Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010777
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316010777.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému J.
F. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 17 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2
písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného J. F. proti rozsudku Okresného

súdu Levice zo dňa 16.10.2017 sp. zn. 4T 112/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31.
januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. F. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného J. F. (ďalej

len obžalovaný) vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 17 ods. 1
písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného obdobia roku 2015 až do 01.02.2016, si bez príslušného povolenia zaobstaral
na nezistenom mieste metamfetamín presne nezisteného množstva, ktorý následne prechovával, ako
aj predával, či dával bezodplatne v obci Kuraľany a v okolí ďalším osobám a to Y. L., J. Y., M. R., pričom

takáto látka patrí v zmysle zákona č. 138/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o omamných látkach,
o psychotropných látkach a prípravkoch do II. skupiny psychotropných látok, pričom bol rozsudkom
Okresného súdu Levice sp. zn. 3T 7/2015 zo dňa 17.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.03.2015, odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno
d/ Trestného zákona,

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 172 ods.2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr.
zák., trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, s tým, že na výkon trestu obžalovaného podľa § 48
ods.4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods.1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to 1 ks
mobilného telefónu CAT (s konkrétnym popisom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia)
so SIM kartou a unikátnym číslom SIM karty, s pamäťovou kartou, ktoré sú uložené v úschove KR PZ

OKP Nitra pod ČVS: 14/1-VYS-NR-2016 a vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Obžalovanému bol podľa § 76 ods.1 Tr. zák. a § 78 ods.1 Tr. zák. uložený ochranný dohľad vo výmere
2 roky s tým, že podľa § 77 ods.1 Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť oznamovať potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a
vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu I. stupňa.
Podľa § 73 ods.2 písm. b/ Tr. zák. súd I. stupňa uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické

liečenie ústavnou formou.Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovali
svedkovia J. Y. a Y. L., ktorí aj na hlavnom pojednávaní potvrdili, že im obžalovaný dával resp.
zadovažoval pervitín, ktorý im odovzdal buď v garáži, kde opravoval autá v obci Kuraľany alebo svedkyni

L. aj u nej doma, keďže mali spolu vzťah. Svedok J. Y. tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom
konaní potvrdil, že mu obžalovaný 2-krát dal pervitín, ktorý mu vysypal na podložku a tento hneď užil. Aj
svedkyňa Y. L. uviedla, že je užívateľkou drog a tieto jej dával okrem iných osôb aj obžalovaný, pričom
naposledy jej ho mal dať v deň resp. ráno, keď bol zadržaný. Svedok M. R. ma na hlavnom pojednávaní
snahu obžalovanému neuškodiť a poprel, že by mu obžalovaný nejaké návykové látky predával a poprel,

že by nejaké drogy užíval, pričom súd I. stupňa odstraňoval rozpory vo výpovedi v prípravnom konaní,
kde uvedený svedok obžalovaného jednoznačne usvedčoval z protiprávneho konania a sám sa priznal
k užívaniu drog. Svedok v žiadnej výpovedi či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní
nenamietal, že by vypovedal pod nátlakom alebo v strese.
Usvedčujúce výpovede svedkov súd I. stupňa považoval za vykonané v súlade s princípom zákonnosti
a v súlade so zásadou kontrakdiktórnosti a preto ich vyhodnotil ako plnohodnotné. Súd I. stupňa

v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na výpovede svedkov - príslušníkov polície, ktorí sa
vyjadrovali k spôsobu vykonávania výsluchov, ako aj k jednotlivým zásahom zo strany polície. Zo
záverov znaleckého posudku KEÚ PZ mal súd I. stupňa preukázané, že obžalovaný manipuloval s
umelohmotnoufľaškousfialovýmvrchnákomoblepenoučiernoulepiacoupáskou,vktorejbolipapierové
vreckovky a injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu, ktorá bola zaistená pri domovej prehliadke

v staršom rodinnom dome bez súpisného čísla v obci Kuraľany, ktorý používal obžalovaný. K obrane
obžalovaného, že výpovede svedkov sú nevierohodné preto, že ide o osoby, ktoré sú závislé od drog,
súd I. stupňa uviedol, že svedkovia boli vypočutí na hlavnom pojednávaní a to aj v prípravnom konaní a
nebolo preukázané, že by boli pri výsluchu pod vplyvom návykových látok, navyše konštatoval, že pri
trestnom čine, ktorý je predmetom konania, v prevažnej väčšine sú svedkami osoby, ktoré sú užívateľmi

drog alebo sú závislé od takýchto látok.
Súd I. stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkou obhajoby ohľadne
nezákonnosti prehliadky tela obžalovaného a tým aj námietkou zákonnosti dôkazov pri nej získaných.
Poukázal na ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por. a konštatoval, že vecné dôkazy boli pri ohliadke tela
obžalovaného zadovážené zákonným spôsobom.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, ktorý do zápisnice o
hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje čo do výroku o vine, treste, ako aj konaniu,
ktoré predchádzalo tomuto rozsudku.
V písomnom odôvodnení odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu, navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. por. a podľa § 322

ods.3 Tr. por. navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por.
oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Vo vzťahom k svedkovi Miklemu uviedol, že v tomto prípade ide o svedka, ktorý je drogovo závislou
osobou a ktorý dokonca aj na hlavné pojednávanie dňa 26.09.2016 prišiel pod vplyvom omamných
látok v dôsledku čoho muselo byť hlavné pojednávanie odročené. Svedok bol počas všetkých výsluchov

pod vplyvom omamných drog a preto nemožno prihliadať na ne ako na dôveryhodné. Na hlavnom
pojednávaní dňa 24.10.2016 svedok Y. na otázku či niekedy užíval drogy so svedkyňou L. sa vyjadril
negatívne, pričom následne po vyjadrení obžalovaného uviedol, že drogy so svedkyňou L. v minulosti
užíval. Uvedený svedok teda sám si odporoval v rámci svojej výpovede. Poukázal aj na to, že svedok
Y. je osobou drogovo závislou a aj odsúdenou pre drogovú trestnú činnosť, ako aj pre krivú výpoveď,

ktorá sa týkala drogovej trestnej činnosti. Svedok U. F. uviedol, že má vedomosť, že práve svedok Y.
predával drogy a v jeho prípade môže ísť o snahu o kriminalizáciu obžalovaného výmenou za získanie
beztrestnosti za vlastnú drogovú trestnú činnosť. ak pretrvávajú pochybnosti o hodnovernosti svedka,
ktoré súd I. stupňa nemal záujem vyjasniť, podľa jeho názoru mal v súlade so zásadou in dubio pro
reo vyhodnotiť tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a teda vyhodnotiť výpovede svedka Y. za

nedôveryhodné. Vo vzťahu k svedkyne Y. L. považoval za potrebné poukázať, že práve táto svedkyňa
prechovávala pri sebe omamné látky, ktoré následne vydala príslušníkom policajného zboru s tým,
že ich mala dostať od obžalovaného, pričom ako sama tvrdila je dlhé roky užívateľkou omamných
látok a to aj v dobe vedenia trestného konania voči obžalovanému. Táto svedkyňa prechovávala
omamné látky, odovzdala ich príslušníkom PZ, ale za drogovú činnosť v súvislosti s týmito látkami

je stíhaný obžalovaný a táto svedkyňa nie. Uvedená svedkyňa vo svojej výpovedi mala uviesť, že
obžalovaný jej mal nad ránom v deň zadržania dať omamné látky, čo príslušníci polície toto jej tvrdenie
nepreverili odobratím sterov z rúk obžalovaného po jeho zadržaní. Taktiež poukázal na skutočnosť,
že v deň zadržania obžalovaného mala svedkyňa L. drogy od obžalovaného, ako aj od V., pričomdrogy od obžalovaného mala odovzdať policajtom a drogy od V. sa mali záhadne stratiť. Pokiaľ v danej
veci boli vypočutí príslušníci PZ vykonávajúci jednotlivé úkony v trestnej veci obžalovaného, obhajca
obžalovaného poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva, že v spojitosti s

výsluchom vyšetrovateľov resp. policajtov, ako svedkov, v tej istej veci či už k obsahu, spôsobu alebo
priebehu nimi vykonaných procesných úkonov vo veci nemá povahu takýto úkon právne relevantného
procesného úkonu a preto sa ani nesmie nachádzať v trestnom spise. Súd I. stupňa v napadnutom
rozsudku poukazoval aj na prepis hovorov a SMS komunikácie obžalovaného s inými osobami, pričom
usúdil, že táto komunikácia sa týkala aj zadovažovania návykových látok. Následne však súd I. stupňa

priznal, že osoby, ktoré s obžalovaným komunikovali sa nevyjadrovali jednoznačne, pričom tieto osoby
v rámci ich konkrétnych výsluchov uvádzali, že mali záujem od obžalovaného kúpiť pálenku alebo si dať
opraviť auto. V rámci trestného konania malo dôjsť aj k odberu daktyloskopických a biologických stôp
z tela obžalovaného. Príslušníci PZ podľa jeho názoru pri odoberaní týchto stôp z tela obžalovaného
postupovali nezákonne. Mal zato, že zo strany súdu I. stupňa došlo k podstatným chybám v konaní,
nakoľko boli vykonané nezákonné dôkazy v podobe výsluchov nedôveryhodných drogovo závislých

osôb a s vysokou pravdepodobnosťou aj políciou vykonštruovaných svedkov L. a Y., v podobe prečítania
zápisnice z výsluchu svedka R. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní, ako aj v podobe
prihliadania na znalecký posudok KEÚ PZ, ktorý bol vypracovaný na základe nezákonných dôkazov,
čím bolo porušené ustanovenie § 119 ods.2 Tr. por.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného opakovane poukázal na skutočnosť,

že svedkyňa L. do dňa konania verejného zasadnutia nebola trestne stíhaná, hoci vydala drogy a u
obžalovaného žiadne drogy neboli nájdené, poukázal aj na výpoveď svedka Y., ktorý je v podmienke za
krivú výpoveď v rovnakej trestnej činnosti. Keďže obžalovanému bola určená aj ústavná liečba, poukázal
na výpoveď znalca Kozíka, ktorý uviedol, že celé vyšetrenie obžalovaného spočívalo v sedení s ním
1 hodinu a vychádzalo aj zo spisového materiálu v prípravnom konaní. Tu však poukázal na to, že z

celého spisového materiálu nevyplýva, že by bol obžalovaný užívateľom drog. Vyslovil názor, že v celej
veci boli falšované dôkazy.
Obžalovaný poukázal na písomné dôvody odvolania, ktoré zaslal jeho obhajca a stotožnil sa s
vyjadrením obhajcu na verejnom zasadnutí.
Zástupcakrajskéhoprokurátoranaverejnomzasadnutínavrholodvolanieobžalovanéhoakonedôvodné

zamietnuť podľa § 319 Tr. por., pretože napadnutý rozsudok súdu I. stupňa považoval za správny a
zákonný. Súd I. stupňa skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu, tento správne právne kvalifikoval a
uložil aj primeraný trest, ako aj ochranné opatrenia.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretože
odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. stupňa

v predmetnej trestnej veci vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil tak
jednotlivo ako i v súhrne a dospel k správnemu záveru, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného
mu za vinu tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a že svojim konaním tak naplnil zákonné
znaky žalovaného trestného činu. V odôvodnení napadnutého rozsudku precízne rozobral jednotlivé vo
veci vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Na hlavnom pojednávaní

súd I. stupňa odstraňoval aj prípadné rozpory vo výpovediach a s týmito sa v dostatočnom rozsahu aj
vysporiadal, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosti, uvádzané súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku.Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na to, že v jeho prípade sú svedkami drogovo závislé
osoby, je potrebné uviesť, že pri danej trestnej činnosti vo väčšej miere bývajú usvedčujúcimi svedkami
práve osoby závislé od užívania omamných látok. Uvedení svedkovia, ktorí boli vypočúvaní či už

orgánmi činnými v prípravnom konaní, ako aj súdom, boli poučení podľa svojho procesného postavenia,
predovšetkým o povinnosti vypovedať pravdu a boli poučení aj o trestno-právnych následkoch krivej
výpovede a krivého obvinenia. Ani odvolací súd nemá dôvod spochybňovať závery súdu I. stupňa
ohľadom svedkov, ktorých obžalovaný namietal. Obžalovaný ďalej v odôvodnení odvolania namietal
nezákonnosť zadováženia daktyloskopických a biologických stôp je potrebné uviesť, že súd I. stupňa sa

s týmito skutočnosťami vysporiadal v odôvodnení odvolania, pričom správne poukázal na to, že dané
dôkazy boli zadovažované v súlade s § 119 ods.2 Tr. por.
Aj odvolací súd zhodne, ako súd I. stupňa, dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním spáchal
konanie kladené mu za vinu a popísané v skutku napadnutého rozsudku a že svojim konaním naplnil tak
zákonnéznakyspáchaniaobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 17 ods. 1 písm. c/, písm. d/,

ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., pretože neoprávnene zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu (od
presne nezisteného obdobia roku 2015 až do 01.02.2016) omamnú látku a psychotropnú látku a bol
už za taký čin odsúdený a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. a § 127 ods.12 Tr. zák.
Čo sa týka výroku o ukladanom treste je potrebné uviesť, že súd I. stupňa správne vychádzal z kritérií,

uvedených v § 34 Tr. zák.
Ohľadom osoby obžalovaného bolo zistené, že tento bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný a to rozsudkom
Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/7/2015 zo dňa 17.03.2015 pre zločin podľa § 172 ods.1 písm. c/,
písm. d/ Tr. zák., podľa § 294 ods.2 Tr. zák. a prečin podľa § 294 ods.1 Tr. zák., za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky s probačným

dohľadom a s obmedzením spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok a stretávanie sa s osobami, ktoré boli spolupáchateľmi, ako aj povinnosťou spočívajúcou v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu, ako aj trest prepadnutia veci. Súd I. stupňa zároveň poukázal aj na
hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra, kde obžalovaný

vykonával väzbu, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol 2-krát disciplinárne potrestaný.
Súdom I. stupňa uložený nepodmienečný trest považoval odvolací súd za zákonný a správny,
pretože obžalovaný spáchal trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V prípade
obžalovaného správne nebolo neprihliadnuté na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr.
zák., nakoľko predchádzajúce odsúdenie je kvalifikačným znakom trestného činu a správne nebola

nezistená žiadna poľahčujúcu okolnosť. Následne súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody zákonom stanovenej trestnej sadzbe (10 až 15 rokov) pričom aj odvolací súd sa stotožnil s
názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej
sadzby je dostatočné.
Súd I. stupňa na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods.4 Tr. zák. Aj s týmto záverom súdu I. stupňa
sa odvolací súd stotožnil, pretože v uvedenom stupni stráženia bude náprava obžalovaného dostatočne
zaručená.

Správne bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci a to telefónu s príslušenstvom, pretože

tento obžalovaný používal v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.

V zmysle zákona súd I. stupňa ukladal aj ochranný dohľad obžalovanému podľa § 76 ods.1 Tr. zák. v
spojení s povinnosťami uvedenými v § 77 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák., ktorý je nevyhnutný
na dovŕšenie nápravy obžalovaného.

Súd I. stupňa obžalovanému ukladal aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Obžalovaný v odôvodnení odvolania namietal, že znalec MUDr. Peter Kozík svoje závery oprel o
jednohodinové sedenie s ním a o dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiály. Uvedený znalec pri
svojich záveroch vychádzal nielen zo spisového materiálu ale aj z klinického psychiatrického vyšetrenia

so zameraním na známky závislosti od omamných a psychotropných látok. Aj odvolací súd na
základe záverov, uvádzaných v znaleckom posudku znalca MUDr. Petra Kozíka dospel k tomu, že
súd I. stupňa obžalovanému správne uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
V psychopatologickom rozbore znalec konštatoval u obžalovaného klinický obraz rozvinutej závislostiod metamfetamínu. Uviedol, že obžalovaný pri sedení bagatelizoval konzum psychotropných látok a
proklamoval ich abstinenciu v posledných rokoch.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.