Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/262/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210306
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715210306.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcov 1. L. J.,
rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX/X, F. a 2. J. J., nar. 7. 6. XXXX, bytom J. XXX/X, F., obaja zast.
advokátom E.. Ivo Osvald, advokátska kancelária, Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným 1. K. J.,
nar. 8. 4. XXXX, bytom J. XXX/X, F. a 2. H. V., nar. XX. 9. XXXX, bytom J. 7, XXX XX B., zast. advokátom
JUDr. Martin Olos so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v I. a v II. radez a m i e t a .

II. Žalobcovia v I. a v II. rades ú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému v I.
rade a žalovanej v II. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1, 2 sa svojou žalobou zo dňa 1. 7. 2015 domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby (dvoj garáž), bez súpisného čísla, ktorá je postavená na parcele

M. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, S. úrad B., katastrálny odbor, okres B.,
obec F., katastrálne územie F. s tým, že táto dvoj garáž je bez súpisného čísla z dôvodu, že predmetná
nehnuteľnosť nebola zatiaľ skolaudovaná. Na OS Zvolen sa vedie konanie 8C 133/14 o vyporiadanie
BSM medzi žalovaným 1 a 2, kde v rámci konania je uvádzaná aj predmetná stavba - dvoj garáž,
ktorá sa nachádza na pozemku žalobcov. Dňa 21. 1. 1999 vydal Okresný úrad Zvolen, odbor životného
prostredia rozhodnutie pod číslom ŽP-XXXXXXX-X - rozh.N., na základe ktorého povolil stavbu dvoj

garáže a to pre žalovaných 1 s manželkou, žalovanou 2 na parcele M. XXX/X, zapísané na LV č.
XXX. Aj napriek tejto skutočnosti menovaní žalovaní predmetnú stavbu - dvoj garáž nestavali a to z
dôvodu, že nemali dostatok finančných prostriedkov na jej výstavbu ako aj skutočnosť, že postupne
sa zhoršovali ich vzájomné vzťahy. Keďže rozhodnutie Okresného úradu Zvolen sa vzťahoval na ich
pozemok, rozhodli sa, že predmetnú garáž postavia sami z ich finančných prostriedkov. Postupne na túto
predmetnú nehnuteľnosť zakupovali stavebný materiál, ktorý sami financovali a postupne svojpomocne
si predmetnú stavbu aj stavali. Pokiaľ sa týka žalovaných títo v rámci svojpomoci a skutočnosti, že

bývali s nimi v ich nehnuteľnosti pomohli pri niektorých prácach, rozhodne predmetnú nehnuteľnosť
nestavali ani nefinancovali. Vydaním rozhodnutia Okresným úradom Zvolen, odbor životného prostredia
predchádzala aj príprava - vyhotovenie projektovej dokumentácie, ktorú tiež v celom rozsahu financovali
žalobcovia aj napriek skutočnosti, že táto znela na žalovaných 1 a 2. V priebehu stavby nehnuteľnosti
bola realizovaná aj revízia elektriky, ktorá vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o povolení stavby
znela na žalovaných 1 a 2 musela byť urobená práve na mená žalovaných 1, 2 , pričom však títo

ju nevybavovali ani nefinancovali. Samotná stavba nehnuteľnosti trvala viac rokov v rámci ktorých sa
zhoršovali vzťahy žalovaných 1 a 2, ktorí sa následne v roku 2012 rozviedli. V tom čase stavba nebola
dokončená a teda nebola ani skolaudovaná. To, že sa cítia vlastníkmi tejto nehnuteľnosti preukazovalitým, že uzavreli poistku v Slovenskej poisťovni o úrazovom poistení dobrovoľných pracovníkov v
bytovej výstavbe, číslo poistky 415235, ktorá bola uzavretá dňa 20. 7. 1999 s tým, že túto uzavrel
žalobca v II. rade k stavbe prístavba garáže k rodinnému domu v Kováčovej. Súčasne hradia všetky

poplatky týkajúce sa garáže, odpad, vývoz, elektrinu. Takisto od roku 2005 platia daň za garáž ako za
stavebný pozemok. Uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetu
nehnuteľnosti a to z toho dôvodu, že v prípade vyhovenia návrhu si chcú dať túto stavbu riadne zapísať
do LV.

2. Žalovaný v I. rade uviedol, že so žalobou žalobcov 1, 2 v celom rozsahu súhlasia, voči tomuto nemá
námietky. Uviedol, že uvedenú dvoj garáž stavali a financovali žalobcovia v celom rozsahu a teda táto
podľa jeho názoru patrí do výlučného vlastníctva žalobcov. Im síce bolo vydané stavebné povolenie,
avšak nemali dostatok finančných prostriedkov na výstavbu a preto túto realizovali žalobcovia 1, 2.

3. Žalovaná v II. rade uviedla, že žalobcovia 1, 2 sú jej bývalí svokrovci a žalovaný 1 bývalý manžel.

Podľa nej žalobou všetci traja sledujú iba jednu vec, aby dvoj garáž nebola vyporiadaná v rámci BSM.
Ide absolútne o špekulatívne konanie a účelové užitie toho, že garáž nestihla byť skolaudovaná počas
manželstva. Vo všetkých dokladoch ku garáži sa od roku 1997 neustále uvádza, že nejde o dvoj garáž
R.Petica s manželkou a že R. J. s manželkou sú investormi a majiteľmi garáže. Stavebné povolenie znie
naichmená,pričomžalobcavI.radevstavebnomkonaníudelilakovlastníkpozemkusúhlassostavbou.

Stavebné povolenie bolo doručené aj žalobcovi 1 ako účastníkovi konania, vlastníkovi zastavaného
pozemku, nakoľko dvoj garáž bola povolená a následne vystavaná na jeho pozemku a za jeho súhlasu.
Žalobcovia 1, 2 nikdy nenamietali, že by oni boli stavebníkmi, že by oni mali byť vlastníkmi budúcej dvoj
garáže a ani nenamietali, že by sa garáž nemohla stavať na ich pozemku.

4. Okresný súd Zvolen, svojím rozsudkom 17C 262/2015-193 zo dňa 12. 7. 2016 žalobu žalobcov 1 a
2 zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a žiadali buď rozsudok zrušiť, prípadne zmeniť a
vyhovieť ich návrhu.

6. Voči rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v II. rade a to voči výroku o trovách konania.

7. Krajský súd Banská Bystrica svojím uznesením 12Co 19/2017-266 zo dňa 24. 5. 2017 rozsudok
Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní mal Okresný súd podrobným

spôsobom vypočuť každého žalobcu aj každého žalovaného za účelom zistenia, či vôbec a aká dohoda
týkajúca sa vlastníckeho a aj užívacieho stavu dvojgaráže bola pred začatím jej samotnej stavby
uzatvorená vychádzajúc aj z okolností započatia stavby (k čomu sa čiastočne vyjadril svedok F.).
Žalobcovia aj žalovaní preto objasnia, ktorý z nich po prestavbe pôvodnej garáže nachádzajúcej sa
v rodinnom dome vo vlastníctve žalobcov na izbu pristúpil k výstavbe samostatnej dvojgaráže, koľko

automobilov môže byť v tejto stavbe odparkovaných, či a koľko automobilov každá zo strán sporu v čase
započatia stavby vlastnila, komu slúžili, aký bol dôvod započatia výstavby dvojgaráže, ak v uvedenom
období podľa tvrdenia žalobcov žalovaní nedisponovali financiami. Uvedú tiež komu mala táto stavba
slúžiť, ktoré osoby s ňou mali disponovať, či v rodinnom dome žalobcov pred jeho prestavbou bola tiež
dvojgaráž. Žalobkyňa 1. vysvetlí svoju výpoveď z pojednávania z 26. 11. 2015 o tom, že „všetko sa robilo

spoločne, aby sa mohlo požiadať o vydanie stavebného povolenia. Odporcami sme boli požiadaní, či
by si nemohli vystavať túto garáž na svoje meno. Tie vyjadrenia nevesty v tom čase boli také, že aspoň
niečo bolo na nich. Po dlhšej úvahe sme s tým súhlasili, aj keď jej správanie k nám bolo také divné“. Aj
žalovaný 1. vysvetlí svoju výpoveď z pojednávania z 26, 11. 2015, kde (na č.l. 99) uviedol, že „malo to
byť akože naše, ale my sme na to nemali peniaze, takže to stavali rodičia...Neriešilo sa zatiaľ to, ako sa

bude pokračovať v stavebnom konaní, či dôjde k zmene stavebníka“.

8. Z výpisu z LV č. XXX pre okres B., obec a kat. úz. F. vyplýva, že parcela č. XXX/X o výmere XXX mX
záhrady je v spoluvlastníctve žalobcu 1 v 1 ici a žalobcu 1 a 2 v 1 ici.

9. Z rozhodnutia Okresného úradu, odbor životného prostredia B. ŽP XX/XXXXX-X-rozh.úh zo dňa 21.
1. 1999 vyplýva, že týmto rozhodnutím žalovaný 1 s manželkou, žalovanou 2 žiadali vydať stavebné
povolenie na stavbu dvoj garáž, ktorá má byť umiestnená v k.ú. F. na parc. KN XXX/X, vedenej na LV č.
XXX ako záhrada vo vlastníctve žalobcu X a žalobcu 2, rodičov žiadateľa. Okresný úrad rozhodol tak,že povolil stavbu dvoj garáže na uvedenom pozemku. Toto rozhodnutie bolo doručované žalobcovi 1,
žalovanému 1 a žalovanej 2.

10. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen 5P 74/2012-32 zo dňa 9. 5. 2012 vyplýva, že súd manželstvo
žalovaného 1 a žalovanej 2 rozviedol s tým, že rozsudok sa stal právoplatným dňa 16. 5. 2012.

11.Zdokladovozakúpeníafinanciímateriálunastavbudvojgaráževyplýva,žesútorukoupísanénázvy
stavebnín, dátumy, stavebný materiál a jeho hodnota s tým, že by sa malo jednať o doklady z rokov 1998,

1999 a 2000. K tomu boli do spisu pripojené aj fotokópie pokladničných dokladov z rôznych stavebnín o
nákupe stavebného materiálu a to z rokov 1998, 1999. Ďalej boli do spisu pripojené fotokópie dokladov
zo stavebnín, techník Ing. H. H. o nákupe stavebného materiálu z roku 1997, 1998 z pripojenou výdajkou
- prevodkou. Ďalej do spisu žalobcovia pripojili aj faktúry, palivo list. tvrdé mimo ÚS zo Školských lesov
z roku 2000 o nákupe stavebného materiálu z roku 2000, 2003, 2005, 2010, 2009.

12. Do spisu bola ďalej pripojená fotokópia poistnej zmluvy, uzatvorenej so Slovenskou poisťovňou, a.s.
o úrazovom poistení dobrovoľných pracovníkov v bytovej výstavbe, ktorá bola dojednaná na prístavbu
+ garáž rodinného domu žalobcom 1 dňa 20. 7. 1999.

13. Z platových výmerov, vystavených obcou F. na rok 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012,

2013, 2014, 2015 vyplýva, že obec F. vystavila daň z nehnuteľnosti na žalobcu 1 na záhrady o výmere
1676 m2 s tým, že bol pripojený doklad o zaplatení dane.

14. Z oznámenia spoločnosti Tatraľan, a.s. Kežmarok zo dňa 4. 2. 1998 vyplýva, že títo adresovali list pre
žalovaného 1 s tým, že na základe jeho žiadosti o výstavbu garáže na pozemku vedľa ich rekreačného

zariadenia oznamujú, že s výstavbou súhlasia.

15. Z vydania záväzného stanoviska obce F. zo dňa 16. 3. 1998 vyplýva, že obec F. zaslala žalovanému
1 záväzné stanovisko z hľadiska umiestnenia investičnej stavby v obci, že súhlasia s realizáciou stavby
dvoj garáž, stavebníkom Radoslavom J..

16. Z prílohy k žiadosti o stavebné povolenie vyplýva, že zabezpečenie odborného dozoru na stavbe
dvoj garáž R. J. s manželkou F. toto bolo vydané A.. F. L. odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe.
Zo zápisnice zo zlúčenia územného stavebného konania, spojeného s miestnym zisťovaním na stavbu
dvoj garáž konaného dňa 19. 1. 1990 vyplýva, že boli prítomní stavebníci K. J., H. J. a A.. F. Benko,

stavebný dozor s tým, že bola pripojená nájomná zmluva medzi vlastníkom parcely a stavebníkom so
súhlasom k výstavbe.

17. Z oznámenia Okresného úradu vo Zvolene, odbor životného prostredia zo dňa 28. 12. 1990 vyplýva,
že je tu označený ako stavebník K. J. a manželka.

18. Z oznámenia M. Projekta Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 1997 vyplýva, že dvoj garáž R. J. s
manželkou Kováčová v prílohe zasielajú projektovú dokumentáciu.

19. Z faktúry č. 29/1997 M.Projekta Banská Bystrica vyplýva, že táto bola adresovaná žalovanému

X R.J. s tým, že na základe objednávky faktúrujú projektové práce na akciách Dvoj garáž R.J. s
manželkou Kováčová a prístavba RD Kováčová. Z projektu stavby architektúra z októbra 1997 vyplýva,
že investorom stavby by mal byť R. J. s manželkou a jednalo sa o stavbu dvoj garáže R. J. s manželkou
Kováčová.

20. Zo správy o odbornej prehliadky a odbornej skúšky elektrického zariadenie zo dňa 24. 8. 2010
vyplýva, že objekt dvoj garáž - elektroinštalácia majiteľ pán Radoslav J. s tým, že táto bola prevzatá dňa
30.8. 2010. Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29. 10. 1997 vyplýva, že M. Projekta
prijala od R. J. sumu 11 783,- Sk.

21. Z výpisu zo živnostenského registra na žalobkyňu 1 vyplýva, že táto mala živnostenské oprávnenie
od 14. 8. 1992 do 7. 1. 2002.22. Svedkyňa U. V. uviedla, že žalovaná v II. rade je jej dcéra. Ona v roku 2000 predala rodičovský dom a
žalovanej 2 hneď dala sumu 200 000, - Sk. Uviedla, že to bolo koncom roku 2002 keď začali robiť garáž.
Vtedy robili základy. Garáž mohla byť ukončená okolo roku 2009. Pamätala si, že niekedy v roku 2009,

2010 prišla žalovaná 2 k jej manželovi a pýtala ešte od neho 2 500,- Eur na garážové brány. Jej manžel
potom peniaze dal, aby si brány kúpili. Na stavbu garáže teda boli použité tieto peniaze, potom peniaze
ktoré jej dala ona, suma 200 000,- Sk a okrem toho obaja robili a mali spoločné financie. Či finančne na
túto stavbu prispievali aj žalobcovia, to nevedela povedať. Na stavbu tejto garáže chodili pomáhať ich
kamaráti H. O., E. V., pán R., U. N.. Vedela tiež povedať, že stavebné povolenie bolo vydané na deti,

teda na žalovaných. Oni sa v tom čase normálne medzi sebou rozprávali a aj so svatovcami. Bavili sa o
stavbe garáže. Rozprávali o tom, že sa bude stavať garáž, že sa bude robiť aj prestavba domu. Pokiaľ
sa bavili o stavbe garáže tak sa bavili v tom smere, že vlastníkmi garáže budú deti. Ona nebola svedkom
žiadnych nedorozumení ohľadom stavby garáže. Vedela o tom, že brigády organizovali žalovaní.

23. Svedkyňa F. H. uviedla, že žalobkyňa 1 je jej sestra. Uviedla, že vedela o tom, že robili prestavbu

domu ako aj stavbu garáže. V rokoch 1998, 1999. Dosť dobre sa už ale nepamätá. Myslí si však, že
v roku 1998 začali stavať garáž. Vie o tom, že stavali dosť dlho. Nevedela povedať kedy ju dokončili.
V tom čase bývali vedľa seba, mali vedľa seba domy. Denne chodievala k sestre, teda k žalobkyni
1. V tom čase hovorili o tom, že keď sa mladí zobrali, myslí tým žalovaných, že majú málo miesta,
že musia zrekonštruovať dom, že sa na to dá použiť tá garáž, z ktorej bude obývačka. Vedela o tom,

že stavebníkom prestavby bola sestra a švagor. Vedela aj o tom, že stavebné povolenie bolo vydané
na mladých. Toto sa však dozvedela až neskôr a bola z toho prekvapená. Vie o tom, že tieto stavby
financovali žalobcovia, pretože žalobkyňa 1 a žalobca 2 jej povedali, že mladí nemajú peniaze. Ona
nebola prítomná pri tých nákupoch. Vždy jej povedali, že čo boli kúpiť. Keď bola nejaká brigáda tak varila
sestra a bola mnohokrát pomáhať aj ona. Jej povedali iba toľko, že boli nakúpiť materiál. Toto jej hovorila

sestra ako aj švagor. S nimi na nákupe však nebola ale videla, keď niečo nakúpili keď to doviezli.

24. Svedkyňa F. N. uviedla, že strany sporu pozná, pretože žalovaní sú jej kamaráti a žalobcovia sú ich
rodičia, svokrovci. Vedela o tom, že tam stavali garáž a že stavebníkom tejto garáže sú žalovaní. Oni sa
kamarátili ako rodiny. Majú rovnako staré deti. V tom období tiež oni rekonštruovali dom v Kováčovej.

Rozprávali sa navzájom o týchto stavbách aj si navzájom pomáhali. Vedela, že nevie povedať, kto
bol stavebníkom prístavby. Najprv sa robila prístavba, potom garáž. Myslí si, že prístavbu robili v roku
1998. Vedela o tom, že stavba garáže sa začala robiť neskôr, pretože keď stavali garáž, už bývali v
prístavbe. Určite tieto dve stavby nerobili naraz. Garáž začali stavať niekedy v roku 2002, 2003. Fyzicky
na tejto stavbe garáže robili kamaráti žalovaných. Hlavný murár alebo staviteľ bol Jaroslav K., robil tam

Ján V., H. O., Y. F., U. N., jej manžel, H. R., H. R.. Pokiaľ sa bavili, rozprávali sa o tom, že financujú
to za peniaze žalovaných, veď obaja chodili do roboty. Vie, že takisto niečo platili aj zo stavebného
sporenia, čo mali. Vie o tom, že prispievali na stavbu aj jedni aj druhí rodičia. O týchto peniazoch sa
bavili oni štyria. V podstate ona, jej manžel a žalovaní 1, 2. Ona nevie povedať úplne presne, či je
garáž dokončená ale na prvý pohľad vyzerá, že je dokončená. Hrubá stavba pod strechou bola urobená

niekedy v rokoch 2004, 2005. Brigády si organizovali žalovaní. Keď chodili tam pracovať ich kamaráti a
známi. Na stavbe pomáhal tiež žalobca 1. V podstate tak, ako v normálnej rodine, kde bývajú deti spolu
so svokrovcami, rodičmi tak sa všetci podieľali na stavbe. Pokiaľ sa týka zabezpečovania materiálu tak
v tom čase žalovaný 1 robil vo firme, kde si mohol zabezpečiť štrk, žalovaná 2 robila vo firme, kde si
mohla zabezpečiť iné materiály napríklad farby a lepidlá.

25. Svedok H. F. uviedol, že žalobcovia 1, 2 sú jeho kamaráti. Pamätá si, že sa táto garáž stavala ale už
si nespomínal, kedy začali túto garáž stavať. Na tejto garáži robil omietku. Jeho na stavbu volal žalobca
2. Na tejto stavbe pomáhala okrem žalobcu 1 aj žalobkyňa 2. Pokiaľ nejaký materiál pochybil on to
povedal žalobcovi 2, vtedy mu dala žalobkyňa 1 peniaze žalovanému 1 a on išiel kúpiť. Uviedol, že jemu

bolo jasné, že túto garáž budú využívať obaja teda tak žalobcovi ako aj žalovaní, keďže sa jedná o veľkú
garáž na dve autá.

26. Svedok Y. J. uviedol, že strany sporu pozná, sú to jeho známi, v minulosti začali stavať garáž. On
na tejto stavbe garáže tiež pomáhal pri miešačke. Mohlo to byť zhruba pred nejakými 8 rokmi späť. V

tom čase tam chodieval dosť často. Jeho na stavbu garáže volal žalovaný 1. Vedel o tom, že stavebné
povolenie na garáž majú vydané žalovaní. Jemu žalovaný 1 povedal, že stavebné povolenie je na neho,
potommutopovedaliajrodičia,pretožesižalovanípriali,abyaspoňniečobolonanich.Materiálnagaráž
nakupovali žalobcovia, pretože niekedy s nimi bol na nákupe a to konkrétne so žalobcom 2. Nevedeluviesť, či niečo nakupovali aj žalovaní. Jemu povedal žalovaný 1, že im pomáhajú rodičia, aby to mohli
dorobiť.

27. Do spisu boli pripojené fotografie žalovanej garáže.

28. Súd zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22. 8. 1996 zistil, že táto bola uzatvorená medzi
obcou Kováčová a žalobkyňou 1 na prenájom nebytových priestorov, za účelom obchodu so zmiešaným
tovarom. Z dodatku č. 1 vyplýva, že táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 1. 1997

do 31. 12. 2001.

29. Súd z rozhodnutia obce Kováčová zo dňa 14. 8. 1992 zistil, že na základe tohto rozhodnutia obec
súhlasila so zriadením obchodu Konzum, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne 1.

30. Súd z dokladov ohľadne stavebného sporenia zistil, že bolo urobené stavebné sporenie na meno K.

J., teda žalovaného 1 s tým, že konečný zostatok ku dňu 31. 12. 1997 bol 46 738,40 Eur.

31. Ďalej boli pripojené doklady ohľadom stavebného sporenia na meno H. J., dátum vzniku zmluvy 16.
1. 2002. Konečný zostatok ku dňu 8. 2. 2010 bol 4 465,87 Eur.

32. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14. 8. 2000 vyplýva, že svedkyňa U. V. ako predávajúca uzatvorila kúpnu
zmluvu s C. L. a D. L. na predaj rodinného domu za kúpnu cenu 160 460,- Sk.

33. Žalovaná v II. rade ďalej do spisu pripojila fotokópie dokladov o nákupe stavebného materiálu a to
z firmy A.. H. H. - technik, stavebniny Andrej O. ako aj z ďalších firiem a to za roky 2002, 2003, 2004,

2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, z čestných vyhlásení H. O., E. V., H. R., U. N. vyplýva, že títo
čestne vyhlásili, že v roku 2002 - 2004 osobne viac krát pomáhali stavebníkom manželom Radoslavovi
J. a H. J. pri svojpomocnej výstavbe dvoj garáže s tým, že títo predmetnú garáž stavali pre svoje potreby
a od počiatku vystupovali ako vlastníci rozostavanej garáže. Osobne sa zúčastňovali viacerých brigád,
ktoré organizovala spravidla pani H. J.. Na brigádach sa počas výstavby garáže zúčastnilo viacero osôb,

väčšinou kamarátov, známych manželov J., pričom pani J. zabezpečovala brigádnikom stravu a pitný
režim. Z vyjadrenia celkového správania manželov J. vyplýva, že títo si garáž stavajú pre seba do svojho
spoluvlastníctva manželov, pričom rodičia pána K. J. im dovolili garáž stavať na ich pozemku a so
stavbou garáže udelili ako vlastníci pozemku bezplatne súhlas, nakoľko vzájomné rodinné vzťahy boli
dobré. Rodičia pána K. J. niekedy boli prítomní pri výstavbe garáže, nikdy sa pri tom nevyjadrovali,

že by hotová garáž bola alebo v budúcnosti mala byť ich majetkom, alebo že sa garáž stavia pre
nich a nikdy si nerobili na garáž vlastnícke alebo užívacie nároky. Celé vedenie stavby garáže vrátane
výberuazabezpečovaniadodávkymateriálovvždyviedliaorganizovali,postupstavebnýchprácurčovali
manželia J., zväčša pani J..

34. Svedok E. V. uviedol, že žalovaná v II. rade je jeho dcéra. Na financovaní garáže sa finančne
podieľali oni, bolo to minimálne 10 000,- Eur v prepočte, vtedy mu dcéra hovorila, že potrebujú peniaze
navýstavbu.Peniazedávaldcéredorúk.Stavaťsazačalookoloroku2002.Navýstavbegarážeimvtedy
pomáhali hlavne finančne. Na stavbu on nechodil. O výstavbe garáže sa v tom čase bavil s mladými.
Pokiaľsatýkarozhovorovsožalovaným1ažalovanou2,vždyišlooto,žegarážbudeprenich.Pokiaľby

toneboloprenich,samozrejmebytonefinancoval.Navýstavbegarážepomáhalidcériniznáminapríklad
pán Ryboš, O., L., R., F., L.. V roku 2010 bola hotová hrubá stavba, bola strecha, bol vnútrajšok, boli
namontované dvere, elektrika. Garáž vtedy ešte nebola omietnutá. Garáž vtedy ešte nebola omietnutá.
Pred rozvodom dcéry žalobcovia netvrdili, že sú vlastníkmi garáže. S nimi vychádzal dobre.

35. Svedok H. O. uviedol, že žalobcov pozná, sú to jeho susedia. Takisto pozná aj žalovaných. Na
výstavbe tejto garáže sa podieľal tým, že tam chodieval pracovať. Bol tam viac krát. Na pomoc pri
stavbáchhovolaližalovaní1,2.Nemávedomosťotom,ktofinancovalstavbuaktonakupovalmateriál.V
tom čase sa vyjadrovali žalovaní 1, 2, že to stavajú pre seba a stravoval sa vtedy u nich, myslí u mladých,
teda žalovaných. V tej dobe nemal vedomosť o tom, že by boli spory ohľadom vlastníctva garáže.

36. Svedok E. V. uviedol, že pozná žalobcov, sú to rodičia jeho kamaráta. Takto pozná aj žalovaných.
Uviedol, že chodieval pomáhať na stavbu garáže na pozemku J.. Na tieto práce ho volali žalovaní. Nemá
vedomosť o tom, kto financoval garáž. Väčšinou pre brigádnikov varila žalovaná v II. rade.37. Z potvrdenia prevodu zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 4. 6. 1998 vyplýva, že I. stavebná
sporiteľňa oznámila žalovanému 1, že zmluva o stavebnom sporení na základe žiadosti bola tam

vykonaná zmena s tým, že táto zmluva bola prevedená na nadobúdateľa.

38. Žalovaný v I. rade uviedol, že on si už nepamätá, aká zmena na základe tohto potvrdenia bola
urobená.

39. Žalobkyňa v I. rade na pojednávaní dňa 22. 8. 2017 uviedla, že na svojich vyjadreniach trvá. Garáž
pôvodne chceli stavať žalobcovia, pretože prišli o garáž, ktorá bola pri dome, čo bola takisto dvoj garáž,
ale nakoľko v tom čase ich bývalá nevesta, teda žalovaná v II. rade chcela, aby niečo bolo písané aj
nich, teda na žalovaných, napokon dali súhlas, aby stavali garáž na ich pozemku s tým, že táto garáž
potom bude pre obidve rodiny tak pre žalobcov ako aj pre žalovaných. Slúžiť teda mala tak žalovaným
ako aj žalobcom. Na tom prvom pojednávaní uviedla všetko, čo chcela a v podstate by sa len opakovala.

Pokiaľ sa týka bločkov, ktoré žalovaná predložila, tie sa v podstate garáže netýkajú a ak áno tak len veľmi
malé množstvo. Pokiaľ na pojednávaní dňa 26. 11. 2015 povedala, že všetko sa robilo spoločne, aby sa
mohlo požiadať o vydanie stavebného povolenia, myslela to tak, že žalobcovia ako aj žalovaní spoločne
vybavovali stavebné povolenie, konkrétne ona sama pri týchto vybavovačkách veľa nepomáhala, bola
veľmi zaneprázdnená v práci. Konkrétne vedela uviesť, že boli na kováčovskom Národnom výbore s

tým, že tam bol jej manžel, potom vo Zvolene, na Okresnom úrade stavebnom bola tak žalovaná ako
aj žalovaný ale všetko si ja už nepamätá, je to už 20 rokov. Pôvodná dvoj garáž nebola zbúraná ale
bola prerobená na obytnú miestnosť. Táto nová garáž je pre dve autá. V čase keď stavali novú dvoj
garáž, žalobcovia mali dve motorové vozidlá. Myslí si, že v tom čase žalovaní vlastné vozidlo nemali
ale používali ich ďalšie motorové vozidlo. Reálne potom dvoj garáž sa používala tak, že dávali do tejto

garáže vozidlá obidve rodiny. Materiál na túto dvoj garáž nakupovali žalobcovia. Niečo investovali aj
žalovaní. Základný materiál sa nakupoval na začiatku na obidve stavby. Jednak na prestavbu domu a
jednak na výstavbu garáže. Tento materiál nakupovali žalobcovia o čom doložili aj doklady. Nakupovali
tak drevo ako aj tehly, čiže tie materiály, ktoré sú potrebné na stavbu hrubej stavby. Za nákup tohto
materiálu zo strany žalovaných im peniaze neboli vrátené. Ona si to už nepamätá. Nevie prečo bolo

vydané jeden deň stavebné povolenie na prestavbu domu a druhý deň stavebné povolenie na dvoj garáž
a ani to, prečo stavebníkmi na jednom stavebnom povolení sú žalobcovia a na druhom žalovaní. Ona
s manželom sme mali aj stavebné sporenie aj z neho čerpali. Potom, ako skončila s podnikaním obaja
s manželom opätovne pracovali, takže zarábali a mali peniaze. Žalovaní nežiadali zmenu stavebníka
v stavebnom konaní. Brigádnikov na tejto stavbe organizoval tak žalobca v II. rade ako aj žalovaný. V

podstate tí, ktorí tam pracovali, boli ich spoloční priatelia. Na nákup garážových dverí dala žalovaná
500,- Eur a ona zase 2 000,- Eur. Vie, že omietky platili žalovaní, aj okná platili oni. O tom, ako má
garáž vyzerať, o tom rozhodol v podstate tak žalobca ako aj žalovaný. Uviedla, že si už nepamätá, či
začiatku stavby garáže, resp. predtým sa rozprávali o tom, kto bude garáž stavať a kto bude vlastníkom,
nepamätá sa presne ako to bolo, ale vie, že sa rozprávali o tom, že túto dvoj garáž budú užívať obidve

rodine. Túto garáž začali stavať všetci tak žalobcovia, ako aj žalovaní. Garáž sa začala stavať preto,
lebo nemali garáž.

40. Žalobca v II. rade uviedol, že on súhlasí s tým, čo povedala jeho manželka. Predtým mali garáž ,
túto si mladí prerobili, pretože chceli rozšíriť byt. Novú dvoj garáž začali stavať z toho dôvodu, pretože

potrebovaliniekdeparkovať.Nájomnúzmluvuuzatvoriližalobcoviasožalovanýmiztohodôvodu,žeinak
by žalovaní nedostali stavebné povolenie. Čo sa týka vybavovania stavebného povolenia tak na garáž
ako aj na prestavbu v podstate vybavovali žalobcovia. Zo strany žalovaných nemali splnomocnenie, aby
za nich vybavovali tieto doklady ale boli tam stromy, ktoré sme museli odstrániť, museli dávať žiadosť na
životné prostredie, inak by nebolo vydané stavebné povolenie. Pokiaľ sa týka tej skutočnosti, že prečo

stavebníkmi ohľadom prestavby boli žalobcovia a prečo stavebníkmi za dvoj garáž boli žalovaní tak k
tomu sa už vyjadrila jeho manželka a to z toho dôvodu, že ich bývalá nevesta, teda žalovaná, už s
ňou mali problém, že nechceli na ňu prepísať polovicu domu a pol roka sa s nimi nebavila. Uviedol,
že sa cíti vlastníkom tejto garáže pretože je to na ich pozemku, materiál kupovali oni a je pravda,
že v tejto garáži potom autá parkovali žalobcovia ako aj žalovaní. Žalobcovia nepožiadali žalovaných o

zmenu stavebníka v stavebnom konaní. Vôbec ich neoslovili s tým, že sa cítia byť vlastníkmi garáže.
My to cítime tak, že garáž je spoločná. Medzi stranami sporu nebola dohoda o tom, kto bude vlastníkom
garáže. Existovala však ústna dohoda, že túto garáž budú využívať aj žalobcovia aj žalovaní. Garážzačali stavať spoločne. V čase začatia výstavby garáže žalobcovia mali jedno auto a žalovaní mali 1
auto, ktoré im darovali oni.

41. Žalovaní v I. rade uviedol, že novú garáž začali stavať preto, pretože pôvodná garáž bola prerobená
na obytné priestory. Novú garáž začali stavať preto, že jednoducho potrebovali parkovať. V čase
začatia stavby, si už vôbec nepamätal, kto vlastnil autá. Ohľadom vlastníctva garáže v tom čase medzi
nimi nebola uzatvorená žiadna dohoda. Pokiaľ sa týka využívania garáže, nebola to ani tak dohoda
ako samozrejmosť, že budú garáž užívať obidve rodiny. Preto sa vlastne stavala pre dve autá. Kto z

nich pristúpil k výstavbe samotnej garáže je to jednoducho už dávno, materiál bol nakúpený, už sa
znehodnocoval a garáž sa už musela začať stavať. V garáži môžu byť odparkované 2 autá. Je tam
ešte malá dielňa. Túto novú garáž na odparkovanie áut využívali spoločne obidve rodiny. Jednoducho s
garážou mohli disponovať spoločne, bolo to pre obidve rodiny. Pokiaľ na minulom pojednávaní uviedol,
že to malo byť akože naše, ale my sme na to nemali peniaze, takže to stavali rodičia.... neriešilo sa zatiaľ
to, ako sa bude pokračovať v stavebnom konaní, či dôjde k zmene stavebníka. K tejto svojej výpovedi

uviedol, že nemá čo už doplniť, je to vlastne všetko. Jednoducho v tom čase oni na to nemali peniaze,
materiál nakúpili rodičia. Na hrubú stavbu žalovaní materiál nekupovali, ale viem, že dali peniaze na
omietku, okná. Prečo stavebníkmi na prístavbu k rodinnému domu sú žalobcovia a prečo stavebníkmi
na garáž sú žalovaní, bolo to z toho dôvodu, že jednoducho ten rodinný dom je vo vlastníctve rodičov
a na prístavbu sa nedal zmeniť vlastník, museli byť stavebníkmi opäť rodičia. Bolo to aj z toho dôvodu,

aby bol pokoj v rodine. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že dostala peniaze od rodičov na stavbu garáže, pokiaľ aj
nejaké peniaze dostala, určite neboli použité na stavbu garáže. Uviedol, že so žalovanou mali stavebné
sporenie, na čo tieto peniaze boli využité si už nepamätal. Je pravdou, že pracoval ako vodič kamiónu
v medzinárodnej doprave, ale v ktorom období to bolo, to si už presne nepamätal. Aké mal príjmy v
roku 1999, to si už nepamätal. Otázka toho, že garáž patrí rodičom začal riešiť až potom, keď sa

vyporiadavalo BSM. Kedy v rámci vyporiadania BSM začal tvrdiť, že garáž nepatrí do BSM to už nevie.
Revíziu elektriky na tejto garáži vybavoval on. Revíziu vybavoval z toho dôvodu, že garáž bola stavaná
pre všetkých, teda pre obidve rodiny.

42. Žalovaná v II. rade uviedla, že pôvodná dohoda bola taká, že vlastníkmi aj stavebníkmi ohľadom

prestavby budú žalobcovia a stavebníkmi a vlastníkmi garáže budú žalovaní. Bola to ústna dohoda.
Potom nasledovali písomné dohody. Napríklad súhlas s vyňatím pozemku, nájomná zmluva. To boli
v podstate písomné dohody zo strany žalobcov. Jednoducho začala sa stavať tak prestavba ako aj
garáž z toho dôvodu, že tam ostali bývať oni, žalovaní. Dohoda ohľadom užívania garáže uzatvorená
nebola,alejednoduchozospolunažívaniamedzirodinamitopotomvyplynulo,žetieju užívajúspoločne.

Žalobcovia mali jedno auto a oni mali jedno auto. Pokiaľ sa začala garáž dostavovávať a kúpila sa aj
garážová brána, tú garážovú bránu kúpil jej otec, je o tom aj doklad a pri garáži mali žalovaní aj takú
letnú kuchyňu, je tam normálne kuchynská linka so šporákom. Keď sa začala stavať garáž, žalobcovia
mali auto Hyundai H100 a žalovaní mali vtedy auto Opel Ascona, ktorý žalovanému darovali jeho rodičia.
Pokiaľ sa tu tvrdí, že oni nemali financie tak potom nerozumie tomu, či bola 20 rokov nezamestnaná,

pracovala tak ona ako aj jej manžel. Prvý materiál, ktorý sa nakupoval na hrubú stavbu, my oni mali
stavebné sporenie, teda žalovaní, ktoré sa potom v roku 1999 zrušilo a toto stavebné sporenie sa potom
prepísalo na svokra a z toho sa zaplatil stavebný materiál. Bola tam čiastka približne 60 000,- Sk,
našetrená ňou a jej ex manželom. Čo sa týka brigád tak všetky brigády organizovali žalovaní. Chalani,
ktorí chodili pomáhať mali 20 rokov a tak dosť pochybuje, že to boli známi svokrovcov. Pokiaľ sa týka

svedka Kučeru tak ten bol možno na 4 brigádach zo 100. V rokoch 1999 - 2000 obaja žalovaní, vtedy
ešte pracovali v Konzume tam ešte veľa nezarábali. Potom obidvaja začali pracovať v iných firmách,
kde si časť peňazí našetrili a potom v roku 2002 začali stavať garáž žalovaní. V tom čase ona začala
pracovať na pozícii účtovníka a manžel pracoval ako šofér v Uniose a približne v tom čase mali mesačne
príjem spolu 25 000,- Sk, čo bolo do roku 2004. Potom dostali lepšie pozície, ona pracovala ako

hlavný účtovník, kde v čistom zarábala cca 25 000, Sk a jej manžel zhruba 33 000,- Sk priemerne
mesačne. Od roku 2009 mala potom o trošičku nižší plat, pretože prešla do inej firmy. Ona má vodičské
oprávnenie, auto používa denno-denne, napríklad žalobkyňa nemá vodičské oprávnenie. Nikdy nebola
oslovená s tým, že sa požaduje zmena stavebníka ohľadom tejto garáže. U nej nikto nepožadoval to,
že sa cíti byť niekto iný vlastníkom tejto garáže.

43. Právny zástupca žalobcov 1, 2, žalovaný v I. rade a právny zástupca žalovanej v I. rade uviedol, že
oni nežiadajú vykonať ďalšie dôkazy.44. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

45. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

46. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia 1, 2 sú vlastníkmi parcely č. XXX/X
- záhrady o výmere XXX m2, vedenej na LV č. XXX pre okres B., obec a kat. úz. F.. Na tejto nehnuteľnosti

je postavená stavba - dvoj garáž bez súpisného čísla. Dňa 21. 1. 1999 vydal Okresný úrad Zvolen,
odborživotnéhoprostrediarozhodnutiepodčíslomŽP-XXXXXXX-Xrozh.Úh.,nazákladektoréhopovolil
stavbu dvoj garáže a to pre žalovaných Radoslava J. a jeho manželku H. J. na parcele M. XXX/X,
zapísané na LV č. XXX. Toto rozhodnutie bolo doručované tak žalovaným ako aj žalobcovi v II. rade
s tým, že tento dal súhlas žalovaným, aby si mohli túto garáž postaviť na ich pozemku. Žalobcovia

1, 2 sú rodičmi žalovaného 1. Žalovaný 1 a žalovaná 2 boli manželia s tým, že ich manželstvo bolo
rozvedenérozsudkomOkresnéhosúduZvolen5PXX/XXXX-XXzodňa9.5.2012.Následnenatomedzi
žalovanými 1, 2 sa začalo viesť ďalšie konanie a to vyporiadanie BSM pod číslom konania 8C 133/14,
kde predmetná stavba, dvoj garáž je uvádzaná v rámci vyporiadania majetku. Ani tieto skutočnosti medzi
stranemi sporu neboli sporné. Žalobcovia v I. a v II. rade ako aj žalovaní v I. rade zhodne uviedli, že

túto garáž sa začala stavať z finančných prostriedkov žalobcovia 1 a 2, keďže v tom čase žalovaní
nemali dostatok finančných prostriedkov. Aj oni však pripustili, že pri stavbe tejto dvoj garáže boli použité
finančné prostriedky žalovaných v I. a v II. rade, keďže títo nakúpili na dvoj garáž jednak okná, zaplatili
za omietku a prispeli na kúpu garážovej brány. Žalovaná v II. rade však uviedla, že žaloba bola podaná
účelovo, špekulatívne s tým, že ňou sa sleduje iba jediná vec, aby dvoj garáž nebola vyporiadaná v

rámci BSM medzi ňou a žalovaným v I. rade. žalovaná v II. rade uviedla, že túto garáž stavali žalovaní
z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko obaja v tom čase boli zamestnaní, použili na to stavebné
sporenie a mala aj finančné prostriedky aj od svojich rodičov s tým, že jej tieto dala tak mama a to sumu
200 000,- Sk ako aj otec. Žalobcovia 1, 2 ako aj žalovaná v II. rade do spisu pripojili doklady o nákupe
rôzneho stavebného materiálu a to v priebehu rokov 1998 - 2011. Strany sporu si navzájom tieto doklady

spochybňovali a neuznávali, že by tento stavebný materiál bol využitý na stavbu dvoj garáže. Strany
sporu v konaní nepreukázali, ktorý stavebný materiál o ktorom predložili doklady bol reálne využitý pri
stavbe dvoj garáže a ktorý bol naopak použitý pri prestavbe rodinného domu, resp. na iných stavbách.

48. Z listinných dôkazov a to vyjadrenia firmy Tatraľan, a.s. zo dňa 4. 9. 1998 vyplýva, že sa vyjadrujú

k žiadosti o stavbe garáže pána K. J., obce Kováčová zo dňa 16. 3. 1998, že súhlasia s realizáciou
stavby dvoj garáž, stavebníkom Radoslavom J.. Z prílohy k žiadosti o stavebné povolenie vyplýva, že
odbornýdozornastavbedvojgarážR.J.smanželkouKováčovávykonávaIng.KarolBenkoZozápisnice
zo zlúčenia územného stavebného konania, spojeného s miestnym zisťovaním na stavbu dvoj garáž,
konaného dňa 19. 1. 1999 vyplýva, že stavebníkom je Radoslav J. a H. J.. Z oznámenia Okresného

úradu vo Zvolene, zo dňa 28. 12. 1998 vyplýva, že stavebníkom dvoj garáže je Radoslav J. s manželkou.
Z rozhodnutia Okresného úradu, odbor životného prostredia Zvolen, zo dňa 21. 1. 1999 vyplýva, že
rozhodnutie na stavbu dvoj garáže bolo vydané pre K. J. s manželkou H.. Z listu M. Projekta Banská
Bystrica zo dňa 29. 10. 1997 vyplýva, že sa jedná o vec dvoj garáž R. J. s manželkou Kováčová, čo
vyplýva aj z pripojenej faktúry 29/97 od dodávateľa M. Projekta pre odberateľa R. J. a to ohľadom dvoj

garáže R. J. s manželkou Kováčová a z príjmového dokladu zo dňa 29. 10. 1997, kde peniaze boli prijaté
od R. J.. Taktiež z projektu stavby architektúra vyplýva, že investorom je na stavbu dvoj garáž R. J. s
manželkou. K. zo správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia zo dňa 24.
8. 2010 vyplýva, že ohľadne dvoj garáže je majiteľom pán K. J.. Z týchto listinných dôkazov, ktoré boli
pripojené do spisu a ktoré sa týkajú stavby žalovanej dvoj garáže vyplýva, že stavebníkmi tejto dvoj

garážeboližalovanívI.avII.rade.Dospisunebolpripojenýjedinýlistinnýdôkaz,zktoréhobyvyplývalo,
že stavebníkom, resp. vlastníkom dvoj garáže sú žalobcovia v I. a v II. rade. Žalobkyňa v I. rade na
pojednávaní dňa 22. 8. 2007 uviedla, že oni dali súhlas žalovaným, aby títo stavali garáž na ich pozemku
s tým, že táto garáž bude pre obidve rodiny a bude slúžiť žalobcom ako aj žalovaným. Uviedla, že si užnepamätá, či sa rozprávali o tom keď začali stavať garáž, kto bude vlastníkom ale rozprávali sa o tom,
že dvoj garáž budú užívať obe rodiny. Žalobca v II. rade uviedol, že oni to cítia tak, že garáž je spoločná.
Medzi stranami sporu nebola dohoda o tom, kto bude vlastníkom garáže, existovala však ústna dohoda

o tom, že garáž sa bude využívať spoločne. Žalovaný v I. rade, syn žalobcov uviedol, že garáž bola
stavaná pre všetkých, pre obe rodiny. Aj z takéhoto vyjadrenia žalobcov 1, 2 a žalovaného v I. rade, ktorý
je synom žalobcov ale aj z vyjadrenia žalovanej v II. rade vyplýva, že pri začatí stavby medzi stranami
sporu nebola uzatvorená dohoda o tom, kto bude vlastníkom garáže. Zhodli sa akurát na tom, že garáž
budú využívať tak žalobcovia ako aj žalovaní. Súd tu opätovne poukazuje na vyjadrenie žalovaného v

II. rade, ktorý uviedol, že oni to cítia tak, že garáž je spoločná a taktiež na vyjadrenie žalovaného v I.
rade, ktorý uviedol, že garáž bola stavaná pre všetkých, teda pre obidve rodiny. Aj z týchto vyjadrení
žalobcov 1, 2 a žalovaného v I. rade vyplýva, že samotní žalobcovia sa necítia byť výlučnými vlastníkmi
tejto garáže ale vnímajú to tak, že garáž je vo vlastníctve oboch strán sporu.

49. V konaní boli vypočutí viacerí svedkovia. Rodičia žalovanej v II. rade uviedli, že keď matka žalovanej

v II. rade predala rodinný dom poskytla sumu 200 000,- Sk na stavbu dvoj garáže. Otec žalovanej v
II. rade zase dal sumu 2 500,- Eur na garážové brány. Obaja rodičia žalovanej v II. rade uviedli, že
pokiaľ sa spolu bavili o stavbe garáže, vždy sa bavili v tom smere, že vlastníkom garáže budú deti, t.j.
žalovaní. Svedkyňa F. N. uviedla, že strany sporu pozná, žalovaní sú jej kamaráti. V rovnakom období
aj oni rekonštruovali dom, navzájom sa spolu rozprávali a pokiaľ sa spolu rozprávali o financiách tak v

tom smere, že stavbu garáže si financujú za svoje peniaze, teda peniaze žalovaných. Veď obaja chodili
do roboty a mali stavebné sporenie s tým, že na stavbu garáže im prispievali obidvaja rodičia. O týchto
peniazoch sa bavili tak štyria, teda svedkyňa, jej manžel a žalovaní 1, 2. R. F. H. uviedla, že je sestrou
žalobkyne v I. rade s tým, že vie o tom, že robili prestavbu domu a stavbu garáže a jej žalobcovia 1,
2 povedali, že peniaze na stavbu dávajú oni, pretože mladí nemajú peniaze. R. Y. J. uviedol, že pokiaľ

on bol so žalobcom 2 nakupovať materiál tak tento financovali žalobcovia. Nevedel uviesť, či nejaký
materiál nakupovali aj žalovaní. R. H. O., E. V. uviedli, že strany sporu poznajú s tým, že sú kamarátmi
žalovaných 1, 2. M. na stavbu tejto garáže pomáhať, na tieto práce ich volali žalovaní, nemali vedomosť
o tom, kto financoval garáž a pre brigádnikov varila žalovaná v II. rade. Svedecké výpovede sa navzájom
v niektorých častiach rozporujú, najmä pokiaľ ich podávali rodinní príslušníci žalobcov 1, 2 na jednej

strane a žalovanej 2 na strane druhej. Ako nezaujatých súd považoval najmä svedkov, ktorí nie sú
príbuzní stranám sporu a boli kamarátmi tak žalovaného 1 ako aj žalovanej 2, čiže z celého správania sa
žalovaného v I. rade je zrejmé, že s podanou žalobou súhlasil a zrejme aj jeho záujmom bolo, aby bolo
žalobe vyhovené a teda aby táto garáž nebola predmetom BSM, ktoré sa vyporiada na tunajšom súde
medzi žalovanými 1 a 2. Toto boli svedkovia H. O., E. V. a F. N.. Títo zhodne uvádzali, že pracovníkov na

stavbu garáže zháňali si žalovaný v I. a v II. rade s tým, že to boli väčšinou ich kamaráti a známi s tým, že
pre brigádnikov väčšinou varila žalovaná v II. rade. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na vyjadrenie
svedkyne F. N., ktorá uviedla, že žalovaní sú jej kamaráti, že navzájom sa v tom čase medzi sebou často
rozprávali o svojich stavbách a navzájom si pomáhali a keď sa rozprávali o tom, kto to financuje tak to
malo byť za peniaze žalovaných s tým, že obidvaja vtedy chodili do roboty, mali stavebné sporenie a

na stavbu im prispeli tak jedni ako aj druhí rodičia.

50. Súd tu poukazuje, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobcov. Títo však toto neuniesli.
Nepreukázali, že sú vlastníkmi uvedenej garáže, naopak sami uviedli, že garáž bola stavaná s tým, že ju
budú využívať obidve rodiny. Žalovaný v II. rade dokonca uviedol, že oni sa cítia sa, že garáž je spoločná.

Listinné dôkazy, ktoré boli pripojené do spisu poukazujú na to, že stavebníkmi a vlastníkmi tejto dvoj
garáže sú žalovaní v I. a v II. rade. Ani z jedného listinného dôkazu nevyplýva, že by stavebníkmi alebo
vlastníkmi mali byť žalobcovia. Svedecké výpovede, ktoré boli urobené v tomto konaní sú rozporuplné
najmä pokiaľ sa týka príbuzných strán sporu. Na jednej strane rodičia žalovanej v II. rade uviedli, že
žalovanej v II. rade poskytli sumu 200 000,- Sk na stavbu dvoj garáže a jej otec jej dal ešte sumu 2

500,- Eur na garážovú bránu. Na druhej strane žalobcovia uviedli, že hrubú stavbu sami financovali z
vlastných finančných prostriedkov a na garážovú bránu dala žalovaná v II. rade iba 500,- Eur. svedkyňa
Katarína H. uviedla, že je sestrou žalobkyne v I. rade s tým, že vedela o tom, že sa robila prestavba
domu aj stavba garáže a žalobcovia v I. a v II. rade jej povedali, že peniaze na stavbu dávajú oni,
pretože mladí nemajú peniaze. Táto svedkyňa však uviedla tieto skutočnosti len sprostredkovane ako

informácie, ktoré jej uviedli žalobcovia v I. a v II. rade. Pokiaľ aj svedok Y. J. uviedol, že pokiaľ bol on
nakupovať tovar so žalobcom v II. rade tak toto financovali žalobcovia, nevedel uviesť, či nejaký materiál
nakupovali aj žalovaní táto samotná informácia od svedka Y. J. ešte neznamená, že všetok materiál
financovali žalobcovia. Žalobca v I. a v II. rade neprezentovali také dôkazy, z ktorých by jednoznačnevyplynulo, že sú výlučnými vlastníkmi uvedenej dvoj garáže. Naopak listinné dôkazy svedčili v prospech
žalovaných. Svedecké výpovede boli v mnohých veciach rozporuplné a najmä v tom ohľade, kto túto
stavbu financoval. Tieto rozpory sa v konaní nepodarilo odstrániť. Z výpovede samotných žalobcov a

I. a v II. rade vyplýva, že aj žalovaní čiastočne prispievali na financovanie garáže. Z pohľadu súdu je
absolútne nelogické, že pokiaľ chceli žalobcovia v I. a v II. rade byť výlučnými vlastníkmi tejto garáže,
prečo dávali žalovaným súhlas s výstavbou garáže na ich pozemku a to najmä z toho pohľadu, že zhruba
v rovnakom čase žalobcovia 1, 2 žiadali o vydanie stavebného povolenia na prestavbu rodinného domu,
kde oni vystupovali ako stavebníci. Z hora uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcov 1, 2 zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd zaviazal žalobcov v I. a v II.
rade nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1, 2 trovy konania v celom rozsahu, nakoľko v konaní
boli úspešní žalovaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).