Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114213752.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne : U. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F. proti žalovaným : 1/ Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. S., E. XX/X, 2/
U.. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, F., U. XX, 3/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, Š. XX, F., v konaní žalovaní v 2. a
3. rade zastúpení advokátom JUDr. Jánom Garajom, Hlavná 137, Prešov o určenie vlastníckeho práva
a o vydanie nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

žalovaný v 1. rade n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.5.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená dňa 14.9.2001 medzi Ľ. I. a U.. Q. D., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - rodinný dom
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. obce Ž., okres F., je neplatná. Určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi U.. Q. D., a F. D., predmetom, ktorej bola nehnuteľnosť - rodinný dom zapísaný na liste
vlastníctva č. XXX v k.ú. obce Ž., okres F. je neplatná a aby žalovanému v 3. rade bola uložená povinnosť
vydať žalobkyni nehnuteľnosti - rodinný dom zapísaný na liste vlastníctva č. XXX nachádzajúci sa v k.

ú. obce Ž. a náhrady trov konania.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným 1.rade uzavrela dňa 4.1.2000 vo Vranove
nad Topľou zmluvu o pôžičke, ktorou jej žalovaný v 1.rade požičal v hotovosti sumu 55.000,- Sk, ktorú
mu mala vrátiť s úrokom 5 % do 4.2.2000, s neskorším predĺžením splatnosti pôžičky do 18.8.2000. V
ten istý deň obaja uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, na zabezpečenie pohľadávky,
ktorou previedla na veriteľa žalovaného 1. rade, vlastnícke práva k nehnuteľnosti - rodinnému domu v
hodnote 187.530,-Sk, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Ž., okres F.. Žalovaný v 1.rade na

základe tejto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva požiadal 4.1.2000 katastrálny odbor Okresného
úradu Prešov o vklad do katastra, ktorý bol povolený 20.3.2000 a tým bola nehnuteľnosť prevedená na
žalovaného v 1.rade. Následne žalovaný v 1.rade napriek tomu, že mu do 16.7.2000 v splátkach vrátila
spolu 78.000,- Sk, nepožiadal katastrálny úrad o vrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti v jej prospech, ako
mu to zo zmluvy vyplývalo a ani nevydal o tom, kvitanciu, ale kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2001 ako
výlučnývlastníkuvedenúnehnuteľnosťzakúpnucenu60.000,-Sk,previedolnainúosobu,žalovanéhov
2.rade. V prospech neho bolo vlastníctvo prevedené povolením vkladu dňa 18.9.2001 na základe návrhu

zo dňa 17.9.2001 katastrálnym odborom Okresného úradu Prešov. Žalovaný v 1.rade bol uznaný vinným
za spáchanie trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2015
rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 1T 79/04 - 504 zo dňa 5.9.2013, čo potvrdzuje jej tvrdenia.Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného v 1.rade a žalovaného v 3.rade. Žalobkyňa
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Žalovaný v 1.rade svoju
neúčasť ani neospravedlnil.

Ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to je riadne
predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom o takúto
absenciu ide vtedy, keď buď účastník konania o odročenie pojednávania nepožiada alebo o odročenie
pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôvodu na odročenie pojednávania.

V zmysle ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku súd môže pojednávanie odročiť iba z vážnych
dôvodov, ktoré je povinný dotknutý účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného
odkladu a samotná žiadosť musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý navrhuje pojednávanie odročiť, deň,
kedy sa o tomto dôvode dozvedel a oznámi adresu, na ktorú bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto

pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. február 2013, sp. zn. 5 Cdo 345/2012)
V danej právnej veci je aplikovateľné aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého ak účastník súdneho konania opakovane nezodpovedne pristupuje k ochrane svojich práv,
nemôže očakávať, že následky takéhoto jeho konania budú následne korigované rozhodnutím

ústavného súdu (uznesenie Ústavného súdu SR zo 16. 1. 2013, sp. zn. I. ÚS 25/2013).
Žalovaný v 1. rade sa vo veci samej nevyjadril, avšak uviedol, že sa so žalobkyňou má záujem
mimosúdne dohodnúť.
Žalovaní v 1. a 2.rade sa vo veci písomne vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 6.10.2014, ktoré
následne opakovane dopĺňali a poukázali na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere

od predávajúceho a žalovaného v 1.rade, keď o tieto na základe inzerátu v novinách a informácie od
starostu obce L. prejavil záujem žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho otca. Vlastnícke právo bolo
zapísané na liste vlastníctva v prospech predávajúceho. List vlastníctva je verejne prístupnou listinou
a údaje v ňom uvedené sú záväzné. Forma a obsah kúpnej zmluvy spĺňala zákonné podmienky, preto
Okresný úrad Prešov katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva, a tým boli splnené podmienky

pre nadobudnutie vlastníckeho práva. V roku 2009 žalovaný v 2.rade odkúpil predmetné nehnuteľnosti
od svojho brata a od tej doby, ako v poradí tretí vlastník užíva predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere.
Žalobkyňa sa nezaujímala o stav vlastníckeho práva a úkony, ktoré sa udiali medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, čo sa stali ešte pred nadobudnutím ich vlastníckeho práva nezávisle od ich vôle.
Poukázali na to, že žalobkyňa má v úmysle získať vlastnícke v dôsledku zásady - nemo plus iuris a je

potrebné poukázať na to, že sa nejedná o prípad získania vlastníctva od nevlastníka, pretože slovenský
právny poriadok pozná výnimky - exekučné konanie dobrovoľné dražby, konkurzné konanie, nepravý
dedič, konanie pri výkone záložného alebo zabezpečovacieho prevodu práva. Predmetné nehnuteľnosti
v nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným v 1.rade nemali možnosť ovplyvniť ich vzájomný vzťah
naopak postupovali dobromyseľne a mali za to, že nie je daný naliehavý právny záujem o určenie

vlastníckeho práva, škodu žalobkyni mohol spôsobiť, len žalovaný v 1.rade, a vydanie nehnuteľnosti,
ktoré žaluje žalobkyňa z dôvodu „neoprávneného majetkového prospechu“ - tieto práva v zmysle zákona
sú premlčané. Preto navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal pojednávanie bez prítomnosti žalobkyne a žalovaného v 1.rade. Podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. je nesporné, že žalobkyňa zobrala termín pojednávania na vedomie na

predchádzajúcom vytýčenom pojednávaní dňa 3.3.2015 a žalovaný v 1.rade dňa 11.3.2015. Súd vo veci
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2.rade a listinnými dôkazmi, návrhom, rozsudkom č.k. 1T
79/04-504 tunajšieho súdu zo dňa 5.9.2013, výpisom listu vlastníctva č. 297 zo dňa 3.1.2000, zmluvou o
pôžičke zo dňa 4.1.2000, výpisom listu vlastníctva č. XXX a zo dňa 14.8.2014 , výpisom listu vlastníctva
č. XXX, spisom katastrálneho úradu Prešov č. Q. XXXX/XX , z trestného spisu tunajšieho súdu a 1T

79/2004 a to z prípravného konania zápisnicou o výsluchu svedka U.. Q.I. D., obsahom zápisnice
o výsluchu svedka Q. D., návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvou o zabezpečovacom
prevode práva zo dňa 4.1.2000, zmluvou o pôžičke, rozsudkom 1T 79/2004-504 tunajšieho súdu zo dňa
5.9.2013, odvolaním, zápisnicou o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2014,
uznesením Krajského súdu do Prešove č.k. 2To 4/2014 a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento

skutkový stav veci:
Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Ž., obec L., okres F. zo dňa 3.1.2000, v časti A nehnuteľnosti
parcelné č. XX, XX, XX - ako záhrady a zastavané plochy a nádvoria ako aj stavba súpisné č. X stojacana parcele č. XX - rodinný dom boli v časti B zapísané vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1 (ďalej len
predmetné nehnuteľnosti).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1.rade ako súkromný podnikateľ pod

menom D. N.D. Q. Q. A. S. dňa 4.1.2000 vo Vranove nad Topľou uzavrel spolu so žalobkyňou zmluvu o
pôžičke, ktorou jej požičal v hotovosti sumu 55-000,- Sk a ktorú mala vrátiť s úrokom 5 % do 4.2.2000,
v neskorším predĺžením termínu splatnosti pôžičky do 18.8.2000.
V ten istý, deň obaja uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou žalobkyňa previedla
na veriteľa žalovaného v 1.rade vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu v hodnote 187-530,-

Sk, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Ž., okres F.. Žalovaný v 1.rade na základe tejto zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva požiadal dňa 4.1.2000 katastrálny odbor Okresného úradu Prešov o
vklad do katastra, ktorý bol povolený dňa 20.3.2000 a tým bola nehnuteľnosť prevedená na žalovaného
v 1.rade. Následne žalovaný v 1.rade napriek tomu, že žalobkyňa mu do 16.7.2000 v splátkach vrátila
spolu78.000,-Sknepožiadalkatastrálnyúradovrátenievlastníctvanehnuteľnostivprospechžalobkyne,
ako mu to zo zmluvy vyplývalo ani nevydal o tom kvitanciu žalobkyni ani katastrálnemu úradu, ale

kúpnou zmluvou zo dňa 14.9.2001 ako výlučný vlastník uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 60.000,-
Sk previedol na inú osobu, s povolením vkladu zo dňa 18.9.2001 na základe návrhu zo dňa 18.9.2001
katastrálnym odborom Okresného úradu Prešov.
V zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka uzavretej dňa
4.1.2000 čl. IV. medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade bolo dojednané, ako náhle dlžník splní svoj

zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom nehnuteľností uvedených v čl. II., teda splatením
dlhu sa mu vlastníctvo týchto nehnuteľností vracia do pôvodného stavu v jeho prospech, na jeho meno,
zápisom do katastra nehnuteľností. O tom je veriteľ povinný dlžníkovi vydať a zároveň aj príslušnému
katastrálnemu úradu, potvrdeniek - kvitanciu o splnení dlhu s obsahom, že dlh dlžníka zanikol, a že
vlastnícke právo na nehnuteľnosti uvedené v čl. II sa v katastri zapíše ako vlastníctvo dlžníka. Ak dlžník

nesplní svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností
uvedených v čl. II. tohto zabezpečovacieho prevodu, teda požičaný dlh, je kúpnou cenou nehnuteľnosti
uvedených v čl. II. Dlžník berie na vedomie, že po uplynutí určenej doby na vyrovnanie pohľadávky
vypratá (rodinný dom, chatu, byt a súhlasí s deložáciou - vysťahovaním/.
Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXX k.ú. Ž. v časti B v pod položkou zmien č. Q. X/XXXX došlo k

zmene vlastníckeho práva zo žalobkyne na žalovaného v 1.rade, pod položkou X/XXXX - zmluva o
zabezpečovacom prevode práva, pod položkou číslo XX/XX došlo k zmene vlastníckeho práva zo
žalovaného v 1.rade na žalovaného v 2.rade pod číslom vkladového konania Q. XXXX/XXXX - kúpna
zmluva, pod položkou zmien XX/XX došlo k zmene vlastníckeho práva, ktoré bolo vedené pod číslom
vkladového konania Q. XXXX/XXXX - kúpna zmluva a týkala sa žalovaného v 2. rade a žalovaného v

3. rade. (č.l.sp. 71 až 72).
Z trestného spisu 1T 79/2004 tunajšieho súdu mal súd zistené že voči žalovanému v 1.rade bolo dňa
14.11.2002 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že žalovaný v 1.rade ako súkromný podnikateľ a majiteľ D. N. Q. Q.
A. S. uzavrel so žalobkyňou dňa 4.1.2000 zmluvu o pôžičke č. X/XX/XXXX, na základe ktorej jej požičal

sumu 55.000,- Sk v hotovosti s dobou splatnosti do 4.2.2000 s úrokom 5 %, zároveň v ten istý deň spolu
uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžníčka a jediný
vlastník previedla vlastnícke práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva XXX na Okresnom
úradekatastrálnyodborvPrešovevcelkovejhodnote187.530,-Sknaveriteľa,žalovanéhov1.rade,kde
dňa 20.3.2000 katastrálny odbor Prešov povolil vklad pod číslom Q. XX/XXXX, na základe, ktorého bol

celý uvedený nehnuteľný majetok prepísaný na žalovaného v 1. rade, ktorý tento uvedenú nehnuteľnosť
následne predal tretej osobe.
Z tohto trestného spisu mal ďalej súd zistené, že dňa 14.5.2003 bol ako svedok vypočutý U.. Q. D., ktorý
po poučení uviedol, že niekedy v mesiaci august sa rozhodol na tento reagovať a bližšie podrobnosti
ohľadne nehnuteľnosti zisťoval na Obecnom úrade v L.. Po ohliadke nehnuteľnosti a po porade so

synom a žalovaným v 2.rade sa rozhodol, že túto nehnuteľnosť kúpi pre svojho syna, s tým tento súhlasil.
Následne bola vyhotovená kúpna zmluva u notára, ktorú v zastúpení svojho syna podpísal. Dohodnutú
kúpnucenuuvedenúvzmluvevyplatil,podľakúpnejzmluvymajiteľovižalovanémuv1.rade.Prevádzaná
nehnuteľnosť vlastnícky patrila podľa výpisu z listu vlastníctva žalovanému v 1.rade a on neskúmal,
akým spôsobom predmetné nehnuteľnosti nadobudol. Nakoľko zmluva bola vypracovaná na notárskom

úrade, mal za to, že všetko je v poriadku a nemal dôvod si preverovať ďalšie skutočnosti. O tom, že
vznikli nejaké problémy s nehnuteľnosťou, ktorú zakúpil pre svojho syna, sa dozvedel od miestnych
obyvateľov až koncom roka 2002, čo ho prekvapilo.Dňa 27.6.2003 v rámci prípravného konania bol vypočutý žalovaný v 2.rade a po poučení uviedol, že
niekedy v roku 2000 po rozhovore s otcom sa dozvedel o možnosti kúpiť nehnuteľnosť v okrese Prešov,
pričom v septembri v roku 2000, po rozhovore sa dohodli, že tento rodinný dom kúpi, nakoľko v tom

čase bol študentom a často bol v Košiciach mimo Prešova splnomocnil otca, aby túto kúpu uvedeného
domu zariadil on, keď následne tento dom kupoval pre odstup času si nespomenul na bližšie okolnosti,
že sú okolo domu nejaké problémy sa dozvedel iba od otca, pričom osobne túto záležitosť ponechal na
otca, aby všetko zariadil na základe splnomocnenia, ktoré mu podpísal.
Súd sa vo veci oboznámil aj návrhom na vklad nehnuteľností zo dňa 4.1.2000, ktorý bol doručený

Okresnému úradu v Prešove katastrálnemu odboru dňa 4.1.2000, Q. XX/XXXX, v zmysle ktorého
navrhovatelia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 4.1.2000, ktorou
dlžník - žalobkyňa previedla nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Ž..
Podľa zmluvy zo dňa 14.9.2001, v zmysle ktorej žalovaný v 1.rade ako predávajúci a kupujúci -
žalovaný v 2.rade zastúpenému na základe plnej moci uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle, ktorej podľa
čl. I. predávajúci sa osvedčil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.

XXX zapísaný pod B ako výlučný vlastník kupujúcemu predal do jeho výlučného vlastníctva za kúpnu
cenu v zmysle čl. III. 60.000,- Sk, ktorá bola vyplatená do rúk predávajúceho dňa 14.9.2001.
Podľa rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1T 79/04-504 zo dňa 5.9.2013, právoplatným dňa 13.2.2014 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 2To 4/14-534 bolo zistené, že žalovaný v 1.rade
bol uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do

31.12.2005, ktorý spáchal na tom skutkovom základe ešte ako súkromný podnikateľ pod menom D.
N. Q. Q. A. S. dňa 4.2.2000 vo Vranove nad Topľou, uzavrel so žalobkyňou zmluvu o pôžičke,
ktorou jej požičal v hotovosti sumu 55.000,- Sk (1.825,67 eur) a ktorú mala vrátiť s úrokom 5 % do
4.2.2000, s neskorším predĺžením termínu splatnosti pôžičky do 18.8.2000. Ten istý deň obaja uzavreli aj
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorou žalobkyňa predviedla na veriteľa žalovaného v 1.rade

vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu v hodnote 187.530,- Sk (6.224,86 eur), zapísanému
na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Ž., okres F.. Žalovaný v 1.rade na základe tejto zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva požiadal dňa 4.1.2000 katastrálny odbor Okresného úradu Prešov o
vklad do katastra, ktorý bol povolený 20.3.2000 a tým bola nehnuteľnosť prevedená na Ľ. I.. Následne
tento, napriek tomu, že U. L. mu do 16.7.2000 v splátkach vrátila spolu 78.000,- Sk (2.589,13 eur),

nepožiadal katastrálny úrad o vrátenie vlastníctva nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, ako mu to zo
zmluvy vyplývalo a nevydal ani o tom kvitanciu žalobkyni, ani katastrálnemu úradu, ale kúpnou zmluvou
zo 14.9.2001 ako výlučný vlastník uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu 60.000,- Sk (1.991,64 eur)
previedol na inú osobu, v prospech ktorej bolo vlastníctvo prevedené povolením vkladu dňa 18.9.2001
na základe návrhu zo dňa 17.9.2001 katastrálnym odborom Okresného úradu Prešov. Svojím konaním

spôsobil žalobkyni škodu najmenej 187.530,- Sk.
Zo spisu katastrálneho úradu v Prešove č. Q. XXXX/XX mal súd zistené, že predmetom vkladového
konania bol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe návrhu podaného žalovaným v 2.rade ako
predávajúcim a žalovaným v 3.rade ako kupujúcim ako účastníci s predmetom zmluvy, boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Ž. zapísané na liste vlastníctva č. XXX - rodinný dom súpisné

č. X na parcele č. XX s príslušenstvom a parcelu č. XX - záhrady o výmere 399 m2, č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 406 m2, č. XX záhrady o výmere 1491 m2 pod W. X Q. celosti v prospech
žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 5.10.2009, vklad bol povolený dňa 24.11.
2009, tým istým dňom právne účinky vkladu.
Vo veci bol vypočutý žalovaný v 2.rade, ktorý uviedol ohľadom nehnuteľnosti, že vykonal ohliadku

predmetnej nehnuteľnosti, následne udelil plnú moc na zastupovanie pri tomto právnom úkone
otcovi, nakoľko v tomto čase študoval. Poukázal na to, že z katastra nehnuteľnosti aj ohľadom
osoby predávajúceho mu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že ide o
nevlastníka predmetných nehnuteľnosti. Otec ho informoval, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a
prebehlo vkladové konanie. Neskôr, keď plánoval svoju budúcnosť v Košiciach, previedol predmetnú

nehnuteľnosť kúpnou zmluvou na žalovaného v 3.rade, ktorý je jeho bratom. Počas výsluchu v čase
prípravného trestného konania nijakým spôsobom nebolo spochybnené jeho vlastnícke právo a o
probléme s predmetnou nehnuteľnosťou sa dozvedel až po doručení žaloby v tejto právnej veci.
Poukázal na to, že so samotnou žalobkyňou sa nikdy osobne nestretol, nikdy ho osobne nekontaktovala.
Žalovaný v 3. rade sa vo veci písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.3.2015, kde

uviedol, že na jeho vlastníckom práve nie je nič sporné. Poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Ž. na základe kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené na jeho
osobu všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, nielen rodinný dom. Ako vyplynulo z
trestného spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T 79/2004, žalovaný v 1.rade bol síce v tomto trestnomkonaní odsúdený za podvod, avšak nie preto, že zmluva o pôžičke, ako aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva XXX, k.ú. Ž. sú neplatné, ale pretože
nevydal žalobkyni kvitanciu o zaplatení pôžičky a uvedenú kvitanciu nevydal ani Katastrálnemu úradu

v Prešove. Týmto svojím konaním žalovaný v 1.rade spôsobil žalobkyni škodu. Žalobkyňa nepodala
žalobu o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam zapísaných na liste
vlastníctva XXX, k.ú. Ž. prakticky od roku 2001 a žalovaných v 2. a 3.rade nevyzvala, aby jej vydali
rodinný dom. O vydanie nehnuteľnosť nepožiadala ani počas celého trestného konania, ktoré sa viedlo
proti žalovanému v 1.rade. Naviac aj rozsudok č.k. 1T 79/2004-504 konštatuje, že výrok tohto rozsudku

neobsahuje výrok o škode z dôvodu, že zo strany poškodenej nebola uplatnená riadne a včas škoda
v trestnom konaní, z akých dôvodov si nárok na náhradu škody uplatňuje a v akej výške. Na základe
týchto skutočností v trestnom konaní proti žalovanému v 1.rade súd ani nerozhodol o náhrade škody.
Žalobkyňa pritom môže proti žalovanému v 1.rade podať žalobu o náhradu škody.
V tom istom písomnom vyjadrení žalovaní v 2. a 3.rade uviedli, že kúpne zmluvy uzatvorili v dobrej
viere, že nadobúdajú do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Nikdy počas trestného konania, ktoré

bolo vedené proti žalovanému v 1.rade nepochybovali, že by kúpne zmluvy boli neplatné a že nie sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rozhodne nemali žiadne vedomosti o tom, že žalovaný v 1.rade
je neoprávnene zapísanej na liste vlastníctva č. XXX k.ú. Ž.. Žalobkyňa počas celého trestného konania
proti žalovanému v 1.rade, ktoré sa viedlo viac ako 10 rokov, proti žalovaným v 2. a 3.rade nevzniesla
žiadne námietky ohľadom spochybnenia ich vlastníckeho práva a nikdy nepožiadala vydať predmetnú

nehnuteľnosť, ani nenapadla platnosť kúpnych zmlúv.
V priebehu konania žalovaný v 2. a 3.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozšírili
argumentáciu poukazujúc na to, že počas dlhšej doby ako 10 rokov žiadnym spôsobom nebolo
spochybnené ich vlastníctvo, čím došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Poukázali aj
na to, že rozsudok žalovaného v 1.rade vo svojej výrokovej časti nikde nespochybňuje platnosť alebo

neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, naviac ani v katastri nehnuteľnosti nebola
evidovaná poznámka o prebiehajúcom trestnom konaní alebo o inom konaní, ktoré by spochybnilo
ich vlastnícke právo, a teda i dobrá viera. Žalobkyňa ich osobne nekontaktovala, dosiaľ predmetnú
nehnuteľnosť žalovaný v 3.rade užíva, uhrádza daň za predmetnú nehnuteľnosť.
Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení:

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu, bolo potrebné sa primárne
zaoberať existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobkyňa domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo

tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu
alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej
povinnosti. Žalobkyňa nie je v katastri nehnuteľností uvedená ako vlastník predmetných nehnuteľností

má teda naliehavý právny záujem, aby uvedená spornosť bola odstránená ak bude určená neplatnosť
zmlúv na základe ktorých došlo k zmenám v daných zápisoch.
Podľa § 553 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dňa 4.1.2000, splnenie záväzku sa
môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o

zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, po dobu
10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125 OZ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v

oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby
( §134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ).
Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1, 2 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 46 ods. 1,2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,

pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí,
ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 47 ods. 1,2 ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,
je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na

rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podstata sporu v danej právnej veci spočíva na tvrdení žalobkyne, že kúpne zmluvy, ktorými nadobudli
do vlastníctva žalovaní v 2. a 3. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. Ž. sú neplatné s
poukazom na to, že žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko

napriek tomu, že bola žalobkyňou splatená pôžička (na zabezpečenie ktorej bol zriadený zabezpečovací
prevod práva), ako výlučný vlastník uvedenú nehnuteľnosť previedol na žalovaného v 2. rade, ktorý ju
následne v roku 2009 previedol na žalovaného v 3. rade.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1T 79/2004-504 zo dňa 5.9.2013, v spojení s uznesením Krajského

súdu Prešov č.k. 2To 4/2014 -534, mal súd zistené, že žalovaný v 1.rade nebol oprávnený realizovať
výkon práva predajom predmetných nehnuteľností, nakoľko v čase ich predaja 18.9.2001 žalobkyňa,
ako dlžníčka už splnila svoj dlh a to ešte dňa 16.7.2000. Uvedené konanie žalovaného v 1.rade bolo
kvalifikované ako trestný čin podvodu.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b) ]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Žalovaný v 1. rade nemohol teda nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, a teda ich ako

nevlastník nemohol platne previesť na žalovaného v 2.rade, a tento následne na žalovaného v 3.rade.

Navyše v danej právnej veci je aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2012,
sp.zn. 5Cdo 208/2010, kde prvostupňový súd Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 14.1.2009 určil,
že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 21.12.

2004 medzi veriteľmi a dlžníkmi je neplatná a zároveň určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností.
Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 30.9.2005 medzi predávajúcimi žalovanými v 1. a 2.rade a
kupujúcou žalovanou v 3.rade predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ....
je neplatná. Nakoniec určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 19.3.2007 medzi predávajúcou žalovanou v
3.rade a kupujúcimi žalovanými v 4. a 5.rade, predmetom ktorých bol prevod totožných nehnuteľností,

je neplatná. Odvolací súd po podaní odvolania žalovanými v 4. a 5.rade rozsudkom zo dňa 20.1.2010
sp.zn. 7Co 183/2009 potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa. Po podaní dovolania v otázke, ktorej odvolací
súd pripustil dovolanie za účelom posúdenia otázky zásadného právneho významu, kde súd považoval
absenciu podstatných podmienok, ktoré ustanovenie § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
platnom do 31.12.2007 neupravovalo, ale ktoré majú význam pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti

právnehoúkonu,(predmetzáväzku,obsahzáväzkuavdanomprípadeajspôsobspeňaženiaazaistenia
predmetu prevodu), že robí právny úkon neplatným podľa § 37 ods. 1, prípadne podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že v danom prípade zo skutkových okolností vyplýva, že medzi účastníkmi nebol
určený spôsob, akým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťovaného prevodu práva, resp. akýmspôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na
vyplatenie rozdielu, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že pre absenciu takéhoto
dojednania žalovaný v 1. a 2.rade k výplate rozdielu do súčasnej doby nepristúpili. Právne posúdenie

vo veci spočívalo v nejednoznačnosti znenia § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom
do 31.12.2007 (v danej právnej veci bola zmluva uzatvorená dňa 4.1.2000, teda za účinnosti totožnej
právnej úpravy).

Dovolací súd v danej právnej veci konštatoval, že pre zmluvu o zabezpečovacom prevode práva

neustanovoval § 553 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 žiadne zvláštne obsahové
náležitosti. Avšak táto zmluva musela vyhovovať všeobecným požiadavkám, najmä musela byť
dostatočne určitá. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk,
na ktoré občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 37 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a
hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a

nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o
vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy
je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkmi tvrdené (napríklad
nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd

prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť,
rozpor so zákonom a podobne). A vzhľadom na uvedené považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
právny názor odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (čo je úplne
aplikovateľné v tejto právnej veci) z dôvodu absencie podstatných náležitostí vo vzťahu k neurčitosti,
ako aj nedovolenosti právneho úkonu za správny.

V zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade
absentujú podstatné náležitosti, viažuce sa k predmetu tohto právneho úkonu z hľadiska určenia
spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zaisťované ho prevodu práva, resp. akým
spôsobom sa má vykonať speňaženie zaisteného prevodu práva a v akom rozsahu má právo dlžník na
vyplatenie rozdielu. I keď ustanovenie § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007, na

rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka v zmysle ich
zákonných náležitostí (napríklad zmluva o pôžičke a pod.), neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí
pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhú zmluvu, nemožno
prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v paragrafe 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Následne žalovaní v 2. a 3.rade poukazovali na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v rámci inštitútu vydržania vlastníckeho práva s tým, že žalovaný v 3.rade by si
započítal aj dobu, po ktorú dobromyseľne a nerušene užíval predmetnú nehnuteľnosť žalovaný v 2. rade
(od roku 2001), ako jeho právny predchodca, nakoľko samému mu vydržacia doba 10 rokov neuplynula
(vlastníkom je od roku 2009).

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení
požadovaných predpokladov:
a/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b/ držba musí byť oprávnená,
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

U hnuteľných vecí je vydržacia doba trojročná, u nehnuteľnosti desaťročná. Do plynutia tejto doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Subjektom vydržania môže byť
tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát, pokiaľ je účastníkom občiansko-právnych vzťahov.
Oprávnenosť držby je daná, ak oprávnený držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu

vec, alebo právo ktoré vykonáva patrí.
Pokiaľ ide o nakladanie s vecou, jedná sa o prejav moc nad vecou, kto nakladá s vecou ako so svojou
je držiteľom, avšak nemusí byť držiteľom chráneným. Chránená držba totiž vyžaduje, aby bol splnený
druhý zákonný pojmový znak a to je dobrá viera /bona fides/. Obsahom dobrej viery je totiž dôvodné
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. U dobrej viery ide o pojem v psychickej oblasti držiteľa. Z toho

dôvodu pre stav dobrej viery nestačí len tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí, ale
jeho tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie
tu je a že je dôvodné. Len dobromyseľný držiteľ, ktorý s vecou nakladá ako so svojou vlastnou, je
chráneným držiteľom a len takáto držba by bola predpokladom vydržania.Vo veci žalovaní v 2. a 3.rade svoju oprávnenú držbu odvádzali od kúpnej zmluvy, pričom žalovaný
v 2.rade poukazoval, že žalovaný v danej dobe bol evidovaný ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností, bez akejkoľvek poznámky, v priebehu početných rokov, kým sa viedlo trestné konanie,

ani samotná žalobkyňa neoznámila katastru nehnuteľnosti skutočnosť o tom, že sa vedie určité konanie.
V danej právnej veci však dňa 14.5.2003 bol vypočutý v prípravnom konaní otec žalovaného v druhom
rade, dňa 27.6.2003 samotný žalovaný v 2. rade, od vtedy mali teda informácie - indície, vo veci
spôsobilé vyvolať u neho do tejto doby oprávneného držiteľa (žalovaného v 2.rade) pochybnosti o
vlastníctve k spornej veci. Či touto konkrétnou udalosťou došlo k vzniku pochybnosti o oprávnenosti

držby a nadobudnutie vlastníctva vydržaním, je naďalej sporné.
Súd však napriek tomuto prihliadol k dobrej viere žalovaného v 2.rade (teda nie k oprávnenej držbe) v
čase kúpy predmetných nehnuteľností, a to s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky zo
17.4.2014, sp.zn. I.ÚS 2219/2012, ktorý je rovnako aplikovateľný v danej právnej veci.
Predmetným nálezom ÚS ČR vyčerpávajúco rozobral otázku dobrej viery v prípade nadobudnutia
nehnuteľnosti od nevlastníka, ktorá prešla značným vývojom, a to smerom k ochrane osôb konajúcich

v dobrej viere. Ústavný súd poukázal na nález I.ÚS 143/07, kde prehlásil, že zásadným záverom
vyplývajúcim z judikatúry je to, že „vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje právo nadobudli
v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká, čo je v súlade s čl. 11 Listiny a s ústavnými princípmi právnej
istoty a ochrany nadobudnutých práv“. Opačná interpretácia, podľa ktorej dodatočným odpadnutím
právneho dôvodu, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo ktorýkoľvek z právnych predchodcov

vlastníka, tento vlastník stráca vlastnícke právo, hoci mu čl. 11 Listiny a ustanovenie § 123 Občianskeho
zákonníka poskytujú ochranu, narušuje celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv
(v danej právnej veci sťažovateľkou bola žalovaná v právnej veci, ktorá nadobudla nehnuteľnosť od
iného žalovaného, ktorý bol rovnako ako v danej právnej veci osobou, ktorý sa mal stať vlastníkom na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a bolo rozhodnuté všeobecnými súdmi, že žalobca

je vlastníkom nehnuteľností lebo žalovaná nadobudla nehnuteľnosti od osoby, ktorá nebola riadnym
vlastníkom).
Ústavný súd sa priklonil k názoru, že vo vlastníckych sporoch vychádzajúcich z prípadov nadobudnutia
nehnuteľnosti evidovaných v katastri od nevlastníka nemožno bez ďalšieho akcentovať na princíp, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám...., nakoľko rovnako treba chrániť dobru vieru

nadobúdateľa nehnuteľnosti. Táto dobrá viera otvára cestu k uznaniu jeho vlastníckeho práva, pre
ktoré je esenciálna, nie však jediná podmienka (pri zhodnotení všetkých ďalších okolností tak nakoniec
nemusí k uznaniu vlastníckeho práva dobroverného nadobúdateľa dôjsť). Posudzovanie dobrej viery
nadobúdateľa má však v konaní pred súdom zásadný význam. Pokiaľ, by k tomu súdy vôbec nepristúpili
dopúšťali, by sa porušenia práva na spravodlivý proces potencionálne dobroverného nadobúdateľa.

V danej právnej veci súd zohľadnil, že žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho otca reagoval na riadne
zverejnený inzerát, pri kúpe vychádzal z údajov vedených v katastri nehnuteľnosti, žalobkyňa hoci splnila
dlh, ako to vyplynulo z výsledkov trestného konania dňa 16.7.2000, nehnuteľnosti boli na žalovaného
v 2. rade prevedené žalovaným v 1.rade až 18.9.2001, teda viac ako rok sa nedomáhala, prípadne
prostredníctvom súdu, uloženia povinnosti žalovanému v 1.rade, spočívajúceho v zákaze nakladať s

nehnuteľnosťou a takýto stav ponechala aj nasledujúcich 13 rokov, hoci sa viedlo trestné konanie.
Týchto 13 rokov sa nedomáhala predmetnej nehnuteľnosti, ani žalovaných v 2. a 3.rade nekontaktovala
a v súčasnosti si uplatňuje svoje práva hoci žalovaní v 2. a 3.rade nemali žiaden podiel na konaní
žalovaného v 1. rade a koniec koncov, ani na nekonaní samotnej žalobkyne a ani, ako uviedli, ani na
jej „riskantnom záväzkovom vzťahu so žalovaným v 1.rade“.

Z poukazom na uvedený nález Ústavného súdu Českej republiky, ktorý síce nie je pre súd záväzný,
avšak vychádza z totožnej právnej úpravy a obdobných skutkových záverov, a vzhľadom na zistené
okolnosti tejto právnej veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pretože žalovaní mali v sporovom konaní, za podmienok podľa cit. ust. § 142 ods.1 O.s.p. úspech proti

neúspešnej žalobkyni, patrí im právo na náhradu trov konania.
Súd však má za to, že, v predmetnej veci jestvujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
trov úspešnému účastníkovi v zmysle cit. ust. § 150 ods.1 Os.p.Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k
uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať

zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
Priskúmaníexistenciepodmienokhodnýchosobitnéhozreteľasúdzobralzreteľnaokolnosti,ktoréviedli
k uplatneniu nároku (práva) na súde, žalobkyňa, predsa len nebola právne zastúpená v konaní, aby mala
úplný obraz o uplatnenom nároku, pracuje v zahraničí. Miera jej informácií v oblasti práva je obmedzená,
o čom svedčí aj jej celkový postoj (napr. ospravedlnenie z účasti na pojednávaní, ktorý sama iniciovala).

Z týchto dôvodov súd nepriznal žalovaným náhradu trov konania.
Čo sa týka žalovaného v 1.rade, tento si náhradu trov konania neuplatnil (§151ods. 1).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.