Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210306
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715210306.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcov 1. L. J.,
rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, F. a 2. J. J., nar. 7. 6. XXXX, bytom J. XXX/X, F., obaja zast.
advokátom E.. Ivo Osvald, advokátska kancelária, Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1. K. J.,
nar. 8. 4. XXXX, bytom J. XXX/X, F. a 2. H. V., nar. XX. 9. XXXX, bytom J. 7, XXX XX B., zast. advokátom
JUDr. Martin Olos so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov 1 a 2 z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a náhradu trov konania žalovanému 2 a žalovanej 2.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1, 2 sa svojou žalobou zo dňa 1. 7. 2015 domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby (dvoj garáž), bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele
M. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, S. úrad B., katastrálny odbor, okres B.,

obec F., katastrálne územie F. s tým, že táto dvoj garáž je bez súpisného čísla z dôvodu, že predmetná
nehnuteľnosť nebola zatiaľ skolaudovaná. Na OS Zvolen sa vedie konanie 8C 133/14 o vyporiadanie
BSM medzi žalovaným 1 a 2, kde v rámci konania je uvádzaná aj predmetná stavba - dvoj garáž,
ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov. Dňa 21. 1. 1999 vydal Okresný úrad Zvolen, odbor životného
prostredia rozhodnutie pod číslom ŽP-XXXXXXX-X - rozh.N., na základe ktorého povolil stavbu dvoj
garáže a to pre žalovaných 1 s manželkou, žalovanou 2 na parcele M. XXX/X, zapísané na LV č.

XXX. Aj napriek tejto skutočnosti menovaní žalovaní predmetnú stavbu - dvoj garáž nestavali a to z
dôvodu, že nemali dostatok finančných prostriedkov na jej výstavbu ako aj skutočnosť, že postupne
sa zhoršovali ich vzájomné vzťahy. Keďže rozhodnutie Okresného úradu Zvolen sa vzťahoval na ich
pozemok, rozhodli sa, že predmetnú garáž postavia sami z ich finančných prostriedkov. Postupne na túto
predmetnú nehnuteľnosť zakupovali stavebný materiál, ktorý sami financovali a postupne svojpomocne
si predmetnú stavbu aj stavali. Pokiaľ sa týka žalovaných títo v rámci svojpomoci a skutočnosti, že
bývali s nimi v ich nehnuteľnosti pomohli pri niektorých prácach, rozhodne predmetnú nehnuteľnosť

nestavali ani nefinancovali. Vydaním rozhodnutia Okresným úradom Zvolen, odbor životného prostredia
predchádzala aj príprava - vyhotovenie projektovej dokumentácie, ktorú tiež v celom rozsahu financovali
žalobcovia aj napriek skutočnosti, že táto znela na žalovaných 1 a 2. V priebehu stavby nehnuteľnosti
bola realizovaná aj revízia elektriky, ktorá vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení stavby
znela na žalovaných 1 a 2 musela byť urobená práve na mená žalovaných 1, 2 , pričom však títo
ju nevybavovali ani nefinancovali. Samotná stavba nehnuteľnosti trvala viac rokov v rámci ktorých sa

zhoršovali vzťahy žalovaných 1 a 2, ktorí sa následne v roku 2012 rozviedli. V tom čase stavba nebola
dokončená a teda nebola ani skolaudovaná. To, že sa cítia vlastníkmi tejto nehnuteľnosti preukazovali
tým, že uzavreli poistku v Slovenskej poisťovni o úrazovom poistení dobrovoľných pracovníkov vbytovej výstavbe, číslo poistky 415235, ktorá bola uzavretá dňa 20. 7. 1999 s tým, že túto uzavrel
žalobca v II. rade k stavbe prístavba garáže k rodinnému domu v Kováčovej. Súčasne hradia všetky
poplatky týkajúce sa garáže, odpad, vývoz, elektrinu. Takisto od roku 2005 platia daň za garáž ako za

stavebný pozemok. Uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu
nehnuteľnosti a to z toho dôvodu, že v prípade vyhovenia návrhu si chcú dať túto stavbu riadne zapísať
do LV.

2. Žalovaný v I. rade uviedol, že so žalobou žalobcov 1, 2 v celom rozsahu súhlasia, voči tomuto nemá

námietky. Uviedol, že uvedenú dvoj garáž stavali a financovali žalobcovia v celom rozsahu a teda táto
podľa jeho názoru patrí do výlučného vlastníctva žalobcov. Im síce bolo vydané stavebné povolenie,
avšak nemali dostatok finančných prostriedkov na výstavbu a preto túto realizovali žalobcovia 1, 2.

3. Žalovaná v II. rade uviedla, že žalobcovia 1, 2 sú jej bývalí svokrovci a žalovaný 1 bývalý manžel.
Podľa nej žalobou všetci traja sledujú iba jednu vec, aby dvoj garáž nebola vyporiadaná v rámci BSM.

Ide absolútne o špekulatívne konanie a účelové užitie toho, že garáž nestihla byť skolaudovaná počas
manželstva. Vo všetkých dokladoch ku garáži sa od roku 1997 neustále uvádza, že nejde o dvoj garáž
R.J. manželkou a že R. J. s manželkou sú investormi a majiteľmi garáže. Stavebné povolenie znie na
ich mená, pričom žalobca v I. rade v stavebnom konaní udelil ako vlastník pozemku súhlas so stavbou.
Stavebné povolenie bolo doručené aj žalobcovi 1 ako účastníkovi konania, vlastníkovi zastavaného

pozemku, nakoľko dvoj garáž bola povolená a následne vystavaná na jeho pozemku a za jeho súhlasu.
Žalobcovia 1, 2 nikdy nenamietali, že by oni boli stavebníkmi, že by oni mali byť vlastníkmi budúcej dvoj
garáže a ani nenamietali, že by sa garáž nemohla stavať na ich pozemku.

4. Z výpisu z LV č. XXX pre okres B., obec a kat. úz. F. vyplýva, že parcela č. XXX/X o výmere XXX mX

záhrady je v spoluvlastníctve žalobcu 1 v 1 ici a žalobcu 1 a 2 v 1 ici.

5. Z rozhodnutia Okresného úradu, odbor životného prostredia B. ŽP XX/XXXXX-X-rozh.úh zo dňa 21.
1. 1999 vyplýva, že týmto rozhodnutím žalovaný 1 s manželkou, žalovanou 2 žiadali vydať stavebné
povolenie na stavbu dvoj garáž, ktorá má byť umiestnená v k.ú. F. na parc. KN XXX/X, vedenej na LV

č. XXX ako záhrada vo vlastníctve žalobcu 1 a žalobcu 2, rodičov žiadateľa. Okresný úrad rozhodol tak,
že povolil stavbu dvoj garáže na uvedenom pozemku. Toto rozhodnutie bolo doručované žalobcovi 1,
žalovanému 1 a žalovanej 2.

6. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen 5P 74/2012-32 zo dňa 9. 5. 2012 vyplýva, že súd manželstvo

žalovaného 1 a žalovanej 2 rozviedol s tým, že rozsudok sa stal právoplatným dňa 16. 5. 2012.

7. Z dokladov o zakúpení a financií materiálu na stavbu dvoj garáže vyplýva, že sú to rukou písané
názvy stavebnín, dátumy, stavebný materiál a jeho hodnota s tým, že by sa malo jednať o doklady z
rokov 1998, 1999 a 2000. K tomu boli do spisu pripojené aj fotokópie pokladničných dokladov z rôznych

stavebnínonákupestavebnéhomateriáluatozrokov1998,1999.Ďalejbolidospisupripojenéfotokópie
dokladov zo stavebnín, techník Ing. Mráz Milan o nákupe stavebného materiálu z roku 1997, 1998 z
pripojenou výdajkou - prevodkou. Ďalej do spisu žalobcovia pripojili aj faktúry, palivo list. tvrdé mimo ÚS
zo Školských lesov z roku 2000 o nákupe stavebného materiálu z roku 2000, 2003, 2005, 2010, 2009.

8. Do spisu bola ďalej pripojená fotokópia poistnej zmluvy, uzatvorenej so Slovenskou poisťovňou, a.s.
o úrazovom poistení dobrovoľných pracovníkov v bytovej výstavbe, ktorá bola dojednaná na prístavbu
+ garáž rodinného domu žalobcom 1 dňa 20. 7. 1999.

9. Z platových výmerov, vystavených obcou F. na rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012,

2013, 2014, 2015 vyplýva, že obec Kováčová vystavila daň z nehnuteľnosti na žalobcu 1 na záhrady o
výmere XXXX m2 s tým, že bol pripojený doklad o zaplatení dane.

10. Z oznámenia spoločnosti Tatraľan, a.s. Kežmarok zo dňa 4. 2. 1998 vyplýva, že títo adresovali list pre
žalovaného 1 s tým, že na základe jeho žiadosti o výstavbu garáže na pozemku vedľa ich rekreačného

zariadenia oznamujú, že s výstavbou súhlasia.11. Z vydania záväzného stanoviska obce F. zo dňa 16. 3. 1998 vyplýva, že obec Kováčová zaslala
žalovanému 1 záväzné stanovisko z hľadiska umiestnenia investičnej stavby v obci, že súhlasia s
realizáciou stavby dvoj garáž, stavebníkom Radoslavom J..

12. Z prílohy k žiadosti o stavebné povolenie vyplýva, že zabezpečenie odborného dozoru na stavbe dvoj
garáž R. J. s manželkou F. toto bolo vydané Ing. Karolom Benkom odborne spôsobilým inžinierom vo
výstavbe. Zo zápisnice zo zlúčenia územného stavebného konania, spojeného s miestnym zisťovaním
na stavbu dvoj garáž konaného dňa 19. 1. 1990 vyplýva, že boli prítomní stavebníci K. J., H. J. a

A.. F. Benko, stavebný dozor s tým, že bola pripojená nájomná zmluva medzi vlastníkom parcely a
stavebníkom so súhlasom k výstavbe.

13. Z oznámenia Okresného úradu vo Zvolene, odbor životného prostredia zo dňa 28. 12. 1990 vyplýva,
že je tu označený ako stavebník K. J. a manželka.

14. Z oznámenia M. Projekta Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 1997 vyplýva, že dvoj garáž R. J. s
manželkou F. v prílohe zasielajú projektovú dokumentáciu.

15. Z faktúry č. 29/1997 M.Projekta Banská Bystrica vyplýva, že táto bola adresovaná žalovanému X
R.J. s tým, že na základe objednávky faktúrujú projektové práce na akciách Dvoj garáž R.J. s manželkou

F. a prístavba RD F.. Z projektu stavby architektúra z októbra 1997 vyplýva, že investorom stavby by mal
byť R. J. s manželkou a jednalo sa o stavbu dvoj garáže R. J. s manželkou F..

16. Zo správy o odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenie zo dňa 24. 8. 2010
vyplýva, že objekt dvoj garáž - elektroinštalácia majiteľ pán K. J. s tým, že táto bola prevzatá dňa 30.8.

2010. Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29. 10. 1997 vyplýva, že M. Projekta prijala
od R. J. sumu 11 783,- Sk.

17. Z výpisu zo živnostenského registra na žalobkyňu 1 vyplýva, že táto mala živnostenské oprávnenie
od 14. 8. 1992 do 7. 1. 2002.

18. Svedkyňa U. V. uviedla, že žalovaná v II. rade je jej dcéra. Ona v roku 2000 predala rodičovský dom a
žalovanej 2 hneď dala sumu 200 000, - Sk. Uviedla, že to bolo koncom roku 2002 keď začali robiť garáž.
Vtedy robili základy. Garáž mohla byť ukončená okolo roku 2009. Pamätala si, že niekedy v roku 2009,
2010 prišla žalovaná 2 k jej manželovi a pýtala ešte od neho 2 500,- Eur na garážové brány. Jej manžel

potom peniaze dal, aby si brány kúpili. Na stavbu garáže teda boli použité tieto peniaze, potom peniaze
ktoré jej dala ona, suma 200 000,- Sk a okrem toho obaja robili a mali spoločné financie. Či finančne na
túto stavbu prispievali aj žalobcovia, to nevedela povedať. Na stavbu tejto garáže chodili pomáhať ich
kamaráti H. O., E. V., pán R., U. N.. Vedela tiež povedať, že stavebné povolenie bolo vydané na deti,
teda na žalovaných. Oni sa v tom čase normálne medzi sebou rozprávali a aj so svatovcami. Bavili sa o

stavbe garáže. Rozprávali o tom, že sa bude stavať garáž, že sa bude robiť aj prestavba domu. Pokiaľ
sa bavili o stavbe garáže tak sa bavili v tom smere, že vlastníkmi garáže budú deti. Ona nebola svedkom
žiadnych nedorozumení ohľadom stavby garáže. Vedela o tom, že brigády organizovali žalovaní.

19. Svedkyňa F. H. uviedla, že žalobkyňa 1 je jej sestra. Uviedla, že vedela o tom, že robili prestavbu

domu ako aj stavbu garáže. V rokoch 1998, 1999. Dosť dobre sa už ale nepamätá. Myslí si však, že
v roku 1998 začali stavať garáž. Vie o tom, že stavali dosť dlho. Nevedela povedať kedy ju dokončili.
V tom čase bývali vedľa seba, mali vedľa seba domy. Denne chodievala k sestre, teda k žalobkyni
1. V tom čase hovorili o tom, že keď sa mladí zobrali, myslí tým žalovaných, že majú málo miesta,
že musia zrekonštruovať dom, že sa na to dá použiť tá garáž, z ktorej bude obývačka. Vedela o tom,

že stavebníkom prestavby bola sestra a švagor. Vedela aj o tom, že stavebné povolenie bolo vydané
na mladých. Toto sa však dozvedela až neskôr a bola z toho prekvapená. Vie o tom, že tieto stavby
financovali žalobcovia, pretože žalobkyňa 1 a žalobca 2 jej povedali, že mladí nemajú peniaze. Ona
nebola prítomná pri tých nákupoch. Vždy jej povedali, že čo boli kúpiť. Keď bola nejaká brigáda tak varila
sestra a bola mnohokrát pomáhať aj ona. Jej povedali iba toľko, že boli nakúpiť materiál. Toto jej hovorila

sestra ako aj švagor. S nimi na nákupe však nebola ale videla, keď niečo nakúpili keď to doviezli.

20. Svedkyňa F. N. uviedla, že strany sporu pozná, pretože žalovaní sú jej kamaráti a žalobcovia sú ich
rodičia, svokrovci. Vedela o tom, že tam stavali garáž a že stavebníkom tejto garáže sú žalovaní. Oni sakamarátili ako rodiny. Majú rovnako staré deti. V tom období tiež oni rekonštruovali dom v F.. Rozprávali
sa navzájom o týchto stavbách aj si navzájom pomáhali. Vedela, že nevie povedať, kto bol stavebníkom
prístavby. Najprv sa robila prístavba, potom garáž. Myslí si, že prístavbu robili v roku 1998. Vedela o

tom, že stavba garáže sa začala robiť neskôr, pretože keď stavali garáž, už bývali v prístavbe. Určite
tieto dve stavby nerobili naraz. Garáž začali stavať niekedy v roku 2002, 2003. Fyzicky na tejto stavbe
garáže robili kamaráti žalovaných. Hlavný murár alebo staviteľ bol E. K., robil tam E. V., H. O., Y. F., U.
N., jej manžel, H. R., H. R.. Pokiaľ sa bavili, rozprávali sa o tom, že financujú to za peniaze žalovaných,
veď obaja chodili do roboty. Vie, že takisto niečo platili aj zo stavebného sporenia, čo mali. Vie o tom,

že prispievali na stavbu aj jedni aj druhí rodičia. O týchto peniazoch sa bavili oni štyria. V podstate
ona, jej manžel a žalovaní 1, 2. Ona nevie povedať úplne presne, či je garáž dokončená ale na prvý
pohľad vyzerá, že je dokončená. Hrubá stavba pod strechou bola urobená niekedy v rokoch 2004, 2005.
Brigády si organizovali žalovaní. Keď chodili tam pracovať ich kamaráti a známi. Na stavbe pomáhal tiež
žalobca 1. V podstate tak, ako v normálnej rodine, kde bývajú deti spolu so svokrovcami, rodičmi tak sa
všetci podieľali na stavbe. Pokiaľ sa týka zabezpečovania materiálu tak v tom čase žalovaný 1 robil vo

firme, kde si mohol zabezpečiť štrk, žalovaná 2 robila vo firme, kde si mohla zabezpečiť iné materiály
napríklad farby a lepidlá.

21. Svedok H. F. uviedol, že žalobcovia 1, 2 sú jeho kamaráti. Pamätá si, že sa táto garáž stavala ale už
si nespomínal, kedy začali túto garáž stavať. Na tejto garáži robil omietku. Jeho na stavbu volal žalobca

2. Na tejto stavbe pomáhala okrem žalobcu 1 aj žalobkyňa 2. Pokiaľ nejaký materiál pochybil on to
povedal žalobcovi 2, vtedy mu dala žalobkyňa 1 peniaze žalovanému 1 a on išiel kúpiť. Uviedol, že jemu
bolo jasné, že túto garáž budú využívať obaja teda tak žalobcovi ako aj žalovaní, keďže sa jedná o veľkú
garáž na dve autá.

22. Svedok Y. J. uviedol, že strany sporu pozná, sú to jeho známi, v minulosti začali stavať garáž. On
na tejto stavbe garáže tiež pomáhal pri miešačke. Mohlo to byť zhruba pred nejakými 8 rokmi späť. V
tom čase tam chodieval dosť často. Jeho na stavbu garáže volal žalovaný 1. Vedel o tom, že stavebné
povolenie na garáž majú vydané žalovaní. Jemu žalovaný 1 povedal, že stavebné povolenie je na neho,
potommutopovedaliajrodičia,pretožesižalovanípriali,abyaspoňniečobolonanich.Materiálnagaráž

nakupovali žalobcovia, pretože niekedy s nimi bol na nákupe a to konkrétne so žalobcom 2. Nevedel
uviesť, či niečo nakupovali aj žalovaní. Jemu povedal žalovaný 1, že im pomáhajú rodičia, aby to mohli
dorobiť.

23. Do spisu boli pripojené fotografie žalovanej garáže.

24. Súd zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 8. 1996 zistil, že táto bola uzatvorená
medzi obcou F. a žalobkyňou 1 na prenájom nebytových priestorov, za účelom obchodu so zmiešaným
tovarom. Z dodatku č. 1 vyplýva, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 1. 1997
do 31. 12. 2001.

25. Súd z rozhodnutia obce Kováčová zo dňa 14. 8. 1992 zistil, že na základe tohto rozhodnutia obec
súhlasila so zriadením obchodu Konzum, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne 1.

26. Súd z dokladov ohľadne stavebného sporenia zistil, že bolo urobené stavebné sporenie na meno K.

J., teda žalovaného 1 s tým, že konečný zostatok ku dňu 31. 12. 1997 bol 46 738,40 Eur.

27. Ďalej boli pripojené doklady ohľadom stavebného sporenia na meno Miriam J., dátum vzniku zmluvy
16. 1. 2002. Konečný zostatok ku dňu 8. 2. 2010 bol 4 465,87 Eur.

28. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14. 8. 2000 vyplýva, že svedkyňa U. V. ako predávajúca uzatvorila kúpnu
zmluvu s C. L. a D. L. na predaj rodinného domu za kúpnu cenu 160 460,- Sk.

29. Žalovaná v II. rade ďalej do spisu pripojila fotokópie dokladov o nákupe stavebného materiálu a to z
firmy Ing. Milan Mráz - technik, stavebniny Andrej Fejka ako aj z ďalších firiem a to za roky 2002, 2003,

2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, z čestných vyhlásení H. O., E. V., H. R., U. N. vyplýva,
že títo čestne vyhlásili, že v roku XXXX - 2004 osobne viac krát pomáhali stavebníkom manželom K. J.
a H. J. pri svojpomocnej výstavbe dvoj garáže s tým, že títo predmetnú garáž stavali pre svoje potreby
a od počiatku vystupovali ako vlastníci rozostavanej garáže. Osobne sa zúčastňovali viacerých brigád,ktoré organizovala spravidla pani H. J.. Na brigádach sa počas výstavby garáže zúčastnilo viacero osôb,
väčšinou kamarátov, známych manželov J., pričom pani J. zabezpečovala brigádnikom stravu a pitný
režim. Z vyjadrenia celkového správania manželov J. vyplýva, že títo si garáž stavajú pre seba do svojho

spoluvlastníctva manželov, pričom rodičia pána K. J. im dovolili garáž stavať na ich pozemku a so
stavbou garáže udelili ako vlastníci pozemku bezplatne súhlas, nakoľko vzájomné rodinné vzťahy boli
dobré. Rodičia pána K. J. niekedy boli prítomní pri výstavbe garáže, nikdy sa pri tom nevyjadrovali,
že by hotová garáž bola alebo v budúcnosti mala byť ich majetkom, alebo že sa garáž stavia pre
nich a nikdy si nerobili na garáž vlastnícke alebo užívacie nároky. Celé vedenie stavby garáže vrátane

výberuazabezpečovaniadodávkymateriálovvždyviedliaorganizovali,postupstavebnýchprácurčovali
manželia J., zväčša pani J..

30. Svedok E. V. uviedol, že žalovaná v II. rade je jeho dcéra. Na financovaní garáže sa finančne
podieľali oni, bolo to minimálne 10 000,- Eur v prepočte, vtedy mu dcéra hovorila, že potrebujú peniaze
navýstavbu.Peniazedávaldcéredorúk.Stavaťsazačalookoloroku2002.Navýstavbegarážeimvtedy

pomáhali hlavne finančne. Na stavbu on nechodil. O výstavbe garáže sa v tom čase bavil s mladými.
Pokiaľsatýkarozhovorovsožalovaným1ažalovanou2,vždyišlooto,žegarážbudeprenich.Pokiaľby
toneboloprenich,samozrejmebytonefinancoval.Navýstavbegarážepomáhalidcériniznáminapríklad
pán Ryboš, O., L., R., F., L.. V roku 2010 bola hotová hrubá stavba, bola strecha, bol vnútrajšok, boli
namontované dvere, elektrika. Garáž vtedy ešte nebola omietnutá. Garáž vtedy ešte nebola omietnutá.

Pred rozvodom dcéry žalobcovia netvrdili, že sú vlastníkmi garáže. S nimi vychádzal dobre.

31. Svedok H. O. uviedol, že žalobcov pozná, sú to jeho susedia. Takisto pozná aj žalovaných. Na
výstavbe tejto garáže sa podieľal tým, že tam chodieval pracovať. Bol tam viac krát. Na pomoc pri
stavbáchhovolaližalovaní1,2.Nemávedomosťotom,ktofinancovalstavbuaktonakupovalmateriál.V

tom čase sa vyjadrovali žalovaní 1, 2, že to stavajú pre seba a stravoval sa vtedy u nich, myslí u mladých,
teda žalovaných. V tej dobe nemal vedomosť o tom, že by boli spory ohľadom vlastníctva garáže.

32. Svedok E. V. uviedol, že pozná žalobcov, sú to rodičia jeho kamaráta. Takto pozná aj žalovaných.
Uviedol, že chodieval pomáhať na stavbu garáže na pozemku J.. Na tieto práce ho volali žalovaní. Nemá

vedomosť o tom, kto financoval garáž. Väčšinou pre brigádnikov varila žalovaná v II. rade.

33. Z potvrdenia prevodu zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 4. 6. 1998 vyplýva, že I. stavebná
sporiteľňa oznámila žalovanému 1, že zmluva o stavebnom sporení na základe žiadosti bola tam
vykonaná zmena s tým, že táto zmluva bola prevedená na nadobúdateľa.

34. Žalovaný v I. rade uviedol, že on si už nepamätá, aká zmena na základe tohto potvrdenia bola
urobená.

35. Právny zástupca žalobcov 1, 2, žalovaný v I. rade a právny zástupca žalovanej v I. rade uviedol, že

oni nežiadajú vykonať ďalšie dôkazy.

36. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

37. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia 1, 2 sú vlastníkmi parcely č. XXX/X

- záhrady o výmere XXX m2, vedenej na LV č. XXX pre okres B., obec a kat. úz. F.. Na tejto nehnuteľnosti
je postavená stavba - dvoj garáž bez súpisného čísla. Dňa 21. 1. 1999 vydal Okresný úrad Zvolen,
odbor životného prostredia rozhodnutie pod číslom ŽP-XXXXXXX-X rozh. Úh. na základe ktorého povolil
stavbu dvoj garáže a to pre žalovaných K. J. a jeho manželku H. J. na parcele M. XXX/X, zapísanéna LV č. XXX. Toto rozhodnutie bolo doručované tak žalovaným ako aj žalobcovi v II. rade s tým,
že tento dal súhlas žalovaným, aby si mohli túto garáž postaviť na ich pozemku. Žalobcovia 1, 2 sú
rodičmi žalovaného 1. Žalovaný 1 a žalovaný 2 boli manželia s tým, že ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Zvolen 5P 74/2012-32 zo dňa 9. 5. 2012. Následne na to medzi žalovanými
1, 2 sa vedie ďalšie konanie a to vyporiadanie BSM pod číslom konania 8C 133/14, kde predmetná
stavba, dvoj garáž je uvádzaná v rámci vyporiadania majetku. Ani tieto skutočnosti medzi účastníkmi
konania neboli sporné. Žalobcovia v I. a v II. rade ako aj žalovaní v I. a v II. rade zhodne uvádzali, že túto
garáž v skutočnosti stavali zo svojich finančných prostriedkov žalobcovia 1 a 2 nakoľko žalovaní v tom

čase nemali dostatok finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti odmietla však žalovaná v II. rade s tým
že uviedla, že táto žaloba bola podaná len účelovo, špekulatívne s tým, že ňou sa sleduje iba jediná vec,
aby dvoj garáž nebola vyporiadaná v rámci BSM medzi ňou a žalovaným v I. rade. Žalovaná v II. rade
uviedla, že túto garáž stavali žalovaní z finančných prostriedkov vlastných, nakoľko obaja v tom čase boli
zamestnaní, použili na to stavebné sporenie a mala finančné prostriedky aj od svojich rodičov s tým, že
jej tieto dala tak mama a to sumu 200 000,- Sk ako aj otec. Žalobcovia 1, 2 ako aj žalovaná v II. rade do

spisu pripojili doklady o nákupe rôzneho stavebného materiálu a to v priebehu rokov 1998 - 2011. Strany
sporu si navzájom tieto doklady spochybňovali a neuznávali, že by tento stavebný materiál bol využitý
na stavbu dvoj garáže. Z listinných dôkazov a to vyjadrenia firmy Tatraľan, a.s. zo dňa 4. 9. 1998 vyplýva,
že sa vyjadrujú k žiadosti o stavbe garáže pána Radoslava J., obce F. zo dňa 16. 3. 1998, že súhlasia
s realizáciou stavby dvoj garáž, stavebníkom K. J., z prílohy k žiadosti o stavebné povolenie vyplýva,

že odborný dozor na stavbe dvoj garáž R.J. s manželkou F. vykonáva Ing. Karol Benko, zo zápisnice
zo zlúčenia územného stavebného konania, spojeného s miestnym zisťovaním na stavbu dvoj garáž,
konaného dňa 19. 1. 1999 vyplýva, že stavebníkom je K. J. a H. J., z oznámenia Okresného úradu vo
Zvolene, zo dňa 28. 12. 1998 vyplýva, že stavebníkom dvoj garáže je K. J. s manželkou, z rozhodnutia
Okresného úradu, odbor životného prostredia Zvolen, zo dňa 21. 1. 1999 vyplýva, že rozhodnutie na

stavbu dvoj garáže bolo vydané pre K. J. s manželkou H.. Z listu M. Projekta Banská Bystrica zo dňa 29.
10. 1997 vyplýva, že sa jedná o vec dvoj garáž R. J. s manželkou F., čo vyplýva aj z pripojenej faktúry
29/97 od dodávateľa M. Projekta pre odberateľa R. Petic a to ohľadom dvoj garáže R. J. s manželkou F.
a z príjmového dokladu zo dňa 29. 10. 1997, kde peniaze boli prijaté od R. J.. Taktiež z projektu stavby
architektúra vyplýva, že investorom je na stavbu dvoj garáž R. J. s manželkou. Rovnako zo správy o

odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 24. 8. 2010 vyplýva, že ohľadne
dvoj garáže je majiteľom pán K. J.. Z tohto jednoznačne vyplýva, že zo všetkých listinných dôkazov, ktoré
boli pripojené do spisu, ktoré sa týkajú stavby žalovanej dvoj garáže vyplýva, že stavebníkmi tejto dvoj
garáže boli žalovaní 1 a 2. Do spisu nebol pripojený jediný listinný dôkaz, za ktorého by vyplývalo, že
stavebníkom, resp. vlastníkom dvoj garáže sú žalobcovia v I. a v II. rade. V konaní boli vypočutí viacerí

svedkovia. Rodičia žalovanej v II. rade uviedli, že keď matka žalovanej v II. rade predala rodinný dom
poskytlasumu200000,-Sknastavbudvojgaráže.OtecžalovanejvII.radezasejejdalsumu2500,-Eur
na garážové brány. Obaja rodičia žalovanej v II. rade uviedli, že pokiaľ sa spolu bavili o stavbe garáže,
vždy sa bavili v tom smere, že vlastníkom garáže budú deti, t.j. žalovaní. R. F. N. uviedla, že strany
sporu pozná, žalovaní sú jej kamaráti. V rovnakom období aj oni rekonštruovali dom, navzájom sa spolu

rozprávali a pokiaľ sa spolu rozprávali o financiách tak v tom smere, že stavbu garáže si financujú za
svoje peniaze, teda peniaze žalovaných. Veď obaja chodili do roboty a mali stavebné sporenie s tým, že
na stavbu garáže im prispievali obidvaja rodičia. O týchto peniazoch sa bavili tak štyria, teda svedkyňa,
jej manžel a žalovaní 1, 2. R. F. H. uviedla, že je sestrou žalobkyne v I. rade s tým, že vie o tom, že
robili prestavbu domu a stavbu garáže a jej žalobcovia 1, 2 povedali, že peniaze na stavbu dávajú oni,

pretože mladí nemajú peniaze. Svedok Y. J. uviedol, že pokiaľ on bol so žalobcom 2 nakupovať materiál
tak tento financovali žalobcovia. Nevedel uviesť, či nejaký materiál nakupovali aj žalovaní. R. H. O.,
E. V. uviedli, že strany sporu poznajú s tým, že sú kamarátmi žalovaných 1, 2. Chodili na stavbu tejto
garáže pomáhať, na tieto práce ich volali žalovaní, nemali vedomosť o tom, kto financoval garáž a pre
brigádnikov varila žalovaná v II. rade. Svedecké výpovede sa navzájom v niektorých častiach rozporujú,

najmäpokiaľichpodávalirodinnípríslušnícižalobcov1,2najednejstraneažalovanej2nastranedruhej.
Ako nezaujatých súd považoval najmä svedkov, ktorí nie sú príbuzní stranám sporu a boli kamarátmi tak
žalovaného 1 ako aj žalovanej 2, čiže z celého správania sa žalovaného v I. rade je zrejmé, že s podanou
žalobou súhlasil a zrejme aj jeho záujmom bolo, aby bolo žalobe vyhovené a teda aby táto garáž nebola
predmetom BSM, ktoré sa vyporiada na tunajšom súde medzi žalovanými 1 a 2. Toto boli svedkovia

Marián O., E. V. a F. N.. Títo zhodne uvádzali, že pracovníkov na stavbu garáže zháňali si žalovaný v
I. a v II. rade s tým, že to boli väčšinou ich kamaráti a známi s tým, že pre brigádnikov väčšinou varila
žalovaná v II. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na vyjadrenie svedkyne F. N., ktorá uviedla,
že žalovaní sú jej kamaráti, že navzájom sa v tom čase medzi sebou často rozprávali o svojich stavbácha navzájom si pomáhali a keď sa rozprávali o tom, kto to financuje tak to malo byť za peniaze žalovaných
s tým, že obidvaja vtedy chodili do roboty, mali stavebné sporenie a na stavbu im prispeli tak jedni ako aj
druhí rodičia. Súd tu poukazuje, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobcov, ktorí však toto neuniesli.

Všetky listinné dôkazy, ktoré boli pripojené do spisu poukazujú na to, že stavebníkmi a vlastníkmi tejto
dvoj garáže sú žalovaní 1, 2. Pokiaľ boli prezentované svedecké výpovede, tieto boli rozporuplné, najmä
pokiaľ sa jedná o príbuzných strán sporu alebo pokiaľ to boli výlučne kamaráti žalobcov. Žalobcovia v
I. a v II. rade neprezentovali také dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne vyplynulo, že sú vlastníkmi
žalovanej dvoj garáže. Naopak listinné dôkazy svedčili v prospech žalovaných a svedecké výpovede

boli rozporuplné v tom, kto stavbu financoval. Svedecké výpovede v prospech podanej žaloby boli len
zo strany príbuzných žalobcov a ich kamarátov. Pokiaľ k veci vypovedali svedkovia, ktorí boli kamarátmi
tak žalovaného 1 (z ktorého správania však vyplýva, že má záujem na tom, aby žalobe bolo vyhovené)
ako aj žalovanej v II. rade, títo neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že vlastníkmi garáže
by mali byť žalobcovia. Naopak uvádzali skutočnosti, z ktorých vyplýva, že prácu na stavbe organizovali
žalovaní, žalovaná v II. rade varila. Nakoľko z pohľadu súdu žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno,

súd potom žalobu žalobcov zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd priznal žalovaným 1, 2 náhradu
trov konania, keďže tí boli v konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).