Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/292/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202897
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714202897.16

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Miroslav Dobrík v právnej veci žalobcu: J. I., P.. XX.XX.XXXX, Y.
D., S.. L.L. XX, zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o. , so sídlom v Žiline, Nám. A. Hlinku 1 proti žalovanému:
G. Y.Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. D., S.. U. XX, zast. JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom v
Martine, Ul. Kollárova 35 v konaní o zapl. 5.392,80 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu v Martine trovy konania štátu vo výške 23,20 € , čo
je svedočné, ktoré bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca v podanom návrhu žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na
zaplatenie 5.392,80 €, titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z toho dôvodu, že aj napriek
tomu, že prevzal všetky záväzky a pohľadávky zo zmluvy o združení uzavretej dňa 10.01.1992, ktorá
zanikla dňa 30.05.1997 neuhradil platby , na ktoré sa zaviazal v dohode o zániku združenia. Preto ich
bol nútený zaplatiť žalobca. Ďalej si v návrhu uplatnil aj náhradu trov konania. Podľa neho žalovaná
suma pozostáva zo sumy 2.289,18 €, t.j. suma, ktorá bola odpísaná Daňovým úradom Ž. z účtu žalobcu,

na účet správcu dane a to na základe daňového exekučného príkazu č. XXX/XXX/XXXXX/XX O. zo
dňa 04.07.2011 od D. N. poisťovňa Y.. Ďalej žalovaná suma pozostáva zo sumy 409,54 € ako úhradu
príspevku poistenia nezamestnanosti za 12-ty mesiac 1997 a 5-ty mesiac 1998 a sumy 525,59 € na
úhradu penále predpísaného výkazu nedoplatkov číslo 124/1998 zo dňa 16.07.1998. Žalovanú sumu
tiež tvorí suma 1.280,11 €, t.j. suma, ktorú uhradil žalobca 15.03.2013 ako daňový subjekt daňovému
úradu Ž.. Ďalej žalovanú sumu tvorí suma 117,51 €, t.j. splátka Ex 1387/99 zo dňa 04.02.2013 a suma

70,82 €, čo je splátka Ex 1388/99 zo dňa 04.02.2013 v sume 70,85 €.

2.V zmysle návrhu žalobcu vydal okresný súd dňa 22.09.2014 platobný rozkaz pod sp.zn.1Ro 484/2014.

3.Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Žiadal v plnom rozsahu
návrh žalobcu zamietnuť , nakoľko tento podľa neho nepreukázal, že by sa jednalo o záväzky, ktoré

vznikli z dlhov združenia do 30.05.1997. Poukázal na to, že po tomto dátume, kedy zaniklo združenie,
ktoré nemalo právnu subjektivitu, každý z nich osobitne samostatne podnikal. Pokiaľ sa týka konkrétnych
súm, tak sociálna poisťovňa uviedla v doklade, ktorý predložil žalobca identifikačné číslo žalobcu. Pokiaľ
sa týka uplatňovanej sumy, ktorú mal zaplatiť žalobca v sociálnej poisťovni, tak v sume 409,54 € je
úhrada príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie 12-ty mesiac 1997 a 5-ty mesiac 1998,
čiže už po zániku združenia. Takisto aj suma 525,59 € je úhrada penále výkazu nedoplatkov číslo XXX/

XXXX zo dňa 16.07.1998, teda tiež po zániku združenia. Pokiaľ sa jedná o platby z daňového úradu od
D. N., tak uviedol, že z dokladov, ktoré predložil žalobca nevyplýva, čo je predmetom poistnej zmluvy,kým a kedy bola uzavretá. V súvislosti so žalovanou sumou poukázal na to, že žalobca nepredložil
inventarizáciu združenia do jeho zániku. Nie je mu zrejmé, prečo s takým veľkým časovým odstupom
si uplatňuje od neho žalované sumy. Ak žalobca voči nemu evidoval nejaké pohľadávky vzniknuté zo

združenia, tieto si mal prihlásiť do konkurzného konania, ktoré sa viedlo proti nemu.

4.Žalobca v priebehu konania trval na podanom návrhu v celom rozsahu. Tvrdil, že o pohľadávkach,
ktoré si uplatňuje v tomto konaní sa dozvedel až v roku 2013 preto vznesená námietka premlčania zo
strany žalovaného nie je dôvodná. Je pravdou, čo uviedli obaja účastníci, že aj po zániku združenia

obaja podnikali ako fyzické osoby. Žalobca podnikal pod názvom J. I. N. I. , žalovaný pod názvom N.
G. Y.. Každý už mal svoje identifikačné číslo. Pokiaľ podnikali v združení , tak bola dohoda, že podnikali
pod identifikačnými číslami žalobcu, lebo tento mal právnu subjektivitu.

5.V priebehu konania došlo k nezhode ohľadom ukončenia podnikania , teda kedy bola uzavretá
dohoda o zániku združenia, či to bolo ku dňu 30.05.1997, čo uvádzal žalobca v návrhu alebo to

bolo až 30.05.1998, nakoľko tento dátum v priebehu konania uviedol taktiež žalobca. Z ich výpovedí
vyplynulo, že k podpísaniu novej dohody o zániku združenia s dátumom 30.05.1998 došlo až po
viacerých jednaniach s daňovým úradom, avšak z výpovedí oboch účastníkov bolo preukázané, že
fakticky prestalo združenie fungovať k 30.05.1997. Vtedy podľa dohody o zániku združenia mali byť
všetky záväzky a pohľadávky postúpenie na žalovaného G. Y., ktorý mal vyplatením podielu žalobcovi

J. I. považovať všetky majetkové práva žalobcu za vysporiadané. Ku dňu 30.05.1997 sa mala vykonať
inventarizácia majetku združenia a tiež ku tomu istému dňu mali byť inventarizované všetky pohľadávky
a záväzky združenia. Toto však nebolo vykonané. Žalobca uvádzal, že to mal vykonať žalovaný, naopak
žalovaný uviedol, že to mal vykonať žalobca. Žalovaný nemohol predložiť doklady súdu , nakoľko ich
musel v rámci konkurzu, ktorý bol na neho vyhlásený odovzdať protokolom o odovzdaní a prevzatí

registratúry na uloženie.

6.Žalovaný niekoľkokrát v priebehu konania vyzval žalobcu, aby predložil doklady , ktorými by preukázal,
že sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli v čase fungovania združenia a to do dátumu 30.05.1997, teda
do dohody o zániku združenia. V tomto smere vyzval žalobcu aj súd . Žalobca však poukazoval len

na rôzne daňové priznania , či už platenie daní cestné alebo dane z pridanej hodnoty. Tiež v zmysle
jeho návrhu súd žiadal aj doklady z daňového úradu. Daňový úrad však zaslal súdu len doklady ,
ktoré nepreukazovali právo žalobcu voči žalovanému, napríklad odstúpenie nedoplatkov na ďalšie
vymáhanie, daňový exekučný príkaz na vymoženie daňových nedoplatkov číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/
Valz zo dňa 10.06.2008 , podľa ktorého neboli zaplatené dlžoby z daní z pridanej hodnoty a z cestnej

dane. Jedná sa o daňový príkaz z 10.06.2008. Ďalej sa jedná o daňový príkaz z 02.01.2008 pod číslom
XXX/XXX/XXX/XX/Valz . Jedná sa tiež o vymáhanie daňových nedoplatkov. Z týchto dokladov , ktoré
predložil žalobca však nie je zrejmé, nie je preukázané, že by základom na vymáhanie pohľadávky mali
byť dlžoby, ktoré vznikli do 30.05.1997, do zániku združenia.

7.Súd teda vzhľadom na vykonané dokazovanie vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno , nepredložil žiadny
dôkaz, žiadnu listinu, ktorou by preukázal, že platby, ktoré platil sú na uhradenie dlžôb, ktoré vznikli
z činnosti združenia zaniknutého 30.05.1997. Ak by to preukázal, tak by bol jeho návrh dôvodný,
nakoľko dlžoby z činnosti združenia v zmysle dohody o zániku združenia mal podľa bodu 4 dohody

o zániku združenia uhrádzať žalovaný. Súdu sa nejaví ako vieryhodné tvrdenie žalobcu, že o týchto
dlžobách nevedel, že sa o nich dozvedel až v roku 2013, aj podľa tvrdenia právneho zástupcu
žalovaného sa tvrdenie žalobcu javí ako nepravdivé, lebo z predloženého exekučného príkazu vyplýva,
že žalobca o pohľadávkach, ktoré mal voči nemu daňový úrad vedel a to minimálne od roku 2008
a to vzhľadom na skutočnosť, že exekučné príkazy predložené žalobcom sa doručovali priamo jemu

ako daňovému dlžníkovi. Predložené exekučné príkazy odkazujú na exekučné tituly a to na výkaz
daňových nedoplatkov Daňového úradu D. zo dňa 17.08.2007. Združenie zaniklo dňom 30.05.1997.
Taktiež sa javí ako nelogický postup na strane žalobcu, keď si neuplatnil žiadnu pohľadávku zo zániku
združenia v konkurze, ktorý bol vyhlásený na žalovaného . Konkurz na majetok žalovaného sa viedol
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.39K 21/2005. Podľa názoru súdu dôvodnosť návrhu

žalobcu nebola preukázaná ani vypočutím svedkov Š. E. a D. Z., ktorých navrhol vypočuť žalobca.
Tiež na jeho návrh bol vypočutý aj svedok L.. Títo sa nevedeli vyjadriť k sumám, ktoré si uplatňoval
žalobca voči žalovanému, teda či súvisia s účinnosťou združenia alebo nie. Tiež nevedeli uviesť, kedy
vznikli. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz osobitne ako aj v ich vzájomných súvislostiach návrhžalobcu zamietol, lebo tento nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom , že by u žalovaného vzniklo
bezdôvodné obohatenie tým, že by za neho platil pohľadávky, ktoré mali vzniknúť do 30.05.1997 z
činnosti združenia , ktoré mal v zmysle dohody o zániku združenia hradiť žalovaný .

8.Pokiaľsatýkavznesenejnámietkypremlčaniazostranyžalovaného,takvtejtosúvislostisúdpovažuje
za potrebné uviesť, že najskôr musí právo vzniknúť, teda žalobca by v tomto prípade musel preukázať,
že má také právo voči žalovanému a až následne sa jeho právo môže premlčať. V tejto veci, ako je
uvedené vyššie žalobca právo voči žalovanému nepreukázal.

9.Súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu v Martine trovy svedočného , ktoré boli hradené
svedkovi G. L. zo štátnych prostriedkov. Vznik týchto trov zapríčinil žalobca, ktorý navrhol svedka
vypočuť.

10.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému

trovy konania v celom rozsahu, lebo tento mal úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.