Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314201570
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314201570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: HERIX s.r.o., so sídlom Dunajská
8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpeného advokátskou spoločnosťou FP LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX L. XXX, zastúpenej JUDr. Romanom Foltínom, advokátom so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o
zaplatenie sumy 4.690,14 eura, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
č. k. 12C/37/2014-173 zo dňa 19.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu

2.661,29 eura s príslušenstvom m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania aj odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.661,29 eura
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,48 %. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.690,14 eura titulom náhrady
škodyaušléhozisku,ktorévzniklijehoprávnemupredchodcoviB.Q.,bytomO.K.XXX,akonájomcovi,a
toporušenímzmluvyopodnájmezodňa28.12.2010zostranyžalovanejakoprenajímateľky.Predmetom
zmluvy o podnájme bol nájom nebytových priestorov v Dudinciach na dobu určitú od 01.01.2011 do
31.12.2012, pričom žalovaná podľa žalobcu v rozpore so zmluvou znemožnila nájomcovi (správne
„podnájomníkovi“) užívanie priestorov od 31.01.2012. Nájomca si v dôsledku predčasného skončenia

nájmu uplatnil voči žalovanej ušlý zisk za obdobie od februára 2012 do decembra 2012 v sume 2.661,29
eura, pretože mu bolo po dohodnutú dobu nájmu znemožnené prevádzkovať kaviareň. Žalobou si
uplatnil aj náhradu škody v sume 2.028,85 eura, vzniknutej nájomcovi investovaním do stavebných
úprav nebytových priestorov, ktoré nemohol užívať po celú dojednanú dobu nájmu. Nájomca B. Q.
postúpil pohľadávku voči žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.01.2013 na spoločnosť
euroinside, s.r.o., so sídlom Lišov 35, Dudince, IČO: 35 877 375, ktorá zanikla zlúčením a jej právnym
nástupcom je žalobca, HERIX s.r.o., so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379. Nájomca

nespochybnil, že výpoveď z nájmu nebytových priestorov mu bola doručená, ale pokladal ju za neplatnú
z dôvodu, že voči žalovanej evidoval preplatok 380 eur na nájomnom za mesiac február a marec 2011.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku s odkazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a §
12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov“) a § 442 ods. 1 a § 563 Občianskeho

zákonníka uviedol, že povinnosť nájomcu platiť nájomné riadne a včas bola sústavne z jeho strany
porušovaná, ale ku dňu podania výpovede nedoplatok na nájomnom nemal, nájomné za december
2011 ešte nebolo splatné, a preto nebol naplnený zákonný dôvod na podanie výpovede z nájmu,
ktorá bola zo strany žalovanej podaná neoprávnene. Tvrdenia nájomcu o predplatení nájomného súd
považoval za irelevantné a z predložených dokladov takéto skutočnosti ani nezistil. Nárok žalobcu na

zaplatenie ušlého zisku za 11 mesiacov v sume 2.661,29 eura vyčíslený podľa hospodárskeho výsledku
predchádzajúceho roka 2011 súd prvej inštancie považoval za oprávnený a v tejto časti žalobe vyhovel.
Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody za investície do stavebných úprav v sume
2.028,85 eura žalobu zamietol z dôvodu, že v nájomnej zmluve sa nájomca dobrovoľne zaviazal vykonať
stavebné úpravy na vlastné náklady. Týmto dojednaním zmluvné strany vylúčili možnosť nájomcu
domáhať sa po skončení nájmu toho, čo do stavebných úprav vložil. Žalobca tiež neuniesol dôkazné

bremeno, ktorým by preukázal výšku škody. Okrem výpovedí dvoch svedkov žalobca nepredložil žiaden
listinný dôkaz preukazujúci aspoň vynaložené sumy na nákup stavebného materiálu, resp. faktúry za
vykonané práce. V rozhodnutí o trovách konania súd zohľadnil úspech žalobcu, ktorý bol v rozsahu
13,48 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
v zamietajúcej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci a tiež to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedol, že si náhradu časti nákladov investovaných do prenajatých priestorov nárokoval z toho dôvodu,
že žalovaná nájomcovi znemožnila užívať jeho investíciu po dohodnutý čas trvania nájmu. Nájomca

pri vykonaní stavebných úprav odôvodnene predpokladal že ich bude môcť užívať od ich vykonania
až do konca doby nájmu, t. j. 24 mesiacov, ako predpokladala nájomná zmluva. Nemožno prihliadať
na súdom tvrdené dojednanie nájomnej zmluvy vylučujúce vydanie zhodnotenia predmetu nájmu,
pretože zmluva žiadne takéto dojednanie výslovne neobsahuje. S ohľadom na znenie čl. 5 ods. 7 a 7A
zmluvy je nesporné, že k stavebným úpravám došlo so súhlasom žalovanej. Nájomná zmluva úpravy

predpokladala a žalovaná počas celého konania nenamietala ich hodnotu. O vykonaných stavebných
úpravách predložil fotodokumentáciu, náčrt rozsahu stavebných úprav a výpovede svedkov, ktorých
vierohodnosť súd spochybnil. Pokiaľ by námietky žalovanej zazneli, bolo možné vykonať dokazovanie
odborníkom z oblasti stavebníctva a rozpočtovania. Svoje tvrdenia o celkovej hodnote stavebných úprav
pokladal za nesporné a z toho dôvodu nijaký dôkaz nenavrhol. Súd nezohľadnil ani ustanovenie § 667

ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by mu vznikol nárok aspoň na protihodnotu toho, o
čo sa zvýšila hodnota veci. Miera zhodnotenia predmetu nájmu nebola predmetom dokazovania, avšak
je nesporné, že k zvýšeniu hodnoty predmetu nájmu muselo dôjsť minimálne v žalovanej sume, ak nie
vyššej.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná, ktorá žiadala rozsudok
v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nej bola výpoveď
daná oprávnene, pretože došlo k omeškaniu s platením nájmu štyrikrát viac ako 30 dní. Podľa zákona
môže prenajímateľ vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca mešká s
platením nájomného viac ako jeden mesiac. Zákonodarca neuvádza, že nájomca musí byť v omeškaní

viac ako mesiac v čase podania výpovede z nájmu, a preto sa nestotožnila s názorom súdu, že
v čase podania výpovede nájomca nebol v omeškaní. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že pri
pravidelnom chode veci by bol nájomca získal určitý prospech, zaťažuje žalobcu. Dôkaz o existencii
ušlého zisku musí byť jednoznačný, musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca
sa istote. O ušlý zisk nejde, ak nájomca tvrdí, že jeho podnikateľský zámer bol zmarený. Musí byť

podloženýskutočnýmiokolnosťami,zktorýchjemožnéusudzovať,žekzamýšľanémuziskubyskutočne
došlo. Žalobca predložil len potvrdenie o podaní daňového priznania, z ktorého nie je zrejmé, aké
daňové priznanie podal a či ho daňový úrad považoval za správne. Podľa nej mal predložiť potvrdenie
daňového úradu o správnosti podaného daňového priznania. Výpoveď bola daná oprávnene z dôvodu
viacnásobného meškania nájomcu s platením nájomného, preto nemohlo dôjsť k škodovej udalosti,

ktorá by podmienila nárok na zaplatenie ušlého zisku. K odvolaniu žalobcu uviedla, že nájomca sa v
zmluve sám zaviazal na úhradu stavebných úprav na vlastné náklady, čím sa vylúčila jeho možnosť
domáhať sa po skončení nájmu toho, čo do stavebných úprav vložil. Počas celého konania žalobca
nevedel ani relevantne predložiť vyčíslenie uplatnených nákladov. Zisk sa taktiež nedal predpokladať,keďže s platením nájomného nájomca meškal, a dá sa predpokladať, že nemal prostriedky ani na úhradu
nájomného.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie žalovanej je
opodstatnené,zatiaľčoodvolaniežalobcujenedôvodné.Pretotentorozsudokvzamietajúcejčastipodľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo vyhovujúcej časti ho podľa § 388 CSP zmenil a žalobu
aj v tejto časti zamietol. Pri rozhodovaní aplikoval nový procesný predpis, Civilný sporový poriadok, v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. S ohľadom na výsledky dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní je zrejmé, že
vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o podnájme (aj keď ju uzatvorili podnikateľské subjekty), sa spravujú

občianskoprávnymi predpismi, a nie predpismi obchodného práva. Ustanovenie § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravuje nájomnú zmluvu pre všetky druhy nájmu, pričom podľa § 720
Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, t. j.
vyššie uvedený zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov. ktorý je vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka špeciálnym zákonom. Zákon o nájme a podnájme nebytových

priestorov upravuje podnájom v ustanovení 6 ods. 1,2 s tým, že odkazuje aj na ustanovenie § 5 tohto
zákona. Podnájom možno dojednať na určitý čas len so súhlasom prenajímateľa na základe zmluvy o
podnájme medzi nájomcom a podnájomníkom. Zákon vyžaduje povinnosť uzatvoriť písomnú zmluvu
len pri nájme nebytových priestorov, avšak pri podnájme výslovne písomnú formu zmluvy nevyžaduje.
Podnájom je vzťah akcesorický, odvodený od nájmu, čo do svojho vzniku, obsahu aj trvania. Práva

a povinnosti prenajímateľa a podnájomníka vyplývajúce z ustanovenia § 5 zákona sa vzťahujú aj na
toho, komu sa nebytový priestor prenechal do podnájmu. V prípade podnájomníka ide predovšetkým o
oprávnenie užívať nebytový priestor ustanoveným spôsobom a aj o oznamovaciu povinnosť v prípade
opráv vrátane umožnenia ich odstránenia. Zákon pripúšťa možnosť nájomcu prenechanie nebytového
priestorualebojehočastidopodnájmulennaurčitýčas.Vovzťahukprenajímateľovivšakstálevystupuje

iba nájomca, nie podnájomník. Podnájomník nemá voči prenajímateľovi žiadne práva a povinnosti, čo
platí aj naopak. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme nebytových priestorov možno všeobecnú
právnu úpravu Občianskeho zákonníka použiť vtedy, ak ich neupravuje osobitný zákon.

8. V tomto prípade právny predchodca žalobcu mal so žalovanou uzatvorenú zmluvu o podnájme

nebytových priestorov v znení dodatku č. 1 na dobu určitú od 01.01.2011 do 31.12.2012. K ukončeniu
nájmu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu došlo ku dňu 31.01.2012 výpoveďou zo strany žalovanej
z dôvodu omeškania s platením nájomného. Výpoveď podnájomnej zmluvy je jednostranný právny
úkon, ktorý sa stáva perfektným, resp. spôsobilým vyvolať zamýšľané právne účinky, len čo je doručený
druhej strane, a takýto úkon je účinný, keď dôjde nájomcovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

aj keby s ňou nesúhlasil. Podnájomník v tomto prípade nesúhlas s výpoveďou vyjadril listom zo dňa
04.01.2012, pokladal ju za neplatnú a uviedol, že sa bude domáhať jej neplatnosti žalobou na súde,
čo však následne vôbec neurobil. Žalovaná ako prenajímateľka na platnosti výpovede trvala a keďže
podnájomník žalobu na súd nepodal, potom s prihliadnutím na to, že výpoveď z nájmu obsahuje
všeobecné zákonné náležitosti právneho úkonu a bola aj riadne doručená, právny úkon výpovede súd

prvej inštancie mohol považovať za platný a s ohľadom na nedostatok právne významných dôkazov zo
stranyžalobcuprirozhodovaníztohoajvychádzať.Žalovanápostupovalanapodkladezákona-vsúlade
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. b) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý taxatívne
určuje, kedy je možné vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas aj pred jeho uplynutím. Pretože
išlo o právny vzťah medzi podnájomníkom Branislavom Stískalom a žalovanou ako prenajímateľkou,

neplatnosť výpovede mohol namietať len on, pretože jemu bola daná výpoveď. V tomto konaní nebolo
možné zhojiť absenciu nedovolania sa neplatnosti výpovede nájomcom pred súdom zo špecifického
dôvodu, ktorým bolo neplatenie dohodnutého nájomného. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka len
postúpená, nemohol podľa názoru odvolacieho súdu namietať neplatnosť výpovede, pretože jemu anivýpoveď daná nebola a so žalovanou nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu; mohol si uplatňovať len
pohľadávku voči žalovanej, ktorú na neho nájomca postúpil s odkazom na vystavené faktúry adresované
žalovanej z titulu náhrady škody a ušlého zisku.

9. Po prijatí záveru o nepreukázanej neplatnosti výpovede prenajímateľky danej nájomcovi vyvstala
otázka v súvislosti s uplatnením ušlého zisku a škody žalobcom vo vzťahu k porušeniu povinnosti
žalovanou. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420
Občianskeho zákonníka). Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, teda ušlý zisk (442 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že nedôjde v dôsledku protiprávneho
konania alebo škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu a
ušlý zisk je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje

hmotnoprávne vzťahy. Žalobca v spore nepreukázal, že by žalovaná výpoveďou, ktorou vypovedala
podnájomníkovi podnájom nebytových priestorov, porušila jeho právo, resp. nejakú jej právnu povinnosť.
Odvolací súd konštatoval, že za situácie, keď sa nájomca neplatnosti výpovede na súde nedovolal,
výpoveď sa - aj s ohľadom na vyššie uvedené závery o splnení zákonných náležitostí výpovede -
považuje za platnú, a preto podnájomníkovi nemohla vzniknúť pohľadávka v podobe škody a ušlého

zisku. Z uvedeného dôvodu súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní ušlého zisku
zmenil a žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol a vo výroku, ktorým súd žalobu v časti o
náhradu škody zamietol, napadnutý rozsudok z iných právnych dôvodov ako správny potvrdil.

10. Pokiaľ žalobca v odvolaní s odkazom na ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal,

že podnájomník, ktorý vynaložil náklady na zmenu predmetu podnájmu so súhlasom prenajímateľa,
ktorýsanezaviazalnaichúhradu,môžeposkončenínájmupožadovaťprotihodnotutoho,očosazvýšila
hodnota veci, odvolací súd uvádza, že na žalobcu takáto prípadná pohľadávka podnájomníka postúpená
nebola, takže žalobca nebol aktívne legitimovaný na uplatňovanie si takéhoto nároku. Predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky bola totiž len náhrada škody fakturovaná nájomcom žalovanej faktúrou

č. 022012, a nie aj nejaké ďalšie právo, napríklad právo na náhradu protihodnoty toho, o čo sa
vykonanými úpravami zvýšila hodnota veci. Žalobca až v odvolacom konaní prvýkrát uviedol, že si túto
pohľadávku uplatňuje z dôvodu zhodnotenia predmetu nájmu, teda na základe iného právneho dôvodu,
ako žaloval doposiaľ. Pri preukazovaní nároku na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, by
však v prvoinštančnom konaní bolo potrebné z jeho strany navrhnúť iné dôkazy a následne zo strany

súdu vykonávať iné dokazovanie, ako pri uplatnení si nárokov na náhradu škody, pričom by išlo o zmenu
v právnej kvalifikácii žaloby a v celkovom posudzovaní daného práva. Z obsahu odvolania vyplýva, že
žalobca akoby v tejto časti požadoval zmenu žaloby podľa § 140 CSP, no s istotou to tak neformuloval.
Navyše žalobu v odvolacom konaní podľa § 371 CSP ani meniť nemožno. S prihliadnutím na formuláciu
uvedenú v odvolaní žalobcu odvolací súd o žiadnej zmene žaloby nerozhodoval; v prípade kvalifikovane

podaného návrhu na zmenu žaloby by odvolací súd musel návrh na zmenu žaloby tak či tak zamietnuť v
súlade s ustanovením § 371 CSP, pričom doposiaľ tento nárok nebol predmetom sporu pred súdom prvej
inštancie. V nadväznosti na dôvody uvedené v bodoch 7. až 10. odvolací súd konštatoval, že žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nenavrhol vykonať právne významné dôkazy, v dôsledku čoho
sa dostal do stavu dôkaznej núdze, vedúcej k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

11. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil len čiastočne a čiastočne ho zmenil,
musela sa táto skutočnosť prejaviť aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorých náhrada
podľa § 255 ods. 1 CSP patrí tej strane, ktorá bola v konaní úspešná, t. j. žalovanej. Odvolací súd s
ohľadom na to rozhodol tak, že je priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov, ktoré jej vznikli pred

súdom prvej inštancie a tiež v odvolacom konaní, v súlade s ustanovením § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne podľa § 252 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).