014 neposkytol žalobcovi náhradu za nevyčerpanú
dovolenku, nakoľko túto náhradu vo výške 700,36 eura mu poskytol už vo výplate vo februári 2009.
Vzhľadom k tomu, že žalobca tento odvolací dôvod doplnil až 30. 01. 2015, t. j. tretí deň po uplynutí
zákonnej odvolacej lehoty, ktorá mu v danom prípade uplynula dňom 27. 01. 2015, odvolací súd s
poukazom na ust. § 205 ods. 3 OSP na doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 27. 01. 2015 nemohol
prihliadnuť.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vrátane jeho doplnenia písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal procesným postupom podľa § 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2014
č. k. 7C/24/2009-349 dospejúc pritom k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods.
1 OSP).

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po tom, ako odvolací súd svojím uznesením zo dňa 21. 08. 2013
č. k. 5Co/29/2013-283 zrušil v poradí jeho prvý rozsudok zo dňa 13. 11. 2012 č. k. 7C/24/2009-231 kvôli
nedostatočne zistenému skutkovému stavu, následne v intenciách ust. § 226 OSP doplnil dokazovanie
a v poradí druhým rozsudkom vo veci samej aj správne vo veci rozhodol. Vychádzajúc z uvedeného,
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 12. 2014 č. k. 7C/29/2009-349, ktorý včas
podaným odvolaním zo dňa 19. 01. 2015 napadol žalobca ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil. Žalobca v rozpore s ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
aby preukázal, že zo strany žalovaného voči jeho osobe ako k zamestnancovi nedošlo k okamžitému
zrušeniu pracovného pomeru zo dňa 10. 10. 2008, ktorý zrušovací prejav v ten istý deň podľa v konaní
vypočutých svedkov (P. M. a A. E.) aj odmietol prevziať. Uvedení svedkovia boli riadne vypočutí, poučení
o následkoch krivej výpovede v zmysle § 126 OSP, pričom súd prvého stupňa zhodne ako odvolací
súd aj tieto výpovede považoval za dôkazy, ktoré jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti v zmysle
hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP prispeli k zamietnutiu podanej žaloby. Na uvedenom konštatovaní
nemá nič ani tá skutočnosť, že svedok A. E. je synom žalobcu a vzťahy medzi týmito subjektmi nie
sú na štandardnej úrovni, čo možno povedať aj o vzťahu medzi žalobcom a vypočutou svedkyňou P.
M. ako manželkou štatutárneho zástupcu žalovaného P.. M. M.. Iba poukaz žalobcu na neštandardné
vzťahy s týmito dvomi vypočutými svedkami bez produkovania iných dôkazov nemôže byť dôvodom
k tomu, aby súd dôkaznú silu týchto dvoch svedeckých výpovedí nezohľadnil v rámci rozhodnutia vo
veci samej. Takisto aj v konaní vypočutý vrátnik žalovaného ako svedok (R. C.) potvrdil, že to bol práve
žalobca, ktorý sa zdržiaval dosť často na vrátnici žalovaného, pričom mu povedal, že ho vyhodili z práce.
V konaní súd prvého stupňa okrem iného zistil aj to, že žalovaný odhlásil žalobcu z pobočky Sociálnej
poisťovne v Galante ako zamestnanca z registra poistencov tejto poisťovne elektronicky dňa 16. 10.
2008 ku dňu zániku poistenia 10. 10. 2008. Takisto bol odhlásený žalovaný aj z poisťovne Dôvera,
zdravotná poisťovňa ku dňu 10. 10. 2008 a to odhláškou doručenou na túto poisťovňu dňa 20. 10.
2008. Výplatná páska žalovaného za mesiac október 2014 preukazuje okrem iného aj to, že žalovaný
mal za tento mesiac odpracovaných a zaplatených iba 7 dni + 1 deň preplatenej dovolenky. V kontexte
hodnotenia tohto zisteného skutkového stavu a získaných dôkazov, ktorý je potrebné subsumovať pod
ust. § 132 OSP, súd prvého stupňa správne vyhodnotil podanú žalobu žalobcu za nedôvodnú, pretože
v konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať to, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, nakoľko nedošlo
k jeho okamžitému zrušeniu písomne dňa 10. 10. 2008. Odvolaciemu súdu ako aj súdu prvého stupňa
je zrejmé, že predmetom tohto konania bolo určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej
trvá (viď prvý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom ak súd prvého stupňa v rámci druhého
odseku na str. 6 napadnutého rozsudku uvádza, že ide o konanie o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, tak v dôsledku nesprávnej štylizácie mal na mysli práve to, že za
stavu nepreukázania existencie trvania daného pracovného pomeru by prípadná žaloba o neplatné
okamžité skončenie pracovného pomeru bola nedôvodná kvôli nedodržaniu zákonnej dvojmesačnej
lehoty zakotvenej v ust. § 77 ZP. V ďalšom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 OSP) odvolací
súd potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania.

Náhrada trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému v tomto konaní podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 OSP priznaná nebola, nakoľko tento si ich náhradu vôbec neuplatnil, resp. žiadne odvolacie trovy
mu v súvislosti s týmto konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.