Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414203311.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému F. F., bytom A. XXX/XX, Q. B., o
vymoženie 2.414,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 5Er/315/2014-18 zo dňa 4. marca 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému
vymoženia pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK- PC- 394/14-EK zo dňa 26.2.2014.
Zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
9.4.2013. K rozhodcovskému rozsudku bola pripojená rozhodcovská zmluva zo dňa 9.4.2013, z ktorej

vyvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Podľa bodu 5. tejto zmluvy mali byť spory zo zmluvy riešené
príslušným súdom v súdnom konaní, alebo rozhodcovským súdom podľa výberu strany podávajúcej
žalobný návrh. S odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka posúdil exekučný titul z pohľadu, čo ho vydal orgán
s právomocou na prejednanie veci a vydanie rozhodcovského rozsudku. Dospel k záveru, že v
predmetnom spotrebiteľskom právnom vzťahu medzi podnikateľom a fyzickou osobou je dojednanie

rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom, výkon práv a a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Tento záver vyplýva z toho, že doložka znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský
súd, teda v určitých prípadoch je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, spotrebiteľ
si ju osobitne nevyjednal. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej doložky má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol rozhodnutie zrušiť
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Poukázal na to, že posúdenie rozhodcovskej zmluvy (doložky) súdom prvého
stupňabolonesprávne.Exekučnýsúdnesprávnepracovalspojmomspotrebiteľ.Rozhodcovskékonanie

poskytuje v niektorých smeroch spotrebiteľovi oveľa širší rozsah ochrany práv. Rozhodcovská zmluva
je individuálnym dojednaním, nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4písm. r) OZ. Rozhodcovská zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku ani sama takouto podmienkou
nie je. Z jej obsahu vyplýva, že rozhodcovské konanie je len alternatívne, nevyžaduje od spotrebiteľa
riešiť spory výhradne pred arbitrážou.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) podľa § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Súd prvého stupňa sa správne prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy, čím vyriešil
i otázku možnosti viesť exekúciu na podklade exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý svoju
právomoc odvodil od takejto rozhodcovskej zmluvy.

Podľa rozhodcovskej zmluvy č. 8300059631 uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá má formu
predtlače a bola podpísaná povinným v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300059631
dňa 26.3.2013, mali byť spory zo zmluvy riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z ďalej uvedených rozhodcovských súdov, pričom výber

rozhodcovského súdu spočíval na strane podávajúcej žalobný návrh.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po

začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľnú
podmienku považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej
zmluvy a jej neplatnosti správne. Odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka

v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

Z pohľadu potreby ochrany spotrebiteľa je nepodstatné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania bolo zabezpečené priamo vnútenou štandardnou zmluvnou klauzulou,
samostatnou rozhodcovskou zmluvou alebo žalobou podanou na rozhodcovskom súde dodávateľom
na základe zdanlivo alternatívne upravenej rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou, že rozhodcovská zmluva bola individuálne
dojednaná.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy taký spôsob jej uzavretia, pri ktorom
je spotrebiteľovi pri podpise úverovej zmluvy predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie
a podpísanie. Z textu tejto zmluvy je zrejmé, že dodávateľ - veriteľ je predkladateľom návrhu

rozhodcovskej zmluvy (bod 2. - „Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo
strany veriteľa...“). Ide o notoricky používanú formu rozhodcovskej aj úverovej zmluvy, o rutinný postup
zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom
individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky, dopytu spotrebiteľa, avšak už bez
aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý bez vôle
spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci, zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok

zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov, ktoré
sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve, opäť bez aktivity spotrebiteľa, a ktorých sídla
sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste ktoré pri porovnaní pozície, postavenia
a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže
predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku, vrátane

zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Technická samostatnosť
listiny - zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamená individuálnosť jej
dojednania. Podpis na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje
§ 53 ods. 2 OZ. Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne
nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).

Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania, a tým neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy z tohto dôvodu, zrejmá.

Občiansky zákonník v § 53 ods. 5 takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája so sankciou neplatnosti.
Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.

Z uvedených dôvodov pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z.

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), ktorá súčasne zodpovedá normám na ochranu
spotrebiteľa, nemôže byť rozhodcovský rozsudok podkladom pre exekučné konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súdje povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už
pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný a povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.