Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 8, 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/48/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906211222
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2010:7906211222.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právanej veci navrhovateľa: Ľ. E., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XX/X, M. N. C., proti odporcom: 1. A. Q., nar. X.X.XXXX, bytom L.. S. XXXX/
XX, K. E., 2. K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. S. XXXX/XX, K. E., obaja zastúpení JUDr. Attilom
Bohácsom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Kráľovský Chlmec, Ul. Hlavná 796/69, o
zaplatenie 13.277,57 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 13.277,57 Eur
s 8 % ročným úrokom z omeškania tak, že odporca v 1. rade od XX.X.XXXX do zaplatenia a odporkyňa
v 2. rade od XX.X.XXXX do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a.

III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.128,59
Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu v

Trebišove z titulu preddavkovaných trov konania sumu XXX,XX Z., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť mu spoločne a
nerozdielne žalovanú sumu 13.277,57 Eur (400.000,- Sk) a to voči odporcovi v 1. rade z titulu Zmluvy
o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX a voči odporkyni v 2. rade na základe Dohody o pristúpení k záväzku
zo dňa X.X.XXXX.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Bránili sa tým, že pôžičku od navrhovateľa nežiadali, peniaze si
požičal ich zať X. Š., ktorý peniaze aj prevzal, a preto by mal navrhovateľ peniaze žiadať od neho. Bránili

sa aj tým, že podpisy na uznaní dlhu a dohode o pristúpení k záväzku nie sú ich podpismi, a preto ich
nemožno považovať za pasívne legitimovaných v tomto konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka X. Š., listinnými dôkazmi, znaleckým
posudkom z odboru písmnoznalectva č. XXX/XXXX vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Ž. L.
M. Ž. zo dňa X.X.XXXX, spisom Krajského súdu K. sp.zn. XT X/XXXX, spisom tunajšieho súdu č.k. XXC
XX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že ho dňa XX.X.XXXX vyhľadal odporca v 1. rade so svojim zaťom
X. Š. a žiadali ho o poskytnutie pôžičky vo výške 400.000,- Sk. Vzhľadom na výšku pôžičky žiadal
od odporcu zábezpeku vo forme hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Odporca tvrdil, že vlastní motorovévozidlo zn. A., ktoré ponúkol ako zábezpeku. Predložili technický preukaz motorového vozidla, z
ktorého navrhovateľ zistil, že odporca je vlastníkom motorového vozidla, čo si overil aj na Dopravnom
inšpektoráte v C., preto súhlasil s poskytnutím pôžičky pre neho. Dňa XX.X.XXXX uzavreli Zmluvu

o pôžičke a zriadení záložného práva , predmetom ktorej bolo požičanie 400.000,-Sk odporcovi v 1.
rade. Išlo o bezúročnú pôžičku s lehotou splatnosti do XX.X.XXXX. Tvrdil, že dňa XX.X.XXXX vyplatil
odporcovi v hotovosti 150.000,- Sk a dňa XX.X.XXXX zvyšných 250.000,- Sk za prítomností svedkov.
Vyhotovili potvrdenie, ktoré obaja vlastnoručne podpísali a okrem nich potvrdenie podpísal aj zať
odporcu X. Š. a navrhovateľoví známi - p. W. a X.. Ako zábezpeka slúžilo bolo osobné motorové vozidlo

odporcu zn. A. XXX, ŠPZ: C. XX-XX, o ktorom neskôr vyskytlo, že je kradnuté a polícia mu auto odňala.
Následne sa zistilo, že auto v A. ukradol zať odporcu X. Š., za čo bol aj trestne stíhaný. Poukázal na
to, že on si svoj nárok ako poškodený uplatnil v trestnom konaní ale bol so svojim nárokom odkázaný
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Z výpovede navrhovateľa ďalej vyplynulo, že po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky dlh od odporcu

nevymáhal. Vyhľadal ho v mieste jeho bydliska až v r. XXXX, kde mu odporca podpísal uznanie dlhu
zo dňa X.X.XXXX a písomne uznal záväzok vo výške 400.000,- Sk voči nemu. Zaviazal sa peniaze
do XX.X.XXXX vrátiť. Poukázal na Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorú uzatvoril s odporkyňou v 2.
rade, manželkou odporcu v 1. rade, ktorá prehlásila, že dlh z titulu pôžičky vo výške 400.000,- Sk uhradí
spoločne a nerozdielne s manželom najneskôr do XX.X.XXXX. Odporcovia nesplnili svoj záväzok a

svoj dlh v dohodnutom termíne nevyrovnali preto podal žalobu na súd. Domáhal sa zaplatenia istiny
13.277,57 Eur a 19,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúce po uplynutí lehoty splatnosti
pôžičky, teda od XX.X.XXXX až do zaplatenia. Súčasne žiadal priznal trovy konania.

Výsluchom odporcu v 1. rade súd zistil, že v januári XXXX, spolu so zaťom X. Š. osobne vyhľadal

navrhovateľa, aby ho požiadal o pôžičku. Pôžičku však potreboval zať a nevedel vysvetliť ako sa mohlo
stať, že dňa XX.X.XXXX podpísal doklad, ktorý nasvedčuje tomu, že peniaze boli požičané jemu a nie
zaťovi. Tvrdil, že peniaze od navrhovateľa fyzicky neprevzal a bránil sa tým, že peniaze vzal zať a použil
pre vlastnú potrebu. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že motorové vozidlo, ktorého vlastníkom v tom
čase bo, poskytol ako zábezpeku a uzavrel s navrhovateľom Zmluvu o zriadení záložného práva naň.

Tvrdil, že auto nadobudol kúpou, auto používal aj na zahraničné cesty a nemal vedomosti o tom, že
bolo odcudzené. Neskôr však vysvitlo, že pochádza z trestnej činnosti, že ho ukradol jeho zať, začo
bol trestne stíhaný a právoplatne odsúdený. Podľa odporcu s autom musel manipulovať navrhovateľ,
lebo až do času, kým nebolo dané ako zábezpeka navrhovateľovi, mohol s ním voľne chodiť, nemal
žiadne problémy a všetky problémy sa vyskytli až potom, keď bolo auto odovzdané ako zábezpeka

navrhovateľovi.
Potvrdil, že dňa X.X.XXXX ho navrhovateľ vyhľadal v mieste jeho bydliska a pýtal od neho 40.000,-
Sk. Popieral, žeby uznanie dlhu v písomnej forme dňa X.X.XXXX podpísal a vylúčil jeho podpísanie
manželkou, odporkyňou v 2. rade tvrdiac, že v tom čase vôbec doma nebola.

Výpoveďou odporkyne v 2. rade súd zistil, že s pôžičkou, ktorá je predmetom sporu, nemá nič spoločné.
Peniaze potreboval zať, preto s manželom súhlasili s tým, aby si zobral ich motorové vozidlo a naložil
s ním spôsobom, ktorý uzná za vhodný, aby peniaze získal. Tvrdila, že navrhovateľa o pôžičku nikdy
nežiadala. Nebola nikdy za ním, nepodpisovala zmluvu o pôžičke a peniaze jej navrhovateľ nikdy
nevyplatil. Tvrdila, že nepodpísala dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX a v čase návštevy

navrhovateľa nebola doma. Tvrdila, že jej podpis niekto sfalšoval.

Výsluchom svedka X. Š., zaťa odporcov súd zistil, že sa v r. XXXX dosal do finančnej krízy, podnikal a
nutne potreboval peniaze na svoje podnikateľské aktivity. Jeho známy P. S. mu sprostredkoval stretnutie
s navrhovateľom, ktorého požiadal o finančnú pôžičku. Chcel si požičať 200.000,- Sk. Podľa dohody s

navrhovateľom mu mal peniaze požičať s 10 %-ným mesačným úrokom s tým, že peniaze do mesiaca
alebo do dvoch mesiacov vráti. Vzhľadom na výšku požičiavanej sumy chcel navrhovateľ od neho
zábezpeku, preto mu ponúkol motorové vozidlo, ktoré v tom čase užíval. Vozidlo však bolo evidované
na dopravnom inšpektoráte ako vlastníctvo odporcu v 1. rade, preto navrhovateľ trval na tom, že
pôžičku môže poskytnúť iba vlastníkovi motorového vozidla. Svedok sa teda rozhodol požiadať o pomoc

svokrovcov. Svokrovci mu chceli vyjsť v ústrety, preto súhlasili s tým, že poskytnú motorové vozidlo ako
zábezpeku pri poskytovaní pôžičky, ale všetkým bolo jasné, že pôžička má byť poskytnutá pre neho a
nie pre svokra. Mal pochybnosti o tom, že sa tieto udalosti odohrávali XX.X.XXXX, hoci to zo samotnejzmluvy o pôžičke a o zriadení záložného práva vyplýva a tvrdil, že na základe tejto zmluvy sa mu požičali
peniaze vo výške 200.000,- Sk, preto nevie prečo navrhovateľ požaduje vrátenie sumy 400.000,- Sk.
Tvrdil, že peniaze vo výške 200.000,- Sk mu navrhovateľ odovzdal na kapote auta pred Hotelom T. M. M.

N. C. za prítomnosti svokra a ďalších osôb, a to P. S., W. P. X.K.. Svedok potvrdil, že zmluvu o pôžičke
a zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX podpísal odporca v 1. rade ale všetci boli uzrozumení
s tým, že peniaze sa nepožičiavajú pre svokra, ale pre neho. Podľa svedka nie je spravodlivé, ak teraz
navrhovateľ požaduje vrátenie peňazí od odporcov, pretože ide o pôžičku poskytnutú pre neho a on je
ochotný navrhovateľovi peniaze vrátiť s tým, že uznáva iba sumu 200.000,- Sk. Svedok mal vedomosti

o tom, že v r. XXXX navrhovateľ vyhľadal odporcov a požadoval od nich vrátenie peňazí, vyhrážal sa
im, preto im odporúčal, aby sa obrátili na políciu.

Navrhovateľ sa k výpovedi svedka vyjadril a naďalej trval na tom, že pôžičku poskytol odporcovi v 1.
rade a pokiaľ ten peniaze následne poskytol zaťovi, on s tým nemá nič spoločné, v právnom vzťahu
bol s odporcom v 1. rade, preto žalobu podal voči nemu. Trval na výške poskytnutej pôžičky 400.000,-

Sk napriek tomu čo vypovedal svedok Š.. Popieral, žeby peniaze odovzdával na parkovisku na kapote
auta. Tvrdil, že peniaze boli prepočítané a odovzdané v S. T. za prítomnosti svedkov, ktorých X. Š. vo
svojej výpovedi označil.

Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru grafológie a uložil znalcovi určiť, či písomnosti - Uznanie

dlhu zo dňa X.X.XXXX a Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX podpísali odporcovia v 1. a
2. rade. Uložil znalcovi posúdiť či podpisy na Uznaní dlhu zo dňa X.X.XXXX pochádzajú z toho obdobia
alebo sa tam dopísali skôr a posúdiť či papier, na ktorom sa uznanie dlhu vyhotovilo pochádza z toho
obdobia ako je na ňom uvedené.

Zo znaleckého posudku z odboru písmnoznalectva č. XXX/XXXX vyhotoveného Ústavom súdneho
inžinierstva Ž. L. M. Ž. zo dňa X.X.XXXX súd konštatuje, že pisateľom sporného podpisu na písomnosti
UznaniedlhuzodňaX.X.XXXXjeA.Q..Znalecskonštatoval,žepisateľomspornéhopodpisunaDohode
o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX je A. Q.. Súčasne potvrdil, že sporný podpis na Dohode o
pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX vyhotovila K. Q..

Zozáverovznaleckéhodokazovaniavyplýva,žezistiťdobuvznikupodpisujemožnélenvtýchprípadoch
ak ide o dlhšie časové obdobie, v ktorom sa posudzovaný podpis vyvíjal, aj to len za predpokladu, že
došlo k jeho výrazným zmenám. Znalec nemohol určiť či sporné podpisy boli vyhotovené v r. XXXX
alebo pochádzajú zo staršieho obdobia. K takémuto skúmaniu v konkrétnom prípade nemohli pristúpiť,

lebo predložené vzorky podpisov zo staršieho ako aj z obdobia blízkeho vzniku sporných podpisov
(r. XXXX) by boli veľmi malé. Takéto skúmanie možno vykonať len na základe analýzy veľkého počtu
porovnávacích podpisov z celého posudzovaného obdobia r. XXXX až XXXX, pri minimálnej vzorke XX
až XX druhov rozhodných podpisov z každého roku.

Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že doba vzniku podpisu úzko súvisí so skúmaním papiera,
písacieho prostriedku, ktorým sa zaoberajú v podmienkach Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ
SR v Bratislave znalecké odvetvia Kriminalistická chémia a grafická diagnostika znaleckého odboru
Kriminalistika.

Zo Zmluvy o pôžičke a o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX súd konštatuje, že ju uzavrel
navrhovateľ s odporcom v 1. rade A. Q., v ktorej sa dohodli, že navrhovateľ požičiava odporcovi v 1.
rade 400.000,- Sk s tým, že peniaze do XX.X.XXXX vráti.

V článku III. Zmluvy sa dohodli na zriadení záložného práva. K zaisteniu pohľadávky navrhovateľa sa

odporca zaviazal pri podpise zmluvy poskytnúť ako zábezpeku svoje motorové vozidlo zn. A. XXX, ŠPZ:
C. XX-XX. Zmluva je podpísaná navrhovateľom a odporcom v 1. rade. Táto skutočnosť v konaní nebola
sporná.

Z Uznania dlhu zo dňa X.X.XXXX súd konštatuje, že odporca v 1. rade A. Q. písomne uznal, že dlhuje

navrhovateľovi 400.000,- Sk s 19,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa XX.X.XXXX do zaplatenia.
Uznal, že tento dlh mu vznikol na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, ktorú mal vrátiť do
XX.X.XXXX. Odporca v 1. rade ako dlžník si bol vedomí, že uznaný dlh je premlčaný ale napriek tomuho uznal čo do dôvodu, výšky v plnom rozsahu. Zaviazal sa peniaze do XX.X.XXXX zaplatiť. Na uznaní
dlhu sa nachádza podpis A. Q., ktorý bol v konaní sporný.

Z Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX súd konštatuje, že ju uzavreli účastníci konania.
V článku I. Dohody sa konštatuje, že dlžník A. Q. uznal dlh vo výške 400.000,- Sk voči navrhovateľovi
z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX a to Uznaním dlhu zo dňa X.X.XXXX. V článku II.
Dohody odporkyňa v 2. rade K. Q. pristúpila k vyššie popísanému záväzku po dohode s veriteľom -
navrhovateľom a zaviazala sa dlh s príslušenstvom splatiť spoločne a nerozdielne s odporcom v 1. rade

do XX.X.XXXX. Na dohode o pristúpení k záväzku sa nachádzajú podpisy účastníkov konania. Podpis
odporcov boli v konaní sporné.

Z pripojeného spisu Krajského súdu K. sp. zn. XT/X/XX súd konštatuje, že rozsudkom zo dňa X.X.XXXX
bol X. Š. odsúdený za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa 252 ods. 1, písm. a/, b/ ods.
2 písm. d/ Tr. zákona vo viacčinnom súbehu s trestným činom podvodu podľa § 250 ods.1, 2 písm. b/

Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého sa odložil na skúšobnú dobu
4 rokov. Poškodený Ľ. E. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach
občianskoprávnych. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX.
V rozsudku sa konštatuje, že poškodený Ľ. E. vypovedal o poskytnutí pôžičky 400.000,-Sk svokrovi
odsúdeného, A. Q. / teda nie odsúdenému X. Š./.

Súd sa oboznámil s výpoveďami svedkov v trestnom konaní, a to hlavne poškodeného Ľ. E., ktorý vo
výpovedi potvrdil, že dňa XX.X.XXXX z titulu pôžičky odovzdal odporcovi v 1. rade 150.000,-Sk a dohodli
sa, že zvyšných 250.000,-Sk mu odovzdá dňa XX.X.XXXX za prítomnosti zaťa a jeho manželky tak,
aby si peniaze prevzal priamo zať. Zhodne ako v tomto konaní vypovedal o okolnostiach poskytnutia
pôžičky, o tom kto bol prítomný pri odovzdávaní peňazí, kto a kedy podpísal jednotlivé doklady a tiež

zhodne popísal aj dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu poskytnúť pôžičku X. Š..
Svedok A. Q. v trestnom konaní odmietol vypovedať. Svedok A. W. potvrdil, že dňa XX.X.XXXX bol
osobne prítomný, keď navrhovateľ z titulu pôžičky vyplácal odporcovi v 1. rade 150.000,-Sk. Potvrdil, že
podpísal potvrdenie o odovzdaní peňazí ako svedok.
Svedok V. X. potvrdil, že sa osobne zúčastnil dňa XX.X.XXXX odovzdania peňazí X. Š. vo výške

250.000,-Sk ako aj to, že podpísal potvrdenie, z ktorého vyplýva prevzatie peňazí X. Š..
Svedok P. S. potvrdil, že na požiadanie X. Š. sprostredkoval stretnutie s navrhovateľom za účelom
poskytnutia pôžičky pre neho. Potvrdil, že navrhovateľ požadoval zábezpeku vzhľadom na výšku
požadovanej pôžičky, ktorú Š. nevedel ponúknuť. Z jeho výpovede vyplynulo aj to, že sa pôžička
nakoniec poskytla pre svokra Š., t.j. pre A. Q. ako aj to, že 150.000,-Sk prevzal osobne odporca v 1.

rade kým zvyšných 250.000,-Sk bolo odovzdaných priamo X. Š. za prítomnosti jeho manželky a svokra.
Jednoznačne potvrdil, že išlo o pôžičku vo výške 400.000,-Sk.

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. XXC/XXX/XXXX súd konštatuje, že dňa XX.X.XXXX / teda nasledujúci deň
po uplynutí lehoty splatnosti dlhu v zmysle uznania dlhu zo dňa X.X.XXXX/ podal navrhovateľ návrh na

vydanie predbežného opatrenia voči odporcom. Súd jeho návrh uznesením zo dňa X.XX.XXXX zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je neformálnou zmluvou t.j. pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma, ale ide
o reálnu zmluvu, ktorá k uzavretiu vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom

dlžníkovi pričom spôsob odovzdania peňazí nie je rozhodujúci (či už na ruku v hotovosti alebo na účet
v banke).

Z obsahu Zmluvy o pôžičke a o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že veriteľ Ľ. E.
požičal dlžníkovi A. Q. 400.000,- Sk, pričom pri podpísaní zmluvy, t.j. dňa XX.X.XXXX dlžník potvrdil

prevzatie peňazí vo výške 400.000,- Sk a zaviazal sa, že peniaze do XX.X.XXXX vráti.Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá skutočnosť, že navrhovateľ a odporca v 1. rade takúto
zmluvu o pôžičke a zriadení záložného práva skutočne uzavreli a odporca v 1. rade nenamietal ani
pravosť svojho podpisu na tomto listinnom dôkaze.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po podpísaní zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva
odporca v 1. rade poskytol ako zábezpeku na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky svoje osobné
motorové vozidlo zn. A. XXXi, ktoré v tom čase vlastnil. Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani
tá skutočnosť, že uzavretiu zmluvy o pôžičke predchádzali rokovania medzi navrhovateľom a zaťom

odporcu v 1. rade, X. Š. o tom, že pôžička sa poskytne jemu a nebolo sporné ani to, že navrhovateľ
pôžičku odmietol poskytnúť práve z dôvodu, že X. Š. nevedel poskytnúť zábezpeku pre prípad, žeby
pôžičku navrhovateľovi nevrátil.

Z predložených potvrdení zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX vyplýva, že peniaze vo výške 150.000,-
Sk boli fyzicky odovzdané A. Q. a sumu vo výške 250.000,- Sk prevzal X. Š. ale to nemení nič na tej

skutočnosti, že deň predtým XX.X.XXXX A. Q. svojim podpisom potvrdil uzavretie Zmluvy o pôžičke s
navrhovateľom na 400.000,- Sk ako aj to, že peniaze preberá. Z toho vyplýva, že bol uzrozumený s
tým, že pôžička sa poskytuje jemu a nie X. Š..

Svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci trestného konania vo veci ods. X. Š. potvrdili, že peniaze sa v

skutočnosti požičiavali pre X. Š. ale zmluva o pôžičke po právnej stránke bola uzavretá s odporcom v
1. rade.

Svedok X. v trestnom konaní potvrdil, že sa zúčastnil odovzdania peňazí XX.X.XXXX vo výške 25.000,-
Sk X. Š..

Svedok W. v trestnom konaní tak isto potvrdil, že sa zúčastnil odovzdania sumy 150.000,- Sk z titulu
pôžičky A. Q..
Svedok P. S. v trestnom konaní potvrdil, že o pôžičku navrhovateľa žiadal X. Š., no nedisponoval
zábezpekou, ktorá by mohla slúžiť ako záloha preto mu navrhovateľ odmietol pôžičku poskytnúť.
Tieto zistenia nasvedčuje tomu, že peniaze, ktoré sú predmetom sporu, boli skutočne v dispozičnej

sfére X. Š., ktorý s nimi voľne nakladal ale je potrebné poukázať na úmysel zmluvných strán dňa
XX.X.XXXX pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a na ich prejav, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pôžička
bola poskytnutá A. Q., ktorý disponoval adekvátnou majetkovou protihodnotou, ktorú mohol ponúknuť
ako zábezpeku navrhovateľovi v opačnom prípade by k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo. To, že
následne A. Q. takto získané peňažné prostriedky odovzdal X. Š. ho nezbavuje povinnosti pôžičku

navrhovateľovi vrátiť lebo v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom bol on a nie X. Š..

Súd poukazuje na ďalšie právne významné skutočnosti, a to uznanie dlhu, ktoré bolo vyhotovené
X.X.XXXX, na základe ktorého odporca v 1. rade ako dlžník po XX rokoch od poskytnutia pôžičky dlh
voči navrhovateľovi v žalovanom rozsahu uznal a prehlásil, že tento dlh do XX.X.XXXX zaplatí. Pravosť

podpisu odporcu v 1. rade na tomto listinnom dôkaze bol znaleckým dokazovaním potvrdený.
Vykonaným znaleckým dokazovaním sa nesporne preukázalo aj to, že podpis odporkyne v 2. rade na
Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX je pravý, teda vlastnoručne podpísala dohodu, na
základe ktorej pristúpila k záväzku odporcu v 1. rade A. Q. splatiť navrhovateľovi pôžičku vo výške
400.000,- Sk s prísl. spoločne a nerozdielne do XX.X.XXXX. Znalecké dokazovanie preukázalo aj

pravosť podpisu odporcu v 1. rade na dohode o pristúpení k záväzku. Týmto boli vyvrátené tvrdenia
odporcov, že ani jeden z nich uznanie dlhu ako ani dohodu o pristúpení k záväzku nepodpísali.

Súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov, ktorí boli podrobne
vypočutí v trestnom konaní na Krajskom súde v K.Š. sp.zn. XT X/XXXX vo veci obž. X. Š., pretože

sa oboznámil s obsahom trestného spisu, s výpoveďami svedkov a bol toho názoru, že vzhľadom na
veľký časový odstup (takmer XX rokov) by svedkovia vo svojich výpovediach neuviedli iné skutočnosti
než v trestnom konaní ba práve naopak súd dôvodne predpokladal, že vzhľadom na odstup času sa na
rozhodné skutočnosti nebudú pamätať, a tak od opakovaných výsluchov navrhnutých svedkov upustil.

Podľa § 558 0Z ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Jeho zabezpečovacia
funkcia spočíva v tom, že odstraňuje bezprostrednú nutnosť uplatnenia a vymáhania pohľadávky. Pri
uznaní teda nedochádza k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom, ale pôvodný záväzok trvá

aj naďalej s nezmeneným obsahom.

Súd považoval uznanie dlhu zo dňa X.X.XXXX za kvalifikované uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ lebo
okrem všeobecných náležitosti predpísaných pre právne úkony mal písomnú formu, obsahoval prísľub
dlžníka zaplatiť dlh veriteľovi a obsahoval dôvod dlhu a jeho výšku.

Podľa § 533 OZ kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne.

Z Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa X.X.XXXX, ktorú súd považuje za platne uzavretú dohodu v

zmysle § 533 OZ vyplýva, že odporkyňa v 2. rade pristúpila k záväzku odporcu v 1. rade a prehlásila,
že spoločne a nerozdielne s ním žalovanú sumu 400.000,- Sk s prísl. veriteľovi - navrhovateľovi zaplatí.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný.
Nemal pochybnosti o tom, že tvrdenie navrhovateľa o poskytnutí pôžičky odporcovi v 1. rade A. Q. je

pravdivé. Nespochybňuje však, že si A. Q. mohol peniaze požičať s úmyslom následne ich poskytnúť
svojmu zaťovi X. Š. a že tomu tak bolo vyplýva aj z výpovedí svedkov v trestnom konaní P. S., svedka
W. a X. no samotný poškodený - navrhovateľ Ľ. E. už v trestnom konaní vypovedal, že peniaze požičal
navrhovateľovi z toho dôvodu, že X. Š. nedisponoval hnuteľnou resp. nehnuteľnou vecou, ktorá by mohla
slúžiť ako zábezpeka, hoci ho o pôžičku pôvodne požiadal sám.

Súd nemal pochybnosti ani o výške poskytnutých peňažných prostriedkov, lebo jednak to vyplýva
zo samotnej zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva ale vyplýva to z potvrdení vystavených
navrhovateľom dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX a vyplýva to aj z výpovedí svedkov v trestnom konaní (X.,
W., S.), ktorí boli osobne prítomní pri odovzdávaní peňazí.

SvedeckúvýpoveďX.Š. súdhodnotilakotendenčnúajehotvrdenie,žejeochotnýpôžičku,ktorúprevzal
vo výške 200.000,- Sk navrhovateľovi vrátiť ako účelové aj z toho dôvodu, že z obsahu potvrdenia zo
dňa XX.X.XXXX vyplýva prevzatie peňazí vo výške 250.000,- Sk a nie 200.000,-Sk a rovnako to potvrdili
aj svedkovia S., X. a navrhovateľ. Ak by úmysel svedka Š. bol vážny, od r. XXXX by mal dostatok času
na to, aby takto získané peniaze svokrovi vrátil, ktorý by ich mohol vzápätí vrátiť navrhovateľovi, no v

tomto smere svedok Š. nepodnikol žiadne kroky, a preto jeho výpoveď súd nepovažuje za vieryhodnú.

Je nesporné, že motorové vozidlo, ktoré malo slúžiť ako zábezpeka nemohlo byť použité na uspokojenie
veriteľovej pohľadávky v prípade ak dlžník pôžičku v lehote splatnosti nevráti lebo motorové vozidlo bolo
navrhovateľovi odňaté policajnými orgánmi a následne sa preukázalo, že išlo o vozidlo ukradol Gabriel

Šoltés za čo bol právoplatne odsúdený. Navrhovateľ je teda v postavení oprávneného veriteľa voči
odporcom, ktorý súc si vedomí svojho záväzku voči nemu sa písomne zaviazali, že mu pôžičku vrátia.
Súd preto zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie žalovanie sumy na základe uznávacieho prejavu zo
dňa X.X.XXXX v spojitosti so Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX z titulu pôžičky a odporkyňu v 2.
rade v súlade s § 533 OZ z titulu dohody o pristúpení k záväzku spoločne a nerozdielne s odporcom

v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu.

Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 19,5 % ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia. Súd
zistil, že v čase vzniku omeškania boli úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
8,5 %-né, preto úroky priznal v zákonnom rozsahu. Začiatok omeškania u odporcu v 1. rade je viazaný

na nasledujúci deň po uplynutí lehoty splatnosti pôžičky v zmysle Zmluvy o pôžičke a zriadení záložného
práva, teda od XX.X.XXXX a u odporkyne v 2. rade odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti
na základe dohody o pristúpení k záväzku, teda od XX.X.XXXX. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov
z omeškania bol preto návrh navrhovateľa zamietnutý.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, lebo navrhovateľ mal v konaní čiastočný
úspech ale jeho neúspech bol iba v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, a tak mu
súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške796,65 Eur (24.000,- Sk)a z trov vynaložených na znalecké dokazovanie vo výške 331,94 Eur, čo spolu
činí 1128,59 Eur.

Podľa § 148 ods. 1 OSP zaviazal súd odporcov zaplatiť z titulu preddavkovaných trov konania na účet
Okresného súdu v Trebišove sumu XXX,XX Eur, ktorá suma bola vyplatená zo štátnych prostriedkov
pre účely znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).