Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815203880.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a
členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou
Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: G. T., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX C. XX o vymoženie 200 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, Bratislava pod EX 10075/2015,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 9Er/338/2015-22 zo dňa
12.2.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 22.4.2015 doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 200 eur s príslušenstvom na

základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu pri Slovenská rozhodcovská, Bratislava sp. zn. SR 08849/14 zo dňa
5.11.2014. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 705801971 zo dňa 23.7.2012 uzavretej
medziúčastníkmikonania,nazákladektorejoprávnenýposkytolpovinnému úver vovýške 200eur.Súd
prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/338/2015-13 zo dňa 30.7.2015 rozhodol, že súdny exekútor JUDr.
RudolfKrutýjevylúčenýzvykonávaniatejtoexekúcie.Predmetné rozhodnutienadobudlo právoplatnosť

dňom 15.10.2015. Oprávnený dňa 20.10.2015 v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) navrhol súdu vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr.
Ivana Nestora so sídlom v Bratislave.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 30 ods. 11

Exekučného poriadku, § 52 ods.1, 2,3,4, §53ods.1,ods.5, §54ods.1,2 Občianskehozákonníka,
§ 44 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa
citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 23.7.2012 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V predloženej rozhodcovskej zmluve sa nachádzala
rozhodcovská doložka, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných

sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložkyani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie
uvedeného súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a

exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutéuzneseniezrušilavrátilvecsúduprvejinštancie naďalšiekonanie.Namietal,že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s.
p.) a neúplného zistenia skutkového stavu veci, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2
anaustanovenie§45ods.1a2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Uviedol,žeexekučný

súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.

Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože
zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom
podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť

na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v
prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.
Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie
rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil,
že postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní
a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v
civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho

úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zastával názor,
že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a zo znenia
rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.

5. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo
doručené súdnemu exekútorovi dňa 8.6.2016 a povinný si zásielku neprevzal v odbernej lehote.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380

C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR08849/14 zo dňa 5.11.2014 vydaný rozhodcom
JUDr. Miroslavom Rácom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok
zakladala rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 705801971 uzavretej dňa 23.7.2012 medzi

oprávneným a povinným.

9. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to vkaždom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

10. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

11.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

12.Odvolacísúdsastotožňujesprávnymnázoromsúduprvejinštancie,žezmluvaoúvereč.705801971

zo dňa 23.7.2012 je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, čo nenamietal ani oprávnený.

13. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci
konania dojednali platne v samostatnej rozhodcovskej zmluve.

14. Predmetnú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzavretú. V prejednávanej veci
bola rozhodcovská doložka uzatvorená vo forme rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23.7.2012. Podľa
článku II. bod 1 tejto zmluvy sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
705801971 uzavretej dňa 23.7.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,

ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

15. Podľa článku II. bod 2 sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode

1 tohto článku vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi
Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o

možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

22. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že

spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

23. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade
koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani
o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané

v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp.,
že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný
nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že

nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň.

24. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,

obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňapodmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

25. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s .p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol

v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.
s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).