Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714209834
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714209834.13

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinpredsudkyňouJUDr.AlenouKáčerikovouvsporežalobkyne:L.O.,nar.XX.X.XXXX,
X. XXX, právne zastúpená: JUDr. Jana Čončolová, advokátka so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš,
proti žalovanému: E. K., nar. XX.XX.XXXX, O. X/X, R., právne zastúpený: Mgr. Ľuboš Kráľ, Červenej
armády 1, Martin, v konaní o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti závetu z a m i e t a .

II. Súd žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení z a m i e t a .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

IV. Štátu sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Martin dňa 17.07.2014, sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým by určil, že závet, spísaný otcom strán sporu, je neplatný.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetný závet nebol otcom strán sporu spísaný
slobodne a vážne. Žalobkyňa mala mať s otcom dobrý vzťah, otec preto nemal dôvod odkázať celý svoj

majetok len žalovanému. Dňa 25.11.2002 žalobkyňa spolu so žalovaným so súhlasom a po dohode s ich
otcom sa dostavili k advokátke JUDr. D. E. s tým, že žalovaný nasledujúci deň zabezpečí, aby ich otec
spísal závet, ktorým by svoj majetok odkázal svojim deťom. Cieľom tohto malo byť, aby manželka otca
stránsporubolavylúčenázdedeniajehomajetku.Nasledujúcideňotecstránsporuzaúčastižalovaného
spísal závet, pričom svoj majetok odkázal len žalovanému. Dôvodom malo byť to, že žalovaný sa oňho
staral. Žalobkyňa je presvedčená, že jej otec nechcel svojím závetom vyvolať také účinky, že ona dediť

nebude, ale len to, že nebude dediť jeho manželka. Žalobkyňa tiež spochybnila dôvody, pre ktoré jej
otec mal odkázať všetok svoj majetok žalovanému. Tvrdí, že jej otec bol ľahko manipulovateľný.

3. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.08.2014, sa k žalobe vyjadril žalovaný. Namietal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného závetu, nakoľko už počas dedičského
konania po otcovi strán sporu mohla žalobkyňa namietať jeho platnosť. Tiež vzniesol námietku

premlčania práva domáhať sa neplatnosti závetu.

4. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2014, žalobkyňa svoju žalobu zmenila a ako dôvod
neplatnosti predmetného závetu uviedla aj skutočnosť, že jej otec tento závet nepodpísal.

5. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014, žalobkyňa opätovne zmenila svoju žalobu a

domáhala sa aj určenia neplatnosti listiny, ktorou ju jej otec vydedil.6. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že predmetný závet bol
podpísaný otcom strán sporu vlastnoručne. Žalobkyňa túto skutočnosť vzala na vedomie a neplatnosti
závetu z tohto dôvodu sa ďalej nedomáhala.

7. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 30.09.2014 a 13.06.2017.

8. Žalobkyňa na konaných pojednávaniach zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. Naďalej trvala na tom,
že jej otec nemal dôvod ju vydediť, nakoľko sa oňho primeraným spôsobom starala a pomáhala mu, a

že dôvodom spísania predmetného závetu bola jedine snaha jej otca neodkázať svoj majetok manželke.
Žalobkyňa tiež spochybnila duševný stav svojho otca v čase spísania závetu. Podľa nej trpel duševnou
poruchou, ktorá mohla mať vplyv na jeho schopnosť chápať zmysel svojich právnych úkonov. Vo vzťahu
k listine o vydedení namietala, že tu nie sú dané dôvody na vydedenie.

9. Žalovaný na konaných pojednávaniach uviedol, že o otca sa staral a navštevoval ho predovšetkým on

a že žalobkyňa o neho neprejavovala primeraný záujem. Vzhľadom na to, že nemal záujem obohacovať
sa na úkor žalobkyne, napriek tomu, že podľa predmetného závetu by mal byť jediným dedičom po
svojom otcovi, časti zdedeného majetku daroval žalobkyni, respektíve aj v rámci dedičského konania po
ňom sa účastníci dedičského konania medzi sebou vyporiadali dohodou.

10. Súd vykonal dokazovanie žalobou a jej zmenami, vyjadreniami strán sporu, závetom zo dňa
26.11.2002, listinou o vydedení zo dňa 04.12.2002, osvedčením o dedičstve zo dňa 12.03.2007,
darovacími zmluvami zo dňa 22.11.2002 a 12.09.2005 a znaleckými posudkami zo dňa 23.12.2000 a
26.03.2001 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Otec strán sporu, I. K., nar. XX.XX.XXXX, krátko pred svojou smrťou prejavil vôľu pre prípad
smrti zanechať svoj majetok svojim deťom a z dedenia vylúčiť svoju manželku. Z tohto dôvodu spísal
závet, podľa ktorého mal všetok jeho majetok zdediť žalovaný. Následne spísal tiež listinu o vydedení,
ktorou vydedil žalobkyňu z dôvodu, že mu neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe a že oňho
neprejavuje opravdivý záujem.

12. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo

zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

14. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

15. Podľa §100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110 ). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.

16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Žalobkyňa sa domáhala absolútnej neplatnosti závetu z dôvodu rozporu vôle a jej prejavu svojho

otca, a to z dôvodu, že ju nemal dôvod vydediť a že trpel duševnou poruchou, ktorá mohla mať za
následok, že nedokázal posúdiť následky svojich úkonov. Tieto skutočnosti však súd nemal preukázané.18. Vo vzťahu k vôli otca strán sporu žalobkyňu vydediť súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala a ani
netvrdila záujem žalovaného obohacovať sa na jej úkor a za týmto účelom zmanipulovať ich otca k
spísaniu závetu s predmetným obsahom. Ani závet s takýmto obsahom by však nemal za následok

vydedenie žalobkyne, nakoľko je neopomenuteľným dedičom. Správanie žalovaného počas dedičských
konaní a pri nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol od svojho otca ako dar tiež nasvedčuje tomu,
že nechcel nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva všetok majetok ich otca. Ďalej súd prihliadol na
existenciu výslovnej listiny o vydedení, ktorej platnosť žalobkyňa sama tvrdí, závet teda nie je jediným
prejavom vôle otca strán sporu žalobkyňu vydediť. Žalobkyňa teda nepreukázala, že jedinou pohnútkou

jej otca bolo z dedenia vylúčiť jeho manželku.

19. Vo vzťahu k duševnému zdraviu otca strán sporu súd zo znaleckého posudku R.. F. Y. a PhDr. Q. Y.Č.
zo dňa 23.12.2000 zistil, že jeho duševný stav mu znemožňuje vykonávať právne úkony. Zo znaleckého
Y. Y.. H. Q. a R.. J. P.É. zo dňa 26.03.2001 súd zistil, že otec strán sporu je plne spôsobilý na právne
úkony, že jeho duševná porucha je nevýznamnej intenzity a že pri hodnotení správania otca dospel k

rovnakýmzáveromakopredchádzajúceznalkyne,avšakzapríčinutohtosprávanianepovažujeduševnú
poruchu, ale stav zaľúbenosti u senilného (avšak nie dementného) jedinca s prechodným charakterom.
Z uvedených znaleckých posudkov vyplýva, že otec strán sporu bol plne spôsobilý na právne úkony,
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala jeho nespôsobilosť spísať závet a listinu o vydedení. Ani
prípadná tvrdená ľahká ovplyvniteľnosť otca strán sporu nemôže byť sama osebe dôvodom neplatnosti

právneho úkonu z dôvodu nesúladu vôle a jej prejavu, prípadne neschopnosti vykonať taký úkon.

20. Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie,
kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú

význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy
na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou strán sporu.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že strana sporu preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú

stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t. j. neponúkla
alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní
má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní.

21. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti listiny o vydedení z dôvodu neexistencie zákonných dôvodov
na vydedenie. Následkom neplatnosti listiny o vydedení by bola neplatnosť závetu v príslušnej časti
podľa § 479 OZ. Neplatnosti závetu z tohto dôvodu, teda aj neplatnosti listiny o vydedení je podľa §
40a OZ potrebné sa domáhať žalobou na súde. Ide teda o prípad tzv. relatívnej neplatnosti, v prípade
neuplatnenia ktorej sa úkon považuje za platný. Právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu je

potrebné uplatniť v premlčacej dobe, po uplynutí ktorej súd musí prihliadať na námietku premlčania.
Keďže žalovaný námietku premlčania vzniesol, súd žalobe o určenie neplatnosti listiny o vydedení
nemohol vyhovieť. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 12.03.2007, kedy bolo vydané osvedčenie
o dedičstve v dodatočnom dedičskom konaní po otcovi strán sporu, v ktorom sa žalobkyňa podľa
svojich tvrdení dozvedela o existencii a obsahu závetu a listiny o vydedení. Žalobu na súd podala

dňa17.07.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Na určení neplatnosti o vydedení na iné účely teda
nie je právny záujem.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti závetu a listiny o vydedení aj z
dôvodu, že neobsahujú vlastnoručný podpis jej otca. Znaleckým dokazovaním však bolo preukázané,

že tieto listiny otec strán sporu podpísal, žalobkyňa túto skutočnosť vzala na vedomie a tento dôvod
neplatnosti v konaní ďalej neuplatňovala.

23. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel
súd k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, a preto žalobu zamietol.

24. Podlˇa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (dˇalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podlˇa pomeru jej úspechu vo veci.25. Nakoľko vo veci mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že svedočné a znalečné boli vyplatené zo štátnych prostriedkov, sú strany
sporu povinné tieto vzniknuté trovy štátu nahradiť. Pri rozhodovaní o tom, ktorá zo strán sporu a v akom
rozsahu je povinná nahradiť štátu jeho trovy konania, je rozhodujúci výsledok konania. V danom prípade
bola žalobkyňa neúspešnou stranou v konaní, a preto je povinná štátu tieto trovy nahradiť v plnom
rozsahu.

28. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je pri´pustne´ odvolanie, ktore´ sa poda´va v lehote 15 dni´ od dorucˇenia na
su´de, ktory´ ho vydal.

Podlˇa § 363 CSP v odvolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za
nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na´vrh).

Podlˇa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napa´da, mo^zˇe odvolatelˇ rozsˇi´ritˇ len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podlˇa § 365 ods. 1 CSP odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe
a) neboli splnene´ procesne´ podmienky,

b) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace
procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces,
c) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d,
d) konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci,
e) su´d prvej insˇtancie nevykonal navrhnute´ do^kazy, potrebne´ na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti

´,
f) su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonany´ch do^kazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam,
g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstoji´, pretozˇe su´ pri´pustne´ dˇalsˇie prostriedky procesnej obrany alebo
dˇalsˇie prostriedky procesne´ho u´toku, ktore´ neboli uplatnene´, alebo
h) rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci.

Podlˇa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra
´voplatne´ uznesenie su´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu
uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podlˇa § 365 ods. 3 CSP odvolacie do^vody a do^kazy na ich preuka´zanie mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podlˇa § 366 CSP prostriedky procesne´ho u´toku alebo prostriedky procesnej obrany, ktore´ neboli
uplatnene´ v konani´ pred su´dom prvej insˇtancie, mozˇno v odvolani´ pouzˇitˇ len vtedy, ak

a) sa ty´kaju´ procesny´ch podmienok,
b) sa ty´kaju´ vylu´cˇenia sudcu alebo nespra´vneho obsadenia su´du,
c) ma´ bytˇ nimi preuka´zane´, zˇe v konani´ dosˇlo k vada´m, ktore´ mohli matˇ za na´sledok nespra
´vne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolatelˇ bez svojej viny nemohol uplatnitˇ v konani´ pred su´dom prvej insˇtancie.