Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616202807
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616202807.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika,
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti
povinnému: O. X., bytom U., Lúčna XXX/X, o vymoženie 36,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. 1Er/447/2016-14, zo dňa 13. februára

2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v záhlaví identifikovaným uznesením výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. priznal
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 % a výrokom IIII. určil,
že oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení uviedol, že

dňa 01.07.2016 doručil súdny exekútor JUDr. René Matuška súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 27.05.2016 (doručený exekútorskému
úradu dňa 27.06.2016) a exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru
všeobecnejvnútornejsprávyzodňa22.06.2015,č.k.OU-PD-OVVS-2015/013838.Tunajšísúdnásledne
udelil dňa 11.07.2016 poverenie na začatie exekúcie. Súd po pripojení exekučného spisu vedeného na
súde pod sp. zn. 2Er/459/2016 zistil, že v rovnakej veci, vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, na

podklade rovnakého exekučného titulu a vo vzťahu k pohľadávke v rovnakej výške, už bolo skôr začaté
exekučné konanie, a to dňa 22.06.2016, pričom toto je rovnako vedené u súdneho exekútora JUDr.
Reného Matušku pod sp.zn. EX/2481/2016. Tunajší súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v tejto
exekučnej veci dňa 04.08.2016. Okresný súd ďalej uviedol, že z § 36 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Zb.
Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie. Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné

exekučné konanie. Z obsahu spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2Er/459/2016 je zrejme, že
oprávnenýpodalnávrhnavykonanieexekúciezodňa27.05.2016naexekútorskomúradeJUDr.Reného
Matušku dňa 22.06.2016, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Okresného úradu
Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.06.2015, č.k. OU-PD-OVVS-2015/013838.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 22.06.2016, teda skôr ako toto exekučné konanie sp.zn.
1Er/447/2016, EX 2592/16 vedené u totožného súdneho exekútora (dňa 01.07.2016) a založilo tak

procesnúprekážkuskôrzačatéhokonania.Ztohtodôvodokresnýsúdexekučnékonaniezastavil.Súdny
exekútor doručil po výzve súdu vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré špecifikoval v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti SR č. 141/2008 Z.z. a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 405/2006
Z.z. ako paušálnu sumu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eur, náhradu hotových výdavkov podľa §
22 vyhlášky (pozostávajúcu z poštovného vo výške 1,40 eur x 4 = 5,60 eur a lustrácie ODI, banky v
hodnote 0,90 eur), spolu 6,50 eur; 20 % DPH vo výške 7,94 eur , spolu trovy konania 47,63 eur. Okresný

súd konštatoval, že exekútor výšku ním uplatňovanej náhrady trov exekúcie spoľahlivo preukázal, čo
dokladá obsah exekučného spisu. Okresný súd preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradutrov konania v plnom ním uplatňovanom rozsahu. Pri určení subjektu povinného platiť trovy exekúcie
súd vychádzal z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Oprávnený tým,

že podal totožný návrh na vykonanie exekúcie dvakrát tomu istému súdnemu exekútorovi zavinil to, že k
začatiu exekučného konania došlo v dvoch exekučných veciach zároveň; uvedené podopiera ust. § 36
ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ustanovuje, že exekučné konanie začína na návrh. Podaním dvoch
totožných návrhov teda došlo k začatiu dvoch simultánne prebiehajúcich exekučných konaní, čo platné
právo Slovenskej republiky vylučuje. Z toho dôvodu mal okresný súd za to, že k zastaveniu exekúcie

došlo zavinením oprávneného a v nadväznosti na to ho zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi. O nároku na náhradu trov exekúcie oprávneného a povinného okresný súd rozhodol tak, že
im nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko im podľa obsahu exekučného spisu žiadne takéto
trovy nevznikli, pričom postupoval aj s poukazom na ust. § 256 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žiadna zo
strán však zastavenie konania nespôsobila. O výške náhrady trov súdneho exekútora rozhodne súd po

právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol,
že návrh na vykonanie exekúcie, podaný u exekútora dňa 22.06.2016 obsahoval chybu v písaní (rodné
číslo povinného), a preto na základe telefonického rozhovoru s exekútorským úradom zaslal exekútorovi
opravený návrh, ktorý bol doručený dňa 27.06.2016. K opravenému návrhu nebol pripojený odpis

exekučného titulu opatrený potvrdením o vykonateľnosti, ale len poznámka, že ide o opravu návrhu.
Exekútor potom musel mať vedomosť o tom, že ide len o opravu návrhu, nie nový návrh, pričom
exekučný titul musel doložiť zo spisu EX/2481/2016. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu v napadnutej časti zrušil a rozhodol tak, že exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie proti
oprávnenému neprizná.

3. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakoodvolacísúdskôr,akopristúpilkvecnémupreskúmaniuodvolania,zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie okresného
súdu vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený sa
výslovne domáha zmeny uznesenia okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, proti výroku o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku. Od 01.07.2016

sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 2/2017 Z.z., podľa ktorej bol zrušený odsek
6 § 58. S poukazom na to, ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom
poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku.
Vzhľadom na to, že ust. § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie, a
contrario odvolanie prípustné nie je.

11. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. uznesenia o trovách exekúcie podľa § 386
písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).