Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220295
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská

republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 247 851 99, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 367 15 352, proti
žalovanému: M. J., G.. XX.XX.XXXX, bytom C. X, 080 01 Prešov, o zaplatenie 387,65 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6,67 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 6,67 eura od 17.12.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa ich náhrada
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.8.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
387,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident
Financial, s.r.o. (ďalej len „Provident“) uzatvorili dňa 10.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

569639695. Na základe tejto zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému bezúčelový úver vo
výške 400 eur. Žalovaný sa úver zaviazal splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60
splátok v sume 8,97 eura. Posledná predpísaná splátka bola splatná 5.9.2014. Pôžička bola poskytnutá
jednorazovo hotovostne. Súčasne so zmluvou žalovaný uzavrel zmluvu o zabezpečení splátok úveru.
Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom na
to splnomocneného obchodného zástupcu spoločnosti Provident a to na žalovanou určenom mieste. Za
to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 206 eur, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte

60 týždenných splátok po 3,43 eura. Celková výška mesačnej splátky z titulu oboch zmlúv predstavovala
12,40 eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil celkovo 356,35 eura.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Zásielka doručovaná na adresu jeho trvalého pobytu
sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote. Iná adresa žalovaného z Registra obyvateľov SR
nevyplýva. Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani cestou ZVJS a ani lustráciou v Sociálnej
poisťovni a na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto súd postupujúc podľa § 116 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") po nezistení inej adresy žalovaného
zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 5.12.2017.
Žalobu súd považoval za doručenú žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia bez ohľadu na to, či sa o
nej žalovaný dozvedel.3. Podľa § 297 písm. b) zákona číslo 160 /2015 Z.z. CSP, pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 387,65 eur s
príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli
sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle §
219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.1.2018 o 8.45 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 12.1.2018.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 10.7.2013, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa
10.7.2013, výpisom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení

pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav veci:

7. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Provident) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
10.7.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver v sume 400 eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku

a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo
sumy úveru, t.j. vo výške 57,60 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 80,40 eura.
Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu
mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť Providentu na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v

čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 538
eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje
48,52 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej
splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 8,97 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy
je 8,77 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda

konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ
ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že
žalovaný sa zaviazal splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na
účet Providentu. Zároveň žalovaný potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Rubová strany
zmluvy obsahuje bez jej bližšieho vysvetlenia, či ide o všeobecné obchodné podmienky alebo iné

podmienky, v bode 4 objasnenie poplatku za garantovanú službu, pričom Provident sa zaviazala za
tento poplatok pre zákazníka zabezpečovať nasledovné: (i) službu prevencie kumulácie neuhradených
splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s
uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, (ii) podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej
linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícií

v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním
informácií o úvere a právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy, (iii) službu vyhotovenia
duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia, (iiii) službu
poskytnutia Karty splátok zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto
zmluvy, (iiiii) na základe písomnej žiadosti zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa

tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto
splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10.

8. Dňa 10.7.2013 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok

úveru. Na základe nej sa poskytovateľ, spoločnosť Provident, zaviazal, že žalovanému za odmenu bude
počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy číslo
569639695, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobompodľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že
prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste,
určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie

tejto služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 206 eur v 60 pravidelných splátkach a
to v 59 týždenných splátkach vo výške 3,43 eura a poslednú splátku vo výške 3,63 eura počas doby
splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

9. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil na úvere číslo 569639695 sumu 356,35 eura.

10. Dňa 16.12.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Provident
ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., na základe ktorej došlo k
postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené
listom zo dňa 16.12.2016.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j.
10.7.2013 (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

13. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy,
t.j. 10.7.2013 (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahovnesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb,
na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

26. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že
dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade právny predchodca žalobcuje obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle

§ 1 ods. 2 ZoSÚ, ako aj § 52 a nasl. OZ zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver.
Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil
pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať.

29. Preskúmaním uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že súčasne so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Táto zmluva síce
formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a
vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola
nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je
len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru
za úrok. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Z tohto dôvodu odplata za službu,
ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej
ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ
zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej
percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere

má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle
§11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

30. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak
označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v

súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok
za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru
súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať
všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých
produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových

či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru.
Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte
neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve
údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe,
že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú

prostredníctvom rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako
to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú
RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie
právneho predchodcu žalobcu za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo
výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, a tak úmyselne vyvolal

dojemvýhodnostiúveru,čomohlomaťbezpochybyvplyvnasprávaniespotrebiteľaprivýbereúverového
produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

31. Z vyššie uvedeného dôvodu (nesprávne uvedená RPMN) súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Veriteľovi tak vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej

sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal, že žalovanému bola reálne poskytnutá
suma 400 eur, pričom žalovaný z tejto sumy uhradil 356,35 eura. Žalovaný uvedené skutočnosti
nerozporoval. Vzhľadom na to, že zmluvu bolo potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo
nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t. j. sumu 400 eur, a tak jedna splátka predstavuje
sumu 6,67 eura (400 eur / 60 splátok). Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby však musel v tejto

súvislosti zohľadniť aj skutočnosť, že žaloba bola na súd podaná dňa 31.8.2017, preto všetky splátky
splatné tri roky pred týmto dátumom bolo potrebné považovať za premlčané. Prvá splátka bola splatná
dňa 17.7.2013 a posledná (šesťdesiata) dňa 3.9.2014. Nepremlčanou bola tak len splátka splatná dňa
3.9.2017, lebo všetky splátky splatné pred 31.8.2014 (tri roky spätne od podania žaloby) sú premlčané.
Súd preto uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu neuhradenej a súčasne

nepremlčanej splátke vo výške 6,67 eura. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a to
z dôvodu, že žalobca má nárok iba na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi reálne poskytnutou
a žalovaným vrátenou sumou, keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Súčasne vzal súd do úvahy skutočnosť, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby (1.
- 59. splátka) sú premlčané.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (3.9.2014
vzhľadom na splatnosť poslednej splátky) bola 0,15 %. Na základe citovaných zákonných ustanovení

súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne z priznanej istiny
a to od 17.12.2016 (deň uvedený v žalobe - v zmysle zásady non ultra petitum, hoci žalovaný sa
dostal preukázateľne do omeškania už skôr) až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroky z omeškania
zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdnazákladevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení.
Pomerne neúspešnejší žalobca (jeho úspech predstavuje 6,67 eura, t.j. 1,72 %) nemá nárok na náhradu
trov konania a pomerne úspešnejšiemu žalovanému (98,28 %), podľa obsahu spisu, žiadne trovy

konania nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.