Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212217685
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212217685.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci

navrhovateľky: V. H., J.. XX.X.XXXX, V., Č.. XXX, Q. N., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Legerským,
AK Námestie sv. Anny 25 v Trenčíne, proti odporcovi: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., Prievozská 14
v Bratislave, IČO: 00 678 155, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Havlátom, AK HAVLÁT & Partners,
Rudnayovo nám. 1 v Bratislave, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady nemajetkovej ujmy 10.000 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 666 € a náhradu trov právneho
zastúpenia 1.127,70 € na účet advokáta JUDr. Jána Legerského, č.ú. XXXXXX-XXX/XXXX, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.7.2012 domáhala ochrany jej osobnosti s náhradou
nemajetkovej ujmy v sume 20.000 € a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnila zásahom odporcu do jej osobnostných práv chránených § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ku ktorému došlo zverejnením jej mena a fotografií v novinových článkoch publikovaných
v nezávislom denníku Nový čas, ktorého vydavateľom je odporca. Následkom tohto neoprávneného
zásahu stratila navrhovateľka možnosť pokračovania v jej doterajšom zamestnaní a bola jej značne
sťažená možnosť získať iné zamestnanie primerané jej vzdelaniu a praxi, čím prišla o možnosť získať
trvalý príjem. Navrhovateľka je živiteľkou štyroch detí, z toho troch maloletých.

V súvislosti s trestným konaním jej manžela S.. M. H. pre zločin lúpeže, ktoré sa právoplatne skončilo
21.5.2012, došlo opakovane v štyroch prípadoch k uverejneniu článkov v denníku Nový čas, v ktorých
došlo bez vedomia a súhlasu odporkyne k uverejneniu jej mena, ako aj farebných obrazových snímok
spolu so snímkami jej maloletej dcéry J., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka sa nedopustila žiadnej trestnej
činnosti, viedla a vedie usporiadaný život, pričom spájanie jej osoby s trestnou činnosťou jej manžela,
je zásahom do jej práv chránených zákonom.

Odporca dňa 7.11.2011 uverejnil článok a zverejnil dvakrát bez jej súhlasu a vedomia fotografiu
navrhovateľky s uvedením jej mena a rodinného vzťahu k manželovi a to jeden krát fotografiu zo
svadby a jeden krát fotografiu, kde sú obaja spolu s ich maloletou dcérou J.. V tomto článku sa
tiež uvádzajú skutočnosti, ktoré mala navrhovateľka povedať, avšak táto rozhovor nedala žiadnemuredaktorovi denníka Nový čas. Nemá preto vedomosť, na základe čoho sa dokonca v priamej reči
uvádzajú v predmetnom článku informácie o jej vyjadreniach.

V ďalšom článku uverejnenom dňa 18.11.2011, je opakovane zverejnená fotografia navrhovateľky spolu
s manželom a maloletou J. a opakovane sa v ňom v priamej reči uvádza jej vyjadrenie, ktoré však nikdy
nedala.

Tretí článok bol uverejnený v denníku Nový čas dňa 13.3.2012, v článku sa uvádzajú skutočnosti v

súvislosti s hlavným pojednávaním vo veci trestnej činnosti jej manžela, pričom k tomuto článku bola
uverejnená rovnaká fotografia ako v článku zo dňa 7.11.2011, na ktorej je navrhovateľka s manželom
a maloletou dcérou.

Napokon dňa 22.5.2012 v súvislosti s odvolacím konaním na Krajskom súde v Trenčíne, došlo taktiež
k zverejneniu fotografií identických ako v článku zo dňa 7.11.2011, naviac aj zverejnenie fotografie

navrhovateľky a jej manžela z pojednávacej miestnosti.

Vo vyššie uvedených prípadoch došlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľky a to zverejnením
jej fotografií a fotografie jej maloletej dcéry v kontexte s trestnou činnosťou jej manžela, pričom na takéto
zverejnenie navrhovateľka nikdy nedala súhlas.

Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, postačuje, ak je
takýto zásah objektívne spôsobilý tieto narušiť, lebo ohroziť záujem chránený zákonom. Navrhovateľke
sa v dôsledku konania odporcu výrazne zmenil jej život, pretože sa do povedomia širokej verejnosti
dostala ako príbuzná zločinca a zároveň ako osoba, ktorá mala túto jeho činnosť schvaľovať a sa s ňou

stotožniť.Dôsledkomtohtoneoprávnenéhozásahubolastratamožnostizamestnaniaujejdovtedajšieho
zamestnávateľa,

ktorým bola Poštová banka, a.s., Bratislava, u ktorého navrhovateľka pracovala ako vedúca pobočky v

Novom Meste nad Váhom. Navrhovateľka mala síce uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú, avšak
mala prísľub ďalšieho zamestnávania v tej istej pracovnej pozícii po skončení materskej dovolenky.
Práve v dôsledku spojitosti navrhovateľky s bankovými lúpežami jej manžela, bolo navrhovateľke
oznámené, že nemôže byť ďalej v banke zamestnaná, nakoľko v článkoch uverejnených v denníku Nový
čas bolo uvedené, že sa aj voči nej vedie vyšetrovanie v smere, že bola v trestnej činnosti svojmu

manželovi nápomocná.

V dôsledku toho navrhovateľka stratila možnosť získania trvalého príjmu a ocitla sa spolu s deťmi v
nepriaznivej finančnej situácii. V rámci viacerých pohovorov s možnými zamestnávateľmi navrhovateľka
pocítila, že dôvodom jej neprijatia do práce je práve jej neželaná silná medializácia v denníku Nový čas.

Navrhovateľka sa tiež stala terčom mnohých verbálnych útokov na verejnosti v tom zmysle, že by aj
ona mala ísť do basy, keďže svojmu manželovi pomáhala a musela o všetkom vedieť. Terčom takýchto
útokov sa stali aj deti navrhovateľky.

Vzhľadom na intenzitu zásahov odporcu do osobnostných práv navrhovateľky, keď tento opakovane

(celkom štyri krát) bez jej súhlasu a vedomia uverejnil vo svojom denníku články s jej fotografiami ako
aj fotografiami jej maloletého dieťaťa, pričom v priamej reči zverejnil aj údajný rozhovor a vyjadrenia
navrhovateľky, ktoré nikdy nevyslovila a vzhľadom na nepriaznivý dopad týchto článkov na jej ďalší život,
ako formu satisfakcie žiada navrhovateľka nemajetkovú ujmu v peniazoch. Postup odporcu považuje
za protiprávny a krajne neetický.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 19.3.2013. V ňom vyjadril
presvedčenie, že k žiadnemu zásahu do osobnostných práv navrhovateľky uverejnením predmetných
článkov nedošlo. Zákon neposkytuje právu na ochranu osobnosti absolútnu ochranu. Ústava SR
zaručuje slobodu tlače a slobodu prejavu, ktoré tvoria základ demokratickej spoločnosti. Európsky súd

pre ľudské práva zdôraznil, že poistka, ktorú článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
priznáva novinárom vo vzťahu k spravodajstvu o otázkach verejného záujmu, je podmienená tým, že títo
konali v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie súlade s novinárskou etikou.Niet pochýb o tom, že spravodajstvo o trestnej činnosti je prinášaním informácií o otázkach verejného
záujmu a teda realizáciou slobody prejavu a práva na informácie. Súčasťou štandardu slobody prejavu
a práva na informácie je aj právo šíriť tvrdenia vykonané inými, šíriť informácie publikované na internete

a komentovať skutočnosti, ktoré boli na internete uverejnené.

Uverejnením článkov v denníku Nový čas informujúcich o trestnej činnosti manžela navrhovateľky si
odporca plnil svoju spravodajskú úlohu vo vzťahu k verejnosti a jej práva na informácie. Podobizne
navrhovateľky,jejmanželaadcéryzverejnilasamotnánavrhovateľkanainterneteatotaknaFacebooku

navrhovateľkyajejmanžela,akoajnainternetovejstránkepodhttp:/..Y..N.-V.anaT..S..skatozaúčelom
účasti na súťaži, v rámci ktorej zverejnila aj svoje meno a priezvisko. Okrem toho uviedla aj ďalšie údaje
o svojom osobnom živote, teda že sa opäť vydala, že už má tri deti, kde pracovala a podobne. Tým
navrhovateľka vylúčila tieto skutočnosti zo svojej intímnej sféry a teda ďalšie prevzatie týchto informácií a
ich ďalšie šírenie nemožno považovať za neoprávnený zásah do jej súkromného života. Skutočnosť, že
tieto informácie o navrhovateľke boli uverejnené odporcom v súvislosti s trestnou činnosťou jej manžela,

je bez právneho významu. Nikde v článkoch sa neuvádza, že by navrhovateľka mala čokoľvek spoločné
s trestnou činnosťou jej manžela. Jej fotografie boli uverejnené len za účelom zdôraznenia dôsledkov
trestnej činnosti jej manžela, kedy v dôsledku jeho zadržania, väzby a následného odsúdenia, zostala
navrhovateľka so štyrmi deťmi sama.

Čo sa týka námietky navrhovateľky o uverejnení jej fotografie z pojednávania na Krajskom súde v
Trenčíne, táto námietka je neopodstatnená, nakoľko pojednávanie bolo verejné. Čo sa týka týchto
obrazových snímkov, je nesporné, že tieto snímky je vydavateľ oprávnený použiť pre účely tlačového
spravodajstvavzmysle§12ods.3Občianskehozákonníka.Skutočnosť,ženavrhovateľkajemanželkou
páchateľa štyroch lúpeží, je fakt, o ktorom sa v mieste jej bydliska všeobecne vedelo; jej podobizeň

a podobizeň jej dcéry bola verejnosti známa jej pričinením; nikde v článkoch sa netvrdí, že by mala
niečo spoločné s trestnou činnosťou manžela. Tvrdenie navrhovateľky, že v dôsledku uverejnenia
predmetných článkov stratila možnosť sa opätovne zamestnať nie je dôveryhodné, pretože nikde v
článkoch sa nespomína, že bola ako riaditeľka banky lúpežiam nápomocná. V banke bola zamestnaná
iba na dobu určitú a teda nemala právny nárok na to, aby bola opätovne prijatá na to isté miesto .

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca nezodpovedá za nepriaznivú ekonomickú situáciu
navrhovateľky a návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a vychádzajúci len zo
subjektívnych pocitov navrhovateľky. Výsluchom svedkov je tiež možné preukázať, že navrhovateľka
poskytla rozhovor redaktorke denníka Nový čas L. Š..

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,akoajpredvolanýchsvedkovL.Š.,Z.I.
a G.. L. Š., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, najmä obsahom štyrom článkov uverejnených
v denníku Nový čas, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Dňa7.11.2011bolvdenníkuNovýčas,ktoréhovydavateľomjeodporca,uverejnenýčlánokredaktorkyL.
Š. s nadpisom " L. S. L. N. Š. O. N.", v ktorom sa opisuje prípad spáchania trestného činu lúpeže, ktorého
sa dopustil manžel navrhovateľky. V článku sú v priamej reči uvedené a hrubo zvýraznené nasledovné
slová navrhovateľky: "Je to veľké klamstvo, môj manžel nič také neurobil. Bol absolútne dokonalý muž,
policajt. Momentálne je vo vyšetrovačke v Ilave a zohnala som mu najlepšieho právnika, ktorý ho z toho

vyseká. Priznal sa len pod nátlakom, všetko to na neho len nahrali," tvrdí zúfalá V.. ...Nikoho ani len
netrápi, kam pôjdem so štyrmi deťmi a čo budeme robiť. Dokážem, že môj manžel je nevinný. Počas
domovej prehliadky nič nenašli okrem počítača a lepiacich pások," dodala. Zaujímavé je, že V. niekoľko
rokov pracovala v banke. Najskôr v Slovenskej sporiteľni, potom v Poštovej banke...."

K článku sú pripojené dve fotografie, jedna menšia svadobná fotografia, na ktorej je navrhovateľka s
manželom a druhá veľká fotografia navrhovateľky a jej manžela, ktorý drží na rukách ich malé dieťa. S
výnimkou dieťaťa sú ich tváre zreteľné a bez prekrytia.

Dňa 18.11.2011 bol v denníku Nový čas uverejnený článok s nadpisom "K. L. I. J.", ku ktorému je

pripojená rovnaká fotografia navrhovateľky, jej manžela a dcéry, všetkých bez prekrytia tvárí čiernou
páskou.V článku sa okrem iného uvádza, že: "Aj napriek tomu, že manželka vybavila pre svojho muža M.
najlepšieho advokáta a ešte prednedávnom sa vyjadrila, že ho z toho vyseká, neuspela. Viem, že to
neurobil a budeme bojovať ďalej. Dokážeme, že je nevinný, povedala manželka obvineného policajta

V.. Tá pracovala dlhé roky v banke a podľa našich informácií sa polícia zaoberá aj verziou, že mu práve
ona mohla byť v lúpežiach nápomocná."

Dňa 13.3.2012 bol v denníku Nový čas uverejnený článok s nadpisom: "K. G. K.: Š. N. I. G." K článku
je opätovne pripojená fotografia navrhovateľky a jej manžela v náručí s ich dieťaťom. Fotografia je v

menšom formáte pod článkom, tváre na fotografii nie sú prekryté páskou.

Dňa 22.5.2012 denník Nový čas opätovne priniesol informáciu o odsúdení manžela navrhovateľky s
nadpisom: " Za Š. X.D. X V. G.

V článku sa uvádza meno a priezvisko manžela navrhovateľky a tiež meno navrhovateľky ako jeho

manželky. K článku bola opätovne pripojená fotografia navrhovateľky s manželom a dieťaťom s
neprekrytými tvárami.

Súd sa ďalej oboznámil s Pracovnou zmluvou navrhovateľky, z ktorej zistil , že od 16.11.2009 do
15.11.2010 pracovala v Poštovej banke, a.s., ako vedúca pobočky v Novom Meste nad Váhom.

Z Odpisu Notárskej zápisnice č. J. XXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, spísanej dňa 13.3.2013,
o osvedčení právne významnej skutočnosti, ku ktorej bola pripojená svadobná fotografia navrhovateľky
a jej manžela a tiež časť diskusie navrhovateľky z diskusného fóra spolu s fotografiami jej maloletej
dcéry J., stiahnuté z internetových stránok v prítomnosti notárky JUDr. Luciany Rebrovej, vyplýva, že

tieto fotografie boli uverejnené na internetovej sieti.

Pri výsluchu navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu. Jej právny zástupca k
Vyjadreniu odporcu uviedol, že odporca si svoju informačnú povinnosť mohol splniť už uvedením
skutočnosti o trestnom stíhaní jej manžela. Používať v článkoch údajné vyjadrenia navrhovateľky nebolo

pre objasnenie tejto trestnej činnosti vôbec potrebné a už vôbec nebolo potrebné uverejňovať v
každom článku jej fotografie ako i fotografiu jej maloletého dieťaťa. Obrana odporcu, že tieto fotografie
navrhovateľka sama uverejnila na internete je úplne irelevantná. Fotografie boli uverejnené bez jej
súhlasu , teda v rozpore so zákonom ako aj v rozpore s bodom 4 Pravidiel používania internetovej
stránky. Tieto jej fotografie boli použité v periodiku s celoslovenskou pôsobnosťou a naviac pri článkoch

popisujúcich trestnú činnosť jej manžela. Pokiaľ ide o argument odporcu, že považoval za potrebné
pomôcť navrhovateľke tým, že bude informovať širokú verejnosť o tom, ako je poškodená v dôsledku
trestného stíhania jej manžela, považuje ho za výsmech žalobe. Uvedené články ju poškodili v oblasti
jej profesionálneho života, pretože z nich jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sa mala na trestnej
činnosti svojho manžela nejakým spôsobom podieľať, prípadne ju mala schvaľovať. V zmysle zákona

nie je potrebné, aby bol spôsobený nejaký následok, stačí ak zásah do osobnostných práv bol spôsobilý
takýto následok vyvolať. Odporca sa chová pokrytecky, pričom mu ide len o senzácie, ktoré zvyšujú
predajnosť jeho periodika a dosahovanie čo najvyššieho zisku. Pritom neváha zničiť dobrú povesť a
profesionálnu kariéru slušných ľudí.

Navrhovateľka zdôraznila, že žiadnej redaktorke denníka Nový čas neposkytla rozhovor a nepovedala
slová, ktoré boli publikované v článkoch, teda to, čo tam bolo v tej súvislosti uverejnené, že povedala, je
klamstvo. Volali jej rôzni ľudia, známi, pýtali sa, prečo poskytovala rozhovory a prečo poskytla fotografie,
že si tým škodí. V uverejnených fotografiách neboli tváre začiernené páskou, čím sa dostala spolu
s dcérou a deťmi do povedomia verejnosti ako kriminálnik. V článkoch bolo dokonca uvedené, že

bola trestnej činnosti manžela nápomocná. Keď zostala sama, bola nútená hľadať si prácu, čo sa
jej nepodarilo práve v súvislosti s predmetným konaním odporcu. Vo výberovom konaní na pracovnú
pozíciu vo VÚB banke jej pracovníčka banky p. Š. v súvislosti s článkami v Novom čase oznámila, že
ju na túto pozíciu nemôžu vybrať.

Odporca sa taktiež pridržal svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Namietol, že z jeho strany neprišlo k
zásahu do osobnostných práv navrhovateľky, nakoľko v danom prípade išlo o plnenie si jeho informačnej
povinnosti o dôsledkoch trestnej činnosti manžela navrhovateľky. Išlo teda o informácie vo verejnom
záujme. Otázka nestojí tak, ako sa domnieva navrhovateľka, či bolo alebo nebolo potrebné uverejniťtakú, alebo onakú informáciu, nakoľko takáto úvaha nemá oporu v zákone a je nepochopením slobody
prejavu v demokratickej spoločnosti. Osobitne poukázal na to, že boli uverejnené fotografie, resp.
informácie, ktoré boli dostupné z verejnej internetovej siete a v zmysle judikatúry ESĽP bolo takéto

šírenie informácií prípustné. Čo sa týka poukazu na pravidlá používania internetovej stránky, zásah do
autorských práv nie je predmetom tohto sporu. Ak by aj išlo v tomto prípade o autorské dielo, autorský
zákon umožňuje fotografie použiť na informačné účely. Odporca poprel, že uverejnením článkov došlo
k zásahu do dobrej povesti navrhovateľky a to z dvoch dôvodov:

1/ v článkoch sa neuvádza, že by sa navrhovateľka na trestnej činnosti svojho manžela podieľala, alebo
že by ju schvaľovala.
2/ skutočnosť, že bola manželkou osoby, ktorá sa dopustila trestného činu lúpeže, bola pravdivá, pričom
uverejnenie pravdivej informácie nie je spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do jej dobrej povesti.

Odporca ďalej uviedol, že žaloba je postavená na absolútne nesprávnom a chybnom vnímaní obsahu

článkov, keď navrhovateľka tvrdí niečo, čo v článkoch nebolo, pričom rovnakých nepresností sa
dopúšťa aj jej právny zástupca aj čo sa týka vyjadrenia k žalobe. Nikde vo vyjadrení sa nespomína,
odporca chcel navrhovateľke uverejnením článkov pomôcť. Ak navrhovateľka nebola prijatá do práce
vo VÚB, a.s. z dôvodu, že jej manžel sa dopustil trestného činu, potom sa jedná o priamu diskrimináciu,
ktorá je zakázaná. Za takéto porušenie zákona odporca nezodpovedá.

Úlohou tlače je informovať o príbehoch ľudí v ich komplexnosti a je celkom bežné, že pokiaľ takéto
trestné stíhanie zasahuje do života príbuzných, títo sa k tomu vyjadrujú a sú prinášané s tým súvisiace
informácie.

Svedkyňa L. Š., redaktorka a autorka napadnutých článkov uverejnených v denníku Nový čas pri
výsluchu uviedla, že bola na návšteve u navrhovateľky v byte s cieľom uskutočniť s navrhovateľkou
rozhovor o prebiehajúcom trestnom stíhaní jej manžela. Navrhovateľka ju spoznala ako redaktorku TV
Pohoda a tiež uviedla, že spolu chodili k jednému kaderníkovi. Svedkyňa jej oznámila, že v TV Pohoda
už nepracuje a teraz je redaktorkou denníka Nový čas. Rozhovoru s navrhovateľkou bol prítomný aj

jej kolega z denníka Plus jeden deň Z. I.. Navrhovateľka bola zúfalá, zložila sa, plakala. Hovorila, že
jej manžel je nevinný a že urobia všetko preto, aby sa dostal na slobodu. Rozhovor si nahrávala,
ale nahrávku nenašla. Navrhovateľku upozornila, že ju bude nahrávať. Pri písaní článkov čerpala z
rozhovoru.

Pri konfrontácii svedkyne navrhovateľka uviedla, že svedkyňu nepozná a jej tvár jej nie je známa.

Z výsluchu svedkyne G.. L. Š. súd zistil, že navrhovateľka bola na výberovom konaní vo VÚB banke, a.s.
na pracovnú pozíciu poradcu klienta. Navrhovateľka bola vážnou kandidátkou na túto pracovnú pozíciu
a chceli ju vybrať. Nepovedala im však o sebe všetko, preto sa s ňou uskutočnilo ešte jedno neformálne

stretnutie v obchodnom centre Laugarício v Trenčíne. Tam jej navrhovateľka otvorene povedala o
trestnom stíhaní jej manžela. Túto informáciu však už svedkyňa obdržala od riaditeľky pobočky. Nebol
to jediný dôvod, pre ktorý ju nevybrali, ale bol to vážny dôvod.

Súd vypočul aj navrhovaného svedka Z. I.. Ten potvrdil stretnutie redaktorky L. Š. v byte u navrhovateľky.

Uviedol, že navrhovateľka inzerovala predaj kočíka a p. Š. sa ohlásila ako záujemca o jeho kúpu.
Rozhovor sa týkal kočíka, p. Š. vôbec nevystupovala ako redaktorka denníka Nový čas. Nepamätal si, či
bol rozhovor nahrávaný, určite nie s diktafónom v ruke, ale cez telefón možno áno, pretože p. Š. si fotila
kočík.Rozhodnenavrhovateľkuneupozornila,žejunahráva.Onpotomspoluprácusp.Š.zrušil,nakoľko
sa mu nepáčil jej spôsob získavania informácií, kvôli ktorému musel často chodiť na políciu. Jej praktiky

neboli v súlade s novinárskou etikou. Témou rozhovoru navrhovateľky s p. Š. bol okrem kočíka aj článok
inej redaktorky - Y.J. P.-S., ktorá taktiež písala o prebiehajúcom trestnom stíhaní manžela navrhovateľky
a navrhovateľke sa článok nepáčil. Redaktorka p. Š. určite nedala navrhovateľke najavo, že chce od nej
získať informácie ako redaktorka Nového času a určite jej navrhovateľka neposkytla žiadne fotografie.
Tieto už mala stiahnuté z Facebooku.

Po výsluchu svedka Z. I. navrhovateľka uviedla, že si na neho nespomína. Je pravdou, že u nej bolo
zopár ľudí v súvislosti s predajom kočíka, ale nepamätá si už ich tváre.V záverečnej reči PZ navrhovateľky zhodnotil vykonané dokazovanie s tým, že z jeho výsledkov
vyplynulo, že primárnym cieľom publikovaných článkov bolo ponížiť navrhovateľku i jej rodinu.
Fotodokumentáciuodporcazískalnelegálnymspôsobomavčlánkuuviedolcitácierozhovoruredaktorky

s navrhovateľkou, ktorý sa nikdy neuskutočnil.

Odporca v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním sa preukázalo stretnutie navrhovateľky s
redaktorkou denníka Nový čas p. L. Š.Q. a že témou ich rozhovoru bola trestná vec jej manžela.
Navrhovateľka uviedla vyhlásenia publikované v článkoch vedomá si skutočnosti, že ich poskytuje

redaktorke Nového času. Nemôže teda legitímne namietať, že boli uverejnené. Navrhovateľka
uverejnením svojich fotografií na internetových stránkach tieto vylúčila zo svojej intímnej sféry, preto ich
rozširovanie nie je neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv. Nikde v článkoch sa neuvádza, že
by mala čokoľvek spoločné s trestnou činnosťou svojho manžela. Odporcovi nemôže byť na ťarchu ani
to, že navrhovateľka neuspela vo výberových konaniach. Skutočnosť, že jej manžel bol trestne stíhaný,
bola v jej bezprostrednom okolí dobre známa a sama navrhovateľka túto skutočnosť pri pohovoroch

uviedla. Svedkyňa Š. potvrdila, že Nový čas nečíta a že dôvod, pre ktorý navrhovateľka neuspela , si už
nepamätá. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, predpokladom jej priznania je, že takáto ujma musí
reálne vzniknúť, inak nie je čo reparovať. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia
o príčinnej súvislosti medzi ujmou, ktorá jej mala vzniknúť a obsahom publikovaných článkov.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú

vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe
zákona.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na zachovanie svojej ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochranu mena.

Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 17 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.Podľa čl. 17 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey
a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Podľačl.17ods.4Listinyzákladnýchprávaslobôdsloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných , bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia
mravnosti.

Podľa čl. 8 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 10 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu prejavu.
Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez

zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali
udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa čl. 10 bod 2. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výkon týchto slobôd, pretože
zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam,

alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme
národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia
alebo morálky, ochrany povesti, alebo práv iných, zabráneniu úniku informácií alebo zachovania autority
a nestrannosti súdnej moci.

Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé
čiastkovéprávazabezpečujúceobčianskoprávnuochranukonkrétnychstránokosobnostifyzickejosoby.
Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka, ako je napr. meno,
česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita, a jednak prejavy osobnej povahy, napr. podobizne a
zvukové záznamy. Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na

ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.

Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých navrhovateľka v konaní vyvodzovala svoj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až
13 Občianskeho zákonníka patrí aj právo na súkromie, zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby,

najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, ako aj vnútorného myšlienkového a citového
života. V širšom zmysle sa toto právo týka aj života v rodine, manželských, partnerských, priateľských,
či obdobných vzťahov. Takto chápané právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne
sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného
života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade

neoprávneného získavania vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale tiež z neoprávneného
rozširovania týchto poznatkov a vedomostí.

Medzi čiastkové práva tvoriace súčasť širšie koncipovaného práva na ochranu osobnosti patrí aj právo
na podobu, zahrňujúce právo domáhať sa ochrany proti neoprávnenému zachyteniu podoby zo strany

inéhosubjektuaprávonaochranupodobizne,obsahomktoréhojeoprávneniedomáhaťsaochranyproti
neoprávnenému použitiu podobizne - vrátane fotografickej snímky. Zásah do týchto čiastkových práv
nemusí mať difamačný charakter, pričom treba odlišovať zásah do cti, dôstojnosti a vážnosti fyzickej
osoby.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe. Za neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti sa považuje konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby,
ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť a vážnosť, a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie
v spoločnosti. Osobitnými prípadmi dovolených zásahov, sú zákonné licencie. V niektorých prípadoch

prichádza ku kolízii viacerých základných práv a osôb. V takom prípade je potrebné tento konflikt riešiť
pomocou zásady spravodlivej rovnováhy a treba starostlivo uvážiť, či tento zásah nie je v rozpore
s oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých treba vzhľadom na požiadavku zabezpečenia
elementárnej úcty k dôstojnosti, alebo vážnosti jej osobnosti, za všetkých okolností bezpodmienečnetrvať. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť zásahu, ktoré vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a
funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej osoby na jednej strane a osobitných
verejných záujmov na strane druhej, sú buď obsiahnuté priamo v právnych normách, alebo z nich

vyplývajú.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je teda jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, a jednak to, že zásah bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na
právach chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Obidva predpoklady musia byť

splnené. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov,
ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť, alebo ohroziť tieto práva. Občiansky zákonník
chráni občana i proti rozširovaniu nepravdivých, alebo znevažujúcich tvrdení bez ohľadu na to, či
k takým tvrdeniam došlo písomne, tlačou, rozhlasom, televíziou, alebo inými médiami. Zverejnenie
(či už vedomé, alebo nevedomé) nepravdivých informácií o fyzickej osobe treba vždy posudzovať
ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a to aj v prípade, ak príslušná informácia nebude

mať výslovne difamačný charakter. Podstatné totiž je to, že takto sa o konkrétnej fyzickej osobe
vyslovuje nepravda, na základe ktorej tretie osoby môžu túto fyzickú osobu posudzovať skreslene
(pritom nie je rozhodujúce ani to, či by išlo o negatívnu alebo pozitívnu informáciu). Zverejnenie
nepravdivých informácií spravidla zakladá neoprávnený zásah, ktorý odôvodňuje požiadavku na
poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Ak pritom konkrétna fyzická osoba prezentovaná aspoň

niektorým z jej charakteristických znakov (napr. podobizeň) je spájaná (aj nedopatrením) s kritizovanou
alebo odsudzovanou činnosťou (resp. osobou), ide spravidla o zásah do práva na česť a dôstojnosť
takejto osoby. Ak potom dôjde k takémuto zásahu verejným publikovaním, napríklad v celoštátnej tlači,
takýto zásah bude spravidla spôsobilý znížiť je vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti v značnej miere.

V prejednávanej veci odporca v sporných štyroch článkoch zverejnených v denníku Nový čas, vystavil
bez súhlasu a vedomia navrhovateľky jej obrazové snímky, ako i snímky jej maloletého dieťaťa, pričom
tieto spojil s informáciami aj snímkou jej manžela, ktorý bol objektom verejného záujmu ako verejný
činiteľ, ktorý sa dopustil závažnej trestnej činnosti. Odporca predmetné snímky uverejnil napriek tomu,
že navrhovateľka objektom verejného záujmu nebola a teda neobstojí jeho tvrdenie, že tak konal v

súlade s právom verejnosti na informácie. V danom prípade sa právo verejnosti na informácie týkalo
výlučne manžela navrhovateľky a teda realizácia tohto práva vo vzťahu k navrhovateľke bola vykonaná
nad rámec zákona a nad rámec štandardu slobody prejavu. Vzhľadom na citlivosť trestnej kauzy,
ktorá v tom čase rezonovala v médiách, identita navrhovateľky a jej maloletého dieťaťa ako aj jej
osobná tragédia, nemala byť pretriasaná na verejnosti a akokoľvek spájaná s predmetnou kauzou, o

to viac, že sa žiadneho poklesku , trestného, či morálneho nedopustila a nebola ani vyšetrovaná ako
podozrivá. Odporca v tomto prípade porušil zásadu elementárnej úcty a taktu, preto jeho zásah možno
považovať za neoprávnený a ako taký, nemôže požívať právnu ochranu. Vyjadrenia odporcu v článku
uverejnenéhodňa7.11.2011otom,žejezaujímavé,ženavrhovateľkabolaniekoľkorokov pracovníčkou
banky, najskôr Slovenskej sporiteľne a potom Poštovej banky a v článku zo dňa 18.11.2011 tiež, že

polícia sa zaoberá aj verziou, že práve ona mohla byť svojmu manželovi v lúpežiach nápomocná,
vzbudzuje v čitateľoch dojem pravdivosti tejto informácie a zároveň odsúdenia hodnosti navrhovateľky.
V predmetných článkoch naviac odporca uverejnil jej údajné vlastné slová , ktoré mala v rámci interwiev
poskytnúť redaktorke Nového času L. Š.. V konaní sa však uskutočnenie takýchto slovných vyjadrení
navrhovateľky nepreukázalo z čoho možno vyvodiť, že tieto jej údajné vyjadrenia v článkoch boli v

celom rozsahu vyfabulované a teda nepravdivé. Redaktorka L. Š. napriek jej tvrdeniu, že rozhovor
s navrhovateľkou nahrávala, súdu túto nahrávku neposkytla s odôvodnením, že ju nevedela nájsť.
Nepreukázalo sa ani ďalšie tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mala vedomosť v tom, že rozhovor
poskytuje redaktorke denníka Nový čas. Svedok Z. I., pracujúci ako redaktor denníka Plus jeden deň,
ktorý bol osobne prítomný rozhovoru uviedol, že sa L. Š. rozhodne ako redaktorka Nového času

nepredstavila, ale predstavila sa ako záujemkyňa o kúpu kočíka, ktorý navrhovateľka v tom čase
inzerovala. Tiež uviedol, že konanie redaktorky bolo krajne neetické, a že práve z toho dôvodu, že p.
Š. získavala informácie do svojich článkov takýmito neetickými spôsobmi, s ňou prerušil spoluprácu.
Rovnako uviedol, že navrhovateľka nebola upozornená na zvukovú nahrávku a že nahrávka bola zrejme
vykonaná cez mobilný telefón, určite nie na diktafón. Súd preto s poukazom na tieto skutočnosti, ktoré

vyplynuli z vykonaného dokazovania uzavrel, že odporca nekonal v dobrej viere s cieľom poskytnúť
verejnosti presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou a teda jeho prioritou bola
honba za senzáciami za účelom zvýšenia predajnosti jeho periodika a dosiahnutia zisku. Odvolávky
odporcu v jeho písomnom vyjadrení na judikatúru ESĽP neobstoja, nakoľko tieto odvolávky (niejudikatúra ESĽP) postrádajú vnútornú jednotnosť a logiku s kontextom prejednávaného prípadu a
nemožno ich naň z toho dôvodu aplikovať. Rovnako neobstojí jeho tvrdenie, že navrhovateľka sama
vylúčila obrazové snímky svojej rodiny zo svojej intímnej sféry tým, že ich zverejnila na internetových

stránkach a na Facebooku. Odporca bez súhlasu navrhovateľky nebol nijako oprávnený tieto snímky
rozširovať a akokoľvek ich používať na svoje účely, nakoľko zákonná licencia, na ktorú sa odvolával,
smerovala výlučne k manželovi navrhovateľky, nie ku nej samotnej a k jej dieťaťu. Preto súd považuje
použitie týchto snímok za rozporné s osobnostným právom navrhovateľky a za neoprávnený zásah do
jej práv. Realizácia slobody prejavu a prinášanie informácií o otázkach verejného záujmu nie je právom

výsostným, ktorým možno neprimerane obmedzovať, či popierať iné rovnocenné právo fyzických osôb
na ich súkromie a prejavy osobnej povahy. Použitie snímkov navrhovateľky a jej maloletej dcéry bez
prekrytia ich tvárí a v súvislosti s trestnou činnosťou jej manžela, vrátane redaktorkou vyfabulovaných
priamych vyjadrení navrhovateľky a tiež upriamenie pozornosti čitateľov na navrhovateľku ako možného
pomocníka ( spolupáchateľa )pri trestnej činnosti jej manžela, považuje súd za neprimerané. Takýto
zásah bol jednoznačne spôsobilý zasiahnuť do jej cti, vážnosti a dôstojnosti a to bez ohľadu na to, či ním

boli vyvolané priame, alebo nepriame následky. Navrhovateľka argumentovala, že v súvislosti s konaním
odporcu stratila možnosť zamestnania sa na pracovných pozíciách v rôznych spoločnostiach, v ktorých
absolvovala výberové konania. Najmä jej neúspech vo výberovom konaní na pracovnú pozíciu poradcu
klienta vo VÚB banke, a.s., bol priamo ovplyvnený uverejnenými článkami v Novom čase. Vykonaným
dokazovaním sa táto skutočnosť hodnoverne nepreukázala a vypočutá svedkyňa L. Š. ju nepotvrdila.

Navrhovateľka mohla totiž neuspieť aj z toho dôvodu, že finančné inštitúcie preverujú uchádzačov na
pracovné pozície zo všetkých hľadísk a informáciu o trestnej činnosti jej manžela mohli mať aj z iných
zdrojov, než z tlače. Celkom však nie je možné vylúčiť ani to, že rozhodnutie VÚB, a.s., bolo ovplyvnené
negatívnymi informáciami o navrhovateľke z článkov v Novom čase, pričom predvolaná svedkyňa
sa mohla snažiť svojimi opatrnými vyjadreniami zakryť diskriminačný postup svojho zamestnávateľa

voči navrhovateľke, čomu nasvedčuje aj fakt, že spočiatku odmietla pred súdom vypovedať. Konanie
odporcu tieto nepriaznivé následky ale mohlo vyvolať, alebo bolo prinajmenšom spôsobilé jej práva v
pracovnej sfére ohroziť. Ide najmä o jeho vyjadrenia, že polícia pracuje aj s verziou, že by navrhovateľka
mohla byť ako dlhoročná pracovníčka banky svojmu manželovi pri jeho lúpežiach nápomocná. Táto
skutočnosť sama o sebe priamo navodzuje v čitateľoch domnienku, že sa aj ona dopustila trestného

činu,apretojupriamoohrozujevjejpostavenívspoločnosti akoajvosobnomživote.Odporcavrozpore
s oprávnenými záujmami navrhovateľky uviedol vo všetkých článkoch aj meno navrhovateľky, ktoré je
predmetom osobitnej ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka.

Všetky vyššie uvedené skutkové zistenia tunajšieho súdu vrátane vyhodnotenia dôkazov, ktoré vyústili

do záveru o neoprávnenom zásahu odporcu do osobnostných práv navrhovateľky boli dôvodom, pre
ktorý súd priznal navrhovateľke aj nemajetkovú ujmu v peniazoch. Ujma, ktorú navrhovateľka na svojej
cti a vážnosti utrpela, je ujmou, ktorú nemožno napraviť iným spôsobom.

Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určenie vzťahu medzi mierou ujmy na hodnotách

ľudskej osobnosti a konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto ujmy; vždy ide o právny nástroj,
ktorého úlohou je zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti fyzickej osoby.

Z obsahu ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva skutočnosť, že by priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo podmienené priznaním morálnej satisfakcie. Podmienkou

jej priznania je predovšetkým skutočnosť, že v dôsledku zásahu dôjde k zníženiu dôstojnosti alebo
vážnosti fyzickej osoby v značnej miere. Posúdenie splnenia tejto podmienky je predmetom voľnej úvahy
súdu, ktorý musí vychádzať z jednotlivých okolností, ako aj celkovej povahy konkrétneho prípadu. Podľa
ustálenej judikatúry súdov objektívnym kritériom posúdenia dôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je zistenie, či by v konkrétnej situácii , za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo,

vzniknutú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie, ako závažnú pociťoval každý, kto by sa
nachádzal na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Berie sa do úvahy aj to, či zásah bol
realizovaný v denníku, ktorý vychádza v značnom náklade, patrí medzi najčítanejšie, či sa stal na titulnej
strane, mal výrazný titulok a podobne. Výšku náhrady určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

V prejednávanej veci došlo podľa názoru tunajšieho súdu k zásahu do dobrej povesti navrhovateľky a
k zníženiu jej vážnosti a ľudskej dôstojnosti v nasledovných smeroch :- došlo k zverejneniu podobizne navrhovateľky a jej maloletej dcéry bez prekrytia ich tvárí v štyroch
prípadoch v spojitosti so silne medializovaným prípadom závažnej trestnej činnosti jej manžela

- došlo k zverejneniu podobizne navrhovateľky a jej maloletej dcéry bez súhlasu a vedomia
navrhovateľky

- došlo k zverejneniu jej mena a nežiaducej identifikácii jej osoby

- došlo k uverejneniu vyfabulovaných vyjadrení navrhovateľky v priamej reči, ktoré navrhovateľka
nevyslovila

- redaktorka denníka Nový čas v záujme získať informácie neupozornila navrhovateľku na vyhotovenie
zvukového záznamu rozhovoru

- redaktorka navštívila navrhovateľku pod zámienkou kúpy inzerovaného kočíka, bez informovania
navrhovateľky o tom, že je redaktorkou Nového času, a teda v rozpore s novinárskou etikou

- v článkoch bola uverejnená závažná informácia o možnej spolupráci navrhovateľky s páchateľom
lúpeže

- bola uverejnená fotografia navrhovateľky z pojednávacej miestnosti na odvolacom súde v rozpore s
jej oprávnenými záujmami

- články boli uverejnené s cieľom zvýšiť predajnosť periodika s následným profitovaním na osobnej

tragédii navrhovateľky a teda zo zavrhnutiahodných pohnútok

Bezohľadný prístup odporcu k osobnostným právam navrhovateľky bol objektívne spôsobilý poškodiť
jej meno, dobrú povesť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, poškodiť ju v jej spoločenskom (najmä
pracovnom) prostredí, minimálne v meste, v ktorom bývala, ako aj v jeho širšom okolí.

Súd dospel k názoru, že ujmu, ktorú navrhovateľka publikovaním článkov s odkrytím jej identity, teda
podobizne a mena, v tesnej spojitosti so závažnou trestnou činnosťou jej manžela, ktorému mala byť
nápomocná, by na jej mieste rovnako pociťovala každá osoba, ktorá by sa nachádzala na jej mieste.
Nežiaducou publicitou navrhovateľky a jej dieťaťa sa výrazne znížila šanca navrhovateľky na normálne

fungovanie v spoločnosti.

Výšku nemajetkovej ujmy súd priznal v závislosti na miere, v akej prišlo k zásahu, ako aj v závislosti na
čítanosti a predávanosti periodika, ktorého vydavateľom je odporca. Nemožno abstrahovať, že odporca
bulvárnym spôsobom vyhľadáva a zverejňuje informácie o osobách, ktoré ani nie sú objektom verejného

záujmu a aj v danom prípade prekročil svoju spravodajskú licenciu, preto sa nemôže dovolávať slobody
prejavu, nakoľko táto nie je bezbrehá. I keď články mali aj spravodajský charakter a to ohľadne trestného
stíhania manžela navrhovateľky , nebolo potrebné škandalizovať jeho manželku a deti a tým zvyšovať
ich utrpenie v súvislosti s týmto prípadom. Vo všeobecnosti je známe, že bulváru chýba akákoľvek úcta
k základným hodnotám všeobecne akceptovaným spoločnosťou a jednotlivcami. Keďže nemajetková

ujma nemá len nápravný a vyrovnávací účel, ale aj účel sankčný, súd s prihliadnutím na túto skutočnosť
priznal navrhovateľke nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 €. Zvyšok nemajetkovej ujmy v sume 10.000
€ zamietol, nakoľko žaloba na ochranu osobnosti nemôže byť súčasne dôvodom na obohatenie sa
jednotlivca ani by nemala mať vo vzťahu k žalovanému likvidačný charakter. Priznanú náhradu tunajší
súd považuje za primeranú.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie o výške plnenia
záviselo na úvahe súdu, preto súd priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, ktorá spočívala
v zaplatení súdneho poplatku v sume 666 € a v náhrade trov právneho zastúpenia advokátom JUDr.
Jánom Legerským, ktorý trovy vyčíslil písomným podaním zo dňa 26.9.2014. \súd priznal odmenu za4

úkony právnej pomoci (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 7.10.2013 v sume 91,29 € + 7,81 €
rež. paušál; 2. účasť na pojednávaní dňa 13.2.2014 v sume 91,29 € + 8,04 € RP; 3. účasť na pojednávaní
dňa 22.5.2014 /od 9,00 hod. - 11,10 hod./ v sume 182,58 € + 8,04 € RP; 4. účasť na pojednávaní dňa
25.9.2014 v sume 91,29 € + 8,04 € RP ), ďalej cestovné náhrady za použitie motorového vozidla nacestu z Trenčína do Bratislavy a späť na pojednávania v dňoch 13.2.2014, 22.5.2014 a 25.9.2014, spolu
210,17 € /69,36 € + 70,03 € + 70,78 €/ ; náhradu za stratu času cestou z Trenčína do Bratislavy a späť /
18 polhodín po 13,40 € /, celkom 241,20 €; 20% DPH v sume 187,95 €, teda celkom v sume 1.127,70

€, všetko podľa§§ 10 ods. 1 a 8, § 13 ods. 1 písm. a) a d), § 15 písm. a) a b), § 17 ods. 1, § 18 ods. 3
a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.